Často sa vyplatí nereagovať okamžite, ale radšej si počkať na „dozvuky“. Tam sa totiž vykryštalizuje všetko, čo mohli prípadní aktéri bezprostredne po udalosti poprieť alebo prekrútiť. Prípadne mi to dá čas zozbierať reakcie, ak náhodou po udalosti neprišli.
Pokúsim sa teda zhrnúť všetko podstatné, čo som zaznamenal počas volieb a aj celý týždeň po nich. Začnem novinármi. Volebnú noc komentovali v živom štúdiu všetky televízie. Spomedzi všetkých mala podľa mňa RTVS najvyváženejšie spravodajstvo aj výber hostí. Naproti tomu si Markíza vybrala za politického analytika Mariána Leška, ktorý je už chronicky známy svojimi postojmi a prezentuje ich pomerne často v relácii Sedem a na stránkach konkrétne politicky zameraných denníkov.
Zábery na jednotlivé volebné centrály tiež mnohé napovedali. Kým Pellegrini mal v reštaurácii len svojich straníkov a bývalého prezidenta Gašparoviča, Korčok sa v Starej tržnici obklopil všetkým, čím mohol. Kiskom, Dzurindom, Miklošom, členmi KDH, hegerovcami, ale aj hercami a inými známymi osobami. Rozdiel medzi striedmosťou a pompéznosťou bol očividný. RTVS tentoraz urobila Korčokovi medvediu službu, keď spovedala práve bývalých politikov a prezidentov. Boli to osoby, ktoré v minulosti aj mali tendenciu vrátiť sa späť do politiky, ale všetky ich pokusy skrachovali.
Po samotnom vyhlásení výsledkov zrejme najviac zaujal prejav Korčoka, v ktorom predniesol vetu, ktorá sa s ním už potiahne navždy. Vraj „im to nezabudne“. Viac ako reč jeho slov napovedala reč jeho tela. Boj zjavne nervózny a darmo sa odvolával na svoju športovú či dokonca diplomatickú minulosť. Takto sa prehra neprijíma. Keď si odmyslím toto, jeho prejav bola opäť lož. Strašila práve jeho strana. Napríklad tým, že po zvolení Pellegriniho tu vraj vypukne peklo na zemi. Nuž, na východe práve zasadajú slovenská a ukrajinská vláda, takže žiaden odklon nenastal.
Čo je však podstatnejšie, sú nasledujúce kroky Korčoka. Bezprostredne po voľbách povedal, že nemá žiaden plán B a musí si všetko rozanalyzovať. Zato kampaň protikandidáta mal zanalyzovanú okamžite, aká to šikovnosť. Medzičasom sa noviny naplnili komentármi a hodnoteniami, kto kde spravil chybu. Detinskú a nediplomatickú reakciu kritizovalo hojné množstvo analytikov a komentátorov na každej strane barikády. No napriek tomu sa Korčok vyjadril, že trvá na svojich slovách a nevezme ich späť. Tým to zaklincoval úplne. Po viacnásobných skúsenostiach už môžeme s istotou povedať, že jeho ideologický tábor nedokáže znášať prehry a vždy z nich viní svoje okolie. Nikdy nie svoje zlyhania. Čo je vlastne úsmevné, pretože je to ten istý tábor, ktorý vyčíta napríklad národniarom, že sa stále potrebujú vymedzovať len hádzaním viny na iných (EÚ, imigrantov, Rómov…). Najlepšie to vystihol Dag Daniš z denník Štandard svojim výrokom: „Politika je pre dospelých.“ To zjavne platí ako pre politikov, tak aj pre samotných voličov.
Čo nastalo nasledujúci deň, sa dalo poľahky predpokladať, pretože sme to už zažili napríklad po posledných parlamentných voľbách. Šialené výkriky na odchod zo Slovenska a pokračujúce verbálne útoky na „tú druhú stranu“. Rovnakým spôsobom nemusel ani premiér predpovedať útoky zo zahraničia, pretože aj tie sme už zažili. A vždy za nimi stáli skôr naši rodáci, ako cudzinci. Menovite liberálno-progresívna úderka našich europoslancov. Pre porovnanie – po zvolení Kisku, Čaputovej či Matoviča som nezaznamenal žiadneho prívrženca terajšej koalície, že by chcem kvôli tomu opustiť Slovensko. A myslím, že trojo volieb je už slušná vzorka pre takéto hodnotenie.
Nebudem sa venovať tomu psychológovi, ktorý si musel dať prášky. Ani Attilovi, ktorému Renault zrušil podporu. Budem sa radšej venovať jednému „standupistovi“. Nebudem sem dávať jeho video, kde učí svojich divákov škaredo nadávať. Nemusíte to hľadať ani vy, v stoke sa asi nechce vyváľať nikto z vás. Ani to celé živiť svojou drahocennou energiou. Podstatné je, že jeho slová žiaľ dopadajú na úrodnú pôdu a výsledok je napríklad aj tento článok o útokoch na dôchodcov. Zatiaľ len verbálnych, ale každá veľká vojna začína práve takto. Rovnako začali aj nacisti. Najprv karikatúry v novinách, potom nadávky na uliciach najmä od sfanatizovanej mládeže. Opäť príliš veľa podobností nato, aby to bola náhoda.
Spomínam si na českú kampaň s Issovou a Mádlom, kde chceli „přemluvit bábu“. Kto pre boha nazve svoju babinku bábou? To v prvom rade. V druhom rade tu vznikla akási nadradenosť mladých z titulu technológii a cestovania. Z týchto dvoch atribútov si spravili zlaté teľa. Nemám im to však za zlé. Ak opustíte dieťa, musí si nájsť náhradu. Je to podstata detskej duše. A to presne urobili. Namiesto partie na ulici ako voľakedy si našli youtuberov, firmy, mimovládky a novinárov, pretože predošlé generácie zanedbali svojich potomkov. Môžeme sa ďalej rozprávať o tom, kde leží vina rodičov, či tomu mohli zabrániť alebo ich zomlela práca v neľudskom ekonomickom systéme založenom na dlhu. V každom prípade tu ale vina je. Takže tu dnes máme generáciu, ktorá sa chváli, ako niečo pocestovali a ako to vedia s mobilom. Deti, poviem vám to takto. Aj keď som vystriedal niekoľko povolaní, žil dlhšie v zahraničí, robil v IT, postavil dom, vychovávam deti a starám sa o našich starkých, nikdy by som si nedovolil povedať to, čo si teraz dovoľujete vy.
Na záver si dovolím ešte jedno porovnanie. Zo strany dosluhujúcej Čaputovej aj RTVS som zatiaľ nezaznamenal žiadnu aktivitu, ktorou by chceli tlmiť vášne svojich fanúšikov. Od Čaputovej počúvame len tie isté frázy ako doteraz a RTVS nám na obrazovkách ukazuje čerstvo natočené spoty s Makarom a Jančkárovou spolu s komentárom, ako sú najdôveryhodnejším médiom. Obe reakcie vyznievajú vo svetle vyššie napísaného ako veľmi zlý vtip. Preto ich oboch vyzývam, aby sa prestali pozerať na seba v zrkadielku a zaujali jasný postoj k tomu, ako sa tu opäť šíri povolebný hejt. Keď išlo o nich, tak boli urazení, ale keď už chce niekto lynčovať dôchodcov, tak zavládne hrobové ticho. Nie, tu končí všetka sranda, a preto Vás žiadam, aby ste zakročili a začali sa (aj keď neskoro) správať podľa práva a svojich slávnostných sľubov, ktoré ste zložili nám, občanom, nie nejakej bezmennej republike.
P.S.
Zatiaľ sa z relevantných osôb ozval len Žilinka. Aj to sú však len slová a žiadne konkrétny skutky. Ak sa vedela polícia doteraz venovať nenávistným prejavom pri iných témach, je problém dokázať ich teraz?Foto: DALL-E from canva.com
