Ferry
Člen
„Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich.
Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli.
Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich.
Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.
Kto má uši, nech počúva!“
Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty.
U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne.
U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku.
A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.“
Asi každý pozná ten príbeh. Keď som počul znova ten príbeh, tak som si uvedomil, že celá myšlienka príbehu nie je v tom počúvať slovo. To pápež a spol len chcú aby ste ich počúvali. V príbehu o rozsievačovi je ukrytá ešte vzácnejšia informácia o tom čo je pôda pre to zrno.
Dajme tomu, že rozsievač je učiteľ čo nesie informáciu. Chce deťom vysvetliť, že 2+2=4.
Príde učiteľ do prípravky a začne tam deťom vysvetľovať 2+2=4. Ale tie deti ani nevedia čo to je 2 a čo je + a =. Ako majú pochopiť, že 2+2=4?
Zrno (informáciu) čo sial rozsievač, padlo na cestu, ale nevzišlo preto, lebo cesta nechcela počúvať. Zrno nevzišlo a nedalo úrodu, lebo cesta nebola pooraná, pripravená, myslenie človeka nebolo predpripravené na takú informáciu. Bolo potrebné najpv vysveliť čo znamená symbol '2', '4', '+' a '=' aby potom mohol človek pochopiť informáciu 2+2=4.
Ďalšie zrno padlo do pôdy, ktorá síce bola pripravená, ale málo výživná. Bolo vysvetlené čo znamenajú čísla a znaky, ale jedinec ešte si úplne neosvojil tú informáciu. Stále počítal na prstoch namiesto toho aby si predstavil operáciu , čísla, znaky. Tiež jednotlivec síce pochopil, že 2+2=4 ale na otázku koľko je 20+20, 200 + 200 už odpovedať nevedel. Chýbalo hĺbkové pochopenie problematiky. Nová informácia sa dala jednicovi ešte pred tým ako si bol schopný osvojiť informáciu predošlú. Preto zrno síce rýchlo vzišlo ale neskôr zvedlo. Jedinec nebol schopný ďalej stavať svet na novej informácii. Nebol schopný ju začleniť do svojeho svetoponímania.
Ďalšie slovo padlo pomedzi tŕne. Ešte pred tým ako šiel učiť učiteľ žiakov, bol pri deťoch nepriateľ a ten zasial do ich poľa, už dobre pripraveného, informácie typu 2+2=5. Potom prišiel iný nepriateľ menom nočníkN a zasial tam 2+2=7. Potom prišiel ďalší nepriateľ a zasial 2+2=9. Nakoniec prišiel náš rozsievač a zasial pravdu 2+2=4. Ale na našom poli už bola tona kúkoľu zasiata. Preto novo zasiate slovo sa naujalo. Kúkoľ ho zahlušil. A tu spravil chybu rozsievač, lebo ten sa mal najprv vysporiadať s kúkoľom, postaviť ho na pravé miesto, dokázať človeku, že 2+2 nie je ani 5 ani 9 ani 7 a potom čo by bolo pole vyčistené od kúkoľa mal zasiať pravdu. To by malo robiť aj farári. Najprv vysvetliť ľuďom prečo ich Slovo je lepšie ako to druhé a tak siať. Ale to farári nerobia, lebo to ich slovo je v dnešnom svete nepoužiteľné a dokonca aj pokrivené. A tak hlásajú, že má veriaci "počúvať".
Ako posledné sa uvázda zrno, ktoré padlo do predpripravenej pôdy, do pôdy pooranej a zbavenej kúkoľa a až to zrno dalo úrodu. Niektoré 100 násobnú - človek pochopil aj derivácie a integrály. Iné 60 násobnú - človek pochopil násobenie a delenie. Iné len 30 násobnú - človek pochopil, že aj 200 + 200 =400 2000+2000=4000 a tak +dalej.
Keď tak znova čítam to vysvetlenie príbehu z biblie, tak isto si to cirkevníci vymysleli, lebo hlavná myšlienka akosi uletela.
Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli.
Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich.
Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.
Kto má uši, nech počúva!“
Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty.
U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne.
U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku.
A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.“
Asi každý pozná ten príbeh. Keď som počul znova ten príbeh, tak som si uvedomil, že celá myšlienka príbehu nie je v tom počúvať slovo. To pápež a spol len chcú aby ste ich počúvali. V príbehu o rozsievačovi je ukrytá ešte vzácnejšia informácia o tom čo je pôda pre to zrno.
Dajme tomu, že rozsievač je učiteľ čo nesie informáciu. Chce deťom vysvetliť, že 2+2=4.
Príde učiteľ do prípravky a začne tam deťom vysvetľovať 2+2=4. Ale tie deti ani nevedia čo to je 2 a čo je + a =. Ako majú pochopiť, že 2+2=4?
Zrno (informáciu) čo sial rozsievač, padlo na cestu, ale nevzišlo preto, lebo cesta nechcela počúvať. Zrno nevzišlo a nedalo úrodu, lebo cesta nebola pooraná, pripravená, myslenie človeka nebolo predpripravené na takú informáciu. Bolo potrebné najpv vysveliť čo znamená symbol '2', '4', '+' a '=' aby potom mohol človek pochopiť informáciu 2+2=4.
Ďalšie zrno padlo do pôdy, ktorá síce bola pripravená, ale málo výživná. Bolo vysvetlené čo znamenajú čísla a znaky, ale jedinec ešte si úplne neosvojil tú informáciu. Stále počítal na prstoch namiesto toho aby si predstavil operáciu , čísla, znaky. Tiež jednotlivec síce pochopil, že 2+2=4 ale na otázku koľko je 20+20, 200 + 200 už odpovedať nevedel. Chýbalo hĺbkové pochopenie problematiky. Nová informácia sa dala jednicovi ešte pred tým ako si bol schopný osvojiť informáciu predošlú. Preto zrno síce rýchlo vzišlo ale neskôr zvedlo. Jedinec nebol schopný ďalej stavať svet na novej informácii. Nebol schopný ju začleniť do svojeho svetoponímania.
Ďalšie slovo padlo pomedzi tŕne. Ešte pred tým ako šiel učiť učiteľ žiakov, bol pri deťoch nepriateľ a ten zasial do ich poľa, už dobre pripraveného, informácie typu 2+2=5. Potom prišiel iný nepriateľ menom nočníkN a zasial tam 2+2=7. Potom prišiel ďalší nepriateľ a zasial 2+2=9. Nakoniec prišiel náš rozsievač a zasial pravdu 2+2=4. Ale na našom poli už bola tona kúkoľu zasiata. Preto novo zasiate slovo sa naujalo. Kúkoľ ho zahlušil. A tu spravil chybu rozsievač, lebo ten sa mal najprv vysporiadať s kúkoľom, postaviť ho na pravé miesto, dokázať človeku, že 2+2 nie je ani 5 ani 9 ani 7 a potom čo by bolo pole vyčistené od kúkoľa mal zasiať pravdu. To by malo robiť aj farári. Najprv vysvetliť ľuďom prečo ich Slovo je lepšie ako to druhé a tak siať. Ale to farári nerobia, lebo to ich slovo je v dnešnom svete nepoužiteľné a dokonca aj pokrivené. A tak hlásajú, že má veriaci "počúvať".
Ako posledné sa uvázda zrno, ktoré padlo do predpripravenej pôdy, do pôdy pooranej a zbavenej kúkoľa a až to zrno dalo úrodu. Niektoré 100 násobnú - človek pochopil aj derivácie a integrály. Iné 60 násobnú - človek pochopil násobenie a delenie. Iné len 30 násobnú - človek pochopil, že aj 200 + 200 =400 2000+2000=4000 a tak +dalej.
Keď tak znova čítam to vysvetlenie príbehu z biblie, tak isto si to cirkevníci vymysleli, lebo hlavná myšlienka akosi uletela.
Naposledy upravené:
