Ferry
Člen
Tak sediac pri obede rozmýšľam, prečo po smrti Stalina začal padať komunizmus. Prečo kresťanstvo začalo upadať. Prečo demokracia skončila v tyranii. Áno je to spôsobené tým, že druhá generácia ľudí, si nedokázala osvojiť predchádzajúce poznatky, stali sa tupými elitami, ktoré nechápajúc podstatu zničili vybudované. A čo majú tie procesy degenerácie spoločné? Že časom sa z nástroja stal cieľ.
Pri vzniku rôznych náboženstiev bol za začiatku zadaný cieľ - väčšinou to bolo pozdvihnutie kultúry človečenskej a tiež duchovnosti človeka, jeho mravnosti. Nástroje na dosiahnutie nášho cieľa sú rôzne, od náboženstiev, cez rôzne spiritualistické kurzy až po obyčajnú debatu s múdrejším človkom. Čo majú spoločné naše nástroje? - Cieľ.
Podobne chceme spraviť do kocky dieru. Vyberieme si rôzne nástroje - vrták, ťažkotonážny lis, sústruh ...
Všetkými nástrojmi sme schopní dosiahnuť náš cieľ - Dieru.
Zaujímavé na tom je, že ak všetky nástroje sledujú ten istý cieľ, a deklarujú ten istý cieľ, tak nemôže jeden nástroj vylúčiť nástroj iný. Napríklad, nemôže vŕtak povedať, že sústruhom sa diera spraviť nedá.
Ale čo vidíme u kresťanstva? To jednoznačne vylučuje vytvorenie človečenskej spoločnosti iným nástrojom - islamizmom, budhizmom a podobne. Podobne demokracia nenávidí komunizmus, socializmus, a iné zriadenia, ktoré mali ten istý cieľ.
Ako je možné, že nástroj samotný začal neprávom očierňovať iné nástroje na dosiahnutie toho istého cieľa? A odpoveď je - To preto lebo samostatný nástroj sa stal cieľom.
Kedy je ten správny čas na odstránenie nástroja?
1. Keď sa zmení cieľ - už nechceme robiť dieru ale chceme zvárať. Vrtákom nič nepozvárame, ten vie len vŕtať.
2. Keď sa nástroj samotný samovoľne stane cieľom. Namiesto toho aby pracovník vŕtal vŕtakom diery, začne sa len na vŕtak pozerať. Vŕtak samotný tak zaujal pracovníka svojou "dokonalosťou", že pracovník úplne zabudol na svoj cieľ - vŕtať diery.
Podobnne kresťanstvo zabudlo na svoj cieľ - evolúcia spoločenstva ľudí.
Demokracia zabudla na svoj cieľ - ochrana slobody. Tu môžeme ohodnotiť samotný výraz, veľmi používaný dnešnými liberálami
My musíme chrániť demokraciu.
Pre ochranu demokracie pošleme do Iraku vojsko.
Pre ochranu demokracie poďme štrajkovať.
Nesmieme povoliť zrušenie Fašistickej Špeciálnej prokuratúry, lebo tá garantuje demokraciu.
Ale počkať! Veď my poznáme aj iné nástroje na dosiahnutie nášho cieľu - sloboda. Napríklad socializmus prinášal ešte väčšiu slobodu ako dnešná demokracia. Tak prečo demokrati nepresedlajú na socializmus, keď už tú demokraciu všetci nenávidia? Veď to je len zmena nástroja na dosiahnutie toho istého cieľa. A tu je pes zakopaný, je to preto, lebo demokrati považujú za cieľ samotný nástroj - demokraciu. Nie sloboda je ich cieľom, ich cieľom je demokracia! Z demokracie sa stala sekta - samotný cieľ, zdegradovaný nástroj, ktorý nie je schopný dosiahnuť svoj cieľ. Vrták, ktorý počas kochania sa pracovníkom, tak zhrzdzavel, že už ani vŕtať nevie. A už ani nepúta pozoronosť samotného pracovníka, lebo je hrdzavý, nedokonalý. Pracovník po čase hodí zhrdzavený nástroj do koša.
Podobne, prečo kresťania nesúhlasiaci so schvaľovaním manželstiev toho istého pohlavia, neprejdú na iné náboženstvo? Lebo pre nich nie je cieľom vývoj po stránke duchovnej ale pre nich je samotným cieľom Kresťanstvo. Áno idem do kostola, áno bol som na spoveď ... a to je všetko - ostal som takým istým nemravným darebákom ako predtým.
Tiež marxizmus po Smrti Stalina sa stal cieľom a nie nástrojom. Kým Stalin žil, tak sa snažil postaviť mraxizmus na svoje miesto - nástroj na zdokonaľovanie, budovanie spoločnosti. Ale po jeho smrti celé vedenie komunistickej strany začalo považovať marxizmus za akési božstvo a každý, ktorý s tým božstvom nesúhlasil bol hneď prezekuovaný. Akoby nevedeli aké ciele majú stanoviť pre nástroj marxizmus, tak ho konvertovali na cieľ.
Prečo teraz Putin tak vedie celý svet? Lebo stanovil jednoznačný cieľ - multipolárny svet. Pri realizovaní svojho cieľa nevylučuje žiadne nástroje na jeho dosiahnutie. Dokonca aj Špeciálna vojenská operácia na ukrajine je len nástroj. Preto nechápu západní analityci, prečo operácie trvá tak dlho. Oni si mysleli, že operácia samotná, prípadne zabratie územia bol cieľ. Ale to nebol cieľ, to je len nástroj.
Pri vzniku rôznych náboženstiev bol za začiatku zadaný cieľ - väčšinou to bolo pozdvihnutie kultúry človečenskej a tiež duchovnosti človeka, jeho mravnosti. Nástroje na dosiahnutie nášho cieľa sú rôzne, od náboženstiev, cez rôzne spiritualistické kurzy až po obyčajnú debatu s múdrejším človkom. Čo majú spoločné naše nástroje? - Cieľ.
Podobne chceme spraviť do kocky dieru. Vyberieme si rôzne nástroje - vrták, ťažkotonážny lis, sústruh ...
Všetkými nástrojmi sme schopní dosiahnuť náš cieľ - Dieru.
Zaujímavé na tom je, že ak všetky nástroje sledujú ten istý cieľ, a deklarujú ten istý cieľ, tak nemôže jeden nástroj vylúčiť nástroj iný. Napríklad, nemôže vŕtak povedať, že sústruhom sa diera spraviť nedá.
Ale čo vidíme u kresťanstva? To jednoznačne vylučuje vytvorenie človečenskej spoločnosti iným nástrojom - islamizmom, budhizmom a podobne. Podobne demokracia nenávidí komunizmus, socializmus, a iné zriadenia, ktoré mali ten istý cieľ.
Ako je možné, že nástroj samotný začal neprávom očierňovať iné nástroje na dosiahnutie toho istého cieľa? A odpoveď je - To preto lebo samostatný nástroj sa stal cieľom.
Kedy je ten správny čas na odstránenie nástroja?
1. Keď sa zmení cieľ - už nechceme robiť dieru ale chceme zvárať. Vrtákom nič nepozvárame, ten vie len vŕtať.
2. Keď sa nástroj samotný samovoľne stane cieľom. Namiesto toho aby pracovník vŕtal vŕtakom diery, začne sa len na vŕtak pozerať. Vŕtak samotný tak zaujal pracovníka svojou "dokonalosťou", že pracovník úplne zabudol na svoj cieľ - vŕtať diery.
Podobnne kresťanstvo zabudlo na svoj cieľ - evolúcia spoločenstva ľudí.
Demokracia zabudla na svoj cieľ - ochrana slobody. Tu môžeme ohodnotiť samotný výraz, veľmi používaný dnešnými liberálami
My musíme chrániť demokraciu.
Pre ochranu demokracie pošleme do Iraku vojsko.
Pre ochranu demokracie poďme štrajkovať.
Nesmieme povoliť zrušenie Fašistickej Špeciálnej prokuratúry, lebo tá garantuje demokraciu.
Ale počkať! Veď my poznáme aj iné nástroje na dosiahnutie nášho cieľu - sloboda. Napríklad socializmus prinášal ešte väčšiu slobodu ako dnešná demokracia. Tak prečo demokrati nepresedlajú na socializmus, keď už tú demokraciu všetci nenávidia? Veď to je len zmena nástroja na dosiahnutie toho istého cieľa. A tu je pes zakopaný, je to preto, lebo demokrati považujú za cieľ samotný nástroj - demokraciu. Nie sloboda je ich cieľom, ich cieľom je demokracia! Z demokracie sa stala sekta - samotný cieľ, zdegradovaný nástroj, ktorý nie je schopný dosiahnuť svoj cieľ. Vrták, ktorý počas kochania sa pracovníkom, tak zhrzdzavel, že už ani vŕtať nevie. A už ani nepúta pozoronosť samotného pracovníka, lebo je hrdzavý, nedokonalý. Pracovník po čase hodí zhrdzavený nástroj do koša.
Podobne, prečo kresťania nesúhlasiaci so schvaľovaním manželstiev toho istého pohlavia, neprejdú na iné náboženstvo? Lebo pre nich nie je cieľom vývoj po stránke duchovnej ale pre nich je samotným cieľom Kresťanstvo. Áno idem do kostola, áno bol som na spoveď ... a to je všetko - ostal som takým istým nemravným darebákom ako predtým.
Tiež marxizmus po Smrti Stalina sa stal cieľom a nie nástrojom. Kým Stalin žil, tak sa snažil postaviť mraxizmus na svoje miesto - nástroj na zdokonaľovanie, budovanie spoločnosti. Ale po jeho smrti celé vedenie komunistickej strany začalo považovať marxizmus za akési božstvo a každý, ktorý s tým božstvom nesúhlasil bol hneď prezekuovaný. Akoby nevedeli aké ciele majú stanoviť pre nástroj marxizmus, tak ho konvertovali na cieľ.
Prečo teraz Putin tak vedie celý svet? Lebo stanovil jednoznačný cieľ - multipolárny svet. Pri realizovaní svojho cieľa nevylučuje žiadne nástroje na jeho dosiahnutie. Dokonca aj Špeciálna vojenská operácia na ukrajine je len nástroj. Preto nechápu západní analityci, prečo operácie trvá tak dlho. Oni si mysleli, že operácia samotná, prípadne zabratie územia bol cieľ. Ale to nebol cieľ, to je len nástroj.
