Model viazaného systém (BSM)

[Asen21]

EN názov: Bound System Model — action on (θ, x)
SK názov: Model viazaného systému — pôsobenie na (θ, x)

Pôvodná práca postupne získava formalizáciu.

 

[Asen21]

---

BSM — Bound System Model​

EN názov: Bound System Model — action on (θ, x)
SK názov: Model viazaného systému — pôsobenie na (θ, x)

---

Obsah:

1. Zavedenie pojmu
2. Motivácia: kde DVTR nestačí
3. Pojmové jadro: nová definícia inteligencie
4. Autorské rozhodnutie a odporúčanie čitateľovi
5. Praktická heuristika a záver

---

1. Zavedenie pojmu​

Model opisu javov v našom prostredí sa postupne spresňuje. Pôvodná práca postupne získava formalizáciu.


DVTR ponúka jeden uhol pohľadu, jeden rez — z hľadiska subjekt/objekt.
BSM ponúka iný rez. Iný uhol pohľadu na to isté prostredie.


Čo BSM je: BSM modeluje systém ako väzbu dvoch zložiek. Pomalá parametrická zložka θ určuje, ako systém transformuje. Rýchla stavová zložka x nesie aktuálny obsah. Pôsobenie na túto väzbu má tri formy:

• Riadenie — cielený a auditovateľný zásah na konkrétnu inštanciu.
• Usmerňovanie — zmena distribúcie bez individuovaného cieľa.
• Formovanie — modifikácia samotného θ, nie pohyb v ňom.

Toto trojdelenie spresňuje to, čo v DVTR človeku splýva.


Prečo je to dôležité? Ak človek nevie rozlíšiť zliate javy, uniká mu to, čo mu beží pred očami. Neznalosť vytvára situáciu, v ktorej ľudia nedokážu rozlišovať javy, a tým ani správne reagovať.


DVTR sa už pokúsila časť toho, čo sa reálne deje, pokryť. DVTR rez existuje. Hlavný rozdiel medzi DVTR a BSM je v smere pohľadu.


DVTR sa pozerá zvnútra mechanizmu. Pýta sa, ako je zásah realizovaný — reťazcom alebo distribučne. BSM sa pozerá zvonku, z pozície auditora. Pýta sa, čo je možné o zásahu pravdivo tvrdiť. Či je mapa reprodukovateľná. Či je mechanizmus inšpektovateľný.

---

2. Motivácia: kde DVTR nestačí​

Prečo jeden pohľad nestačí? Ak chce človek vidieť do situácie, pohľad zvnútra cez DVTR sám o sebe nestačí. Je potrebných viac pohľadov.


Ak chce človek riadiť systém, musí rozumieť aj opisu zvonka. Existujú napríklad situácie, keď sa nepohybujeme v systéme. Pozorujeme iba dôsledok dávno prebehlých javov, nie ako výsledok pôsobenia subjektu na objekt. To znamená, že subjekt existuje, objekt existuje, ale zdanlivo neexistuje vzájomná súvislosť v čase pozorovania. To potom vedie k vytváraniu záverov, ktoré nie sú správne.


Príklad: zmena jazyka medzi generáciami, alebo formovanie estetického vkusu cez dlhodobú expozíciu. Niečo, kde nemožno ukázať prstom na toho, kto to riadi, ale výsledok je zjavný.


(odborne povedané: oneskorené formovanie a usmerňovanie bez identifikovateľného subjektu zásahu)


Dva extrémy nesprávnej klasifikácie: Klasifikovanie takej situácie často spadá do dvoch extrémov.


Buď človek nevidí žiadnu kauzalitu, tvrdí, že situácia je výsledkom nepochopiteľnej supernáhody. Alebo druhý extrém — zasiahla nadprirodzená božská sila, alebo nejakí supervládcovia sveta.


BSM pomáha opísať mechanizmy, ktoré reálne existujú. Mechanizmy, ktoré nie sú rozlíšiteľné cez terminológiu DVTR. Človeku v DVTR splývajú.

---

3. Pojmové jadro: nová definícia inteligencie​

Prečo samostatná práca, nie rozšírenie DVTR: Pri práci vznikla otázka — vytvoriť rozšírenie DVTR, alebo publikovať samostatnú prácu. Čas ukázal, že BSM je samostatný, nezávislý od DVTR.


BSM aj DVTR vychádzajú z kybernetiky. Nový prvok, ktorý je zahrnutý do tejto práce, je definícia inteligencie.


DVTR pracuje s inteligenciou v algoritmickom pohľade:

Inteligencia je vlastnosť entity — algoritmus uložený v jedincovi alebo v sociálnom útvare.

BSM vracia inteligenciu do pohľadu cez vzťah:

Inteligencia je pripravenosť, schopnosť vzťahu reagovať na podnet a dostať sa tam, kam má smerovať. Formálnejšie: je to dispozícia väzby (θ, x) reagovať na podnet, a reakciou smerovať a približovať sa (konvergovať) do stavu, ktorý zodpovedá cieľu.

Je mimoriadne dôležité si uvedomiť — máme na mysli väzbu, vzťah, nie entitu. Táto zmena úhlu pohľadu je celkom zásadná a rozhodujúca, umožňuje zviditeľniť aj veci, ktoré v DVTR zdanlivo neexistujú kvôli chýbajúcej terminológii.

Väzba je zložená z dvoch typov zložiek: nemeniacich sa, prípadne pomaly sa meniacich zložiek, a rýchlo meniacich sa zložiek. Tieto zložky (a vzťah medzi nimi) vieme určiť.


Tento prezentovaný "vzťahový" pohľad má svoje korene v tradícii Ashbyho a Beerovho kybernetického myslenia. Tam bola inteligencia vlastnosťou systému, nie jeho izolovaného komponentu. V priebehu 20. storočia psychometrický prístup — testovanie IQ ako vlastnosti jedinca — túto pôvodnú definíciu vytlačil do úzadia.


Znamená to, že nehovoríme len o človeku a jeho inteligencii, ale o dynamickom vzťahu medzi zložkami, ktoré sa nemenia, a zložkami, ktoré umožní prostredie (jeho architektúra) prejaviť aj bez zámeru/vplyvu iného subjektu. Jav nemusí byť vedome upravovaný inou entitou, v DVTR nevieme situáciu klasifikovať.


Návrat k vzťahovému pohľadu je širší trend: Aj v iných oboroch sa objavujú snahy vrátiť sa k vzťahovému chápaniu inteligencie. Najviac v psychológii. Tam sa ukazuje, že inteligencia sa nedá chápať ako vlastnosť jedinca vytrhnutého z prostredia.

---

4. Autorské rozhodnutie a odporúčanie čitateľovi​

Prečo som sa rozhodol nezasahovať do DVTR: Ak by som do DVTR implementoval princípy BSM, musela by sa zmeniť definícia inteligencie. Tu je na mieste otázka, či zmenou definície inteligencie by to bola ešte stále DVTR.


Preto DVTR ponechávam tak, ako je. Svoj účel ako čiastočný úvod do problematiky riadenia pre vysokoškolákov z môjho pohľadu plní.


Ale ak človek chce rozumieť problematike hlbšie, treba hľadať aj iné pohľady. BSM ide za rámec DVTR, rieši inú rovinu, nie je v rozpore s DVTR.


Návrat k pôvodne definovanej inteligencii v kybernetike má veľmi hlboké dôsledky.


Poctivému záujemcovi o riadenie by som rád odporučil si aspoň niekoľkokrát prečítať definíciu, pochopiť jej obsah do hĺbky. Porozumieť, že váha definície je v tom, že hovoríme o väzbe, nie o entite.

---

5. Praktická heuristika a záver​

Pre laika, ktorý pozná DVTR, je kľúčová otázka: kedy mám siahnuť po DVTR a kedy po BSM? Text hovorí, že obidva sú potrebné, ale nedáva kritérium, podľa ktorého si čitateľ vyberie. Heuristika by mohla byť jednoduchá:


Vidím konkrétneho aktéra a chcem rozumieť, ako jeho zásah funguje? → DVTR.
Vidím dôsledok, ale aktér nie je identifikovateľný, alebo zásah už dávno doznel? → BSM.


Ľudia potrebujú počuť pravdu, nie to, čo chcú počuť.

---

Otázka pre zamyslenie: Ktoré javy ste pozorovali, kde DVTR rez (štrukturálne/bezštrukturálne) nestačí na zachytenie toho, čo sa reálne deje?

 

[Asen21]

Doplnok k predchádzajúcemu textu:


Tento text je úvodom do BSM, nie kompletným popisom modelu. Cieľom úvodu je dať čitateľovi, ktorý pozná DVTR, prvý orientačný bod — ukázať, že existuje iný rez na to isté prostredie, vysvetliť, prečo bol potrebný, a naznačiť, kde DVTR aparát naráža na svoje hranice.


Čo úvod nepokrýva a čo bude predmetom ďalších príspevkov:

• formálnu definíciu väzby (θ, x) a jej zložiek,
• presné rozlíšenie medzi riadením, usmerňovaním a formovaním na úrovni operátorov,
• príklady aplikácie BSM na konkrétne javy (vrátane tých, ktoré DVTR nevie klasifikovať),
• empirické overovanie modelu.

Postupujem po vrstvách zámerne. Pojmový posun od entity k väzbe potrebuje čas, kým sa usadí. Preto na úvod nezachádza do formálneho aparátu.


Otázky, námietky alebo pozorovania k úvodu sú vítané.

Zaujímavá by mohla byť aj diskusia medzi čitateľmi, kde kde čitateľ skúšal aplikovať DVTR a narazil na to, že subjekt zásahu sa nedá identifikovať.

 

[Asen21]

Relačné chápanie inteligencie — teda predstava, že inteligencia nie je vlastnosťou entity, ale vzťahu — má v kybernetike a v príbuzných odboroch staršie korene, než sa bežne uvádza.

Pre čitateľa, ktorý si chce overiť, že tento pohľad nie je nová špekulácia, ale starší prúd myslenia, odporúčam môj článok Inteligencia ako vlastnosť — alebo ako vzťah?

Článok sa zaoberá prácou Humberta Maturanu a Glorie Guiloffovej z roku 1980 a tým, prečo bol tento pohľad postupne prekrytý jednoduchším príbehom o inteligencii ako osobnej veličine.