Mám pre vás jedno prekvapenie, tento článok bude len okrajovo o politikoch. A nebude ani o podrobnej analýze predvolebných programov politických strán. To sú všetko podružné záležitosti, ktoré vyvolávajú príliš mnoho vášní a cez ne potom nevidno realitu.
Namiesto toho sa budem venovať jednej dedinke na južnom Slovensku menom Podhájska, ktorú postihlo tzv. Božie dopustenie. Malo podobu búrky a víchrice, niektoré médiá píšu o downburste a samozrejme do toho montujú aj globálne otepľovanie. Okamžite našli vinníka a vyniesli súd, tým je to pre nich uzavreté.Pozrime sa najprv do minulosti. Podhájska bola normálna dedina, kde väčšina pestovala zeleninu. Jej sa tu darí celkom dobre. Ešte keď neboli v móde obnoviteľné zdroje, spravila Nafta Gbely, národný podnik, prieskumný vrt. Chceli použiť termálnu vodu na vykurovanie skleníkov. To sa aj podarilo uskutočniť. Následne si obyvatelia Podhájskej svojpomocne postavili malý bazén, kam odviedli prebytočnú vodu. Následne sa spustil rozvoj kúpaliska, začali pribúdať stánky s občerstvením, ubytovacie kapacity atď. Prevádzka rekreačného bazéna medzičasom prešla pod správu rekreačných zariadení. Po revolúcii, privatizácii a ničení národných podnikov prešlo kúpalisko do obecného majetku. Obec rozvíjala kúpalisko, ale už si prizvala k spoluvlastníctvu aj súkromníka. Postupom času začalo kúpalisko v Podhájskej živiť celý mikroregión Termál. Ubytovanie pre hostí ponúkali aj v dedinách vedľa Vrábel. Svojho času mala Podhájska najnižšiu nezamestnanosť na celom Slovensku. Čiastočne za to môže aj fakt, že cez Podhájsku vedie dôležitá železničná trasa. Vďaka nej sem chodilo množstvo návštevníkov z Čiech, ktorý mali takto priamu linku rýchlika.
Toľko príbeh jednej úspešnej dediny. Čo však rýchlo vyletí, zvykne rovnako rýchlo aj padnúť. Odborníci pre regionálny rozvoj ich v čase bujného rastu varovali, aby nevsádzalli všetko len na jeden vrt a začali robiť aj niečo iné. Každý len mávol rukou, podnikateľ si nabral úvery a veselo sa stavalo ďalej. Predsa rast je nekonečný, veď aj stromy rastú do neba, no nie? Len občas sa našiel niekto, kto sa v čase najvyšších zárobkov rozhodol predať svoj penzión a utiecť odtiaľ. Od týchto ľudí sa človek mohol dozvedieť, aká blbá atmosféra panuje medzi obyvateľmi Podhájskej. Tá sa nakoniec prejavila v prvom varovaní. Začali si navzájom podpaľovať predajné stánky. Druhé varovanie prišlo v podobe vody. Raz sme sa tam vybrali okúpať sa a zistili sme, že máme polovičné vstupné, pretože aj v bazénoch je len polovica vody. V samotnom welnese sme už len z ležadiel pozorovali, ako chlapi zarážajú 5-metrovými tyčami čerpadlo hlbšie do vrtu. A že tých tyčí tam narúbali viac ako desať. Tretie varovanie prišlo v podobe Ministerstva životného prostredia, ktoré zobralo kúpalisku licenciu. Vyčítali im, že prebytočnú vodu púšťali do potoka (čo mohli názorne vidieť aj návštevníci) namiesto toho, aby ju dávali späť do vrtu. Nuž a po týchto troch varovaniach prišlo Božie dopustenie. Najprv prestali chodiť českí turisti, potom zdvihli mnohonásobne ceny vstupného a nakoniec sa tade pred pár dňami prehnala smršť. Ak vám to nápadne pripomína scenár Jakubiskovho filmu Nejasná zpráva o konci světa, tak máte dobrú pamäť aj dobrý pocit.
K tomuto musím pripojiť aj ďalšie informácie. Konečným užívateľom výhod, ako to teraz pekne volajú, budú banky. A následne ten, kto to od nich za lacný peniaz odkúpi. Tak sa z pôvodných majiteľov stanú sluhovia na vlastnom. Zažili sme to v divokej privatizácii a toto je nové kolo. Iba banky majú čas a počkajú si, vy ten čas nemáte. Rovnako si vedia dobre spočítať, koľko sú firma alebo človek schopní splácať a na svoje peniaze si prídu. Poviete si, veď obec má väčšinu. No môže mať, ale nemá možnosti, ako vyplatiť banky. Všetci automaticky prepnú na režim strachu – strachu o živobytie a tým pádom sa stanú zraniteľnými. Len málokto si prizná príčinu zlyhanie a následne upraví svoje správanie. Zrejme kvôli hanbe, lenže to v skutočnosti hanbou nie je. Svoje by o tom vedela povedať iná podobná obec – Patince, kde hrozila exekúcia a samozrejme sa tam našiel „dobrodinec“, ktorý to „vyriešil“ za samosprávu. Slovo samospráva znamená, že sa viem sám spravovať. Nie starosta, ale celá dedina. Ak sa nevedeli spravovať, potom je aj taký koniec. Keď sa tam pôjdete prejsť, nájdete kedysi známe kúpalisko a v okolí budovy, ktoré už dnes majú vymlátené okná. A ľudí je tam uprostred sezóny vyslovene málo. Nie kvôli počasiu…
Podstatné však je, že z nešťastia nemožno viniť banky, rovnako ako nemožno viniť z nášho nešťastia Čechov, Maďarov, Američanov či ufónov. Nemožno z toho viniť ani politikov, ktorý sa okolo podobných projektov motali a ešte stále motajú. Medzi miestnymi sa hovorilo, že za podnikateľskými aktivitami v Podhájskej sú klany okolo Smeru. Keď sa vymení vláda, tak nastupujú iné klany a nemenia sa len upratovačky na ministerstvách. Bolo počuť, že záujem o odkúpenie Podhájskej prejavil napríklad Boris Kollár. V tejto oblasti sa motal Sulík, ktorý „vybavoval“ s Arabmi „investíciu“ v susednej obci Bardoňovo. Išlo o megaprojekt aquaparku Tethys, takzvaných morských kúpeľov. Keby ho zrealizovali, Podhájska príde o vodu. Mimochodom, Arabi prejavovali záujem o mnohé iné kúpele, napríklad v Nesvadoch (pri Nových zámkoch). Aj tam je kúpalisko v obecnom majetku a toto najmenšie slovenské mesto ho rozvíja pomaličky a postupne. Len tak, na čo má peniaze a na čo si vie zarobiť. Teraz som ale čítal, že sa to chystajú masívne rozšíriť o nové bazény, tobogány a ďalšie služby. Zatiaľ je tam jediným vlastníkom kúpaliska mesto Nesvady, ale podstatné je, odkiaľ vezmú peniaze. Ak od bánk, potom sa tie stanú efektívne budúcimi majiteľmi. Keď sa dívam na osud Podhájskej a Patiniec, hovorím si či sa náhodou nevydali rovnakou cestou. Cestou veľkých očí a slabej pamäte.
Možno poznáte aj ďalšie podobné príklady zo svojho okolia, kedy to takto dopadlo. Ja si pri tejto príležitosti vždy spomeniem na svoje detstvo a konkrétne na scény z Rakúska, kam robili Slováci nájazdy po páde železnej opony. Bol to čistý rauš, z ktorej sa neskôr vyvinula márnivosť a nenažranosť. Vidina žiadnej práce a rýchlych ziskov. Keď to videli na západe, mohli si o nás právom pomyslieť len to najhoršie. Že sme schopní predať vlastnú zem, čo sme neskôr aj umožnili. Skúsme pri týchto voľbách preto načrieť do našej bohatej kultúry. Konkrétne v prísloví – Lepšie byť malým pánom ako veľkým sluhom. Sme po 30-tich rokoch malými pánmi vo svojom vlastnom dome? Máme slovenské banky, slovenský priemysel, slovenské potraviny alebo pobočky slovenských prevádzok v zahraničí?
Riešenie
Preto si myslím, že v prvom rade sa treba pozrieť na svoju samosprávu a začať sa konečne spravovať/riadiť sám. Gramotne a príčetne. Nielen reagovať, ale sám preberať iniciatívu. K týmto voľbám potrebujete dve veci. V prvom rade pamäť. Kto si nepamätá, ten je odsúdený skákať na tie isté hrable. Len si ich sám vždy nastaví na inom mieste. Nereagujme len na aktuálne udalosti, ale skúsme sa na ne pozerať v mozaike zložených a súvisiacich dejov. Na to potrebujete fungujúcu pamäť. Pamätať si činy, nie rečičky.Druhá vec je zodpovednosť. Na príklade Podhájskej vidno, ako vie chamtivosť jednej dediny so sebou strhnúť celú oblasť a priľahlé dediny. Všetci sme navzájom prepojení, či sa nám to páči alebo nie. A čo spravíte vy, môže nakoniec ovplyvniť iných.
Praktické záležitosti
Ak chcete konkrétnu radu, čo spraviť pred voľbami, mám aj jednu praktickú. Všetci sme dostali do schránok zoznam kandidátov politických strán v papierovej forme. Treba si ho pozorne preštudovať a trocha pouvažovať. Keď to spravíte, neprekvapí vás napríklad očividná lož Michala Šimečku, ktorý sa nedávno obhajoval, že jeho strana Progresívne Slovensko nie je stranou bratislavských podnikateľov. Podľa neho je to samozrejme mýtus, priam až konšpiračná teória, lebo jeho strana predsa vedie v prieskumoch v každom jednom okrese. Ak chce byť chlapec transparentný, mal by najprv skúsiť neklamať. Nebyť ako „oni“, ako tí, proti ktorým tak urputne bojuje.Ak sú oni stranou technokratov a ľudí z IT biznisu a vy sa cítite pri nich menejcenne, mám pre vás dobrú správu. Použite klasickú technológiu – ceruzku. Skúste podčiarknuť na kandidátke tejto strany všetkých ľudí, ktorí si ako bydlisko uvádzajú Bratislavu. Spolu s nimi môžete spočítať aj tých, ktorí sú z bratislavských satelitov typu Hviezdoslavov, Senec a pod., pretože to sú efektívne tiež Bratislavčania. Potom už len stačí spočítať, čo je zručnosť prvého ročníka ZŠ. Strana Progresívne Slovensko má 50 ľudí z Bratislavy a ďalších 9 zo satelitov. To je viac ako jedna tretina ich kandidátov. Nehovoriac o tom, že prvých 8 miest na kandidátke sú Bratislavčania a zároveň najznámejšie mená strany s najväčšou šancou byť zvolení. Takže áno, je to strana bratislavskej kaviarne rovnako ako napríklad SASKA, ktorá má 53 kandidátov a tiež sú ich najznámejšie mená na čele kandidátky Bratislavčania.
Skutočnosť je taká, že máme jeden volebný obvod a podobné strany sú skutočne stranou podnikateľov a elitárov odtrhnutých od reality Slovenska. V prípade progresívcov je to ešte horšie, keďže časť z nich pôsobí v európskych štruktúrach a ich kontakt so slovenskou realitou je ešte menší. Nestačí sa len nadchýnať nad krojmi a kultúrou, nestačí kvákať frázy typu „rozbehneme ekonomiku“, keď ani len nepoznajú terén. Rovnakým faktom je, že Slovensko obsadzuje spomedzi všetkých štátov EÚ najhoršie priečky regionálnej nerovnosti. Na jednej strane Bratislava ako najdrahšie mesto strednej a východnej Európy a oproti tomu stále sa narastajúci počet zaostávajúcich regiónov vo zvyšku Slovenska. Tu nám naozaj nepomôže, keď budú v zákonodarnom zbore Slovenskej republiky sedieť hlavne ľudia z hlavného mesta.
P.S.
Keď už budete študovať predvolebné kandidátky, všimnite si aj ďalšie detaily. Napríklad kto si čo uvádza ako profesiu. Nájdete tam napríklad bojovníka proti mafii (ako inak, Matovič) alebo pani, ktorá verí ideálom (Remišovú). Toto je mor našej doby, že si ľudia buď neustále menia svoje nálepky alebo si tam dajú vymyslenú báchorku. Tak sa stane, že niekto je raz expert na zahraničnú politiku, potom zrazu aktivista a nakoniec exminister. Podľa toho, v akej debate sa ocitne a akú tému chce rozohrať.
Marketingu v politike bolo dosť. Potrebujeme odbornosť a príčetné riadenie štátu od ľudí, ktorí sa správajú ako dospelí. Reklama na nové, inovatívne a lepšie Slovensko nás nespasí. Ani mrkvička povesená pred oslíkom.
Foto: brotiN biswaS
