Dal som len jednu vetu k odsunu a ajhla vnimas to nejak moc nekriticky. co sa deje ze tolko k tomi zrazu pises? Tak som si pozrel cisla a najmensi odhad je 6000 priamo obeti trestnych cinov rozumej zavrazdenych. A kolko bolo ranenych a inak poskodenych kde umreli nasledne? Niekolko 10tisic. Vybili si vztek na par lidech. No nebolo to na par lidech to rozhodne nie a nerozumiem preco to takto nekriticky zlahcujes.Nezevšeobecňuji, jen se snažím poukázat na to, co nechcete vidět. Neříkám, že konkrétně ty, ale někteří zde z vás.
Co se týče zapojení slovenských vojáků a jejich ochoty bojovat, tady určitě nejde zevšeobecňovat, plno lidí tam bojovat jít určitě nechtělo - ale v dřívějších příspěvcích jsem uvedla z jiných zdrojů:
"Dokud německá vojska postupovala a vítězila, i slovenští vojáci bojovali s nasazením. Při ústupu z Kavkazu, kam se slovenská Rychlá divize dostala, se množí dezerce a bojová morálka klesá."
Lacko, M.: Slovenská republika 1939 – 1945. Bratislava 2008, s. 111
"Slovenské jednotky se každopádně zapojily do mnohých bojů, kde prokázaly svou odvahu."
Štibraný, V.: Slovenský vojaci v boji o Rostov na Done. In. Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov I.Bratislava 2002, s. 141 – 153.
@rony Ano, do vojny sa da zapojit aj neaktivne, když jste k tomu donuceni. Ten článek je o tom, že slovenská vláda byla v tomto směru aktivní, ač německý plán nepočítal se slovenským zapojením.
Nerozumím, proč sem taháš otázku, jak jsme se chovali k Rusům, popř. k Němcům. Řeč je o Slovensku, my jsem chyby, které se dělaly, přiznali.
Pokud jde o odsun Němců, psala jsem k tomu před nějakým časem článek:
...Historik Šustek z Archivu hlavního města Prahy k této manipulaci řekl : „Tohle úporné snažení mnoha publicistů i historiků, že především Češi se na Němcích dopouštěli obludných zločinů a nikoliv naopak, nelze nazvat jinak než postnacistickou revizionistickou propagandou.“
K tématu odsunu Němců po 2.světové válce je třeba zmínit, že ještě před skončením války jednali několikrát spojenci o přesídlení německého obyvatelstva z Polska, Československa a Maďarska a v Postupimi pak byl podepsán protokol, který stvrdil dohodu o odsunu Němců.
K přesídlování docházelo v souladu s pokyny Spojenecké kontrolní rady. Spojenecká kontrolní rada (SKR) celý proces odsunu řídila. Rozhodovala zejména o tom, kolik Němců a v jakém časovém úseku bude přesídleno do americké či sovětské okupační zóny, i o dalších běžných otázkách spojených s odsunem.
Z obsahu jednání Postupimské konference i z dalších dokumentů vyplývá, že odsun německého obyvatelstva uskutečněný před jejím zahájením byl velmocemi na této konferenci se souhlasem vzat na vědomí a dodatečně potvrzen. (Prof. JUDr. Václav Pavlíček, DrSc., O legalitě a legitimitě transferu německého obyvatelstva z Československa).
K prvním odsunům německého obyvatelstva z Československa docházelo již koncem května, či brzy poté. Často o nich rozhodovala i bezpečnostní situace v některých pohraničních oblastech. Organizovaly je čs. místní orgány či naše vojsko. Jejich účelem bylo velmi potřebné zmírnění napětí mezi německým a českým obyvatelstvem. Odsun, třeba jen částečný, často pomohl odvrátit hrozící konfrontaci mezi nimi.
- V závěru odsunu německého obyvatelstva z republiky americký generál L.D. Claye a sovětský generál Lukjančenko tlumočili pplk. Štěpánu Andreasovi, vládnímu zmocněnci pro provádění odsunu Němců, „dík a uznání za vzornou a organizačně dokonalou práci československých úřadů při provádění transferu a prohlásili, že způsob, jakým československé úřady postupovaly při praktickém řešení tohoto obrovského úkolu zasluhuje největší chválu.“ (Opis zprávy je v archivu MZV).
Válečná vyhnání a odsuny – Fórum KOB
kob-forum.eu
Pokud se děly nějaké excesy, tak to byly jednotlivosti, kdy si nejspíš někteří vybili svůj vztek na pár lidech za zlo, které jim Němci páchali.
-
Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz
-
Oznam: na fore bol spustený nový režim moderácie. Viac o to je napísané v tomto článku.
Polemika k téme Tiso a 1. Slovenský štát
- Thread starter Atom
- Start date
Oracle 911
Člen
- Okres
- Slovensko
Všetci tu zamlčiavate rolu Pražských klanov, lebo kvôli ich činnosti ČSR sa ocitlo na hranici rozpadu, oni nakoniec odovzdali bez boja Hitlerovi Česko, Moravu a Sliezsko a oni šli na ruku Hitlerovi počas Protektorátu.
Lenže Pražské klany sú české len podľa priezviska a nie podľa pôvodu, a sú silno napojené na pražské okultné podhubie...
Pražské klany tu primárně neřeším, poněvadž jsou jasné už od začátku. Když je Praha okultním centrem světového sionismu, tak je jasné, kdo tam má největší podíl na řízení. A probírali jsme Mnichov i na jiných fórech, také dost emotivně, protože převažoval názor, že Beneš neměl jiného východiska, než souhlasit s protektorátem.
Teď mě zajímala technologie rozdělení státu a role slovenských elit, protože zde dost často slyším názor, že Tiso pomohl zachránit slovenský národ a pomohl vytvořit 1. Slovenský stát, čímž naplnil tužby obyvatelstva.
Jenže byl to jenom trik. Tiso plnil pokyny Vatikánu, aby Československo rozdělili, aby SSSR nemohl zasáhnout, aby zbrojovky dostal Hitler a aby zde na Slovensku nevznikl centrum odporu, poněvadž byly plné arzenály zbraní. Protože kdyby Slovensko začali dělit mezi Maďary a Poláky mohlo dojit k ozbrojenému odporu, který by mohl narušit plány globálních elit a podkopat důvěru evropské veřejnosti ohledně záměrů Británie a Francie v celém procesu.
Takhle vše šlo mírně a hladce. Slováci dostali vlastní stát a na nějakou dobu se uklidnili. Hitler mohl těžit ze zdrojů Slovenska a připravovat se na útok na Rusko. A z Tisa byl málem hrdina. Udivuje mě, že pořad má někdo snahu obhajovat činy slovenských elit. Nebyly žádnými zachránci, byly jen vykonavateli cizí vůle.
P.S A tím nechci říct, že pražské elity tomu procesu nenapomáhaly, aby mě nikdo nechytal za slovo. Kdyby jejích řízení bylo v pořádku, na Slovensku by nevznikly odstředivé tendence.
Jenže to, co vypadá jako chyba řízení, ve skutečnosti bylo řízením samotným, připravovaným dlouho dopředu za součinnosti a účasti elit z obou stran a pod taktovkou GP. Paralely najdete při druhém rozdělení Československa.
Jenže to, co vypadá jako chyba řízení, ve skutečnosti bylo řízením samotným, připravovaným dlouho dopředu za součinnosti a účasti elit z obou stran a pod taktovkou GP. Paralely najdete při druhém rozdělení Československa.
Naposledy upravené:
Celovek
Známy člen
A.Hrnko
WO IST MEIN HUT...
Myslím si, že 85. výročie vzniku slovenského štátu je príležitosťou pozrieť sa dozadu aj s cieľom porovnania, ako vtedajšia slovenská politická reprezentácia riešila otázky, pred ktoré ich postavila doba. Podotýkam, že vtedajšie konanie politickej reprezentácie Slovenska, ktoré by neuspokojilo sponzorujúcu veľmoc, by Slovensko nevystavilo len hrozbe nejakých majdanov alebo ekonomických sankcií. Vtedajší Berlín bol pripravený vykonať tie najtvrdšie opatrenia vrátane fyzickej likvidácie tých, ktorých pokladal za nepriateľov. To bol Damoklov meč, ktorý počas celej existencie prvej Slovenskej republiky visel nad hlavami vtedajších slovenských politikov, a cez túto prizmu sa treba pozerať aj na ich konanie.
Vyhlásenie slovenského štátu 14. marca 1939 bol svojím spôsobom krok do neznáma. Poslanci pri svojom rozhodovaní vedeli dve veci. Ak nevyhlásia slovenskú samostatnosť, tak si Nemci zoberú západné Slovensko až po Váh a zbytok ponechajú Poľsku a Maďarsku, nech si s ním spravia, čo uznajú za vhodné. Táto hrozba bola úplne reálna. Aj Poľsko, aj Maďarsko sa na jeseň 1938 podieľali na územnom okliešťovaní Slovenska a oba štáty boli so svojimi ziskami neuspokojené. To na Slovensku všetci vedeli. Hoci vedeli, že sľubom A. Hitlera nemožno veriť, vyhlásenie štátu dávalo nádej, že Slovensko zostane nerozdelené a možno si zachová aj svoju samostatnosť. Preto sa rozhodli štát vyhlásiť, hoci nesplnili nemecké ultimátum a F. Ďurčanský ani nepožiadal o nemeckú ochranu, ako sa od slovenskej delegácie 13. marca 1939 v Berlíne vyžadovalo.
Ešte v ten istý deň, keď bol vyhlásený slovenský štát, Hitler pozval do Berlína dnes v Čechách oslavovaného vlastenca, prezidenta Česko-Slovenska E. Háchu, ktorý mu čo i len náznakom neodporoval a súhlasil s pripojení Čiech a Moravy k tretej ríši formou protektorátu. Na druhý deň, 15. marca 1939 nemecké vojská obsadili Čechy a Moravu, no nezastavili sa na ich hraniciach, ale obsadili Záhorie až po Lamač a severne od Hlohovca až po údolie Váhu. Jediná jednotka vtedy už slovenskej armády (zhodou okolností v nej slúžil aj môj otec), ktorá sa postavila nemeckým silám na odpor, bola jednotka protileteckej obrany Zbrojovky v Považskej Bystrici, ktorá nechcela vpusti Nemcov do mesta blokovaním mosta cez Váh. Aj Protektorát Čechy a Morava bol vyhlásený filištínsky. Vraj sa rozprestiera na území, ktoré v marci 1939 obsadila nemecká branná moc.
Po triumfe v Prahe sa A. Hitler pobral do Viedne. Medzitým vystrašený F. Ďurčanský, ktorému sa na poslednú chvíľu podarilo odvrátiť okupáciu Bratislavy, poslal do Berlína sľúbenú žiadosť o ochranu. Na tom základe pozval führer predsedu slovenskej vlády J. Tisa na rokovanie do Viedne. V hoteli Adlon mu predstavil budúce Slovensko, ktoré malo odstúpiť tretej ríši celé Záhorie aj s Malými a Bielymi Karpatmi až po údolie Váhu. Šokovaný Tiso sa postavil od rokovacieho stola s otázkou: „Wo ist mein Hut“ (Kde je môj klobúk) a pobral sa z miestnosti. Hitlerov sprievod zostal zhrozený z toho, čo si tento „farárik“ dovolil. A. Hitler pochopiac, čo sa deje, vyskočil od stola a vo dverách zadržal slovenského predsedu vlády a presviedčal ho, že on to tak nemyslel a že nech sa vráti na rokovania.
Výsledkom rokovaní bola dohoda o ochrane (Schutzvertrag), ktorou Nemecko garantovalo územnú celistvosť Slovenska, ale na druhej strane si vyhradilo od slovenského štátu, že bude viesť zahraničnú politiku v súlade s Nemeckou ríšou a na území ohraničenom hrebeňmi Malých a Bielych Karpát a riekou Váh bude vytvorené tzv. ochranné pásmo (Schutzzone), v ktorom vykonávala výsostné vojenské práva Nemecká ríša. Zmluva bola podpísaná zo slovenskej strany 19. marca 1939 a z nemeckej strany 23. marca 1939.
Hocikto, kto tvrdí, že predstavitelia vtedajšej slovenskej politiky aktivisticky pristupovali k spolupráci s nacistickým s nacistickým Nemeckom, jednoducho nehovorí pravdu. Boli dezorientovaní vývinom svetovej politiky, ústupom demokratických mocností zo scény a neúprimnosťou predstaviteľov Berlína. To sa prejavilo aj pri maďarskom vpáde na východné Slovensko 23. marca 1939 (Malá vojna), keď sa slovenská diplomacia márne dovolávala ochrannej zmluvy. Nedôvera sa ešte viac zvýšila, keď sa na prelome apríla a mája prevalila informácia, že Nemecko a Poľsko rokovali o Slovensku ako výmennom objekte, ktorý mal Poliakom kompenzovať územie, ak by Nemecku odstúpilo tzv. koridor, ktorý ináč vnútrozemské Poľsko spájal s morom.
Nemci sa pri okupácii Považia zmocnili vojenského materiálu cca za 5 mld. Vtedajších korún. To im však nestačilo. Chceli od slovenskej vlády, aby im vydala všetky zásoby zbraní bývalej čsl. Armády, ktoré sa nachádzali na ostatnom území, neokupovanom nemeckou armádou. Za tým účelom vyslala Tretia ríša do Bratislavy vojenskú komisiu na čele s pplk. J. Beckerom. Jej cieľom bolo dosiahnuť dohodu o odzbrojení slovenskej armády, ktorá mala mať len ceremoniálnu funkciu (25000 mužov) a len primeranú ľahkú výzbroj. Ostatná zbroj mala byť odovzdaná Nemecku.
Začali tvrdé rokovania, ktoré zo slovenskej strany viedli F. Ďurčanský a F. Čatloš s plnou podporou predsedu vlády J. Tisa. Slovenská strana tvrdo oponovala snahám o odzbrojenie slovenského štátu. Trvala na tom, že stav slovenského vojska má byť určený na 150 000 mužov a má byť zachovaná všetka výzbroj pre takúto armádu, ktorá sa nachádzala na Slovensku. Rovnako odmietali extenzívny výklad ochrannej zmluvy, ktorá by plne obmedzila suverenitu Slovenska vo vzťahu k nacistickému Nemecku. Nemecko, tlačené termínmi svojich plánov na útok proti Poľsku, nakoniec Slovensku vo všetkých podstatných bodoch ustúpilo. Súhlasilo s počtom príslušníkov slovenskej armády vo veľkosti 125 00 mužov s tým, že Slovensko si môže ponechať zbrane pre ďalších 25 000 mužov, výsostné vojenské práva získala nemecká armáda len na území ochranného pásma. Na ostatné územie SR mohli príslušníci nemeckej brannej moci prísť len s diplomatickým povolením, teda ich pobyt musel byť dopredu schválený slovenskými orgánmi. Ani ochranné pásmo sa nestalo výlučnou doménou wehrmachtu. V Senici bol dislokovaný delostrelecký pluk slovenskej armády. Toto všetko bolo zakotvené v zmluve o ochrannom pásme, ktorá bola podpísaná 12. augusta 1939. Až podpísanie tejto zmluvy a následná účasť slovenskej armády vo vojna v Poľsku definitívne ukotvila SR na mapu vtedajšej Európy.
Keď porovnáme vtedajšie výkony slovenských vyjednávačov pri zabezpečovaní suverenity Slovenska napr. s tými, čo vyjednávali DCI s USA, tak musíme povedať, že zabezpečili vo vzťahu k Nemecku omnoho viac suverenity než v druhom prípade. Nebyť tvrdého postoja F. Ďurčanského a F. Čatloša, ktoré zabezpečili Slovensku reálnu armádu a zdroje na jej fungovanie, nikdy by nebolo niečo ako Slovenské národné povstanie. Nemal by kto na nemal by čím sa postaviť na odpor nacistickému vpádu roku 1944. A keďže Slovensko nebolo korzom pre nemeckých vojakov, mohlo vojenské ústredie, pripravujúce povstanie proti Nemcom, stanoviť jednu z podmienok na začatie vojenského odporu proti Nemcom vstup wehrmachtu na územie Slovenska mimo ochranného pásma. Veru tak, dejiny nie sú čierno-biele. Majú väčšiu dúhu farieb ako zástava LGBTI.
Existencia prvej Slovenskej republiky má ešte mnoho iných zaujímavostí, o ktorých také paškvily, ako sa objavujú v najnovších seriáloch o dobe vojny ani netušia. O tom všask niekedy inokedy.
WO IST MEIN HUT...
Myslím si, že 85. výročie vzniku slovenského štátu je príležitosťou pozrieť sa dozadu aj s cieľom porovnania, ako vtedajšia slovenská politická reprezentácia riešila otázky, pred ktoré ich postavila doba. Podotýkam, že vtedajšie konanie politickej reprezentácie Slovenska, ktoré by neuspokojilo sponzorujúcu veľmoc, by Slovensko nevystavilo len hrozbe nejakých majdanov alebo ekonomických sankcií. Vtedajší Berlín bol pripravený vykonať tie najtvrdšie opatrenia vrátane fyzickej likvidácie tých, ktorých pokladal za nepriateľov. To bol Damoklov meč, ktorý počas celej existencie prvej Slovenskej republiky visel nad hlavami vtedajších slovenských politikov, a cez túto prizmu sa treba pozerať aj na ich konanie.
Vyhlásenie slovenského štátu 14. marca 1939 bol svojím spôsobom krok do neznáma. Poslanci pri svojom rozhodovaní vedeli dve veci. Ak nevyhlásia slovenskú samostatnosť, tak si Nemci zoberú západné Slovensko až po Váh a zbytok ponechajú Poľsku a Maďarsku, nech si s ním spravia, čo uznajú za vhodné. Táto hrozba bola úplne reálna. Aj Poľsko, aj Maďarsko sa na jeseň 1938 podieľali na územnom okliešťovaní Slovenska a oba štáty boli so svojimi ziskami neuspokojené. To na Slovensku všetci vedeli. Hoci vedeli, že sľubom A. Hitlera nemožno veriť, vyhlásenie štátu dávalo nádej, že Slovensko zostane nerozdelené a možno si zachová aj svoju samostatnosť. Preto sa rozhodli štát vyhlásiť, hoci nesplnili nemecké ultimátum a F. Ďurčanský ani nepožiadal o nemeckú ochranu, ako sa od slovenskej delegácie 13. marca 1939 v Berlíne vyžadovalo.
Ešte v ten istý deň, keď bol vyhlásený slovenský štát, Hitler pozval do Berlína dnes v Čechách oslavovaného vlastenca, prezidenta Česko-Slovenska E. Háchu, ktorý mu čo i len náznakom neodporoval a súhlasil s pripojení Čiech a Moravy k tretej ríši formou protektorátu. Na druhý deň, 15. marca 1939 nemecké vojská obsadili Čechy a Moravu, no nezastavili sa na ich hraniciach, ale obsadili Záhorie až po Lamač a severne od Hlohovca až po údolie Váhu. Jediná jednotka vtedy už slovenskej armády (zhodou okolností v nej slúžil aj môj otec), ktorá sa postavila nemeckým silám na odpor, bola jednotka protileteckej obrany Zbrojovky v Považskej Bystrici, ktorá nechcela vpusti Nemcov do mesta blokovaním mosta cez Váh. Aj Protektorát Čechy a Morava bol vyhlásený filištínsky. Vraj sa rozprestiera na území, ktoré v marci 1939 obsadila nemecká branná moc.
Po triumfe v Prahe sa A. Hitler pobral do Viedne. Medzitým vystrašený F. Ďurčanský, ktorému sa na poslednú chvíľu podarilo odvrátiť okupáciu Bratislavy, poslal do Berlína sľúbenú žiadosť o ochranu. Na tom základe pozval führer predsedu slovenskej vlády J. Tisa na rokovanie do Viedne. V hoteli Adlon mu predstavil budúce Slovensko, ktoré malo odstúpiť tretej ríši celé Záhorie aj s Malými a Bielymi Karpatmi až po údolie Váhu. Šokovaný Tiso sa postavil od rokovacieho stola s otázkou: „Wo ist mein Hut“ (Kde je môj klobúk) a pobral sa z miestnosti. Hitlerov sprievod zostal zhrozený z toho, čo si tento „farárik“ dovolil. A. Hitler pochopiac, čo sa deje, vyskočil od stola a vo dverách zadržal slovenského predsedu vlády a presviedčal ho, že on to tak nemyslel a že nech sa vráti na rokovania.
Výsledkom rokovaní bola dohoda o ochrane (Schutzvertrag), ktorou Nemecko garantovalo územnú celistvosť Slovenska, ale na druhej strane si vyhradilo od slovenského štátu, že bude viesť zahraničnú politiku v súlade s Nemeckou ríšou a na území ohraničenom hrebeňmi Malých a Bielych Karpát a riekou Váh bude vytvorené tzv. ochranné pásmo (Schutzzone), v ktorom vykonávala výsostné vojenské práva Nemecká ríša. Zmluva bola podpísaná zo slovenskej strany 19. marca 1939 a z nemeckej strany 23. marca 1939.
Hocikto, kto tvrdí, že predstavitelia vtedajšej slovenskej politiky aktivisticky pristupovali k spolupráci s nacistickým s nacistickým Nemeckom, jednoducho nehovorí pravdu. Boli dezorientovaní vývinom svetovej politiky, ústupom demokratických mocností zo scény a neúprimnosťou predstaviteľov Berlína. To sa prejavilo aj pri maďarskom vpáde na východné Slovensko 23. marca 1939 (Malá vojna), keď sa slovenská diplomacia márne dovolávala ochrannej zmluvy. Nedôvera sa ešte viac zvýšila, keď sa na prelome apríla a mája prevalila informácia, že Nemecko a Poľsko rokovali o Slovensku ako výmennom objekte, ktorý mal Poliakom kompenzovať územie, ak by Nemecku odstúpilo tzv. koridor, ktorý ináč vnútrozemské Poľsko spájal s morom.
Nemci sa pri okupácii Považia zmocnili vojenského materiálu cca za 5 mld. Vtedajších korún. To im však nestačilo. Chceli od slovenskej vlády, aby im vydala všetky zásoby zbraní bývalej čsl. Armády, ktoré sa nachádzali na ostatnom území, neokupovanom nemeckou armádou. Za tým účelom vyslala Tretia ríša do Bratislavy vojenskú komisiu na čele s pplk. J. Beckerom. Jej cieľom bolo dosiahnuť dohodu o odzbrojení slovenskej armády, ktorá mala mať len ceremoniálnu funkciu (25000 mužov) a len primeranú ľahkú výzbroj. Ostatná zbroj mala byť odovzdaná Nemecku.
Začali tvrdé rokovania, ktoré zo slovenskej strany viedli F. Ďurčanský a F. Čatloš s plnou podporou predsedu vlády J. Tisa. Slovenská strana tvrdo oponovala snahám o odzbrojenie slovenského štátu. Trvala na tom, že stav slovenského vojska má byť určený na 150 000 mužov a má byť zachovaná všetka výzbroj pre takúto armádu, ktorá sa nachádzala na Slovensku. Rovnako odmietali extenzívny výklad ochrannej zmluvy, ktorá by plne obmedzila suverenitu Slovenska vo vzťahu k nacistickému Nemecku. Nemecko, tlačené termínmi svojich plánov na útok proti Poľsku, nakoniec Slovensku vo všetkých podstatných bodoch ustúpilo. Súhlasilo s počtom príslušníkov slovenskej armády vo veľkosti 125 00 mužov s tým, že Slovensko si môže ponechať zbrane pre ďalších 25 000 mužov, výsostné vojenské práva získala nemecká armáda len na území ochranného pásma. Na ostatné územie SR mohli príslušníci nemeckej brannej moci prísť len s diplomatickým povolením, teda ich pobyt musel byť dopredu schválený slovenskými orgánmi. Ani ochranné pásmo sa nestalo výlučnou doménou wehrmachtu. V Senici bol dislokovaný delostrelecký pluk slovenskej armády. Toto všetko bolo zakotvené v zmluve o ochrannom pásme, ktorá bola podpísaná 12. augusta 1939. Až podpísanie tejto zmluvy a následná účasť slovenskej armády vo vojna v Poľsku definitívne ukotvila SR na mapu vtedajšej Európy.
Keď porovnáme vtedajšie výkony slovenských vyjednávačov pri zabezpečovaní suverenity Slovenska napr. s tými, čo vyjednávali DCI s USA, tak musíme povedať, že zabezpečili vo vzťahu k Nemecku omnoho viac suverenity než v druhom prípade. Nebyť tvrdého postoja F. Ďurčanského a F. Čatloša, ktoré zabezpečili Slovensku reálnu armádu a zdroje na jej fungovanie, nikdy by nebolo niečo ako Slovenské národné povstanie. Nemal by kto na nemal by čím sa postaviť na odpor nacistickému vpádu roku 1944. A keďže Slovensko nebolo korzom pre nemeckých vojakov, mohlo vojenské ústredie, pripravujúce povstanie proti Nemcom, stanoviť jednu z podmienok na začatie vojenského odporu proti Nemcom vstup wehrmachtu na územie Slovenska mimo ochranného pásma. Veru tak, dejiny nie sú čierno-biele. Majú väčšiu dúhu farieb ako zástava LGBTI.
Existencia prvej Slovenskej republiky má ešte mnoho iných zaujímavostí, o ktorých také paškvily, ako sa objavujú v najnovších seriáloch o dobe vojny ani netušia. O tom všask niekedy inokedy.
Z dobrých, Stalinských
Ten výčet faktlogie znamená co? Čtu už potřetí a nemohu uchopit myšlenku. Jaké závěry z toho textu plynou?
Slováci byli odvážnější při jednání s Hitlerem a vydobyli si lepší podmínky, než Češi?
Nebo je v tom ještě něco?
Naposledy upravené:
Oracle 911
Člen
- Okres
- Slovensko
A martýr, dodávam, ale to nie je pointa.
Tie odstredivé tendencie vznikli aj tak, lebo prakticky na druhý deň od vyhlásenia začala sa organizovať SNP.
No a teraz môžeme debatovať o tom, že nakoľko robili to vedome, lebo u Pražských klanov je to jasné, ale u slovenskej elity, ktoré sa zúčastnili na organizácií SNP už to tak jasné nie je, hlavne vo svetle toho, čo kolega @Celovek napísal..
Naposledy upravené:
Oracle 911
Člen
- Okres
- Slovensko
Kvalitu nespochybňujem, ale ideologickú nezaujatosť už áno...
Popolvár
Známy člen
To nie je o snahe robiť z Tisu hrdinu a za každú cenu obhajovať činy slovenských elít. To je o snahe, čo najobjektívnejšie posúdiť ich konanie v danej dobe, vyhnúc sa obom extrémom: nálepkovaním fašizmom na jednej strane a adorovaním na strane druhej. A ešte jedna vec: ak by J.Tiso bol tak príkladným vykonávateľom vôle Vatikánu, tak Vatikán by si ho ochránil.
Popolvár
Známy člen
Nie. Je to o tom, že Slovenská republika nebola len tak poslušným a voči Nemecku servilným satelitom, ako sa to tu stále mnohí snažia presadiť. V podstate toto, čo napísal @Celovek sedí s tým, čo je napr. v historiografii F. Čatloša, viď. https://sk.wikipedia.org/wiki/Ferdinand_Čatloš
a čo som uvádzal tu https://ksb-csr.net/threads/egregorialno-matricne-udalosti.380/page-18#post-26431
Tak ako sú vytýčené mantinely teraz a v rámci nich môže slovenská vláda prejavovať suverenitu, a aj ju prejavuje, tak mantinely boli aj vtedy. Pritom podmienky a mantinely pre vládu Slovenskej republiky boli ďaleko horšie, než teraz, pretože, ak si teraz Slovensko a Maďarsko môže zaujať od zbytku EÚ odlišný postoj, čo sa týka podpory vojny na Ukrajine, čo sa týka migrantov, tak vtedy bol možný len jeden názor.
A vieš, čo je @TauRus najsmutnejšie na celom tomto vlákne? Môžeš tu uvádzať argumenty, súvislosti, aj tak sa to prejde mlčaním, prípadne nechápavou otázkou, ako je teraz tá tvoja "Ten výčet faktologie znamená co?", a za nejakú dobu opätovne Slovenskú republiku a Slovákov niekto z českej strany tu na fóre onálepkuje slovom fašizmus a celú zodpovednosť za rozbitie ČSR hodí na Slovákov.
Vatikán si ho nemohl dovolit ochránit, protože Tiso ve své horlivosti při řešení židovské otázky byl "papečtější než papež" a příliš se umazal. Zrovna zde jsem četl zajímavý článek:
ПАПА НЕ ПРОСИЛ ПОМИЛОВАТЬ ЙОЗЕФА ТИСО
ПАПА НЕ ПРОСИЛ ПОМИЛОВАТЬ ЙОЗЕФА ТИСО. Нож в спину. История предательства
military.wikireading.ru
ПАПА НЕ ПРОСИЛ ПОМИЛОВАТЬ ЙОЗЕФА ТИСО. Нож в спину. История предательства
A GP ho neochránil bůh ví proč. Možná tím chtěl přihodit polínko do tématu holokaust, možná Tiso nebyl tak významný nebo se obával, že začne psát memoáry.
Ironií osudu je, že byl popraven pražskými klány. Což mu v budoucnu přímo zaručovalo dostat aureolu mučedníka.
Popolvár
Známy člen
vďaka za článok, prečítal som si ho.
Poukážem iba na jednu vec z toho článku: "
9 марта 1942 года Джузеппе Бурцио телеграфировал в Рим:
«Поступило сообщение о массовой депортации всех словацких евреев. Меня информировали, что этот ужасный план — дело рук премьер-министра Туки и министра внутренних дел Махи. Они сделали это раньше, чем Германия этого потребовала!"
To zodpovedá tomu, čo sa píše všade, že na Slovensku to bol vnútropolitický boj radikálneho fašistického krídla, ktorý sa zgrupil okolo Hlinkovej gardy (J.Tiso k nim nepatril), a tých, ktorí sa snažili ich krotiť.
Stalinovi sa tiež nepodarilo zabrániť čistkám v Sovietskom zväze v réžii trockistov, ale to nie je pre J.Tisa ospravedlnením, vzhľadom na to, čo sa uvádza aj v ostatnej vatikánskej korešpondencii, podľa ktorej bol J.Tiso presvedčený, že je lepšie pre Slovensko zbaviť sa židovskej populácie.
Zaujímalo by ma, kedy bol ten článok uverejnený.
Ale no tak, Popolváre, "ten výčet faktologie" jsem nepochopil v tom smyslu, jak to říkáš. Já z toho cítil buď hrdost na slovenské elity anebo 60 odstínů šedé. Ale i tak to znamená jen snahu zachránit co se dá poté, když se udělaly zásadní chyby.
Ať byly tehdejší pražské klany jakékoli, ve společném státě se Češi vyhnuli poněmčení a Slováci se vyhnuli pomaďarštění.
Na českou stranu, ani na ruskou se nemůžeš zlobit, že Slovensku připomínají spolupráci s Hitlerem, vždyť je to historický fakt. Když uzavřeš smlouvu s ďáblem, tak se od něho nejde neumazat. Tady jde o prozkoumání jak způsobů manipulace s národy, tak i do budoucna umět vyvodit z toho důsledky.
Češi dopadli o poznání hůře v protektorátu, ale mohli se snadněji vyrovnat s minulosti.
Slováci - zdánlivě měli lehčí osud za druhé světové, ale o to složitější mají vyrovnání s minulosti.
Víš, co by se lidé zde na fóru měli naučit? Nebrat svoji historii příliš osobně, dívat se na ní s odstupem času a s nadhledem. Protože každý národ má stránky svoji historie takové, na které je hrdý a zároveň i takové, na které by nejraději zapomněl. Ale ono to nejde, protože historie se bude opakovat do té doby, dokud se nenaučíme její úkoly. Viď dneska, situace je skoro stejná, akorát některé země hrají poněkud obrácené role. Maďaři vypadá, že se trochu poučili z historie, Slováci zdá se také začínají tahat za lepší konec, zato Praha se chová, jako smyslů zbavená. A Poláci vypadají též nepoučitelně.
Takže, všechno dobrý. Mezi námi zde by neměla vznikat nějaká nedorozumění v tom smyslu, že někdo někoho bude nálepkovat. O to zde snad nikomu ani nejde.
Naposledy upravené:
V roce 2014
Um
Administrátor
- Okres
- Trenčiansky kraj
Taurus ty si jasne na predcháduajúcej stránke napísal k vtedajším slovenským hodnostárom:
Nebyly žádnými zachránci, byly JEN vykonavateli cizí vůle.
A pri tom tu dostávaš, že to tak nebolo a aj si tu vedia Slováci priznať negatíva, stačí poriadne čítať. Takže kto to vidí čiernobielo, viz hore čo si preboha napísal.
Ak lobuješ za spojenie SR a ČR, tak to je už nepriechodné. Nechápem prečo neuznávate skôr vytvorenie silného blokového zoskupenia.
Nebyly žádnými zachránci, byly JEN vykonavateli cizí vůle.
A pri tom tu dostávaš, že to tak nebolo a aj si tu vedia Slováci priznať negatíva, stačí poriadne čítať. Takže kto to vidí čiernobielo, viz hore čo si preboha napísal.
Ak lobuješ za spojenie SR a ČR, tak to je už nepriechodné. Nechápem prečo neuznávate skôr vytvorenie silného blokového zoskupenia.
Kdes to uviděl?. Pořád mluvím o elitách. Národ k řízení neměl potřebné znalosti.
Mně jde naopak o to, aby lidé se příliš neztotožňovali se svými elitami.
Lobbuješ - takové krásné slovo .
Nelobbuju. Jsem za spolupráci, jakoukoli, třeba blokovou.
Elity také nejsou jednotné a jsou pod různými vlivy. V té době - GP, Británie, Francie, Německa atd.
Některé elity byly skutečně dezorientovány, některé vědomě plnily svoje úkoly z různých důvodů - ideologie, finance, moc.
Ale áno, zamazali sme sa ako štát spoluprácou s nacistami. Ale tu ide hlavne o čo najpresnejšiu analýzu vtedajších udalostí, pochopenie kontextu a možností. Skrátka aby sme nevideli veci čiernobielo, povrchne, ako fanatici.
Ja osobne nemám problém sa vyrovnať aj s temnými okamihmi minulosti, ale hlavne to musí byť čo najpresnejší a najobjektívnejší obraz udalostí. Žiadne škatulkovanie a zovšeobecňovanie. Veď pri posudzovaní ruských dejín sa v rámci KSB presne o takýto obraz snažíme. Snažíme sa dívať na stalinskú epochu tak, že odlišujeme jednotlivé frakcie, stalinovo umenie možného, pozitívne tendencie jedných od negatívnych tendencií iných. A tak to treba robiť všade, pri analýze aj iných štátnych dejín. Málokde je vláda monolit a tvorí ju jedna frakcia. Väčšinou je to umenie možného. Takisto aj v Slovenskom štáte bola frakcia otvorených fašistov a frakcia umiernených. Bol tam vplyv vatikánu. Boli tam hranice chápania jedných, ktoré umožňovali začleniť toto chápanie do plánov druhých a tak tento štát riadiť. Dnes je to v istom zmysle veľmi podobné. Fico tiež lavíruje ako Tiso. V niečom robí ústupky, niekde chytračí, a inde sa snaží dosiahnuť výhody pre štát a ľudí. Tu tiež musíme byť ako občania opatrní a v strehu, aby záujmy tlačené zhora z nadnárodnej úrovne, neprevýšili náš tlak ako ľudí zdola. Musíme jasne dávať najavo, ako ľudia, čo chceme, čo sú naše záujmy. Dnes žijeme v digitálnej dobe, dobe internetu. Ľudia majú prístup k informáciám, ak chcú. Vtedy ľudia také vymoženosti nemali. Nebolo ani KSB, ani Pjakin. Ľahšie sa robili chyby.
Áno, v rokoch 2. svetovej nás (Čechov aj Slovákov) globálne zákulisie obohralo. Dnes robíme reparát. Je potrebné, aby sme ako susedné štáty držali spolu proti intrigám EU a anglosasov. Nemusíme vytvárať žiadny superštát. Stačí, ak budeme držať spolu a hájiť štátne záujmy ako blok, napr. V4 (Česko, Slovensko, Maďarsko, Srbsko, a možno aj Rakúsko). Treba sa len umúdriť, a vykopnúť ako národ od koryta podpindosné vlády, a pustiť tam pronárodne orientované. A ak nie sú, tak už dnes na vytvorení takých pracovať. Ak nie je spokojnosť s Babišom, tak už dnes treba vytvárať lepšiu alternatívu.
Ja osobne nemám problém sa vyrovnať aj s temnými okamihmi minulosti, ale hlavne to musí byť čo najpresnejší a najobjektívnejší obraz udalostí. Žiadne škatulkovanie a zovšeobecňovanie. Veď pri posudzovaní ruských dejín sa v rámci KSB presne o takýto obraz snažíme. Snažíme sa dívať na stalinskú epochu tak, že odlišujeme jednotlivé frakcie, stalinovo umenie možného, pozitívne tendencie jedných od negatívnych tendencií iných. A tak to treba robiť všade, pri analýze aj iných štátnych dejín. Málokde je vláda monolit a tvorí ju jedna frakcia. Väčšinou je to umenie možného. Takisto aj v Slovenskom štáte bola frakcia otvorených fašistov a frakcia umiernených. Bol tam vplyv vatikánu. Boli tam hranice chápania jedných, ktoré umožňovali začleniť toto chápanie do plánov druhých a tak tento štát riadiť. Dnes je to v istom zmysle veľmi podobné. Fico tiež lavíruje ako Tiso. V niečom robí ústupky, niekde chytračí, a inde sa snaží dosiahnuť výhody pre štát a ľudí. Tu tiež musíme byť ako občania opatrní a v strehu, aby záujmy tlačené zhora z nadnárodnej úrovne, neprevýšili náš tlak ako ľudí zdola. Musíme jasne dávať najavo, ako ľudia, čo chceme, čo sú naše záujmy. Dnes žijeme v digitálnej dobe, dobe internetu. Ľudia majú prístup k informáciám, ak chcú. Vtedy ľudia také vymoženosti nemali. Nebolo ani KSB, ani Pjakin. Ľahšie sa robili chyby.
Áno, v rokoch 2. svetovej nás (Čechov aj Slovákov) globálne zákulisie obohralo. Dnes robíme reparát. Je potrebné, aby sme ako susedné štáty držali spolu proti intrigám EU a anglosasov. Nemusíme vytvárať žiadny superštát. Stačí, ak budeme držať spolu a hájiť štátne záujmy ako blok, napr. V4 (Česko, Slovensko, Maďarsko, Srbsko, a možno aj Rakúsko). Treba sa len umúdriť, a vykopnúť ako národ od koryta podpindosné vlády, a pustiť tam pronárodne orientované. A ak nie sú, tak už dnes na vytvorení takých pracovať. Ak nie je spokojnosť s Babišom, tak už dnes treba vytvárať lepšiu alternatívu.
Naposledy upravené: