Programovanie podvedomia filmami

Ferry

Člen
Mám to podobne, v mladosti mi rodičia aj zakazovali hocijaké krváky.

Mne príde, že horory sú najlepší žáner na programovanie čiernymi mágmi. Objekt sa stotožní z obeťou na obrazovke, vciťuje sa, otvára sa kanál bez filtru do podvedomia a potom keď príde filmová akcia s vysokým tempom preblikávania obrázkov, tak sa ľahko niečo prepašuje do podvedomia.

By som chcel dodať pár viet, k postrehu @Um . Ako už bolo spomenuté dnešné krváky, su naplnené množstvom scén, ktoré síce v skutočnosti sú len fikcia ale autorom ide práve o to, aby si ich človek naživo predstavil, aby on sám oživil absurné násilné scény vo svojej mysli. Neviem ako ostatní, ale mne sa väčšinou sníva o tom, čo som robil / videl pred spánkom. Keď by som pozeral nejakú drámu, kde medveď trhá človeka na kusy, tak by som si to pekne naživo predstavoval v sne a zobudil by som sa niekedy okolo 2 ráno, celý spotený, akoby ma reálne trhal ten medveď.

Presne takto som mal problém ako dieťa, keď rodičia večer pozerali film Anakonda. Hnusný film, v ktorom obrovské hady útočia na ľudí. Možno aj preto teraz nenávidím hady, nevystojím ich. Keď sme boli v zoo tak som ani nešiel do toho pavilónu, kde boli hady. Keď vidím hada, tak hneď hľadám niečo čím by som ho zabil. Pamätám, že mi trvalo dosť dlho kým som zabudol na scénky z toho filmu, kde veľký had útočil na človeka a ho zožral. Ale to nebol jediný taký "pekný" film. Ďalší bol Jurský park. Aj tam ten dinosaurus doslova loví a trhá ľudí na kusy. A to už bolo na mňa akosi veľa. Nedokázal som ani zaspať.

Otázka je ako sa brániť takým obrazom? Ešte dneska keď je nejaká taká ľudí požieračská scéna vo filme, tak jednoducho pozerám mimo obrazu. Viem, že obraz je škodlivý pre moju psychiku. Potom informačné pole sa nevie dosť dlho zbaviť takého hnusného obrazu. Trvá psychike kým zabudne na ten obraz. Ale čo ak sme nevedeli, že taká scéna príde a uvideli sme ju? A tu už ako malý som si vymyslel obranu proti takým obrazom. Ak vo filme dinosaurus požieral človeka a on sa nemal čím brátniť - a to je všetko len moja predstava, lebo reálne dinosaury neexistujú, tak ja si môžem domyslieť môj obraz, ktorý ma pred tým dinosaurom ochráni. A tak k obrazu z filmu - "človeka trhá na kusy dinosaurus", ktorý moja psychika už vtedy dokázala veľmi živo oživiť s tým, že ten trhaný človek som bol ja ... vytvoril som si vedome ďalší obraz. V obraze z filmu sa človek nemal čím brániť. Ale ja som si k tomu pridal obraz, že ja síce ležím na zemi, na posteli, ale ležím v titánovej kapsule stenou hrúbky meter, ktorú ten dinosaurus jednoducho nie je scopný prekusnúť a tak sa ku mne nedostane a ja "prežijem". Dalo by sa povedať - dosť primitívna ochrana. Ale vtedy mi to fungovalo. Po zhliadnutí toho filmu som zaspal s myšlienkou, že spím v titánovej kapsule trochu väčšej ako ja.

Neskôr som tú virtuálnu kapsulu začal používať aj keď som spal na cudzích miestach alebo na obranu proti iným hnusným obrazom, ktoré sa dostali do môjho podvedomia. Čo to tá kapsula vlastne je? Je to nástroj ochrany vlastného informčného poľa. Nikde reálne ta kapsula neexistuje, existuje len v mojom informačnom poli, kde ma chráni pred hnusnými scénami. Neskôr kapsula sa "naučila" chrániť ma aj pred biologickými vírusmy, zombíkami, vrahami ... proti všetkým tým negatívnym obrazom, ktoré nám chcú satanisti natlačiť do hlavy cez film.

Ale to nie je všetko. Po čase som začal používať tú kapsulu aj v reálnom živote. Napríklad raz sme tak s bratom boli samy doma. Časovo to bolo mesiac, dva po tom čo zomrel dedo. Ja ležím na posteli, brat pozerá TV v inej izbe. A počujeme búchanie v suteréne. Nuž som si pomyslel - vietor, stáva sa. Ale ono to búchanie neprestávalo. Po 20 minútach prišiel ku mne brat, že či tiež počujem to búchanie. Ja že áno. Tak reku som starší, ideme sa tam pozrieť. Zobral som svetlo, ideme cestou k dverám, ktoré viedli von zo suterénu a vtedy som na ruke pocítil akoby sa okolo mňa obtrel nejaký chladný objekt, a objekt vyšiel vonku z domu po schodoch. To vyvolalo vo mne emóciu hnevu, pretože žiadny taký chladný objekt nemá právo sa len tak potuľovať po tomto svete a už vôbec nie v našom dome. Tak som si v duchu povedal "Nemáš právo tu byť ktokoľvek si. Choď v pokoji tam kde máš byť". K tomu som si asi vtedy prvý krát predstavil ako som svoju virtuálnu kapsulu zväčšil na takú veľkosť aby sa do nej vošiel celý náš dom a k tomu som jej pridal novú vlastnosť, chráni pred "zlými duchmi", nepustí ich dnu. Po tom ako sme šli spať, už žiadne búchanie nebolo počuť, búchanie prestalo. Ale vlasnosti mojej ochrannej kapsuly ostali. Už som jej dokázal meniť veľkosť. Takto keď som si kúpil byt, pred tým ako som šiel prvý krát spať na tom byte, som na veľkosť celého bytu natiahol svoju ochrannú kapsulu. Nikto a nič nemalo právo vniknúť do mojej ochrannej kapsuly. A kľudne som dokázal zaspať. To isté som spravil, keď som raz prespával u kamarátky. Ako pvé som natiahol veľkosť kapsuly na miestnosť, v ktorej som prespával.

Mohli by sme povedať - psychologická finta. Možno áno, možno nie. Ale tá kapsula mi je veľmi užitočná. Napríklad v izbe kde som spal som mal príliš suchý vzduch. Riešil tak, že som si máličko pootvoril dvere na chodbu. Ono to pomáhalo, lenže :LOL: ako vysvetliť podvedomiu, že je bezpečné spať v izbe, ktorá má na 5 cm otvorené dvere? Z materiálnej stránky, žiadna prekážka neexistuje. Zo stránky psychologickej, podvedomie vám nepovolí zaspať. Veľa ľudí považuje zatvorené dvere za známku toho, že cez dvere nikto neprejde a neublíži vám v noci. Ale čo ak dvere sú pootvorené? Vtedy začne podvedomie generovať obrazy - čo ak príde vrah a vás podreže v noci, alebo príde veľká anakonda a vás celého zožerie ..... Avšak ja som s tým problém nemal. Len som zväčšil moju kapsulu pár centimetrov za dvere, aby cez ňu nič nemohlo prejsť aj keď sú dvere máličko otvorené. Takto som hovoril kamarátke ako spím s polootvorenými dverami a ona povedala, že nikdy by tak zaspať nemohla. Bolo to o tom, že ona si nevypestovala žiadnu imaginárnu obranu informačného poľa.

A keď som vyrástol, tak som sa dočítal, že tá moja kapsula je to isté ako mágia ochrany jednotlivca :). Takže ani som nevedel a používal som "mágiu" od detstva.

Späť k filmom a informačnej ochrany jednotlivca. Človeky sú rôzne, niektoré vnímajú scény veľmi živo, dokážu sa vcítiť, iné človeky majú tú vlastnosť slabšiu. Tí čo sa vedia vcítiť nenávidia horory, drámy a iné svinské obrazy, ktoré nám chcú satanisti nainsštalovať do halvy aby nám poškodili psychiku. Ale je aj dobré si uvedomiť, že ku každému takému hnusnému obrazu si človek môže pridať svoj vlastný obraz, ktorý neutralizuje obraz od satanistov. Ak vo filme naháňa 100 zombíkov človeka, tak k tomu pridám obraz, že ma tí zombíci nevidia a prejdú okolo mňa bez povšimnutia. Ak vo filme votrelec loví človeka, tak si predstavím, že ja sedím v tanku a strieľam po votrelcovi - votrelec nemá šancu a je rozstrieľaný. Tak ako môžu satanisti generovať obrazy vám, tak aj vy môžete generovať vlastné obrazy na obranu proti satansitom. Pričom vaša psychika sa stane len silnejšou. Doslova hry v informačných poliach.
 
Zajímavý příspěvek, přispěju svými zkušenostmi.
Hadů jsem se bál akorát jedovatých, těch nejedovatých vůbec, ani velkých, ale ani jsem žádný takový film v dětství neviděl.
Na druhou stranu, pavouků jsem se bál jako dítě dost, teď už mi vadí méně.
Může to být těžké, ale zkus si vybudovat s obávaným zvířetem pozitivní vztah.
Zkus ho pochopit, najít na něm něco roztomilého nebo vtipného.
Ke zvířatům přistupuji tak, že věřím v přátelskou komunikaci, když u psů, ale i jiných se mi to v drtivé většině daří.
Možná ještě na ksbforum.eu někdo dával odkaz na video o ženě, která mluví se zvířaty.
Věřím, že v drtivé většině případů není důvod bojovat.

Co se týče ošklivých snů, zkuste je prostě vypínat.
Jakmile si uvědomíte, že jde o sen, tak jako byste vzali vypínač od tv a nebo rovnou ji vytáhli ze zdi a prostě sen vypněte. Způsobů, jak si to představit, může být spousta.

Sny, kdy mě mohlo něco sežrat nebo zabít jsem měl mnohokrát. Když to vypadalo blbě, prostě jsem si řekl Ahoj, odcházím a vypnul je. :)
 
Já jsem si dříve kolem sebe vytvářel představu zlatého vejce. Také z velmi podobných důvodů. Ale nenapadlo mne ji zvětšovat. Dnes už to nedělám, protože jsem tu představu neupevňoval. Přestal jsem koukat na takové nervy drásající filmy. Je zajímavé si přečíst, že někdo dělá podobné věci nezávisle na sobě. Ta představa ochrany má něco do sebe.
 
Tiež som ako malý mal problém s filmom votrelec. Nemohol som vôbec zaspať. Dlho som sa toho obrazu bál. Neskôr som na tento strach aj zabudol, ale ten obraz mi bol vždy nepríjemný.
Raz som potom pozeral film Osobný strážca s Kevinom Costnerom a Whitney Houston. Padla tam jedna veľmi zaujímavá myšlienka. Otec toho strážcu hovoril o svojom synovi, že dlho na sebe pracoval a snažil sa zbaviť všetkých svojich strachov, až ho nakoniec úplne prestali ovládať. A so strachmi sa dá pracovať, ak sa im človek vystavuje. Napr. ja som si častejšie pozeral obrázky votrelca, a robil to tak dlho, až sa všetky nepríjemné pocity vytratili. Človek si uvedomí, že je to len fikcia, a reálne ho nijako neohrozuje.

Ak má človek strach z reálnych vecí, tak aj s tým sa dá pracovať, aby sa tie emocie dostali do normálnej hladiny, keď si človek bude uvedomovať, že určité malé riziko tu je, ale minimálne, kvôli ktorému netreba panikáriť. T.j. dostať emocie do takého stavu, aby adekvátne hodnotili situáciu.

Čo sa týka snov, tak už dlhé roky sa mi nesníva nič, čoho by som sa musel báť. Vo sne sa nedá zomrieť. Vo sne človek necíti bolesť ako v realite. Vo sne sa dá plávať pod vodou a pritom dýchať.
 
Tiež som ako malý mal problém s filmom votrelec. Nemohol som vôbec zaspať. Dlho som sa toho obrazu bál. Neskôr som na tento strach aj zabudol, ale ten obraz mi bol vždy nepríjemný.
Raz som potom pozeral film Osobný strážca s Kevinom Costnerom a Whitney Houston. Padla tam jedna veľmi zaujímavá myšlienka. Otec toho strážcu hovoril o svojom synovi, že dlho na sebe pracoval a snažil sa zbaviť všetkých svojich strachov, až ho nakoniec úplne prestali ovládať. A so strachmi sa dá pracovať, ak sa im človek vystavuje. Napr. ja som si častejšie pozeral obrázky votrelca, a robil to tak dlho, až sa všetky nepríjemné pocity vytratili. Človek si uvedomí, že je to len fikcia, a reálne ho nijako neohrozuje.

Ak má človek strach z reálnych vecí, tak aj s tým sa dá pracovať, aby sa tie emocie dostali do normálnej hladiny, keď si človek bude uvedomovať, že určité malé riziko tu je, ale minimálne, kvôli ktorému netreba panikáriť. T.j. dostať emocie do takého stavu, aby adekvátne hodnotili situáciu.

Čo sa týka snov, tak už dlhé roky sa mi nesníva nič, čoho by som sa musel báť. Vo sne sa nedá zomrieť. Vo sne človek necíti bolesť ako v realite. Vo sne sa dá plávať pod vodou a pritom dýchať.
ja si viem regulovať sny. Vždy v nich dokážem poraziť zlo.
 
dám to sem, aby som nezakladal novú tému,
pozrel som si film Brahmastra Part One: Shiva, tu (pre ruštinárov):
je síce plný efektov ako zo západných filmov, no aj tak z neho mám skôr pocit, že sa s ním snažili povedať, že Svetlo vždy porazí tmu,
ak ste to niekto videl a viete to vyhodnotiť s pohľadu programovania vedomia, budem rád :)
 
Svého času v mé tehdejší jedné ze sociálních bublin se horory sledovaly. Pár jsem jich s nimi zkouknul. Všiml jsem si, že (i když jsem se ve filmu nebál, protože vybírané filmy byly absurdní a je sledoval jen napůl - kvůli ostatním, protože se o tématu pak bavili), že mi sledování těchto filmů rozhazuje základní schopnost vycházet s lidmi (potkat se ve výtahu a říci dobrý den, ...). Jak kdyby se mi rozbila pracně budovaná naučená kulturní obálka toho jednání s lidmi.

Na každého to asi působí jinak ... ale určitě dochází k přeprogramování nastavení vnitřních programů.
Vyhodnotil jsem to tak, že se sledování hororů musím vyhnout, což dělám.
 
A mám ještě jeden postřeh (tehdy mladého chlapce) ohledně toho, proč se mladí lidé na ty horory dívají.
Holky se při hororech bojí a pak se více "tisknou" ke chlapcům - a toho se dá využít.
 
Nejako teraz letí ten film, tak som si povedal, že to skúsim pozrieť.
Nuž neviem čo tým chcel autor povedať, ale akosi som nedokázal ten film dopozerať do konca. Chápem, že film sa snaží jazykom jednoduchých ľudí vysvetliť slová ako patriarchát, programovanie a podobne, ale ta forma je otrasná.
Prvé čo ma prekvapilo, bolo, že tam jasne povedali, že barbie slúži na programovanie podvedomia žien. Nebolo to tak presne povedané ale vyplývalo to z kontextu.
Potom ma prekvapilo, keď tam jedna mladá slečna nazvala Barbie kapitalistickou fašistkou.
V poslednej dobe, je to už druhý americký film, kde na plnú hubu niekto poukázal na kapitalizmus šíriaci fašismuz.
Potom už prekvapenia akosi neprichádzali. Akože barbie-land obsadil ken a spravil z neho ken-land. Začali tam nadávať na patriarchát. Asi polka filmu sa točila okolo toho, aký je patriarchát príliuš mužský. Ale nikde ani slovko o Matriarcháte. Azda Matriarchát ani neexistuje? Alebo aj dneska žijeme v matriarcháte, kde mamička sa stará o synáčika do 30 rokov, považuje ho za svoj majetok a keď sa objaví iná žena čo si ho chce uchmatnúť, tak ju znenávidí. Nakoniec film učí, ako cez ženské zbrane ovládnuť muža - čo je hnus nad všetko. Alebo že muž a žena majú súperiť.
Film sa prelína z reality do virtuálneho sveta kde tu.

Po tom čo som to vypol niekde v 3/4 filmu som si uvedomil, že ono scenár logiku mal +-. Ale to prevedenie ....
To akoby sme teraz na Slovensku chceli poukázať na neexistenciu právneho štátu a pritom by sme dali o tom film točiť rovno čaputovej a hamranovi - celý scenár by sa snažili na toľko dogabať aby z toho človek nepochopil ani slovo. Ešte by sa aj snažili aby sa význam pojmov vo filme tak doplietol, žeby ich to chránilo na ďalších XY rokov.
Proste scenár možno aj mal logiku, ale prevedenie a filmová interpretácia bola jednoznačne diverznou činnosťou voči scenáristovi.
 
Naspäť
Top Bottom