Autor: popolvar67 (oracle911blog.wordpress.com | RSS odber)
V súvislosti s jeho menom sa spája tzv. Tuchačevského sprisahanie a následné tzv. stalinské čistky dôstojnického zboru Červenej armády v predvečer Druhej svetovej vojny, čo Čevenú armádu výrazne oslabilo a negatívne sa následne prejavilo v prvých rokoch Veľkej Vlasteneckej Vojny.
A prečo o tom píšem?
Pred pár týždňami som si pozrel film „Pervaja konnaja“ (Prvá jazdecká) z roku 1984 o S.M.Buďonnom: prvá časť
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=4MFwn0FUb1M
druhá časť
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=i_lWQogJ9uA
Film celkom zaujal, a tak som si na wikipédii (https://sk.wikipedia.org/wiki/Semion_Michajlovič_Buďonnyj ) niečo o Buďonnom prečítal.
Najviac ma zaujala táto časť: „Buďonnyj bol považovaný za dobrého veliteľa jazdectva, no jeho znalosti moderných vojenských doktrín a najmä nasadenia tankov, ktoré sa v medzivojnovom období rýchlo rozvíjali, neboli veľké. Počas zimnej vojny velil armáde, no jeho výsledky boli slabé. Napriek tomu stále postupoval v služobnom rebríčku a v roku 1940 sa stal členom Ľudového komisariátu obrany. V týchto funkciách presadzoval jazdecké jednotky, čo bolo vo svojej dobe veľký anachronizmus. Nedoceňoval pritom ostatné druhy vojsk a najmä moderné technické vybavenie či formovanie tankových armád vybudovaných predtým maršalom Tuchačevským. Neskôr spolu s ďalšími rozhodol o ich rozdelení medzi pechotné divízie. Tankové armády Sovietskemu zväzu v nadchádzajúcej vojne až do roku veľmi 1943 chýbali.“
…a zablikala červená kontrolka, pretože ten, ktorý presadzoval v Červenej armáde to, čo umožnilo Wehrmachtu prevalcovať Európu a dôjsť až k bránam Moskvy – tankové armády podporované letectvom – bol v predvečer vypuknutia vojny obvinený zo sprisahania a popravený.
O M.N.Tuchačevskom vyberám z wikipédie (https://sk.wikipedia.org/wiki/Michail_Nikolajevič_Tuchačevskij) toto:
„Michail Nikolajevič Tuchačevskij (rus. Михаи́л Никола́евич Тухаче́вский, poľ. Michał Tuchaczewski; * 16. február 1893 – † 12. jún 1937) bol ruský a neskôr sovietsky armádny dôstojník a veliteľ. Bol pokrokový teoretik, autor reforiem a architekt Červenej armády na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia. V rokoch 1925 – 1928 náčelník štábu Červenej armády. Od roku 1931 námestník vojenského komisára a predseda revolučnej vojenskej rady ZSSR, od roku 1934 zástupca a od roku 1936 prvý zástupca komisára obrany ZSSR. Je považovaný za jedného z najschopnejších veliteľov Červenej armády v predvojnovom období. Svojimi schopnosťami ďaleko predbehol svojich neskorších nástupcov riadiacich vývoj a reformy Červenej armády, maršala Vorošilova a Kulika….
V rokoch 1925 – 1928 bol Tuchačevskij náčelník štábu Červenej armády a pôsobil ako zástupca komisára pre obranu. Snažil sa reorganizovať Červenú armádu na dobre fungujúce, profesionálne vojsko a napísal niekoľko teoretických kníh o modernom vedení vojny. Za najhodnotnejšie a dodnes podnetné sa považujú najmä knihy o teórii tankovej vojny. Ale po celú túto dobu, i v nasledujúcich rokoch musel prekonávať odpor starej školy a amatérov, najmä Vorošilova, Buďonného a Kulika. V roku 1929 spolu s Chalepskim a Triandifillovom vypracoval plán na zavedenie tankov do výzbroje Červenej armády. Niekedy mu je pripisovaná rola pri vypracovaní teórie hĺbkovej operácie. Jeho skutočná rola pri jej vypracovaní je však sporná.
V roku 1931 mu bola z pozície námestníka vojenského komisára a predsedu revolučnej vojenskej rady ZSSR zverená hlavná úloha pri reformách sovietskej armády a vojenstva. Snažil sa presadiť svoje moderné poňatie vojenskej stratégie a spôsobu nasadenia tankov a letectva. Od roku 1934 bol zástupca Komisára obrany ZSSR (ministra obrany). V roku 1935 sa Tuchačevskij dostal na vrchol, bol povýšený na Maršala ZSSR. Od roku 1936 pôsobil ako prvý zástupca komisára obrany ZSSR...“
A na opačnom konci Európy, v Španielsku, vrcholila občianska vojna. Zasvätení a znalí veci tvrdia, že to bol test bojaschopnosti na španielskej pôde dvoch budúcich hlavných protivníkov 2. svetovej vojny – nemeckého Wehrmachtu a sovietskej Červenej armády. Test už v prvom roku preukázal, že sovieti sú viac než len dôstojným protivníkom Nemcov („Republikáni zostavili novú vládu, ktorú viedol socialista Juan Negrín. Táto vláda sa pokúsila o zásadné kroky, ktoré mali posilniť ekonomickú situáciu republikánov, ďalej sa pokúsila o niektoré zmeny v armáde (do týchto zmien výrazne zasahovali sovietski poradcovia). Dňa 18. mája republikáni porazili frankistov v Bitke pri Guadalajare. Po tejto bitke si Franco uvedomil, že nie je schopný ani dobyť Madrid, ani prerušiť jeho spojenie s Valenciou, a preto zaútočil na severe.“)
…a na severe zaútočil nielen Franco ale aj západné tajné služby (nemecká, anglická) s cieľom oslabiť Červenú armádu a za pomoci skutočných zradcov v Sovietskom zväze ochromili dôstojnícky zbor a zvrátili modernizáciu Červenej armády:
„Tesne pred svojím zatknutím bol Tuchačevskij uvoľnený z funkcie asistenta maršala Vorošilova a vymenovaný za vojenského veliteľa Povolžského vojenského okruhu. 22. mája 1937, krátko po odchode na nové pôsobisko, bol tajne zatknutý a privezený späť do Moskvy. Vo väzbe bol obvinený zo spolupráce s trockistami a špionáže v prospech nacistického Nemecka… …Na Tuchačevského vypočúvanie a mučenie priamo dohliadal šéf NKVD Nikolaj Ježov… … Následne bol spoločne s ďalšími 8 vysokopostavenými dôstojníkmi popravený dňa 12. júna 1937. Jeho likvidácia bola začiatkom krvavej kampane proti dôstojníkom Červenej armády.“
„Čoskoro počas stalinských (správne Ježovových) čistiek boli traja z piatich maršalov popravení.“:
Michail Nikolajevič Tuchačevskij – V roku 1931 mu bola z pozície námestníka vojenského komisára a predsedu revolučnej vojenskej rady ZSSR zverená hlavná úloha pri reformách sovietskej armády a vojenstva. Snažil sa presadiť svoje moderné poňatie vojenskej stratégie a spôsobu nasadenia tankov a letectva…
Alexandr Iľjič Jegorov – vapríli 1931 sa stal náčelníkom štábu Červenej armády, pričom v roku 1935 reorganizoval Generálny štáb…
Vasilij Konstantinovič Bľucher –v júli 1938 počas bojov v okolí jazera Chasan viedol ďalekovýchodný front. V dôsledku jeho chýb sovietske sily utrpeli ťažké straty a odrazili japonský vpád až 10. augusta. (to jest, mal bojové skúsenosti s vedením už modernej vojny)…
…a zostali len dvaja:
Kliment Jefremovič Vorošilov – nekompetentný viac politik než vojak „V priebehu svojho pôsobenia v armáde uskutočňoval pravidelné čistky, pričom najbrutálnejšie boli v priebehu rokov 1936 až 1938… … Počas vojny s Fínskom v 1939 – 1940 sa po prvýkrát prejavili dôsledky represií v dôstojníckom zbore ako aj Vorošilovove nekompetentné vedenie armády (Fínska vojna bola pre Západ potvrdením, úspešnosti spravodajskej akcie „Tuchačevského sprisahanie“), za čo bol Vorošilov z funkcie odvolaný. Počas 2. svetovej vojny bol veliteľom Severozápadného frontu, neskôr Leningradského frontu, pričom aj v týchto funkciách si neviedol dobre….Ženou Vorošilova bola Golda Davidovna Gorbman (1887—1959). Národnosťou bola Židovka“ – inštitút židovskej manželky)
a mysľou v občianskej vojne ustrnuvší anachronista
Semion Michajlovič Buďonnyj – „presadzoval jazdecké jednotky, čo bol vo svojej dobe veľký anachronizmus. Nedoceňoval pritom ostatné druhy vojsk a najmä moderné technické vybavenie či formovanie tankových armád vybudovaných predtým maršalom Tuchačevským. Neskôr spolu s ďalšími rozhodol o ich rozdelení medzi pechotné divízie. Tankové armády Sovietskemu zväzu v nadchádzajúcej vojne až do roku veľmi 1943 chýbali.“
Tých schopných popravili, neschopní zostali a nastala potreba doplniť zbor maršálov: „7. mája 1940 boli menovaní ďalší traja maršali: nový ľudový komisár obrany Semion Timošenko, Boris Šapošnikov, a Grigorij Kulik.“
Semion Konstantinovič Timošenko – „sovietsky armádny dôstojník ukrajinského pôvodu (jeho menovanie do hodnosti maršála si presadil S.Buďonnyj. Bol jeho spolubojovníkom v jazdeckej armáde počas občianskej vojny), no na rozdiel od Buďonného „Napriek svojej konzervativite videl potrebu modernizácie a reforiem armády. V tomto období prijal mnohé dôležité rozdhodnutia týkajúce sa modernizácie a skvalitnenia bojaschopnosti vojsk, ktorých veliteľské kádre boli poznačené stalinskými čistkami. Nariadil zvýšiť produkciu tankov a podieľal sa na zavedení viacerých poriadkov, ktoré priblížili Červenú armádu starej cárskej armáde.“
Boris Michailovič Šapošnikov – s podlomeným zdravím. „Pokúšal sa zvýšiť bojaschopnosť čistkami ťažko poznačených sovietskych ozbrojených síl. Krátko pred vojnou pripravil plán modernizácie a prezbrojenia Červenej armády.“
a najmä
Grigorij Ivanovič Kulik – „V rokoch 1936 a 1937 bol pod pseudonymom vyslaný v rámci sovietskej internacionálnej pomoci do Španielska, kde práve prebiehala občianska vojna. Po návrate v máji 1937 ďalej velil Ústrednej delostreleckej správe červenej armády. Išlo o zodpovednú funkciu dozoru nad vývojom nových zbraňových systémov ako boli tanky, tankové kanóny a delostrelecké zbrane. V tejto funkcii, sa plne prejavil ako plne neodborný a nekompetentný posudzovateľ, čo v kombinácii s jeho arogantným a hrubým jednaním malo často za následok to, že vynikajúce moderné konštrukcie odsúdil ako „buržoáznu sabotáž“ sovietskeho vojnového priemyslu. Jeho zásahy mali veľký vplyv na slabú vybavenosť červenej armády v predvečer vojny… … Počas pohraničných incidentov v oblasti Chalchyn-Golu roku 1938 bol Kulik vyslaný ako poradca veliteľa zboru Žukova. Jeho zásahy do velenia, najmä rozkaz na presun všetkého delostrelectva z priestoru bojov pri rieke Bain-Cagan mali za následok jeho rýchle odvolanie… (osvedčil svoju neschopnosť, a tak Žukov presadil jeho povýšenie do hodnosti maršála)… Po napadnutí Sovietskeho zväzu bol poverený velením rôznych armád… …Pre svoju absolútnu neschopnosť a podiel na neúspechoch na Kerči a pri Rostove nad Donom bol v marci 1942 súdený vojenským súdom a degradovaný do hodnosti generálmajora.“
Vynikajúco zvládnutá spravodajská akcia zahraničných tajných služieb, ktorá mala za následok rozvrat Červenej armády v predvečer vojny, paralýzu jej najvyššieho velenia, ohromné straty a bleskový postup Nemcov až k Moskve…
Nie, nie… M.N.Tuchačevskij nebol zradcom, on bol obeťou spravodajskej hry nemožnej bez spoluúčasti zradcov v sovietskych radoch na najvyšších miestach.
G.K.Žukov…
… áno, ten Žukov, ktorý „Spolu s Chruščovom sa podieľal na odstránení šéfa NKVD Lavrentija Beriju“, ten Žukov, ktorý „Organizoval potlačenie Maďarského povstania v roku 1956“ takým spôsobom, že Maďari to do dnešných dní nevedia Rusom zabudnúť …, ten Žukov, ktorý znemožnil realizáciu plánov admirála N.G.Kuznecova vybudovať sovietsku flotilu lietadlových lodí tak, aby dokázala konkurovať flotile USA, a tak umožnil USA stáť sa pánom svetových morí a skrze vojnovú silu lietadlových lodí presadzovať svoju politiku aj na súši…
Zdroj článku...
V súvislosti s jeho menom sa spája tzv. Tuchačevského sprisahanie a následné tzv. stalinské čistky dôstojnického zboru Červenej armády v predvečer Druhej svetovej vojny, čo Čevenú armádu výrazne oslabilo a negatívne sa následne prejavilo v prvých rokoch Veľkej Vlasteneckej Vojny.
A prečo o tom píšem?
Pred pár týždňami som si pozrel film „Pervaja konnaja“ (Prvá jazdecká) z roku 1984 o S.M.Buďonnom: prvá časť
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=4MFwn0FUb1M
druhá časť
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=i_lWQogJ9uA
Film celkom zaujal, a tak som si na wikipédii (https://sk.wikipedia.org/wiki/Semion_Michajlovič_Buďonnyj ) niečo o Buďonnom prečítal.
Najviac ma zaujala táto časť: „Buďonnyj bol považovaný za dobrého veliteľa jazdectva, no jeho znalosti moderných vojenských doktrín a najmä nasadenia tankov, ktoré sa v medzivojnovom období rýchlo rozvíjali, neboli veľké. Počas zimnej vojny velil armáde, no jeho výsledky boli slabé. Napriek tomu stále postupoval v služobnom rebríčku a v roku 1940 sa stal členom Ľudového komisariátu obrany. V týchto funkciách presadzoval jazdecké jednotky, čo bolo vo svojej dobe veľký anachronizmus. Nedoceňoval pritom ostatné druhy vojsk a najmä moderné technické vybavenie či formovanie tankových armád vybudovaných predtým maršalom Tuchačevským. Neskôr spolu s ďalšími rozhodol o ich rozdelení medzi pechotné divízie. Tankové armády Sovietskemu zväzu v nadchádzajúcej vojne až do roku veľmi 1943 chýbali.“
…a zablikala červená kontrolka, pretože ten, ktorý presadzoval v Červenej armáde to, čo umožnilo Wehrmachtu prevalcovať Európu a dôjsť až k bránam Moskvy – tankové armády podporované letectvom – bol v predvečer vypuknutia vojny obvinený zo sprisahania a popravený.
O M.N.Tuchačevskom vyberám z wikipédie (https://sk.wikipedia.org/wiki/Michail_Nikolajevič_Tuchačevskij) toto:
„Michail Nikolajevič Tuchačevskij (rus. Михаи́л Никола́евич Тухаче́вский, poľ. Michał Tuchaczewski; * 16. február 1893 – † 12. jún 1937) bol ruský a neskôr sovietsky armádny dôstojník a veliteľ. Bol pokrokový teoretik, autor reforiem a architekt Červenej armády na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia. V rokoch 1925 – 1928 náčelník štábu Červenej armády. Od roku 1931 námestník vojenského komisára a predseda revolučnej vojenskej rady ZSSR, od roku 1934 zástupca a od roku 1936 prvý zástupca komisára obrany ZSSR. Je považovaný za jedného z najschopnejších veliteľov Červenej armády v predvojnovom období. Svojimi schopnosťami ďaleko predbehol svojich neskorších nástupcov riadiacich vývoj a reformy Červenej armády, maršala Vorošilova a Kulika….
V rokoch 1925 – 1928 bol Tuchačevskij náčelník štábu Červenej armády a pôsobil ako zástupca komisára pre obranu. Snažil sa reorganizovať Červenú armádu na dobre fungujúce, profesionálne vojsko a napísal niekoľko teoretických kníh o modernom vedení vojny. Za najhodnotnejšie a dodnes podnetné sa považujú najmä knihy o teórii tankovej vojny. Ale po celú túto dobu, i v nasledujúcich rokoch musel prekonávať odpor starej školy a amatérov, najmä Vorošilova, Buďonného a Kulika. V roku 1929 spolu s Chalepskim a Triandifillovom vypracoval plán na zavedenie tankov do výzbroje Červenej armády. Niekedy mu je pripisovaná rola pri vypracovaní teórie hĺbkovej operácie. Jeho skutočná rola pri jej vypracovaní je však sporná.
V roku 1931 mu bola z pozície námestníka vojenského komisára a predsedu revolučnej vojenskej rady ZSSR zverená hlavná úloha pri reformách sovietskej armády a vojenstva. Snažil sa presadiť svoje moderné poňatie vojenskej stratégie a spôsobu nasadenia tankov a letectva. Od roku 1934 bol zástupca Komisára obrany ZSSR (ministra obrany). V roku 1935 sa Tuchačevskij dostal na vrchol, bol povýšený na Maršala ZSSR. Od roku 1936 pôsobil ako prvý zástupca komisára obrany ZSSR...“
A na opačnom konci Európy, v Španielsku, vrcholila občianska vojna. Zasvätení a znalí veci tvrdia, že to bol test bojaschopnosti na španielskej pôde dvoch budúcich hlavných protivníkov 2. svetovej vojny – nemeckého Wehrmachtu a sovietskej Červenej armády. Test už v prvom roku preukázal, že sovieti sú viac než len dôstojným protivníkom Nemcov („Republikáni zostavili novú vládu, ktorú viedol socialista Juan Negrín. Táto vláda sa pokúsila o zásadné kroky, ktoré mali posilniť ekonomickú situáciu republikánov, ďalej sa pokúsila o niektoré zmeny v armáde (do týchto zmien výrazne zasahovali sovietski poradcovia). Dňa 18. mája republikáni porazili frankistov v Bitke pri Guadalajare. Po tejto bitke si Franco uvedomil, že nie je schopný ani dobyť Madrid, ani prerušiť jeho spojenie s Valenciou, a preto zaútočil na severe.“)
…a na severe zaútočil nielen Franco ale aj západné tajné služby (nemecká, anglická) s cieľom oslabiť Červenú armádu a za pomoci skutočných zradcov v Sovietskom zväze ochromili dôstojnícky zbor a zvrátili modernizáciu Červenej armády:
„Tesne pred svojím zatknutím bol Tuchačevskij uvoľnený z funkcie asistenta maršala Vorošilova a vymenovaný za vojenského veliteľa Povolžského vojenského okruhu. 22. mája 1937, krátko po odchode na nové pôsobisko, bol tajne zatknutý a privezený späť do Moskvy. Vo väzbe bol obvinený zo spolupráce s trockistami a špionáže v prospech nacistického Nemecka… …Na Tuchačevského vypočúvanie a mučenie priamo dohliadal šéf NKVD Nikolaj Ježov… … Následne bol spoločne s ďalšími 8 vysokopostavenými dôstojníkmi popravený dňa 12. júna 1937. Jeho likvidácia bola začiatkom krvavej kampane proti dôstojníkom Červenej armády.“
„Čoskoro počas stalinských (správne Ježovových) čistiek boli traja z piatich maršalov popravení.“:
Michail Nikolajevič Tuchačevskij – V roku 1931 mu bola z pozície námestníka vojenského komisára a predsedu revolučnej vojenskej rady ZSSR zverená hlavná úloha pri reformách sovietskej armády a vojenstva. Snažil sa presadiť svoje moderné poňatie vojenskej stratégie a spôsobu nasadenia tankov a letectva…
Alexandr Iľjič Jegorov – vapríli 1931 sa stal náčelníkom štábu Červenej armády, pričom v roku 1935 reorganizoval Generálny štáb…
Vasilij Konstantinovič Bľucher –v júli 1938 počas bojov v okolí jazera Chasan viedol ďalekovýchodný front. V dôsledku jeho chýb sovietske sily utrpeli ťažké straty a odrazili japonský vpád až 10. augusta. (to jest, mal bojové skúsenosti s vedením už modernej vojny)…
…a zostali len dvaja:
Kliment Jefremovič Vorošilov – nekompetentný viac politik než vojak „V priebehu svojho pôsobenia v armáde uskutočňoval pravidelné čistky, pričom najbrutálnejšie boli v priebehu rokov 1936 až 1938… … Počas vojny s Fínskom v 1939 – 1940 sa po prvýkrát prejavili dôsledky represií v dôstojníckom zbore ako aj Vorošilovove nekompetentné vedenie armády (Fínska vojna bola pre Západ potvrdením, úspešnosti spravodajskej akcie „Tuchačevského sprisahanie“), za čo bol Vorošilov z funkcie odvolaný. Počas 2. svetovej vojny bol veliteľom Severozápadného frontu, neskôr Leningradského frontu, pričom aj v týchto funkciách si neviedol dobre….Ženou Vorošilova bola Golda Davidovna Gorbman (1887—1959). Národnosťou bola Židovka“ – inštitút židovskej manželky)
a mysľou v občianskej vojne ustrnuvší anachronista
Semion Michajlovič Buďonnyj – „presadzoval jazdecké jednotky, čo bol vo svojej dobe veľký anachronizmus. Nedoceňoval pritom ostatné druhy vojsk a najmä moderné technické vybavenie či formovanie tankových armád vybudovaných predtým maršalom Tuchačevským. Neskôr spolu s ďalšími rozhodol o ich rozdelení medzi pechotné divízie. Tankové armády Sovietskemu zväzu v nadchádzajúcej vojne až do roku veľmi 1943 chýbali.“
Tých schopných popravili, neschopní zostali a nastala potreba doplniť zbor maršálov: „7. mája 1940 boli menovaní ďalší traja maršali: nový ľudový komisár obrany Semion Timošenko, Boris Šapošnikov, a Grigorij Kulik.“
Semion Konstantinovič Timošenko – „sovietsky armádny dôstojník ukrajinského pôvodu (jeho menovanie do hodnosti maršála si presadil S.Buďonnyj. Bol jeho spolubojovníkom v jazdeckej armáde počas občianskej vojny), no na rozdiel od Buďonného „Napriek svojej konzervativite videl potrebu modernizácie a reforiem armády. V tomto období prijal mnohé dôležité rozdhodnutia týkajúce sa modernizácie a skvalitnenia bojaschopnosti vojsk, ktorých veliteľské kádre boli poznačené stalinskými čistkami. Nariadil zvýšiť produkciu tankov a podieľal sa na zavedení viacerých poriadkov, ktoré priblížili Červenú armádu starej cárskej armáde.“
Boris Michailovič Šapošnikov – s podlomeným zdravím. „Pokúšal sa zvýšiť bojaschopnosť čistkami ťažko poznačených sovietskych ozbrojených síl. Krátko pred vojnou pripravil plán modernizácie a prezbrojenia Červenej armády.“
a najmä
Grigorij Ivanovič Kulik – „V rokoch 1936 a 1937 bol pod pseudonymom vyslaný v rámci sovietskej internacionálnej pomoci do Španielska, kde práve prebiehala občianska vojna. Po návrate v máji 1937 ďalej velil Ústrednej delostreleckej správe červenej armády. Išlo o zodpovednú funkciu dozoru nad vývojom nových zbraňových systémov ako boli tanky, tankové kanóny a delostrelecké zbrane. V tejto funkcii, sa plne prejavil ako plne neodborný a nekompetentný posudzovateľ, čo v kombinácii s jeho arogantným a hrubým jednaním malo často za následok to, že vynikajúce moderné konštrukcie odsúdil ako „buržoáznu sabotáž“ sovietskeho vojnového priemyslu. Jeho zásahy mali veľký vplyv na slabú vybavenosť červenej armády v predvečer vojny… … Počas pohraničných incidentov v oblasti Chalchyn-Golu roku 1938 bol Kulik vyslaný ako poradca veliteľa zboru Žukova. Jeho zásahy do velenia, najmä rozkaz na presun všetkého delostrelectva z priestoru bojov pri rieke Bain-Cagan mali za následok jeho rýchle odvolanie… (osvedčil svoju neschopnosť, a tak Žukov presadil jeho povýšenie do hodnosti maršála)… Po napadnutí Sovietskeho zväzu bol poverený velením rôznych armád… …Pre svoju absolútnu neschopnosť a podiel na neúspechoch na Kerči a pri Rostove nad Donom bol v marci 1942 súdený vojenským súdom a degradovaný do hodnosti generálmajora.“
Vynikajúco zvládnutá spravodajská akcia zahraničných tajných služieb, ktorá mala za následok rozvrat Červenej armády v predvečer vojny, paralýzu jej najvyššieho velenia, ohromné straty a bleskový postup Nemcov až k Moskve…
Nie, nie… M.N.Tuchačevskij nebol zradcom, on bol obeťou spravodajskej hry nemožnej bez spoluúčasti zradcov v sovietskych radoch na najvyšších miestach.
G.K.Žukov…
… áno, ten Žukov, ktorý „Spolu s Chruščovom sa podieľal na odstránení šéfa NKVD Lavrentija Beriju“, ten Žukov, ktorý „Organizoval potlačenie Maďarského povstania v roku 1956“ takým spôsobom, že Maďari to do dnešných dní nevedia Rusom zabudnúť …, ten Žukov, ktorý znemožnil realizáciu plánov admirála N.G.Kuznecova vybudovať sovietsku flotilu lietadlových lodí tak, aby dokázala konkurovať flotile USA, a tak umožnil USA stáť sa pánom svetových morí a skrze vojnovú silu lietadlových lodí presadzovať svoju politiku aj na súši…
Zdroj článku...
