Búrky budú prudšie. Budú sa striedať neuveriteľne silné prívalové dažde a návaly sucha. V lete sa pomaly uškvaríme. Za všetko čo sa dnes v počasí udeje sa hádže za vinu globálnemu otepľovaniu a človeku. Či sú to hurikány, suchá, povodne, tornáda, ale dokonca aj časté snehové búrky. Áno. Aj za to...
blog.sme.sk
Rok 1258 – v januári rozkvitli stromy, v máji sa už žalo a na konci júla bolo vinobranie.
Rok 1473 – v júni až novembri bolo v okolí Levoče také sucho, že sa od slnečnej páľavy lesy zapaľovali, na poliach sa aj korene vypálili.
Rok 1549 – V noci po Petrovi a Pavlovi sa Levočou prehnala búrka a padal ľadovec veľkosti slepačích vajec, ba aj väčšie kusy.
Rok 1616 – V Trnave nedostatok vody, tráva sa na niektorých miestach zapálila a pre veľké sucho vyhorela.
Rok 1641 – V auguste sa na Spiši vyskytla neslýchaná zima. Úroda sa úplne zničila, zamrzlo 150 koní a dvaja pastieri. Padal sneh a na konároch sa tvorili „ciagle“.
Rok 1642 – V júni v okolí Spišského Podhradia napadlo na 2 rífy (118 cm) ľadovca veľkosti až ľudskej päste. Ľudia nemohli po hradskej (ceste) poriadne chodiť ani na druhý deň.
Jeden z najzaujímavejších záznamov, ktoré opisuje Š. Petrovič v spomínanej knihe, je záznam o vyčíňaní prírodných živlov v Tatrách:
Rok 1662 – v Tatrách bolo také veľké „zemetrasenie“, že sa veľká skala zrútila a rozbila na balvany. Mnohé vrcholy to porušilo a vzniklo aj nové jazero. Zjavil sa živý šarkan. Sedel v opustenom štrbskom kostole, kde ho bolo vídať po niekoľko dní. Nikto sa mu neopovážil priblížiť a nakoniec zahynul.
Pri povodni, čo vtedy vznikla, zahynulo mnoho ľudí. Vo Veľkej (mestská časť Popradu), tiež v Starej Lesnej a Veľkej Lomnici neostal ani jeden dom neporušený. Na (Veľký) Slavkov sa zosypali z vrcholov veľké skaly.
Rok 1708 – V Bratislave nastala na konci septembra krutá zima. Rozpustili uhorský snem a vojaci stojaci na stráži zamrzli vo svojich postoch.
Rok 1716 – V auguste na Spiši napadlo veľa snehu.
Rok 1718 – Po jarnej rovnodennosti nastali v Banskej Bystrici horúčavy a sucho. Trvali do jesennej rovnodennosti. Mnohé rieky a jazerá úplne vyschli. Vody z teplých prameňov a kyseliek boli napriek tomu výdatnejšie.
Rok 1726 – V júni sa v okolí Banskej Bystrice pre horúčavy a sucho rozmnožili húsenice tak, že obžrali skoro všetko lístie zo stromov. Po čase sa z húseníc vyliahli motýle v miliónovom množstve a viseli na konároch v strapcoch. Deti ich za odmenu veľmi mnoho pobili (do 10 000, za čo dostali odmenu 20 halierov).
Rok 1726 – V Kežmarku, Chrasti nad Hornádom a Markušovciach padali v októbri snehové vločky veľké ako dvojitá dlaň.
Taktiež v roku 1135 údajne pre sucho Dunaj vyschol tak, že sa dal prebrodiť [2].
V kronike obce Olejníkov, ktorá leží v Čergovskom pohorí, je množstvo záznamov zachytávajúcich netradičné meteorologické, ale aj prírodné úkazy:
Rok 1935 – (...) bolo vidieť v noci silnú žiaru smerom na Lipany. Spočiatku sa myslelo, že to je silný požiar. Neskoršie sa však zistilo, že to bol veľmi zriedkavý jav – severná žiara. Ľudia tomuto znameniu pripisovali za následok mor alebo vojnu.
Rok 1962 – Snehu pribúdalo každý deň, ani najstarší občan na takú kalamitu nepamätal. Záveje niekde mali až 4-metrovú výšku.
Takýchto zaujímavých záznamov je v historických zdrojoch veľmi veľa. Príroda sa s ľudstvom nemaznala ani pred stovkami rokov, a to ešte neexistovalo žiadne ústredné kúrenie, elektrická energia a ani cesty neodhŕňali počas zimy žiadne cestárske mašiny. Mnohokrát sa bežná prírodná udalosť stane kalamitou a niečím nezvyčajným až po odvysielaní vo večerných správach.
Použitá literatúra:
[1] Zamoray, I., et al.: Zaujímavosti slovenskej prírody. Martin: Osveta, 1982. 365 s.
...Co zatajují učebnice dějepisu? Jan Buzek
