• Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz
  • Oznam: na fore bol spustený nový režim moderácie. Viac o to je napísané v tomto článku.

Podvod storočia, ktorý stvoril globálne otroctvo

Autor: Róbert Merva (https://www.konspirujeme.sk | RSS odber)

Od benátskych palácov po Federálny rezervný systém (FED): Skryté dejiny zániku Východoindickej spoločnosti (VOS) ako dokonalá schéma socializácie strát a privatizácie ziskov v správe City of London (CoL)​


V učebniciach dejepisu sa rok 1858 zvykne opisovať ako morálne a politické víťazstvo britského parlamentarizmu. Podľa oficiálneho príbehu sa osvietená britská vláda zhrozila nad brutalitou a neschopnosťou súkromnej korporácie – Britskej východoindickej spoločnosti (East India Company, ďalej len VOS) –, ktorá svojou aroganciou vyvolala krvavé Indické povstanie v roku 1857. Koruna preto zakročila, skorumpovanú firmu zrušila, prevzala priamu správu nad Indiou a nastolila poriadok.

My však už veľmi dobre vieme, že nič vo svete sa nedeje náhodou a už vôbec nie taktéto obrovské priam až tektonické globálne posuny. Ak sa totiž na túto udalosť pozrieme optikou sledovania kapitálu a stopovania majiteľov peňazí zistíme, že učebnicový výklad o vzácnej súhre náhod sa rozpadá. Zánik Východoindickej spoločnosti a jej definitívna právna likvidácia v roku 1874 neboli porážkou finančného kapitálu a víťazstva demokracie. Naopak, išlo o jednu z najsofistikovanejších finančných a politických reštrukturalizácií v novodobých dejinách sveta. Bol to moment, keď uzavretá finančná oligarchia v City of London dokázala predať štátu svoju drahú, neefektívnu a nenávidenú korporátnu fasádu a preniesť všetky náklady na udržanie kolónií na plecia daňových poplatníkov. Majitelia peňazí si následne ponechali už iba čisté, bezrizikové výnosy z úrokov, dlhopisov a bankových monopolov.

Tento článok je inšpirovaný knihou Gobálny parazit od Eleny Ljubimovej:

Globálny parazit
Globálny parazit

Aby sme pochopili, ako tento mechanizmus fungoval a prečo predstavuje priamu spojnicu medzi stredovekými Benátkami a vznikom amerického Federálneho rezervného systému (Fed) v roku 1913, musíme sa vrátiť na samotný začiatok tohto finančného reťazca, priam až do kancelárií majiteľov peňazí.

I. Benátsky odkaz: Zrod parazitického finančného modelu​

Korene londýnskeho finančného centra nesiahajú iba do anglosaskej tradície, ale až do lagún severného Talianska – Benátok. V mojich predchádzajúcich článkoch a výskumoch som nazval tento moment „zrodom kapitalizmu“. V priebehu 13. až 16. storočia vybudovala benátska kupecká a bankárska oligarchia (často označovaná ako čierna šľachta) prvý globálny obchodno-finančný syndikát. Benátky nedisponovali obrovským územím ani masívnou vlastnou populáciou. Ich moc stála na troch pilieroch, ktoré sa o stáročia neskôr stali základným manuálom Britského impéria:
  1. Kontrola námorných trás a obchodných monopolov: Benátky ovládli obchod s korením, hodvábom a drahými kovmi medzi Východom a Európou nie prostredníctvom slobodnej súťaže, ale cez štátom garantované monopoly a ozbrojené obchodné flotily.
  2. Dlhové otroctvo panovníkov: Benátski bankári financovali európskych kráľov a pápežov. Namiesto jednorazových ziskov uprednostňovali večný dlh, v ktorom úroky zo štátnych pôžičiek zaručovali trvalý vplyv na politické rozhodnutia dlžníka.
  3. Stratégia Divide et Impera (Rozdeľuj a panuj) a dvojstranné financovanie: Benátska diplomacia a spravodajská sieť majstrovsky udržiavali rovnováhu síl na kontinente tým, že tajne financovali obe znepriatelené strany v európskych vojnách. Kým rivali krvácali a zadlžovali sa, benátske bankové domy inkasovali úroky z oboch strán a po vyčerpaní bojujúcich strán diktovali mierové podmienky.

Keď objavenie Ameriky a námornej cesty okolo Afriky v 16. storočí presunulo ťažisko svetového obchodu zo Stredomoria do Atlantiku, benátska oligarchia urobila strategický ústup. Svoj kapitál, rodinné väzby a know-how najprv presunula do Amsterdamu (kde v roku 1602 vznikla Holandská východoindická spoločnosť a v roku 1609 Amsterdamská banka) a po takzvanej Slávnej revolúcii v roku 1688, keď na anglický trón nastúpil holandský miestodržiteľ Viliam Oranžský, sa ťažisko tohto syndikátu definitívne usadilo v City of London.



II. Dvojhlavý drak z Londýna: Bank of England a Východoindická spoločnosť​


Príchod holandsko-benátskeho kapitálu do Londýna priniesol okamžitú inštitucionálnu revolúciu. V roku 1694 získala skupina súkromných bankárov pod vedením Williama Patersona kráľovskú chartu na založenie Bank of England. Hoci názov navodzoval dojem štátnej inštitúcie, išlo o čisto súkromnú akciovú spoločnosť, ktorá získala monopol na emisiu peňazí a správu štátneho dlhu.

Len o niekoľko rokov neskôr (v rokoch 1702 – 1708) prešla hlbokou reštrukturalizáciou aj Britská východoindická spoločnosť (VOS). Vznikol tak dokonalý symbiotický organizmus – dvojhlavý drak britskej expanzie:

  • Bank of England ovládala tvorbu peňazí a dlh doma v Británii.
  • Východoindická spoločnosť pôsobila ako ozbrojená obchodná ruka tej istej finančnej elity v Ázii.

Dôležité je v tomto okamihu sledovať personálne prepojenie oboch inštitúcií: tí istí bankári a obchodníci zo City sedeli v správnej rade Bank of England, vlastnili kontrolné balíky akcií VOS a prostredníctvom kupovania volebných obvodov (tzv. rotten boroughs) priamo ovládali britský parlament.

Laboratórium globálneho ovládania​


V Indii uplatnila VOS metódy vycibrené v Benátkach a Amsterdame v doteraz nevídanom meradle. India bola v 18. storočí jednou z najbohatších oblastí sveta, podieľajúcou sa približne štvrtinou na svetovej priemyselnej produkcii. VOS tento subkontinent nerozvrátila frontálnou inváziou britskej armády – na to nemala dosť mužov. Namiesto toho použila finančnú a spravodajskú chirurgiu:

  1. Rozdeľuj a panuj v praxi: Spoločnosť systematicky rozoštvávala jednotlivé indické kniežatstvá, hinduistických maráthskych vládcov a moslimských moghulských miestodržiteľov.
  2. Dvojstranné financovanie konfliktov: Indickí bankári a spravodajskí agenti VOS poskytovali úvery a zbrane obom znepriateleným stranám v lokálnych vojnách. Keď sa dve susedné kniežatstvá navzájom vyčerpali, prišla VOS ako „mierotvorca“, prinútila víťaza aj porazeného podpísať tzv. subsdiačné zmluvy, prevzala výber daní na ich území a nechala si zaplatiť za rozmiestnenie vlastných žoldnierskych oddielov (sipáhiov).
  3. Menová deštrukcia a ópiový kartel: VOS systematicky odčerpávala zlato a striebro z Indie do trezorov v City of London, čo viedlo k deflácii a kolapsu tradičného indického textilného priemyslu. Zároveň vybudovala najväčší štátom chránený drogový kartel v dejinách – nútila indických roľníkov pestovať mak na výrobu ópia, ktoré potom ozbrojené lode spoločnosti pašovali do Číny výmenou za čínske striebro, čaj a hodváb.


III. Súperenie dvoch klanov: Pozemková aristokracia vs. City of London​

Aby sme pochopili dramatický zlom v rokoch 1857 – 1858, musíme sa pozrieť na vnútornú mocenskú štruktúru samotnej Británie. Britské impérium nebolo monolitom; bolo arénou tichého, no neľútostného súperenia dvoch mocenských klanov:
  1. Tradičná pozemková aristokracia (Westminster / Whitehall): Starobylé šľachtické rody (ako Stanleyovci, Cecilovci, Cavendishovci či Russellsovci), ktorých bohatstvo stálo na pôde, poľnohospodárstve a dedičných tituloch. Táto skupina kontrolovala Snemovňu lordov, najvyššie posty v armáde, diplomaciu a úrad predsedu vlády. No na obchodníkov a finančníkov zo City sa pozerala s istým triednym odstupom, hoci s nimi musela spolupracovať.
  2. Finančný a obchodný kapitál (City of London – The Square Mile): Bankárske dynastie (Rothschildovci, Baringovci, Schroderovci, Hambroovci), riaditelia Bank of England, poisťovne (Lloyd’s) a akcionári VOS. Táto skupina sídlila na autonómnej štvorcovej míli v srdci Londýna, ktorá mala vlastné privilégiá, vlastnú políciu a v podstate fungovala ako štát v štáte. (funguje tak podnes deň)

Spoločná liahneň elít: Eton a Trinity College​


Hoci tieto dva klany súperili o podiel na moci a o to, kto bude diktovať smerovanie impéria, v priebehu 19. storočia došlo k ich postupnému zrastaniu. Kľúčovú úlohu v tomto procese zohrali elitné vzdelávacie inštitúcie – predovšetkým internátna škola Eton College a univerzitná koľaj Trinity College v Cambridge (spolu s Oxfordom).

Práve v prednáškových sálach a tajných diskusiách (akou bola exkluzívna spoločnosť Cambridge Apostles) sa stretávali synovia najstaršej pozemkovej šľachty so synmi zbohatnutých bankárov a priemyselníkov. Spoločná alma mater vytvorila jednotný kultúrny kódex, jazyk a svetonázor – nazvaný tiež ako „džentlmenský kapitalizmus“ (Gentlemanly Capitalism).

V polovici 19. storočia však medzi oboma tábormi prebiehal ostrý spor o Indiu. Pozemková aristokracia vo Westminstri videla, že VOS sa vymyká kontrole. Riaditelia spoločnosti z Leadenhall Street v City spravovali územie s vyše 150 miliónmi obyvateľov a mali vlastnú 250-tisícovú armádu. Do administratívy VOS však boli cez rodinkárstvo dosadzovaní čoraz arogantnejší a neschopnejší správcovia, ktorí bezohľadným zvyšovaním daní a necitlivými zásahmi do náboženských a spoločenských štruktúr privádzali Indiu na pokraj výbuchu.



IV. Rok 1857: Riadený požiar a kalkulácia miestnych bánk​


V máji 1857 sa nahromadený tlak uvoľnil a vypuklo masívne Indické povstanie (povstanie sipáhiov). Bezprostrednou zámienkou boli nábožensky urážlivé nábojnice do nových pušiek Enfield, kedy museli indickí vojaci pred nabitím novej pušky Enfield odhryznúť papierový koniec nábojnice, ktorý bol ale namazaný hovädzím a bravčovým lojom. Skutočnou príčinou však ale bolo storočie systematického drancovania, likvidácie domáceho priemyslu, konfiškácie pôdy indickej šľachty a pohŕdania zo strany úradníkov VOS.

Tu sa však prejavila genialita predchádzajúcej britskej politiky Divide et Impera:

  • Poistka rozdelenej Indie: Povstanie zachvátilo predovšetkým severnú a strednú Indiu (Bengálsku armádu, Dillí, Kanpur, Lucknow). No vďaka dlhoročnému rozoštvávaniu klanov a regiónov zostali Madrasská a Bombajská armáda lojálne Britom. Ešte dôležitejšie bolo, že Sikhovia z Pandžábu (ktorí mali v čerstvej pamäti stáročné boje proti moghulskému Dillí) a Gurkhovia z Nepálu sa postavili priamo na stranu britského velenia. Rozdelená India tak zabránila tomu, aby sa vzbura zmenila na jednotnú celonárodnú vojnu za nezávislosť.
  • Dvojitá hra obchodníkov a bankárov: Spočiatku mnohí lokálni bankári a kupci povstanie finančne podporili – nenávideli colnú a daňovú politiku VOS, ktorá ich ničila. Keď však vzbúrení vojaci zvrhli správu spoločnosti a v mestách zavládlo rabovanie a anarchia, domáci kapitál okamžite zmenil stranu. Miestni bankári mali obrovské sumy uložené v cenných papieroch VOS (Company Paper). Uvedomili si, že totálny kolaps britskej správy by znamenal znehodnotenie ich majetku a návrat k feudálnemu chaosu. Najbohatší indickí obchodníci v Kalkate a Bombaji (už vtedy úzko napojení na obchodné domy v City of London) preto začali pomáhať britským jednotkám, aby sa situácia stabilizovala.

V. Roky 1858 – 1874: Socializácia strát a privatizácia ziskov​


Keď britské jednotky s pomocou Sikhov, Gurkhov a lojálnych bankárov povstanie kruto potlačili, nastal v Londýne čas na zúčtovanie. A práve tu sa naplno prejavila spolupráca medzi elitami z Trinity College vo Westminstri a finančníkmi v City of London.

Proces spustil vo februári 1858 liberálny premiér Lord Palmerston a do úspešného konca ho v auguste toho istého roka dotiahol konzervatívny premiér Lord Derby so svojím synom Lordom Stanleym – typickým predstaviteľom najvyššej pozemkovej šľachty, absolventom Etonu a Trinity College v Cambridge.

Prijatím „Zákona o vláde Indie“ (Government of India Act 1858) bola Východoindická spoločnosť zbavená všetkej správnej a vojenskej moci v Indii, ktorú po nej prevzala Britská koruna (vznikol Britský rádž). Právna likvidácia spoločnosti bola zavŕšená zákonom z roku 1873 a k 1. júnu 1874 spoločnosť oficiálne zanikla. Bola de facto zoštátnená.



Na papieri to vyzeralo ako víťazstvo štátu nad súkromnou korporáciou. V skutočnosti však išlo o dokonalú schému socializácie strát a privatizácie ziskov, z ktorej profitovali bankári v City of London viac než kedykoľvek predtým:

1. Štát prevzal drahé riziko a náklady (Socializácia strát)​


Udržiavať v Indii stálu okupačnú armádu, stavať kasárne, platiť stovky tisíc úradníkov, sudcov a policajtov a potláčať budúce nepokoje bolo finančne nesmierne náročné. Zrušením VOS sa týchto nákladov súkromní akcionári zo City navždy zbavili. Všetky vojenské a administratívne výdavky prešli na Britskú korunu – a tá ich prostredníctvom tzv. „Home Charges“ (Domácich poplatkov) priamo zúčtovala indickým daňovým poplatníkom. India tak platila nielen za vlastnú okupáciu, ale aj za penzie britských úradníkov v Londýne a za prevádzku ministerstva pre Indiu vo Whitehalle.

2. Akcionári boli vyplatení na dlh Indie (Zisk bez strát)​


Napriek zoštátneniu VOS však jej akcie neboli skonfiškované. Naopak, v rokoch 1858 až 1874 vyplácal štát akcionárom garantovanú ročnú dividendu 10,5 %. V roku 1874 potom Bank of England zrealizovala definitívny výkup akcií: za každých 100 libier nominálnej hodnoty vyplatila akcionárom 200 libier (celkovo 12 miliónov libier). Väčšina akcionárov si tieto podiely nechala cez Bank of England jednoducho premeniť na bezpečné štátne dlhopisy (Consols a indické dlhopisy). Celých 12 miliónov libier pritom bolo pripísaných ako štátny dlh Indie voči londýnskym bankám. Akcionári tak vymenili rizikové akcie nestabilnej firmy za bezrizikový večný príjem z úrokov.

3. City of London ovládlo indické bankovníctvo a infraštruktúru (Privatizácia ziskov)​


Kým aristokrati z Cambridge a Oxfordu sedeli vo vládnych palácoch v Kalkate a Dillí a starali sa o „fasádu“ a poriadok impéria, skutočné bohatstvo začalo prúdiť cez súkromné banky v City of London (Rothschild, Baring, Glyn Mills) a novovzniknuté koloniálne banky (Eastern Exchange Banks, ako napr. Chartered Bank či HSBC).

  • Železničný podvod s garantovaným výnosom: Londýnske banky financovali masívnu výstavbu indických železníc. Britská vláda im pritom zmluvne zaručila minimálny ročný výnos 5 % bez ohľadu na to, či železnica reálne zarábala alebo prerábala. Ak trať skončila v strate, rozdiel doplatil indický štátny rozpočet z daní chudobných roľníkov. Investori v City tak získali absolútne bezrizikový stroj na peniaze.
  • Kontrola obchodu a devíz: Súkromné londýnske banky ovládli úverovanie vývozu bavlny, juty, čaju a pšenice, poisťovníctvo aj správu indických devízových rezerv, ktoré boli uložené priamo v Bank of England v Londýne.


VI. Od City of London k Federálnemu rezervnému systému (1913)​


Model, ktorý londýnska elita otestovala na Východoindickej spoločnosti a zdokonalila pri jej likvidácii v rokoch 1858 – 1874, sa stal univerzálnym návodom pre globálnu finančnú kontrolu v 20. storočí. Princíp zostal vždy rovnaký: ak súkromný monopol narazí na príliš veľký odpor verejnosti, zmeňte jeho právnu formu, oblečte ho do štátneho rúcha, náklady a riziká preneste na daňových poplatníkov, ale kontrolu nad tvorbou peňazí, úrokmi a dlhopismi ponechajte v rukách uzavretého kruhu súkromných bánk.

Presne podľa tohto scenára postupovala tá istá transatlantická finančná sieť o necelé štyri desaťročia neskôr v Spojených štátoch amerických. Na prelome 19. a 20. storočia bol americký bankový systém roztrieštený a americká verejnosť hlboko nedôverovala veľkým bankovým monopolom (najmä po skúsenostiach s prvými dvoma centrálnymi bankami v USA). Finančné domy z Wall Street (J. P. Morgan, Kuhn, Loeb & Co., Rockefellerovci), ktoré boli úzko personálne aj kapitálovo prepojené s londýnskymi bankami v City of London (Rothschildovci, Baringovci, Warburgovci), preto potrebovali krízu, ktorá by ospravedlnila zavedenie centrálneho bankového monopolu.

  • Panika z roku 1907 ako katalyzátor: Rovnako ako indické nepokoje z roku 1857 poslúžili na odôvodnenie reštrukturalizácie správy Indie, umelo prehĺbená banková panika v New Yorku v roku 1907 poslúžila ako dôkaz, že „starý systém nefunguje“ a štát potrebuje stabilizáciu.
  • Tajné stretnutie na Jekyll Island (1910): V novembri 1910 sa na súkromnom ostrove Jekyll Island v Georgii tajne zišla skupina najmocnejších amerických bankárov a zástupcov európskych finančných domov (vrátane Paula Warburga, ktorý priniesol priamo know-how európskych centrálnych bánk a Bank of England). Tam v úplnom utajení spísali návrh zákona o novej centrálnej banke.
  • Zrod Fedu v roku 1913: V decembri 1913 bol prijatý zákon Federal Reserve Act. Verejnosti bol prezentovaný ako víťazstvo demokratickej vlády prezidenta Woodrowa Wilsona nad „penažným trustom“ z Wall Street – presne tak, ako bol zákon z roku 1858 prezentovaný ako víťazstvo britského parlamentu nad Východoindickou spoločnosťou.
V skutočnosti však Federálny rezervný systém (FED) zopakoval model z roku 1694 a 1858 do posledného detailu:
  1. Dostal názov Federal (Federálny), aby pôsobil ako vládna agentúra, hoci jeho regionálne rezervné banky sú v rukách súkromných komerčných bánk.
  2. Získal monopol na emisiu amerického dolára a riadenie úrokových sadzieb.
  3. Riziko finančných kríz, záchrany bánk (bailouts) a nekonečné štátne zadlžovanie (najmä počas prvej svetovej vojny, kde Bank of England a Fed úzko koordinovali financovanie Dohody) sa presunuli na plecia amerických daňových poplatníkov prostredníctvom daní a inflácie, zatiaľ čo súkromný bankový sektor získal inštitucionálnu ochranu štátu.

Táto schéma sa v spoločnosti nedá pomenovať inak, ako „parazitizmus“ (cudzopastníctvo – príživníctvo).



Záver: Neviditeľné impérium​


Príbeh zániku Britskej východoindickej spoločnosti je kľúčom k pochopeniu modernej moci. Ukazuje, že skutočná finančná oligarchia nikdy nelipne na konkrétnej obchodnej značke, budove ani právnej forme. Sídlo VOS na londýnskej Leadenhall Street bolo v roku 1861 zbúrané a jej meno zmizlo z obchodných registrov v roku 1874. No kapitál, ktorý nahromadila, bankové domy, ktoré jej likvidáciu spravovali, a elity vychované v rovnakých školách v Oxforde, svoju moc nestratili – len ju očistili od politickej zodpovednosti.

Zánik VOS nebol koncom impéria. Bol to okamih, keď sa surový, viditeľný a drahý korporátny kolonializmus premenil na neviditeľné, štátom garantované a daňovníkmi financované impérium úrokov, dlhopisov a centrálnych bánk – systém, ktorého architektúra pretrvala z benátskych palácov cez Cizy of London až do dnešného globálneho finančného sveta.

Dnes sme opäť svedkami globálnej reštrukturalizácie sveta. Opäť s klasickým scenárom vyvolania kontrolovanej krízy vďaka technológiám PR (public relations) a následným nastolením nového normálu v podobe pripravovanej záchrany a spásy. Dnes je však už centrum riadenia presunuté z Britských ostrovov do Ázie (najmä Indie) a pozemková aristokracia je ponechaná v zdevastovanej Európe, aby sa nemohla chopiť riadenia týchto procesov. Mať vzdelanie na Trinity College dnes už teda nič neznamená.

Viac nájdete v knihách vydavateľstva TORDEN, alebo aj tu v knihe Globálny parazit od Eleny Ljubimovej.

Globálny parazit
Globálny parazit

Článok Podvod storočia, ktorý stvoril globálne otroctvo je zobrazený ako prvý na konspirujeme.sk.

Zdroj článku...
 
Naspäť
Top Bottom