Ferry
Člen
Mám to podobne, v mladosti mi rodičia aj zakazovali hocijaké krváky.
Mne príde, že horory sú najlepší žáner na programovanie čiernymi mágmi. Objekt sa stotožní z obeťou na obrazovke, vciťuje sa, otvára sa kanál bez filtru do podvedomia a potom keď príde filmová akcia s vysokým tempom preblikávania obrázkov, tak sa ľahko niečo prepašuje do podvedomia.
By som chcel dodať pár viet, k postrehu @Um . Ako už bolo spomenuté dnešné krváky, su naplnené množstvom scén, ktoré síce v skutočnosti sú len fikcia ale autorom ide práve o to, aby si ich človek naživo predstavil, aby on sám oživil absurné násilné scény vo svojej mysli. Neviem ako ostatní, ale mne sa väčšinou sníva o tom, čo som robil / videl pred spánkom. Keď by som pozeral nejakú drámu, kde medveď trhá človeka na kusy, tak by som si to pekne naživo predstavoval v sne a zobudil by som sa niekedy okolo 2 ráno, celý spotený, akoby ma reálne trhal ten medveď.
Presne takto som mal problém ako dieťa, keď rodičia večer pozerali film Anakonda. Hnusný film, v ktorom obrovské hady útočia na ľudí. Možno aj preto teraz nenávidím hady, nevystojím ich. Keď sme boli v zoo tak som ani nešiel do toho pavilónu, kde boli hady. Keď vidím hada, tak hneď hľadám niečo čím by som ho zabil. Pamätám, že mi trvalo dosť dlho kým som zabudol na scénky z toho filmu, kde veľký had útočil na človeka a ho zožral. Ale to nebol jediný taký "pekný" film. Ďalší bol Jurský park. Aj tam ten dinosaurus doslova loví a trhá ľudí na kusy. A to už bolo na mňa akosi veľa. Nedokázal som ani zaspať.
Otázka je ako sa brániť takým obrazom? Ešte dneska keď je nejaká taká ľudí požieračská scéna vo filme, tak jednoducho pozerám mimo obrazu. Viem, že obraz je škodlivý pre moju psychiku. Potom informačné pole sa nevie dosť dlho zbaviť takého hnusného obrazu. Trvá psychike kým zabudne na ten obraz. Ale čo ak sme nevedeli, že taká scéna príde a uvideli sme ju? A tu už ako malý som si vymyslel obranu proti takým obrazom. Ak vo filme dinosaurus požieral človeka a on sa nemal čím brátniť - a to je všetko len moja predstava, lebo reálne dinosaury neexistujú, tak ja si môžem domyslieť môj obraz, ktorý ma pred tým dinosaurom ochráni. A tak k obrazu z filmu - "človeka trhá na kusy dinosaurus", ktorý moja psychika už vtedy dokázala veľmi živo oživiť s tým, že ten trhaný človek som bol ja ... vytvoril som si vedome ďalší obraz. V obraze z filmu sa človek nemal čím brániť. Ale ja som si k tomu pridal obraz, že ja síce ležím na zemi, na posteli, ale ležím v titánovej kapsule stenou hrúbky meter, ktorú ten dinosaurus jednoducho nie je scopný prekusnúť a tak sa ku mne nedostane a ja "prežijem". Dalo by sa povedať - dosť primitívna ochrana. Ale vtedy mi to fungovalo. Po zhliadnutí toho filmu som zaspal s myšlienkou, že spím v titánovej kapsule trochu väčšej ako ja.
Neskôr som tú virtuálnu kapsulu začal používať aj keď som spal na cudzích miestach alebo na obranu proti iným hnusným obrazom, ktoré sa dostali do môjho podvedomia. Čo to tá kapsula vlastne je? Je to nástroj ochrany vlastného informčného poľa. Nikde reálne ta kapsula neexistuje, existuje len v mojom informačnom poli, kde ma chráni pred hnusnými scénami. Neskôr kapsula sa "naučila" chrániť ma aj pred biologickými vírusmy, zombíkami, vrahami ... proti všetkým tým negatívnym obrazom, ktoré nám chcú satanisti natlačiť do hlavy cez film.
Ale to nie je všetko. Po čase som začal používať tú kapsulu aj v reálnom živote. Napríklad raz sme tak s bratom boli samy doma. Časovo to bolo mesiac, dva po tom čo zomrel dedo. Ja ležím na posteli, brat pozerá TV v inej izbe. A počujeme búchanie v suteréne. Nuž som si pomyslel - vietor, stáva sa. Ale ono to búchanie neprestávalo. Po 20 minútach prišiel ku mne brat, že či tiež počujem to búchanie. Ja že áno. Tak reku som starší, ideme sa tam pozrieť. Zobral som svetlo, ideme cestou k dverám, ktoré viedli von zo suterénu a vtedy som na ruke pocítil akoby sa okolo mňa obtrel nejaký chladný objekt, a objekt vyšiel vonku z domu po schodoch. To vyvolalo vo mne emóciu hnevu, pretože žiadny taký chladný objekt nemá právo sa len tak potuľovať po tomto svete a už vôbec nie v našom dome. Tak som si v duchu povedal "Nemáš právo tu byť ktokoľvek si. Choď v pokoji tam kde máš byť". K tomu som si asi vtedy prvý krát predstavil ako som svoju virtuálnu kapsulu zväčšil na takú veľkosť aby sa do nej vošiel celý náš dom a k tomu som jej pridal novú vlastnosť, chráni pred "zlými duchmi", nepustí ich dnu. Po tom ako sme šli spať, už žiadne búchanie nebolo počuť, búchanie prestalo. Ale vlasnosti mojej ochrannej kapsuly ostali. Už som jej dokázal meniť veľkosť. Takto keď som si kúpil byt, pred tým ako som šiel prvý krát spať na tom byte, som na veľkosť celého bytu natiahol svoju ochrannú kapsulu. Nikto a nič nemalo právo vniknúť do mojej ochrannej kapsuly. A kľudne som dokázal zaspať. To isté som spravil, keď som raz prespával u kamarátky. Ako pvé som natiahol veľkosť kapsuly na miestnosť, v ktorej som prespával.
Mohli by sme povedať - psychologická finta. Možno áno, možno nie. Ale tá kapsula mi je veľmi užitočná. Napríklad v izbe kde som spal som mal príliš suchý vzduch. Riešil tak, že som si máličko pootvoril dvere na chodbu. Ono to pomáhalo, lenže ako vysvetliť podvedomiu, že je bezpečné spať v izbe, ktorá má na 5 cm otvorené dvere? Z materiálnej stránky, žiadna prekážka neexistuje. Zo stránky psychologickej, podvedomie vám nepovolí zaspať. Veľa ľudí považuje zatvorené dvere za známku toho, že cez dvere nikto neprejde a neublíži vám v noci. Ale čo ak dvere sú pootvorené? Vtedy začne podvedomie generovať obrazy - čo ak príde vrah a vás podreže v noci, alebo príde veľká anakonda a vás celého zožerie ..... Avšak ja som s tým problém nemal. Len som zväčšil moju kapsulu pár centimetrov za dvere, aby cez ňu nič nemohlo prejsť aj keď sú dvere máličko otvorené. Takto som hovoril kamarátke ako spím s polootvorenými dverami a ona povedala, že nikdy by tak zaspať nemohla. Bolo to o tom, že ona si nevypestovala žiadnu imaginárnu obranu informačného poľa.
A keď som vyrástol, tak som sa dočítal, že tá moja kapsula je to isté ako mágia ochrany jednotlivca . Takže ani som nevedel a používal som "mágiu" od detstva.
Späť k filmom a informačnej ochrany jednotlivca. Človeky sú rôzne, niektoré vnímajú scény veľmi živo, dokážu sa vcítiť, iné človeky majú tú vlastnosť slabšiu. Tí čo sa vedia vcítiť nenávidia horory, drámy a iné svinské obrazy, ktoré nám chcú satanisti nainsštalovať do halvy aby nám poškodili psychiku. Ale je aj dobré si uvedomiť, že ku každému takému hnusnému obrazu si človek môže pridať svoj vlastný obraz, ktorý neutralizuje obraz od satanistov. Ak vo filme naháňa 100 zombíkov človeka, tak k tomu pridám obraz, že ma tí zombíci nevidia a prejdú okolo mňa bez povšimnutia. Ak vo filme votrelec loví človeka, tak si predstavím, že ja sedím v tanku a strieľam po votrelcovi - votrelec nemá šancu a je rozstrieľaný. Tak ako môžu satanisti generovať obrazy vám, tak aj vy môžete generovať vlastné obrazy na obranu proti satansitom. Pričom vaša psychika sa stane len silnejšou. Doslova hry v informačných poliach.