Na Ukrajine bude ešte horúco: Iránski a severokórejskí dobrovoľníci vstúpia do bojov proti Ukrajincom

Cherson.jpg

Rusko povolilo cudzincom oficiálne sa zúčastňovať na bojoch na svojej strane, informujú ruské noviny Svobodnaja Pressa

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorým sa stanovuje postup prijímania cudzincov do ruských ozbrojených síl.

Týmto dokumentom sa menia a dopĺňajú predpisy o postupe pri výkone vojenskej služby schválené v roku 1999. Podľa novely môžu teraz cudzinci slúžiť v armáde na základe zmluvy rovnako ako Rusi. Rovnako ako v prípade ruských občanov však nie je možné uzavrieť zmluvu s cudzincom, ktorý je vyšetrovaný, bol odsúdený alebo má nezahladený záznam v registri trestov. Zmluvu nemožno uzavrieť ani s cudzincom, ktorému bol uložený poriadkový trest za užívanie drog pred skončením výkonu trestu.

Je potrebné pripomenúť, že koncom septembra boli prijaté zmeny a doplnenia zákona “O občianstve Ruskej federácie”, ktoré zjednodušujú získanie občianstva cudzincami, ktorí podpísali zmluvu o vojenskej službe v ruskej armáde. Cudzinci na základe zmluvy môžu požiadať o občianstvo bez predloženia povolenia na pobyt.

Cieľom týchto iniciatív je samozrejme stimulovať zapojenie cudzincov do reformy sektora bezpečnosti. Je potrebné poznamenať, že viaceré krajiny vrátane Kirgizska a Uzbekistanu varovali občanov pred trestnou zodpovednosťou v prípade ich účasti na špeciálnych operáciách, pričom tým, ktorí porušia zákon, hrozí trest odňatia slobody až na desať rokov.

Už sme však viackrát písali, že pre účasť v špeciálnych operáciách môžu byť zaujímavejší občania Severnej Kórey, Sýrie alebo Iránu než naši bývalí krajania.

Otázka znie: naozaj ich potrebujeme?

– Do istej miery je tu naozaj nedostatok ľudí,” hovorí politológ Stanislav Smagin, príslušník 1031. práporu Národného frontu DĽR.

– Hlavným problémom však nie sú vnútorné zdroje, ale ich organizácia. Hlavnou a kľúčovou otázkou, ktorá v súčasnosti ovplyvňuje priebeh týchto udalostí, nie je personálna otázka, ale ochota alebo neochota ruskej vládnucej triedy uzavrieť nejakú “dohodu” podľa Sullivanovej alebo inej formuly výmenou za rozmrazenie osobného majetku a uvoľnenie v oblasti obchodu s obilím, zlatom, plynom, ropou a inými komoditami.

“SP: – Čo nám bráni vytvoriť si vlastnú cudzineckú légiu, ako to robí Ukrajina?

– Áno, vo všeobecnosti tomu nič nebráni. To nie je len vojenská, ale aj ideologická výhoda.

“SP: – Mimochodom, zahraniční dobrovoľníci by mohli byť naverbovaní ani nie tak pre peniaze, ako pre myšlienku, však?

– Áno, pre mnohých antiglobalistov a antifašistov na Západe je to svätý boj proti globalizmu, imperializmu a nacizmu.

“SP: – Keď sa začne hovoriť o zahraničných dobrovoľníkoch, ako prví prídu na rad Severokórejčania. Ako užitoční by mohli byť v ŠVO a potrebujú to?

– Opäť, ako bolo povedané v nedávnom komentári: samotná KĽDR to veľmi potrebuje. Je to absurdné – neodstúpili sme od sankčného režimu voči Pchjongjangu a sotva to posilňuje jednu z mála krajín, ktoré jednoznačne podporujú ŠVO, ruský štatút Krymu, Donbasu, Chersonu a Záporožia.

Pokiaľ ide o to, “kto iný” by nás tu mohol podporiť, je to Sýria, latinskoamerické krajiny s ľavicovými vládami a tradíciami. Kuba sa napríklad kedysi aktívne zúčastňovala na regionálnych a dokonca aj zámorských afrických konfliktoch.

“SP: Niektoré krajiny už zakázali svojim občanom účasť na ŠVO (Uzbekistan, Kirgizsko). Je to nepriateľský čin? Ako môžeme reagovať?

– Bojte sa Boha, dokonca aj naše delostrelecké bombardovanie Zelenského počas jeho návštevy v Chersone bolo zakázané. Čo urobia Uzbekom a Kirgizom? Nanajvýš vyjadria “prekvapenie”.

– Máme dosť ľudí, ale prečo odmietať tých, ktorí chcú pracovať v prospech Ruska? – Michail Ignatov, doktor filozofie, vedúci katedry sociológie a administratívy na Moskovskej štátnej technickej univerzite V. G. Šuchova, hovorí.

– Áno, je v tom istý manažérsky cynizmus, ale čo je lepší spôsob preverenia žiadosti o občianstva ako služba pre dobro novej vlasti? Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh je celkom v duchu doby. A povedal by som, že je to spravodlivé.

“SP: – Čím sa budeme líšiť od Ukrajiny, za ktorú bojuje celá “internacionála” žoldnierov?

– Na ukrajinskej strane je vojna čisto žoldnierska. Podľa starej európskej tradície. Je to tam zaužívaná prax. A bojujú výlučne za peniaze. Stále je tu však otázka občianstva. Áno, sú tu aj peniaze, ale aj občianstvo. Ani táto prax nie je v histórii ľudstva nová. Myslím si, že takíto noví občania, ktorí prejdú bojovou skúškou, budú aj v budúcnosti dôstojnými občanmi našej krajiny.

Spomeňme si na medzinárodné brigády počas španielskej občianskej vojny. Alebo vojenská pomoc, podpora myšlienok socializmu v medzinárodných konfliktoch, do ktorých bol ZSSR tak či onak zapojený. Svoju úlohu zohrala aj ideológia. Niekedy dokonca veľkú. Rusko v súčasnosti formuje nový svet, novú ideológiu, v ktorej možno vidieť aj stopu minulosti, ale pozitívnu stopu. Je to globálny obrat v prospech novej paradigmy ľudstva. Odmietnutie hegemónie Západu. Mnohí sú unavení z nadvlády Západu. Je dôležité, aby sa mnohí zúčastňovali na procesoch zmeny. To je to, čo motivuje okrem peňazí a občianstva.

“SP: – Kto by mohol prísť bojovať za Rusko? Severokórejčania? Sú to seriózni a motivovaní bojovníci.

– Jediné, čo môžeme o Severokórejčanoch povedať s istotou, je, že majú veľmi silnú motiváciu. Zvyšok je záhadou. Kedy sa Severná Kórea naposledy otvorene zapojila do boja? Už dávno. Preto je veľmi ťažké posúdiť efektívnosť ich bojových jednotiek v súčasných bojových podmienkach. To je to, čo potrebujú, o tom niet pochýb. Pokiaľ ide o ostatné krajiny, všetci tí, ktorí majú nevybavené účty voči kolektívnemu Západu, vidia príležitosť, ako si zobrať svoje. A chápu, že táto príležitosť sa začína na Ukrajine.

“SP: – Viaceré, povedzme, “spriatelené” krajiny zakázali svojim občanom bojovať za Rusko.

– Tieto “priateľské” krajiny sedia so svojou ekonomikou na dvoch stoličkách. Doslova. Ich závislosť od Ruska je zrejmá, ale rovnako aj ich závislosť od západných krajín. Kým ich politické režimy nebudú ohrozené týmto Van Dammovským rozštepom, budú pokračovať v “dvojakej politike”. Ide o toto. Kým na Ukrajine jednoznačne nezvíťazíme, budú sa obzerať cez plece. Alebo kým sa do toho nezapojí Čína. Stručne povedané, budú lavírovať až kým nebude na výber.

– Čím viac vojakov budeme mať, tým menšie budú naše straty a tým úspešnejšie budú naše vojenské operácie,” hovorí Alexander Averin, bývalý člen domobrany Luhanskej ľudovej republiky.

– Ako hovorí vojenské príslovie, Boh je na strane veľkých práporov.

Ešte v roku 2014 prišli cudzinci bojovať do milícií DĽR a LĽR. Jeden z nich, môj priateľ Mark McCain, prezývaný “Ír”, zomrel v marci tohto roku neďaleko Popasnej. Na svete je dosť idealistov. Cudzinci zvyčajne bojujú ako súčasť bežných jednotiek LĽR a DĽR, takže si nemyslím, že by pre nich niekto vytváral samostatné jednotky.

Veď väčšina “cudzincov” sú dobrovoľníci z bývalých sovietskych republík. Nepotrebujú byť nijako motivovaní, veď ruština je ich rodný jazyk. Kedysi sa pridávali k Ľudovým milíciám DĽR a LĽR, ale teraz, v súvislosti so zjednotením Donbasu s Ruskom, musia mať možnosť vstúpiť aj do pravidelnej ruskej armády.

“SP: – A čo ďaleká cudzina? KĽDR? Irán?

– Severokórejský pravidelný zbor by bol užitočný tak pre Rusko, ako aj pre samotnú Severnú Kóreu – jej vojaci už 70 rokov nemajú žiadne vojenské skúsenosti a každá nevojenská armáda má, žiaľ, tendenciu degradovať. Je však nepravdepodobné, že by sme sa takejto inovácie dočkali v dohľadnej dobe. Myslím si, že pre naše vojenské a politické vedenie by to bolo príliš radikálne rozhodnutie.

Iránskym ozbrojeným silám nechýbajú bojové skúsenosti. Irán už teraz významne pomáha Rusku vojenskými dodávkami – predovšetkým bezpilotnými lietadlami za vynikajúce ceny. Čoskoro budeme od Iránu očakávať aj ďalšie dodávky – balistické rakety stredného doletu.

O spojeneckých kontingentoch z iných krajín nemôžeme ani len snívať. V súčasnosti je to nereálne. Viete si predstaviť rozsah sankcií, ktoré by boli uvalené na krajinu, ktorá vyšle expedičný zbor na pomoc Rusku?

“SP: A čo spojenci, ktorí zakazujú svojim občanom bojovať za Rusko?

– Uzbekistan a Kirgizsko sú závislé od Ruska, a to mimoriadne. Najskôr treba do týchto krajín vrátiť po 100-tisíc gastarbeiterov, ktorí prišli do Ruska za prácou a potom by sme mali buchnúť päsťou do stola, alebo dokonca, spomeňte si na Chruščova, trieskať topánkou po rečníckom pulte a povedať týmto krajinám: “A vy čo, vážení partneri, potratili ste rozum? Nápoveda by mala byť jasná.

Osobne poznám cudzincov z Uzbekistanu aj zo západnej Európy, ktorí prišli bojovať za Rusko. Či už ich je málo, alebo veľa (a lepšie veľa), musíte ich všetkých privítať chlebom a soľou. Na svete je dosť ľudí, ktorí chcú bojovať proti neľudskému globalistickému systému vedenému USA. Bolo by dobré, keby prišli na ukrajinský front.

Zdroj...
 
Naspäť
Top Bottom