• Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz

Nastal čas o tuchačevskom pohovoriť…

Autor: popolvar67 (oracle911blog.wordpress.com | RSS odber)

V súvislosti s jeho menom sa spája tzv. Tuchačevského sprisahanie a následné tzv. stalinské čistky dôstojnického zboru Červenej armády v predvečer Druhej svetovej vojny, čo Čevenú armádu výrazne oslabilo a negatívne sa následne prejavilo v prvých rokoch Veľkej Vlasteneckej Vojny.

A prečo o tom píšem?

Pred pár týždňami som si pozrel film „Pervaja konnaja“ (Prvá jazdecká) z roku 1984 o S.M.Buďonnom: prvá časť
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=4MFwn0FUb1M


druhá časť
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=i_lWQogJ9uA


Film celkom zaujal, a tak som si na wikipédii (https://sk.wikipedia.org/wiki/Semion_Michajlovič_Buďonnyj ) niečo o Buďonnom prečítal.

Najviac ma zaujala táto časť: „Buďonnyj bol považovaný za dobrého veliteľa jazdectva, no jeho znalosti moderných vojenských doktrín a najmä nasadenia tankov, ktoré sa v medzivojnovom období rýchlo rozvíjali, neboli veľké. Počas zimnej vojny velil armáde, no jeho výsledky boli slabé. Napriek tomu stále postupoval v služobnom rebríčku a v roku 1940 sa stal členom Ľudového komisariátu obrany. V týchto funkciách presadzoval jazdecké jednotky, čo bolo vo svojej dobe veľký anachronizmus. Nedoceňoval pritom ostatné druhy vojsk a najmä moderné technické vybavenie či formovanie tankových armád vybudovaných predtým maršalom Tuchačevským. Neskôr spolu s ďalšími rozhodol o ich rozdelení medzi pechotné divízie. Tankové armády Sovietskemu zväzu v nadchádzajúcej vojne až do roku veľmi 1943 chýbali.“

…a zablikala červená kontrolka, pretože ten, ktorý presadzoval v Červenej armáde to, čo umožnilo Wehrmachtu prevalcovať Európu a dôjsť až k bránam Moskvy – tankové armády podporované letectvom – bol v predvečer vypuknutia vojny obvinený zo sprisahania a popravený.

O M.N.Tuchačevskom vyberám z wikipédie (https://sk.wikipedia.org/wiki/Michail_Nikolajevič_Tuchačevskij) toto:

„Michail Nikolajevič Tuchačevskij (rus. Михаи́л Никола́евич Тухаче́вский, poľ. Michał Tuchaczewski; * 16. február 1893 – † 12. jún 1937) bol ruský a neskôr sovietsky armádny dôstojník a veliteľ. Bol pokrokový teoretik, autor reforiem a architekt Červenej armády na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia. V rokoch 1925 – 1928 náčelník štábu Červenej armády. Od roku 1931 námestník vojenského komisára a predseda revolučnej vojenskej rady ZSSR, od roku 1934 zástupca a od roku 1936 prvý zástupca komisára obrany ZSSR. Je považovaný za jedného z najschopnejších veliteľov Červenej armády v predvojnovom období. Svojimi schopnosťami ďaleko predbehol svojich neskorších nástupcov riadiacich vývoj a reformy Červenej armády, maršala Vorošilova a Kulika….

V rokoch 1925 – 1928 bol Tuchačevskij náčelník štábu Červenej armády a pôsobil ako zástupca komisára pre obranu. Snažil sa reorganizovať Červenú armádu na dobre fungujúce, profesionálne vojsko a napísal niekoľko teoretických kníh o modernom vedení vojny. Za najhodnotnejšie a dodnes podnetné sa považujú najmä knihy o teórii tankovej vojny. Ale po celú túto dobu, i v nasledujúcich rokoch musel prekonávať odpor starej školy a amatérov, najmä Vorošilova, Buďonného a Kulika. V roku 1929 spolu s Chalepskim a Triandifillovom vypracoval plán na zavedenie tankov do výzbroje Červenej armády. Niekedy mu je pripisovaná rola pri vypracovaní teórie hĺbkovej operácie. Jeho skutočná rola pri jej vypracovaní je však sporná.


V roku 1931 mu bola z pozície námestníka vojenského komisára a predsedu revolučnej vojenskej rady ZSSR zverená hlavná úloha pri reformách sovietskej armády a vojenstva. Snažil sa presadiť svoje moderné poňatie vojenskej stratégie a spôsobu nasadenia tankov a letectva. Od roku 1934 bol zástupca Komisára obrany ZSSR (ministra obrany). V roku 1935 sa Tuchačevskij dostal na vrchol, bol povýšený na Maršala ZSSR. Od roku 1936 pôsobil ako prvý zástupca komisára obrany ZSSR...“

A na opačnom konci Európy, v Španielsku, vrcholila občianska vojna. Zasvätení a znalí veci tvrdia, že to bol test bojaschopnosti na španielskej pôde dvoch budúcich hlavných protivníkov 2. svetovej vojny – nemeckého Wehrmachtu a sovietskej Červenej armády. Test už v prvom roku preukázal, že sovieti sú viac než len dôstojným protivníkom Nemcov („Republikáni zostavili novú vládu, ktorú viedol socialista Juan Negrín. Táto vláda sa pokúsila o zásadné kroky, ktoré mali posilniť ekonomickú situáciu republikánov, ďalej sa pokúsila o niektoré zmeny v armáde (do týchto zmien výrazne zasahovali sovietski poradcovia). Dňa 18. mája republikáni porazili frankistov v Bitke pri Guadalajare. Po tejto bitke si Franco uvedomil, že nie je schopný ani dobyť Madrid, ani prerušiť jeho spojenie s Valenciou, a preto zaútočil na severe.“)

…a na severe zaútočil nielen Franco ale aj západné tajné služby (nemecká, anglická) s cieľom oslabiť Červenú armádu a za pomoci skutočných zradcov v Sovietskom zväze ochromili dôstojnícky zbor a zvrátili modernizáciu Červenej armády:

„Tesne pred svojím zatknutím bol Tuchačevskij uvoľnený z funkcie asistenta maršala Vorošilova a vymenovaný za vojenského veliteľa Povolžského vojenského okruhu. 22. mája 1937, krátko po odchode na nové pôsobisko, bol tajne zatknutý a privezený späť do Moskvy. Vo väzbe bol obvinený zo spolupráce s trockistami a špionáže v prospech nacistického Nemecka… …Na Tuchačevského vypočúvanie a mučenie priamo dohliadal šéf NKVD Nikolaj Ježov… … Následne bol spoločne s ďalšími 8 vysokopostavenými dôstojníkmi popravený dňa 12. júna 1937. Jeho likvidácia bola začiatkom krvavej kampane proti dôstojníkom Červenej armády.“

„Čoskoro počas stalinských (správne Ježovových) čistiek boli traja z piatich maršalov popravení.“:


Michail Nikolajevič Tuchačevskij – V roku 1931 mu bola z pozície námestníka vojenského komisára a predsedu revolučnej vojenskej rady ZSSR zverená hlavná úloha pri reformách sovietskej armády a vojenstva. Snažil sa presadiť svoje moderné poňatie vojenskej stratégie a spôsobu nasadenia tankov a letectva…

Alexandr Iľjič Jegorov – vapríli 1931 sa stal náčelníkom štábu Červenej armády, pričom v roku 1935 reorganizoval Generálny štáb…

Vasilij Konstantinovič Bľucher –v júli 1938 počas bojov v okolí jazera Chasan viedol ďalekovýchodný front. V dôsledku jeho chýb sovietske sily utrpeli ťažké straty a odrazili japonský vpád až 10. augusta. (to jest, mal bojové skúsenosti s vedením už modernej vojny)…

…a zostali len dvaja:

Kliment Jefremovič Vorošilov – nekompetentný viac politik než vojak „V priebehu svojho pôsobenia v armáde uskutočňoval pravidelné čistky, pričom najbrutálnejšie boli v priebehu rokov 1936 až 1938… … Počas vojny s Fínskom v 1939 – 1940 sa po prvýkrát prejavili dôsledky represií v dôstojníckom zbore ako aj Vorošilovove nekompetentné vedenie armády (Fínska vojna bola pre Západ potvrdením, úspešnosti spravodajskej akcie „Tuchačevského sprisahanie“), za čo bol Vorošilov z funkcie odvolaný. Počas 2. svetovej vojny bol veliteľom Severozápadného frontu, neskôr Leningradského frontu, pričom aj v týchto funkciách si neviedol dobre….Ženou Vorošilova bola Golda Davidovna Gorbman (1887—1959). Národnosťou bola Židovka“ – inštitút židovskej manželky)

a mysľou v občianskej vojne ustrnuvší anachronista

Semion Michajlovič Buďonnyj – „presadzoval jazdecké jednotky, čo bol vo svojej dobe veľký anachronizmus. Nedoceňoval pritom ostatné druhy vojsk a najmä moderné technické vybavenie či formovanie tankových armád vybudovaných predtým maršalom Tuchačevským. Neskôr spolu s ďalšími rozhodol o ich rozdelení medzi pechotné divízie. Tankové armády Sovietskemu zväzu v nadchádzajúcej vojne až do roku veľmi 1943 chýbali.“

Tých schopných popravili, neschopní zostali a nastala potreba doplniť zbor maršálov: „7. mája 1940 boli menovaní ďalší traja maršali: nový ľudový komisár obrany Semion Timošenko, Boris Šapošnikov, a Grigorij Kulik.“

Semion Konstantinovič Timošenko – „sovietsky armádny dôstojník ukrajinského pôvodu (jeho menovanie do hodnosti maršála si presadil S.Buďonnyj. Bol jeho spolubojovníkom v jazdeckej armáde počas občianskej vojny), no na rozdiel od Buďonného „Napriek svojej konzervativite videl potrebu modernizácie a reforiem armády. V tomto období prijal mnohé dôležité rozdhodnutia týkajúce sa modernizácie a skvalitnenia bojaschopnosti vojsk, ktorých veliteľské kádre boli poznačené stalinskými čistkami. Nariadil zvýšiť produkciu tankov a podieľal sa na zavedení viacerých poriadkov, ktoré priblížili Červenú armádu starej cárskej armáde.“

Boris Michailovič Šapošnikov – s podlomeným zdravím. „Pokúšal sa zvýšiť bojaschopnosť čistkami ťažko poznačených sovietskych ozbrojených síl. Krátko pred vojnou pripravil plán modernizácie a prezbrojenia Červenej armády.“

a najmä

Grigorij Ivanovič Kulik – „V rokoch 1936 a 1937 bol pod pseudonymom vyslaný v rámci sovietskej internacionálnej pomoci do Španielska, kde práve prebiehala občianska vojna. Po návrate v máji 1937 ďalej velil Ústrednej delostreleckej správe červenej armády. Išlo o zodpovednú funkciu dozoru nad vývojom nových zbraňových systémov ako boli tanky, tankové kanóny a delostrelecké zbrane. V tejto funkcii, sa plne prejavil ako plne neodborný a nekompetentný posudzovateľ, čo v kombinácii s jeho arogantným a hrubým jednaním malo často za následok to, že vynikajúce moderné konštrukcie odsúdil ako „buržoáznu sabotáž“ sovietskeho vojnového priemyslu. Jeho zásahy mali veľký vplyv na slabú vybavenosť červenej armády v predvečer vojny… … Počas pohraničných incidentov v oblasti Chalchyn-Golu roku 1938 bol Kulik vyslaný ako poradca veliteľa zboru Žukova. Jeho zásahy do velenia, najmä rozkaz na presun všetkého delostrelectva z priestoru bojov pri rieke Bain-Cagan mali za následok jeho rýchle odvolanie… (osvedčil svoju neschopnosť, a tak Žukov presadil jeho povýšenie do hodnosti maršála)… Po napadnutí Sovietskeho zväzu bol poverený velením rôznych armád… …Pre svoju absolútnu neschopnosť a podiel na neúspechoch na Kerči a pri Rostove nad Donom bol v marci 1942 súdený vojenským súdom a degradovaný do hodnosti generálmajora.“

Vynikajúco zvládnutá spravodajská akcia zahraničných tajných služieb, ktorá mala za následok rozvrat Červenej armády v predvečer vojny, paralýzu jej najvyššieho velenia, ohromné straty a bleskový postup Nemcov až k Moskve…

Nie, nie… M.N.Tuchačevskij nebol zradcom, on bol obeťou spravodajskej hry nemožnej bez spoluúčasti zradcov v sovietskych radoch na najvyšších miestach.

G.K.Žukov…

… áno, ten Žukov, ktorý „Spolu s Chruščovom sa podieľal na odstránení šéfa NKVD Lavrentija Beriju“, ten Žukov, ktorý „Organizoval potlačenie Maďarského povstania v roku 1956“ takým spôsobom, že Maďari to do dnešných dní nevedia Rusom zabudnúť …, ten Žukov, ktorý znemožnil realizáciu plánov admirála N.G.Kuznecova vybudovať sovietsku flotilu lietadlových lodí tak, aby dokázala konkurovať flotile USA, a tak umožnil USA stáť sa pánom svetových morí a skrze vojnovú silu lietadlových lodí presadzovať svoju politiku aj na súši…

Zdroj článku...
 
V súvislosti s jeho menom sa spája tzv. Tuchačevského sprisahanie a následné tzv. stalinské čistky dôstojnického zboru Červenej armády v predvečer Druhej svetovej vojny, čo Čevenú armádu výrazne oslabilo a negatívne sa následne prejavilo v prvých rokoch Veľkej Vlasteneckej Vojny.

Podle Grovera Furra, který v knize The Moscow Trials as Evidence (anglicky, PDF, 11 MB) konfrontuje protokol moskevských procesů s dalšími archivními dokumenty sovětského i nesovětského původu, byl Tuchačevský vinen a spiknutí skutečně existovalo, nebylo uměle vykonstruováno NKVD a prokuraturou.

To je známé a neustále opakované ale nepravdivé chruščovovské klišé, že čistkami v rudé armádě ta byla oslabena, v tom důsledku se v r. 1941 nedařilo zastavit nápor nacistického Německa. Naopak, SSSR se zbavil zrádců, dalších možných vlasovů, jejich setrvání v armádě by znamenalo oslabení daleko horší.

Zajímavé je, že jeden z dokladů má úzký vztah k Československu. Autor zmiňuje nótu Vojtěcha Mastného ze dne 9. února 1937, toho času velvyslance ČSR v Berlíně, prezidentu E. Benešovi, ve které hlásí, že Hitler počítá s vojenským pučem v SSSR a následným nastolením vojenské diktatury s přátelským vztahem k Německu. Tu informaci mu měl poskytnout Maximilan Karl Graf zu Trauttmansdorff.

Že byl Tuchačevský schopný a měl zásluhy, to nikdo nerozporuje. Jedna věc je, že byl schopný, druhá věc je, na jaké straně stál.
 
Podle Grovera Furra, který v knize The Moscow Trials as Evidence (anglicky, PDF, 11 MB) konfrontuje protokol moskevských procesů s dalšími archivními dokumenty sovětského i nesovětského původu, byl Tuchačevský vinen a spiknutí skutečně existovalo, nebylo uměle vykonstruováno NKVD a prokuraturou.
"Podle Grovera Furra..."
Ano, s tím by se dalo souhlasit.
Ale jak to bylo dál ve skutečnosti, to už bude další věc.

Spoléhat se na anglosaský zdroj, tj. na Američana Grovera Furra, to je jako čerpat informace o Slovanech z Fuldských análů, Fredegarovy kroniky či z Kosmovy kroniky.

Protože z "kauzy Tuchačevský" takzvaně "trčí uši" stejné šablony, jako z aktuální SVO "kauzy generála Popova".

Takže sem zkopíruji svůj komentář z Oracle911 blogu:
https://oracle911blog.wordpress.com/2025/04/24/nastal-cas-o-tuchacevskom-pohovorit/#comment-48229

Mmm, popolvar67, tak tomu říkám “zásah do černého”.
“…a zablikala červená kontrolka, pretože ten, ktorý presadzoval v Červenej armáde to, čo umožnilo Wehrmachtu prevalcovať Európu a dôjsť až k bránam Moskvy – tankové armády podporované letectvom – bol v predvečer vypuknutia vojny obvinený zo sprisahania a popravený.“
Ale jedna věc mi na tom článku přece jen vadí.
Že jsem ho nenapsal sám…
:- )
P.S.: A šablona se nám opakuje. Sice naštěstí v poněkud slabší podobě, ale opakuje. Viz zfabrikovaná kauza nespravedlivě (od)souzeného generála Ivana Ivanoviče Popova. Toho, který v jižní části fronty zastavil tehdy nebezpečnou Ukrajinskou protiofenzívu v roce 2023. To byl ještě velitelem 58. armády.
https://cs.wikipedia.org/wiki/Ukrajinská_protiofenzíva_(2023)
Detaily je možné vyčíst mezi řádky z tohoto wiki-hesla, pokud si necháte ve wiki-hesle vyhledat “58.”
 
Naposledy upravené:
Mno, ono to s tím Tuchačevským nemusí být vůbec takové, jak se >zdá< na >první< pohled.
Protože věci nejsou, čím se zdají být.
Ono to totiž s těmi fyzickými likvidacemi připisovanými "na konto" Stalina nemusí být takové, jak se nám to snaží podsouvat "protistrana".

A proto si dovolím linkovat článek od Popolvára.
(A je zajímavé, jak se nám to pěkně sešlo).
Click to expand...
Jen nedělejte z Tuchačevského hrdinu. Rehabilitoval ho Chruščov a zároveň se postaral o to, aby z archívů s vytratila spousta dokumentů, týkajících se toho spiknutí, které bylo součásti většího.
Třeba tento vojvůdce se zasloužil o to, že Rusko přišlo o část území a 70 tis. až 120 tis. Rusů zemřelo hlady v polském zajetí.
cs.wikipedia.org

Bitva u Varšavy (1920) – Wikipedie​


cs.wikipedia.org
cs.wikipedia.org

Divím se, že Tuchačevského už tehdy nepotrestali. A je div, že potom ještě udělal takovou vojenskou kariéru. Asi byl protégé Trockého, jinak to nevidím. A také je známý tím, že dobře policejní akce a při jedné z nich použil i chemické zbraně.

A co se tyče jeho "novátorských idejí" v restrukturalizaci armády, tak tam je také hodně otázek k jeho činnosti. Třeba zde článek:

Maršál Tuchačevskij a proměny v Rudé armádě.​

​

Rozhodně to není tak, že (jak se píše v různých Wikipediích) v GŠ SSSR si neuvědomovali důležitost těžké techniky v bojích a nechápali její výhody před jezdeckými jednotkami.

Též není pravda , že Stalin "popravil schopné vojvůdce před válkou a neschopné si ponechal"

A na závěr názor historika Spicyna:

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=oFZ9Ol0VEmg
 
to je jako čerpat informace o Slovanech z Fuldských análů, Fredegarovy kroniky či z Kosmovy kroniky
Ne, není to stejné. Je za tím poctivá archivní práce. Ty dokumenty, kterými autor podpírá svá tvrzení, si nevycucal z prstu. Rozhodně je v té knize poměr fakta/dojmy vyšší než v Popolvárově textu. Ty archiválie lze znovu projít a prověřit - jeden dokument se dokonce nachází v Národním archivu ČR a je psán česky. Takže ty závěry by šly zpochybnit pouze tak, že by někdo prokázal, že ty prameny jsou falza. Pokud jsou pravé, může mně být úplně jedno, zda tu knihu napsal Čech, Američan nebo třeba nějaký Marťan. Mimochodem, s Furrem spolupracoval na té knize V.L.Bobrov, to Američan není. A pravděpodobně ani podpindos.
 
Též není pravda , že Stalin "popravil schopné vojvůdce před válkou a neschopné si ponechal"
Naprostý souhlas.
Ty čistky v armádě se netýkaly pouze možných nebo jistých zrádců, ale také právě vojáků, kteří už nebyli použitelní pro (tehdy) moderní vedení boje. Teď nemám před sebou ten text, ale jestli si to dobře pamatuji, propuštěno z armády bylo o něco méně než 40000 vojáků, z nichž bylo vyšetřováno asi 10000, nikoli odsouzeno nebo dokonce zastřeleno (ne každý vyšetřovaný byl odsouzen a ne každý odsouzený dostal trest smrti)! A někteří se do služby později vrátili. (Srovnejte se Spicynem, pokud to tam říká, to konkrétní video jsem ještě neviděl.)
 
Faktická:
…a zablikala červená kontrolka, pretože ten, ktorý presadzoval v Červenej armáde to, čo umožnilo Wehrmachtu prevalcovať Európu a dôjsť až k bránam Moskvy – tankové armády podporované letectvom – bol v predvečer vypuknutia vojny obvinený zo sprisahania a popravený.
Páčia sa mi vylíčené súvislosti ale:
- aká mala byť úloha ZSSR a "permanentnej revolúcie"?
- na čo teda bola v ZSSR pripravovaná a budovaná armáda? Obranu pred Nemcami?
- ako sa stalo, že v 1937 - 1938 boli rozpútané čistky a s akým cieľom? Nebol to pokus pretlačiť "svojich" k moci a nepotrebovať Hitlera a zdroje celého sveta na "špinavú prácu" a získať tak víťazstvo bez boja?
- Stalin a boľševici mali situáciu v momente napadnutia ZSSR plne pod kontrolou?
 
Kliment Jefremovič Vorošilov – nekompetentný viac politik než vojak „V priebehu svojho pôsobenia v armáde uskutočňoval pravidelné čistky, pričom najbrutálnejšie boli v priebehu rokov 1936 až 1938… … Počas vojny s Fínskom v 1939 – 1940 sa po prvýkrát prejavili dôsledky represií v dôstojníckom zbore ako aj Vorošilovove nekompetentné vedenie armády (Fínska vojna bola pre Západ potvrdením, úspešnosti spravodajskej akcie „Tuchačevského sprisahanie“), za čo bol Vorošilov z funkcie odvolaný. Počas 2. svetovej vojny bol veliteľom Severozápadného frontu, neskôr Leningradského frontu, pričom aj v týchto funkciách si neviedol dobre….Ženou Vorošilova bola Golda Davidovna Gorbman (1887—1959). Národnosťou bola Židovka“ – inštitút židovskej manželky)

a mysľou v občianskej vojne ustrnuvší anachronista
Upřímně, Popolváre. Vyrážejí mi dech tvoje vhledy do ruských dějin, natolik jsou povrchní.
Opravdu, ale opravdu Wikipedie není dobrým zdrojem pro konceptuální článek.
Nebudu ho rozebírat celý, ukáži ti na příkladu Vorošilova, jak moc jsi vedle.

"Nekompetentní " Vorošilov byl snad prvním sovětským maršálem. Cituji z článku:

Až do roku 1917 přežil Vorošilov četná zatčení a vyhnanství do subpolární oblasti. A již v létě 1918 velel Vorošilov skupině vojsk při obraně Caricynu, kde se setkal se Stalinem a sblížil se se Stalinem. V srpnu až září 1918 byl Vorošilov členem Vojenské rady Severokavkazského vojenského okruhu, v září až říjnu 1918 členem Revoluční vojenské rady (RVS) a zástupcem velitele jižní fronty. V říjnu a prosinci 1918 velel 10. armádě. V březnu 1919 byl členem "vojenské opozice", která požadovala vyloučení všech vojenských specialistů z armády a vybudování Rudé armády výhradně na základě milice, podléhající "revoluční disciplíně".

Stál u počátků vzniku Rudé armády​

Kliment Vorošilov stál u počátků vzniku Rudé armády v SSSR a dlouhou dobu zastával nejvyšší velitelské posty. Vorošilov byl věrným spolubojovníkem Stalina, vždy a ve všem ho podporoval. V roce 1935 byla v SSSR zavedena hodnost maršála, která byla udělována vojenskému personálu, který prokázal vynikající schopnosti při vedení vojsk. V témže roce získal hodnost maršála také jeden z prvních nejvyšších vojenských velitelů SSSR Kliment Jefremovič. Mezi jeho vysoká ocenění patří titul Hrdina Sovětského svazu, toto vyznamenání obdržel dvakrát, a v roce 1960 mu byl udělen titul Hrdina socialistické práce.

Během občanské války byla jeho vojenská udatnost zformována. Jak to bylo, říká Julia Nadekhina, kandidátka historických věd, docentka Katedry teorie a organizace managementu Státní univerzity managementu.

Vorošilov byl organizátorem 1. jezdecké armády, která dosáhla řady vítězství nad bělogvardějci. Současníci si všimli odhodlání a vytrvalosti velitele. Po Frunzeho smrti v roce 1925 byl Vorošilov jmenován lidovým komisařem pro vojenské a námořní záležitosti a předsedou Revoluční vojenské rady SSSR. V letech 1934-1940 byl lidovým komisařem obrany SSSR.

Během Velké vlastenecké války byl Vorošilov členem Výboru obrany státu, vrchním velitelem Severozápadního směru (do 5. září 1941), zástupcem Generálního štábu pro formování vojsk (září 1941 - únor 1942), zástupcem vrchního velitelství na Volchovovské frontě (únor - září 1942).

Na podzim 1942 působil jako vrchní velitel partyzánského hnutí. V lednu 1943 koordinoval akce vojsk Leningradského a Volchovského frontu během prolomení blokády Leningradu. Ve stejném roce doprovázel Stalina na teheránskou konferenci. V prosinci 1943 byl vyslán k Samostatné pobřežní armádě, aby se podílel na vypracování operačního plánu pro osvobození Krymu a organizaci interakce mezi pozemními silami a flotilou.

"Mezi historiky neutichá spory o roli Vorošilova v přípravách na Velkou vlasteneckou válku. Někteří ho označují za konzervativce a obviňují ho z neochoty modernizovat armádu a vybavit ji vybavením; Říká se, že hrál pro jezdectvo staromódním způsobem. Je potěšitelné, že mnoho moderních historiků se maršála zastává a poznamenává, že v podmínkách nedostatku silnic byla jízda životně důležitá, a poznamenávají, že v roce 1942 začala německá armáda také obnovovat jezdecké formace. V návaznosti na téma rozporuplného hodnocení Vorošilovovy činnosti v předvečer a během Velké vlastenecké války je třeba zmínit neúspěchy sovětsko-finské války a Leningradské fronty, které velel maršál v předvečer blokády. V obou případech Stalin odvolal Vorošilova z nejvyšších funkcí, ale jmenoval ho do jiných funkcí, kde Kliment Jefremovič skutečně ukázal svůj manažerský talent.

V roce 1943, kdy bylo dosaženo radikálního bodu obratu v průběhu Velké vlastenecké války, Vorošilov stál v čele "Komise pro příměří". V této funkci Kliment Efremovič prokázal svou lidskost ve vztahu k nepřátelům. Při přemýšlení o struktuře poválečného světa a zavádění opatření k demilitarizaci Německa hovořil o nutnosti vycházet ze skutečnosti, že Němci po kapitulaci zůstanou lidmi.

Vorošilov se samozřejmě vždy otcovsky staral o vojáky Rudé armády, říká historička Julia Nadekhina. Snažil se například pěstovat čistotu mezi vojáky. "Spolu s bojovým taktickým výcvikem bychom měli zavést módu pořádání soutěží v mytí našich obličejů, aby byly neustále čisté, aby naše uniformy byly upravené, naše boty byly vyčištěné, postel byla ustlaná atd. A nemáme žádné právo vystavovat naše tělo nebezpečí různých nemocí," vysvětlil bojový maršál na adresu svých kolegů.

"Vorošilov byl se všemi svými výhodami i nevýhodami jasnou osobností, která určitým způsobem ovlivnila rozvoj Rudé armády, která naší zemi přinesla Velké vítězství. Uznání jeho zásluh je vyjádřeno nejen v titulech Hrdina Sovětského svazu a Hrdina socialistické práce, ale také v názvech ulic a osad; stejně jako v názvech slavných tanků prvních let Velké vlastenecké války - KV-1 a KV-2. A samozřejmě v čestném titulu "Vorošilovskij střelec", který byl v SSSR v letech 1932-1941 udělován všem, kteří splnili stanovené standardy v puškové střelbě. Tento titul je stále uznáním dovednosti střílet ze střelných zbraní," komentuje Julia Nadekhina.

Co se tyče jeho židovské manželky, tak ta se starala o tři osiřelé děti, které spolu s manželem osvojili.
" Kliment Efremovič žil se svou ženou téměř 50 let. Protože nemohli mít vlastní děti, vzali si manželé v roce 1925 osiřelé děti dalšího hrdiny občanské války, Michaila Frunzeho, Timura a Taťánu. Ještě dříve, v bouřlivých letech občanské války, Kliment Jefremovič adoptoval čtyřletou Péťu, kterou si vzal z carského sirotčince."

Golda Davidovna Gorbmanová byla švadlena z vesnice, tj. pracovala rukama a za Vorošilova se provdala v roce 1909, když byl ve vyhnanství v Cholmogorech (Archangelská oblast, sever Ruska).
 
Našel jsem ještě článek, který prolévá více světla na podrobnosti širšího spiknutí, kolečkem kterého byl také Tuchačevský. Článek se dá přeložit googlem.

Podrobnosti o spiknutí maršála Tuchačevského a jeho kompliců. Přečtěte si noviny "Sovětskaja Rossija"​

24. prosince je v novinách "Sovětskaja Rossija" v záložce "Zápisky vlasti" velký výběr materiálů o I. V. Stalinovi. Představujeme vám jeden z nich.​

 
Jen nedělejte z Tuchačevského hrdinu. Rehabilitoval ho Chruščov a zároveň se postaral o to, aby z archívů s vytratila spousta dokumentů, týkajících se toho spiknutí, které bylo součásti většího.
Třeba tento vojvůdce se zasloužil o to, že Rusko přišlo o část území a 70 tis. až 120 tis. Rusů zemřelo hlady v polském zajetí.
Počítám, že je vhodné, abych upřesnil své stanovisko.
Až do článku Popolvára jsem byl na 100% přesvědčen o zradě Tuchačevského.
Po jeho článku už musím >připustit< přinejmenším silné pochybnosti.
Taky je potřeba říct, že zatím ve všech případech, které jsem měl dosud možnost sledovat, jsem zatím musel v otázkách Ruské historie nakonec dát za pravdu Tobě.
Pojďme ale na pár detailů navíc.

Při hodnocení textů jsem si zvykl číst mezi řádky. To ovšem nepovažuji za klišé, reálně to dělám. Snažím se v načítaných situacích hledat “známé šablony”. Neboť ony existují a opakují se.
Z tohoto pohledu tedy nevylučuji jako relevantní zdroj ani dílo americké neziskovky, všeobecně známé pod názvem wikipedie.
Ovšem je třeba číst vědomě.

“Rehabilitoval ho Chruščov…” - na tom neshledávám nic neobvyklého, neboť toto zde není poprvé: ti samí, kdo zabili našeho knížete (knjaza?) Václava, tak ti samí jej učinili svatým.

“…Rusko přišlo o část území a 70 tis. až 120 tis. Rusů zemřelo…” - tohle už je horší.
Nicméně je zajímavé, že linkuješ pravě tento wiki-článek.
A zde bych chtěl obrátit Tvoji pozornost na několik odstavečků, které zaujaly mne:
i.
“Tuchačevskij, který byl přesvědčený, že vše jde podle plánu, byl nevědomky chycen do polské pasti. Prostor mezi Tuchačevského západní armádou a Buďonného jihozápadní armádou se stal, jak se předpokládalo, velice slabě chráněný. Navíc Buďonnyj neuposlechl rozkaz a nepochodoval se svojí armádou od jihu na Varšavu Tuchačevskému pomoci.”
ii.
“Tak nakonec nejen, že Buďonného armáda nepřišla Tuchačevskému na pomoc, ale dokonce nevázala na sebe ani žádné polské síly a odpochodovala na jih. Samotné bitvy se tak vůbec neúčastnila.”
iii.
“Dne 18. srpna si Tuchačevskij ve svém velitelství v Minsku (500 km od Varšavy) uvědomil hrozící porážku a vydal rozkaz k ústupu a přeskupení. Generál chtěl ustálit frontu, doplnit zásoby, opět převzít iniciativu a zatlačit Poláky zpátky. Avšak jeho rozkaz k některým jednotkám dorazil pozdě nebo vůbec ne. Rudoarmějci upadli do chaosu.”
iv.
“Tuchačevskij neměl na výběr a rozkázal kompletní stažení Rudé armády zpátky k řece Bug.”
Závěr:
Tohle počítám, že je spíše spiknutí proti Tuchačevskému, než spiknutí Tuchačevského.

Článek jsem si přečetl, ale jeho dikce (v místech, kde se nehovoří přímo o Tuchačevském) mne vede k tomu, že nebyl sepsán zrovna Ruskými vlastenci, v tom lepším případě pochází od hurá-patriotů.

A na závěr názor historika Spicyna:
Počítám že na video historika, který se v čase 01:53 odkazuje na historika a kryptofašistu A. Kolpakidi, nemohu brát vážně.
Díky Mek Cintošovi jsem měl možnost si Kolpakidiho propočítat, výsledek je zde
https://ksb-csr.net/threads/butlava-vrba.375/post-50670
a zde
https://ksb-csr.net/threads/butlava-vrba.375/post-50690
A ještě 1 postřeh: zajímavá náhoda - kanál se jmenuje “Олег Власов” :- )

Nebudu ho rozebírat celý, ukáži ti na příkladu Vorošilova, jak moc jsi vedle.
Počítám s tím, že pokud se Vorošilova týká, zde se Popolvár mýlí, což ovšem nestačí k tomu, aby to anulovalo jeho postřehy ohledně Tuchačevského.

Na mém stanovisku nic nemění ani to, že počítám s tím, že Tuchačevský byl jewrej.

Mrzí mě, že jsem se zapojil do roztočení ne úplně aktuálního tématu.
V dnešním předvolebním/kritickém čase, kdy je potřeba více sledovat jiné otázky.
Ale někteří zdejší spoludiskutující mají možná radost.
 
Naposledy upravené:
Nicméně je zajímavé, že linkuješ pravě tento wiki-článek.
A zde bych chtěl obrátit Tvoji pozornost na několik odstavečků, které zaujaly mne:
i.
“Tuchačevskij, který byl přesvědčený, že vše jde podle plánu, byl nevědomky chycen do polské pasti. Prostor mezi Tuchačevského západní armádou a Buďonného jihozápadní armádou se stal, jak se předpokládalo, velice slabě chráněný. Navíc Buďonnyj neuposlechl rozkaz a nepochodoval se svojí armádou od jihu na Varšavu Tuchačevskému pomoci.”
ii.
“Tak nakonec nejen, že Buďonného armáda nepřišla Tuchačevskému na pomoc, ale dokonce nevázala na sebe ani žádné polské síly a odpochodovala na jih. Samotné bitvy se tak vůbec neúčastnila.”
iii.
“Dne 18. srpna si Tuchačevskij ve svém velitelství v Minsku (500 km od Varšavy) uvědomil hrozící porážku a vydal rozkaz k ústupu a přeskupení. Generál chtěl ustálit frontu, doplnit zásoby, opět převzít iniciativu a zatlačit Poláky zpátky. Avšak jeho rozkaz k některým jednotkám dorazil pozdě nebo vůbec ne. Rudoarmějci upadli do chaosu.”
iv.
“Tuchačevskij neměl na výběr a rozkázal kompletní stažení Rudé armády zpátky k řece Bug.”
Závěr:
Tohle počítám, že je spíše spiknutí proti Tuchačevskému, než spiknutí Tuchačevského.
Ano, máš pravdu, vypadá o divně. Ale v tomto případě jsem hledal český odkaz na samotný fakt té bitvy, nikoli na její interpretaci ve Wikipedii, protože některým čtenářům fóra nemusí být známá. Nechtělo se mi překládat z ruských zdrojů. Tak jsem zjistil, že ve Wikipedii se píše o tom, že ruským velitelem byl Tuchačevský a jak ta bitva dopadla, nic víc mě nezajímalo. Jinak i nadále nepovažuji Wikipedii za seriózní zdroj. Asi to byla chyba z mé strany, měl jsem rovnou dát odkaz na ruský zdroj.

Ten existuje a mnohem podrobnější i s mapami bojů , rozložením sil a svědectvím samotného Pilsudského.

Jak Tuchačevskij zachránil Polsko.​

"Zdá se, že jsem byl jediným členem ústředního výboru, který se vysmíval současnému heslu "pochodu na Varšavu" a otevřeně varoval soudruhy v tisku, aby se nenechali strhnout úspěchy, aby nepodceňovali polské síly. Stačí si přečíst mé články v Pravdě."

Stalin na IX. stranické konferenci, září 1920.


V roce 1919 vstoupilo sovětské Rusko do války s Polskem.

Dnes existuje mýtus, že za porážku údajně nese vinu Stalin (nebo Buďonný, na kterého se vymlouval Tuchačevskij. moje pozn.), který nedovolil přesun 1. jezdecké armády k Tuchačevskému.

Při testování ale neobstojí před žádnou kritikou.

Autoři tohoto mýtu opírají své argumenty o neznalost válečných událostí, a ještě více nečetli paměti polského velitele J. Pilsudského.

Jeho vzpomínkou je kniha "1920" - která výmluvně hovoří o tom, kdo byl talent a kdo průměrný.
Jak Tuchačevskij zachránil Polsko. — Vojenská historie (Aizen Taichō) — NewsLand

Je to na delší čtení. Ale v podstatě Tuchačevský udělal tu chybu, že příliš roztáhl frontu, kdy rezervy se nacházely ve vzdálenosti 70 až 120 km od útočné armády a nestihaly za ní. A místo toho, aby Tuchačevský zničil polskou armádu, která se nacházela v obklíčení v kotli, vytlačil ji z toho kotle a začal útok na Varšavu, což bylo osudným pro výsledek té bitvy.

To říká i Spicyn, kterého považuji za seriózního historika, i když jak píšeš v čase 1 :53 při porovnání názorů dvou proudů historiků na fakt spiknutí Tuchačevského (proti Stalinovi nebo Vorošilovovi), přiklání se k názoru Kolpakidi (spiknuti bylo proti Stalinovi), kterého nebereš vážně, Spicin svůj názor dostatečně zdůvodnil a nebral Kolpakidi jen jako autoritu.

​

 
Ano, máš pravdu, vypadá o divně. Ale v tomto případě jsem hledal český odkaz na samotný fakt té bitvy, nikoli na její interpretaci ve Wikipedii, protože některým čtenářům fóra nemusí být známá. Nechtělo se mi překládat z ruských zdrojů. Tak jsem zjistil, že ve Wikipedii se píše o tom, že ruským velitelem byl Tuchačevský a jak ta bitva dopadla, nic víc mě nezajímalo. Jinak i nadále nepovažuji Wikipedii za seriózní zdroj. Asi to byla chyba z mé strany, měl jsem rovnou dát odkaz na ruský zdroj.

Ten existuje a mnohem podrobnější i s mapami bojů , rozložením sil a svědectvím samotného Pilsudského.

Jak Tuchačevskij zachránil Polsko.​

"Zdá se, že jsem byl jediným členem ústředního výboru, který se vysmíval současnému heslu "pochodu na Varšavu" a otevřeně varoval soudruhy v tisku, aby se nenechali strhnout úspěchy, aby nepodceňovali polské síly. Stačí si přečíst mé články v Pravdě."

Stalin na IX. stranické konferenci, září 1920.


V roce 1919 vstoupilo sovětské Rusko do války s Polskem.

Dnes existuje mýtus, že za porážku údajně nese vinu Stalin (nebo Buďonný, na kterého se vymlouval Tuchačevskij. moje pozn.), který nedovolil přesun 1. jezdecké armády k Tuchačevskému.

Při testování ale neobstojí před žádnou kritikou.

Autoři tohoto mýtu opírají své argumenty o neznalost válečných událostí, a ještě více nečetli paměti polského velitele J. Pilsudského.

Jeho vzpomínkou je kniha "1920" - která výmluvně hovoří o tom, kdo byl talent a kdo průměrný.
Jak Tuchačevskij zachránil Polsko. — Vojenská historie (Aizen Taichō) — NewsLand

Je to na delší čtení. Ale v podstatě Tuchačevský udělal tu chybu, že příliš roztáhl frontu, kdy rezervy se nacházely ve vzdálenosti 70 až 120 km od útočné armády a nestihaly za ní. A místo toho, aby Tuchačevský zničil polskou armádu, která se nacházela v obklíčení v kotli, vytlačil ji z toho kotle a začal útok na Varšavu, což bylo osudným pro výsledek té bitvy.

To říká i Spicyn, kterého považuji za seriózního historika, i když jak píšeš v čase 1 :53 při porovnání názorů dvou proudů historiků na fakt spiknutí Tuchačevského (proti Stalinovi nebo Vorošilovovi), přiklání se k názoru Kolpakidi (spiknuti bylo proti Stalinovi), kterého nebereš vážně, Spicin svůj názor dostatečně zdůvodnil a nebral Kolpakidi jen jako autoritu.

​

Já bych se nerýpal v tom, co Tuchačevský dělal v Polsku ve dvacátých letech. Chybou (nebo záměrem?) bylo vůbec to, že Sověti do toho Polska šli. To ostatně říkal i Stalin, že nemá smysl osvobozovat někoho, kdo osvobozen být nechce (vyvážet revoluci na bodácích). Tuchačevský o tom nerozhodoval, plnil politické zadání - ať už správně nebo chyboval.
Bavíme se o jeho (ne)spiknutí. Je tedy nejpodstatnější, co dělal v r. 1937 a pár let před ním.
 
Tuchačevský o tom nerozhodoval, plnil politické zadání - ať už správně nebo chyboval.
Bavíme se o jeho (ne)spiknutí. Je tedy nejpodstatnější, co dělal v r. 1937 a pár let před ním.
Ne tak docela. Tuchačevský byl také propagátorem pochodu na Polsko.

Změnila se také Leninova nálada: věřil v možnost úspěšného pochodu na Varšavu.

"Šlechta musí být nemilosrdně zničena. Musíme jednou provždy odstavit poslední ze sousedních mocností od zahrávání si s válkou. Ať si vymění místa ve svých ministerstvech - nebudeme mluvit o míru s těmito dobrodruhy, ale s polskými dělníky a rolníky."

Tuchačevski
j tomu věnoval zvláštní kapitolu ve své brožuře - "Revoluce zvenčí", která popisovala, jak by revoluce probíhala v Polsku.

A domnívám se, že k pochopení toho, proč Tuchačevský organizoval spiknutí je důležité pochopit jeho osobnost a motivaci.
 
Naposledy upravené:
"Šlechta musí být nemilosrdně zničena. Musíme jednou provždy odstavit poslední ze sousedních mocností od zahrávání si s válkou. Ať si vymění místa ve svých ministerstvech - nebudeme mluvit o míru s těmito dobrodruhy, ale s polskými dělníky a rolníky."
V tom přesně spočívá ten trockismus. Ne ve vlastním úsilí o zničení šlechty. Ale v tom poslat tam armádu bez ohledu na stav uvědomění těch dělníků a rolníků. Protože v případě Polska se ti dělníci a rolníci postavili na stranu polské vládnoucí třídy a usilovně bojovali proti Sovětům. Takže Sověti vlastně nakonec bojovali proti těm dělníkům a rolníkům, aby je "osvobodili" proti jejich vůli. Co to mělo za smysl? Něco úplně jiného by bylo, kdyby v Polsku dělali ti dělníci a rolníci revoluci na základě vlastního uvědomění a Sověti by jim přišli na pomoc. Ale taková situace tam nebyla ani náhodou.
 
Tuchačevskij tomu věnoval zvláštní kapitolu ve své brožuře - "Revoluce zvenčí", která popisovala, jak by revoluce probíhala v Polsku.
Ja keď som si o tom už dávnejšie čítal, tak mi z toho vyšlo nasledovné.
Marxistická revolúcia pripravovaná desaťročia v rôznych krajinách neprebehla tak ako pôvodne mala. Plán bol, že po prehratej veľkej vojne (1.SV) začne revolúcia v Nemecku. Lenin však nebol dostatočne zasvetený do všetkých plánov a spustil ju predčasne v Rusku. Potom uzavrel s Nemeckom mier čo umožnilo Nemecku sústrediť všetky sily na západnom fronte a hrozilo, že Nemecko vojnu vyhrá. Preto musel západ vojnu s Nemeckom ukončiť politicky a Nemecko kapitulovalo bez toho, aby čo i len jeden nepriateľský voják vstúpil na nemeckú pôdu. K tomu prispeli v samom Nemecku socialisti, ktorí potrebovali na spustenie marxistickej revolúcie prehranú vojnu a vybúrenie nespokojných más robotníkov, vojakov atd. a zavedenie novej ideologie. Podobne bol spustený proces aj v Maďarsku a vznikla Maďarská republika rad. Po vojne však v Nemecku začal hon na socialistov a oslabovanie ich pozícii. Podobne aj v iných krajinách a Maďarská republika rad tiež zanikla. Preto trockisti v Rusku, stále verný celosvetovej marxistickej revolúcii, vyrazili s Červenou armádov na pomoc nemeckym marxistom. V ceste mali novovzniknuté Poľsko čo pre nich vojensky nepredstavovalo veľký problém. To vysvetľuje tzv. podcenenie poľskej armády. Podľa mňa už vtedy Stalin prekukol plány GP na celosvetovú revolúciu a v kritickom momente neprišiel Tuchačevskému na pomoc (spolu s Buďonnym). Zabránil tak spojeniu síl ruských trockistov s nemeckými marxistami a znovuspustenie pôvodného plánu na revolúciu odštartovanú z Nemecka. Dá sa to vyčítať aj medzi riadkami čo píšu na wiki: Korunu politikaření v Rudé armádě nasadil samotný Josif Stalin, který v té době byl politickým komisařem v jihozápadní armádě. Stalin, který šel pouze po osobním prospěchu, chtěl dobýt Lvov. Tak nakonec nejen, že Buďonného armáda nepřišla Tuchačevskému na pomoc, ale dokonce nevázala na sebe ani žádné polské síly a odpochodovala na jih. Samotné bitvy se tak vůbec neúčastnila.
Čo je pre jedného chyba riadenia je pre druhého cieľ.
Tuchačevskij podľa mňa bol buď trockista, ktorý pred 2.SV opäť pripravoval spojenie ruských trockistov s Nemeckými, alebo bol len bábka v rukách trockistov. Keď nad ním postupom času Stalin prebral riadenie tak ho Trockisti mohli odstrániť. Toto ešte nemám úplne ujasnené.
 
Naposledy upravené:
Pre @TauRus a @Boleslav:
ak prídem s nejakým kontroverzným vyhlásením, tak si píš, že danú vec už mám preverenú a je to tak. A následný článok už je len kompiláciou z dostupných zdrojov pre verejnosť, a teda aj pre vás.
Nie je na mne, aby som vás presviedčal. Tu už musíte byť vyladení na svoj vnútorný kompas, intuíciu a rozlíšenie, čomu veriť a čomu nie.
Mne sa táto cesta otvorila pri preklade “Ruslan a Ľudmila” (druhá zmyslová rovina od VP SSSR), začal som vnímať Puškinovu symboliku, čítať medzi riadkami. Odvtedy prešlo 5 rokov…
Neidem a nevyhľadávam témy cielene. Ona si ma v príhodný čas sama nájde. Aj preto som zámerne zvolil názov článku “Nastal čas o Tuchačevskom pohovoriť…”
Pretože ten čas nastal až teraz. Nie raz som predtým o Tuchačevskom sprisahaní čítal, nie raz sa na predošlých fórach táto téma rozoberala, a tiež som vtedy nepolemizoval s oficiálnym názorom.
Nič nie je náhoda, ani dva filmy v slede za sebou: v článku zmienený “Pervaja konnaja” o Buďonnom a tento film https://ksb-csr.net/threads/odporucane-filmy.1251/page-12#post-50036 o admirálovi Kuznecovovi a predmetný článok o Tuchačevskom.
Napadla ma aj súvislosť Žukovovej zrady a obetovania Vlasova v súvislosti s Tuchačevským, či Vlasov sa nejako nedopátral k skrytému zradcovskému pôsobeniu Žukova v Tuchačevského kauze. Nie, nie toto bol dôvod zbavenia sa Vlasova a vydania ho Nemcom…
 
O to právě jde, ujasnit si jestli byl Tuchačevský protřelý psychický trockista nebo kariérista bez svědomí.
Ještě jsem si přečetl článek od Oracle. A silný je argument, že se snažil o budování Tankových a Leteckých armád, což mění na něj můj pohled. Otázka potom zní, proč tak zbabral to Polsko ? Nicméně když se podíváme jak dostali v současnosti Prygožina, není to nemožné. Svoje stanovisko měním zatím na otevřené. Například Prygožin se snažil a byl v něčem zdatný a schopný (Wágnerovci bojovali až moc dobře), ale neorientoval se dobře ve vysoké politice.

Mezitím napsal:
Ani jedno.
Nyní to považuji za možné.
 
Naposledy upravené:
A silný je argument, že se snažil o budování Tankových a Leteckých armád, což mění na něj můj pohled. Otázka potom zní, proč tak zbabral to Polsko ?
Odpoveď na ňu je tu:
Páčia sa mi vylíčené súvislosti ale:
- aká mala byť úloha ZSSR a "permanentnej revolúcie"?
Vieme, že vonkajšie sily potrebovali Rusko ako obušok.
- na čo teda bola v ZSSR pripravovaná a budovaná armáda? Obranu pred Nemcami?
Obušok mohol byť funkčný len ak by mal dostatočnú silu a "našich ľudí v čele".
- ako sa stalo, že v 1937 - 1938 boli rozpútané čistky a s akým cieľom? Nebol to pokus pretlačiť "svojich" k moci a nepotrebovať Hitlera a zdroje celého sveta na "špinavú prácu" a získať tak víťazstvo bez boja?
- Stalin a boľševici mali situáciu v momente napadnutia ZSSR plne pod kontrolou?
Čo sa týka "zbabrania" Poľska, vidly mu do toho:
Ja keď som si o tom už dávnejšie čítal, tak mi z toho vyšlo nasledovné.
Marxistická revolúcia pripravovaná desaťročia v rôznych krajinách neprebehla tak ako pôvodne mala. Plán bol, že po prehratej veľkej vojne (1.SV) začne revolúcia v Nemecku. Lenin však nebol dostatočne zasvetený do všetkých plánov a spustil ju predčasne v Rusku. Potom uzavrel s Nemeckom mier čo umožnilo Nemecku sústrediť všetky sily na západnom fronte a hrozilo, že Nemecko vojnu vyhrá. Preto musel západ vojnu s Nemeckom ukončiť politicky a Nemecko kapitulovalo bez toho, aby čo i len jeden nepriateľský voják vstúpil na nemeckú pôdu. K tomu prispeli v samom Nemecku socialisti, ktorí potrebovali na spustenie marxistickej revolúcie prehranú vojnu a vybúrenie nespokojných más robotníkov, vojakov atd. a zavedenie novej ideologie. Podobne bol spustený proces aj v Maďarsku a vznikla Maďarská republika rad. Po vojne však v Nemecku začal hon na socialistov a oslabovanie ich pozícii. Podobne aj v iných krajinách a Maďarská republika rad tiež zanikla. Preto trockisti v Rusku, stále verný celosvetovej marxistickej revolúcii, vyrazili s Červenou armádov na pomoc nemeckym marxistom. V ceste mali novovzniknuté Poľsko čo pre nich vojensky nepredstavovalo veľký problém. To vysvetľuje tzv. podcenenie poľskej armády. Podľa mňa už vtedy Stalin prekukol plány GP na celosvetovú revolúciu a v kritickom momente neprišiel Tuchačevskému na pomoc (spolu s Buďonnym). Zabránil tak spojeniu síl ruských trockistov s nemeckými marxistami a znovuspustenie pôvodného plánu na revolúciu odštartovanú z Nemecka. Dá sa to vyčítať aj medzi riadkami čo píšu na wiki: Korunu politikaření v Rudé armádě nasadil samotný Josif Stalin, který v té době byl politickým komisařem v jihozápadní armádě. Stalin, který šel pouze po osobním prospěchu, chtěl dobýt Lvov. Tak nakonec nejen, že Buďonného armáda nepřišla Tuchačevskému na pomoc, ale dokonce nevázala na sebe ani žádné polské síly a odpochodovala na jih. Samotné bitvy se tak vůbec neúčastnila.
Čo je pre jedného chyba riadenia je pre druhého cieľ.
Tuchačevskij podľa mňa bol buď trockista, ktorý pred 2.SV opäť pripravoval spojenie ruských trockistov s Nemeckými, alebo bol len bábka v rukách trockistov. Keď nad ním postupom času Stalin prebral riadenie tak ho Trockisti mohli odstrániť. Toto ešte nemám úplne ujasnené.
hodil Stalin s boľševikmi. To o čom sa bavíme je ďalší príbeh naťahovania sa o nabitú zbraň. Jedni ju potrebovali použiť na zavŕšenie fašistickej koncepcie a druhí zas na toho odvrátenie = prežitie nádeje na rozvoj ľudskej koncepcie riadenia. Zbraň ovládli boľševici. Aj keď nie naplno, ale pôvodne plánovaný globalistický výstrel bol zmarený. Rusko tak nie že vybojovalo jednu svetovú. Celé dejiny ZSSR od jeho samotného vzniku boli bojom za to, aby sa nestal nástrojom globalistickej koncepcie. 1. boj o prežitie. Potom v r. 1941 nastal boj o prežitie č. 2.
 
Naspäť
Top Bottom