Autor: Judr. Peter Weiss (https://akw.sk/blog/ | RSS odber)
Médiá jedného aj druhého prúdu veselo informujú, že ukrajinský kamiónový útok na strategické bombardéry ruskej armády možno nazvať druhým Pearl Harborom. Teraz nejdem písať o tom, ako dopadol ten, kto bombardoval prvý Pearl Harbor, je to totiž notoricky známa vec a ani o tom, akú úlohu mal Rus Fitin v tom, že Japonci sa do akcie Pearl Harbor vôbec pustili.
O inom som dnes chcel.
Bol to naozaj Pearl Harbor. Lenže porazeným v tomto bombardovaní bol opäť ten istý, Spojené štáty americké. A aj vysvetlím, prečo sa domnievam, že tomu tak je.
Existuje totiž dohoda, ktorej signatármi sú tak Američania, ako aj Rusi. Volá sa New START. (TU) A to okrem iného hovorí, že strategické bombardéry musia byť držané v limitovanom počte, ich zámenu kus za kus musí druhá strana detailne vidieť a musia byť držané na letiskách tak, aby ich druhá strana z orbitu vždy videla. Ide totiž o možné nosiče jadrových hlavíc. Zatiaľ to dáva logiku, že? Nikto nechce “zažiť” jadrový spád.
Obaja signatári tak poskytujú druhej zmluvnej strane bezpečnostné záruky, že k porušeniu dohody nedôjde zo strán spriatelených krajín (napr. v jednom bloku obrannom NATO). Preto trebárs taká Venezuela iba šúcha nôžkami a neostreľuje Floridu alebo Texas. Ani nepodniká diverzné operácie na území SŠA.
Bod 2. Bez ingerencie NATO by Ukrajina nevedela operáciu uskutočiť (je totiž zvrchu slepá, nemá vlastné satelity).
Možno preto povedať, že Američania zlyhali v realizácii prísľubu poskytnutia záruk a dali Rusom voľnú kartu v procese možného jednostranného ukončenia dohody New START a naštartovaním jadrového zbrojenia, prípadne masovej produkcie strategických bombardérov.
Mimochodom, množstvo zničených bombardérov neohrozuje akcieschopnosť Ruska. Skôr mal propagačný charakter. Pokiaľ totiž hovoríme len o lokalizovanom konflikte (a nie svetovom), 13 alebo 40 “uzemnených” bombardérov nerieši nič.
Akurát stále platí, že NATO nepochopilo slová Hermanna Göringa, keď povedal, že tento typ vojenských akcií nedestabilizuje krajinu, na ktorú sa útočí, naopak, posilní ich národovectvo a jednotu. Podobne, ako kurské dobrodružstvo. A možno to pochopili správne a úmysel vedenia NATO je udržiavať konflikt živý a ešte ho rozšíriť. Ktovie.
Dozvieme sa časom.
História sa opakuje, lebo ľudská povaha sa vzásade nemení.
Príspevok Pearl Harbor 2 je zobrazený ako prvý na Weis & Partners.
Zdroj článku...
Médiá jedného aj druhého prúdu veselo informujú, že ukrajinský kamiónový útok na strategické bombardéry ruskej armády možno nazvať druhým Pearl Harborom. Teraz nejdem písať o tom, ako dopadol ten, kto bombardoval prvý Pearl Harbor, je to totiž notoricky známa vec a ani o tom, akú úlohu mal Rus Fitin v tom, že Japonci sa do akcie Pearl Harbor vôbec pustili.
O inom som dnes chcel.
Bol to naozaj Pearl Harbor. Lenže porazeným v tomto bombardovaní bol opäť ten istý, Spojené štáty americké. A aj vysvetlím, prečo sa domnievam, že tomu tak je.
Existuje totiž dohoda, ktorej signatármi sú tak Američania, ako aj Rusi. Volá sa New START. (TU) A to okrem iného hovorí, že strategické bombardéry musia byť držané v limitovanom počte, ich zámenu kus za kus musí druhá strana detailne vidieť a musia byť držané na letiskách tak, aby ich druhá strana z orbitu vždy videla. Ide totiž o možné nosiče jadrových hlavíc. Zatiaľ to dáva logiku, že? Nikto nechce “zažiť” jadrový spád.
Obaja signatári tak poskytujú druhej zmluvnej strane bezpečnostné záruky, že k porušeniu dohody nedôjde zo strán spriatelených krajín (napr. v jednom bloku obrannom NATO). Preto trebárs taká Venezuela iba šúcha nôžkami a neostreľuje Floridu alebo Texas. Ani nepodniká diverzné operácie na území SŠA.
Bod 2. Bez ingerencie NATO by Ukrajina nevedela operáciu uskutočiť (je totiž zvrchu slepá, nemá vlastné satelity).
Možno preto povedať, že Američania zlyhali v realizácii prísľubu poskytnutia záruk a dali Rusom voľnú kartu v procese možného jednostranného ukončenia dohody New START a naštartovaním jadrového zbrojenia, prípadne masovej produkcie strategických bombardérov.
Mimochodom, množstvo zničených bombardérov neohrozuje akcieschopnosť Ruska. Skôr mal propagačný charakter. Pokiaľ totiž hovoríme len o lokalizovanom konflikte (a nie svetovom), 13 alebo 40 “uzemnených” bombardérov nerieši nič.
Akurát stále platí, že NATO nepochopilo slová Hermanna Göringa, keď povedal, že tento typ vojenských akcií nedestabilizuje krajinu, na ktorú sa útočí, naopak, posilní ich národovectvo a jednotu. Podobne, ako kurské dobrodružstvo. A možno to pochopili správne a úmysel vedenia NATO je udržiavať konflikt živý a ešte ho rozšíriť. Ktovie.
Dozvieme sa časom.
História sa opakuje, lebo ľudská povaha sa vzásade nemení.
Príspevok Pearl Harbor 2 je zobrazený ako prvý na Weis & Partners.
Zdroj článku...