Projekt Trojmorie

Slova čo obsahujú NE sú zápor
Poznámečka: Údajně, podvědomí (vnitřní automaty subjektu) nejdou programovat záporem, ten vynechávají. Ale je tomu opravdu tak? Vnímám hlavně u dětí, když je někdo okřikne "nedělej to", tak dají okamžitě bez přemýšlení ruku pryč. Podle mě se zápor hůře zpracovává, ale může fungovat i co zdůraznění, spíše bude záležet na četnosti používání obratu jak to má subjekt více zafixováno (někdy zápor je krkolomný - tam bude tendence použít význam v režimu automatu bez záporu, jindy skoro přirozený).
 
Naposledy upravené:
Na zapornom principe funguje biblicka doktrina - 10 prikazani o tom co NEmozes, ale ani jedno o tom co "musis" ak chces byt clovekom, tak vychovali cloveka poslusneho a preto sme civilizaciou zakazov a zakonov, vedoma spolocnost ma svedomie a to bude vzdy metodologicky vyssie ako akykolvek zakon pretoze vies ako mas riadit a nie ako neriadit.
 
Na zapornom principe funguje biblicka doktrina - 10 prikazani o tom co NEmozes, ale ani jedno o tom co "musis" ak chces byt clovekom, tak vychovali cloveka poslusneho a preto sme civilizaciou zakazov a zakonov, vedoma spolocnost ma svedomie a to bude vzdy metodologicky vyssie ako akykolvek zakon pretoze vies ako mas riadit a nie ako neriadit.
...cti otca i matku svoju...
 
Poznámečka: Údajně, podvědomí (vnitřní automaty subjektu) nejdou programovat záporem, ten vynechávají. Ale je tomu opravdu tak? Vnímám hlavně u dětí, když je někdo okřikne "nedělej to", tak dají okamžitě bez přemýšlení ruku pryč. Podle mě se zápor hůře zpracovává, ale může fungovat i co zdůraznění, spíše bude záležet na četnosti používání obratu jak to má subjekt více zafixováno (někdy zápor je krkolomný - tam bude tendence použít význam v režimu automatu bez záporu, jindy skoro přirozený).
K okríknutiu, čo má väčší účinok? Použité slovo? Alebo emócia vložená do výkriku? Je otázka na čo vlastne to dieťa reaguje. Je pravda, že záleží aj na používaných slovách ALE! pokiaľ za nimi stoje negatívne emócie, môžeš použiť akékoľvek kladné slová, nemajú žiadny význam, pretože tá emócia vnútri nich idúca z človeka to proste zneguje/vynuluje. Je to večná otázka toho "navonok/dnu". Slová sú navonok. Emócie sú dnu. Niekedy ti niekto môže povedať, že si debil, ale povie to tak, že pochopíš, že to myslel úplne inak. A niekedy ti niekto môže povedať, že si super, ale neskôr pochopíš, že to myslel výsmešne/sarkasticky a v skutočnosti si myslel niečo iné. Podľa môjho názoru je dôležitý zámer a cit, ktorý do toho zámeru vložíme. Oveľa viac ako samotné použité slovo (i keď aj to má váhu a ak je zámer a cit dobrý, správne použité slovo vie ich účinok ešte zosíliť).
 
Ak by si povedal: Stane sa tak! Želám si toto a viac.
Zmenilo by sa komplet tvoje želanie k pozitívnemu smeru. Slova čo obsahujú NE sú zápor. Deti údajne nepočujú NE. Nehádž kameň, u nich je hádž.
Súhlasím, ale ak si si dobre všimol, sú tam použité 2 zápory, nie iba jeden:
1. NIČ
2. NEŽELÁM
Inými slovami, keby som tú vetu parafrázoval v matematickom režime, dostali by sme toto:
"To isté (nič iné) si (ne)želám viac."
Veta je teda pozitívna, či negatívna? Podľa môjho názoru je to to prvé = pozitívna, aj keď zapísaná v "zdanlivo negatívnom kabáte".
 
Naposledy upravené:
Súhlasím, ale ak si si dobre všimol, sú tam použité 2 zápory, nie iba jeden:
1. NIČ
2. NEŽELÁM
Inými slovami, keby som tú vetu parafrázoval v matematickom režime, dostali by sme toto:
"To isté (nič iné) si (ne)želám viac."
Veta je teda pozitívna, či negatívna? Podľa môjho názoru je to to prvé = pozitívna, aj keď zapísaná v "zdanlivo negatívnom kabáte".
Nech sa tak stane je tiež zápor.
Stačí si tieto dve vety vedľa seba a vysloviť ich v klude po jednej a sledovať pocity.
Nech sa tak stane
Tak sa stane
 
Nech sa tak stane je tiež zápor.
Stačí si tieto dve vety vedľa seba a vysloviť ich v klude po jednej a sledovať pocity.
Nech sa tak stane
Tak sa stane
Nie je tam nič záporné:
"Nech sa tak stane!" = želanie
"Tak sa stane." = istotu alebo presvedčenie
Nie som si istý, preto si želám. Vo vzťahu k problému, kde existuje X premenných a kde nemám istotu, že to tak vo výsledku bude, vyslovujem radšej želania ako presvedčenia. Ale prirodzene, môžeš to vidieť z pozície istoty, že sa tak stane, a preto použiješ: "Tak sa stane." Moja otázka na teba potom ale bude: "Si o tom presvedčený?" (= nemáš žiadne pochybnosti?)
 
K okríknutiu, čo má väčší účinok? Použité slovo? Alebo emócia vložená do výkriku? Je otázka na čo vlastne to dieťa reaguje. Je pravda, že záleží aj na používaných slovách ALE! pokiaľ za nimi stoje negatívne emócie, môžeš použiť akékoľvek kladné slová, nemajú žiadny význam, pretože tá emócia vnútri nich idúca z človeka to proste zneguje/vynuluje. Je to večná otázka toho "navonok/dnu". Slová sú navonok. Emócie sú dnu. Niekedy ti niekto môže povedať, že si debil, ale povie to tak, že pochopíš, že to myslel úplne inak. A niekedy ti niekto môže povedať, že si super, ale neskôr pochopíš, že to myslel výsmešne/sarkasticky a v skutočnosti si myslel niečo iné. Podľa môjho názoru je dôležitý zámer a cit, ktorý do toho zámeru vložíme. Oveľa viac ako samotné použité slovo (i keď aj to má váhu a ak je zámer a cit dobrý, správne použité slovo vie ich účinok ešte zosíliť).
Presne tak, a potvrdzuje to skúsenosť so zvieratami, ktoré nerozumejú ľudskej reči (hoci niektoré slová si zapamätajú) ale reagujú hlavne na intonáciu. Keď psa za niečo hrešíš, tak sa bude tváriť previnilo, aj keby nič nespravil, a je jedno za čo ho hrešíš. On reaguje najmä na intonačný prejav človeka, z ktorého cíti, že pán ho za niečo hreší, ale (často ani) nevie za čo...
 
Treba rozlišovať aj medzi programovaním podvedomia (kde ten zápor fungovať zrejme bude) a medzi mágiou života (princípom príťažlivosti), kde ten zápor nefunguje. Ide aj o to, že tam si situácie nepriťahujeme ani tak slovami, ale tým, na čo myslíme.
Napr. keď som v električke náhodou bez lístka a v duchu si hovorím "len nech nepríde revízor", tak vôbec nezáleží na tých slovách, ale na tom, že myslím neustále na revízora a tým ho priťahujem.
Alebo ak niekto myslí stále na krivdu, ktorá je voči nemu páchaná, tak je úplne jedno, že si šepká nejaké slová "nech mi neubližujú"... Väčšiu silu má ten obraz jeho myšlienok a to, že jeho myseľ je stále zameraná na krivdu, ktorú zažíva... Ak sa chce tých vecí zbaviť, musí myseľ zamerať na obraz toho, čo chce, a nie toho, čo nechce... Napríklad na "bezpečie a harmóniu vo svojom živote, na spravodlivosť"... Takže nie je to vyložene o slovách, ale o priťahovaní toho, na čo je zameraná naša myseľ, a tam nie je rozdiel medzi tým, čo chcem a čo nechcem. Človek si priťahuje to, na čo myslí... bez ohľadu na to, čo chce alebo nechce...

PS: napríklad, keď šoférujem, a mám pocit, že by sa mohlo niečo na ceste stať, tak si opakujem v duchu "bezpečie", a navodzujem si aj ten pocit bezpečnosti a istoty, obraz bezpečného príjazdu do cieľa...
 
Naposledy upravené:
Treba rozlišovať aj medzi programovaním podvedomia (kde ten zápor fungovať zrejme bude) a medzi mágiou života (princípom príťažlivosti), kde ten zápor nefunguje. Ide aj o to, že tam si situácie nepriťahujeme ani tak slovami, ale tým, na čo myslíme.
Napr. keď som v električke náhodou bez lístka a v duchu si hovorím "len nech nepríde revízor", tak vôbec nezáleží na tých slovách, ale na tom, že myslím neustále na revízora a tým ho priťahujem.
Alebo ak niekto myslí stále na krivdu, ktorá je voči nemu páchaná, tak je úplne jedno, že si šepká nejaké slová "nech mi neubližujú"... Väčšiu silu má ten obraz jeho myšlienok a to, že jeho myseľ je stále zameraná na krivdu, ktorú zažíva... Ak sa chce tých vecí zbaviť, musí myseľ zamerať na obraz toho, čo chce, a nie toho, čo nechce... Napríklad na "bezpečie a harmóniu vo svojom živote, na spravodlivosť"... Takže nie je to vyložene o slovách, ale o priťahovaní toho, na čo je zameraná naša myseľ, a tam nie je rozdiel medzi tým, čo chcem a čo nechcem. Človek si priťahuje to, na čo myslí... bez ohľadu na to, čo chce alebo nechce...

PS: napríklad, keď šoférujem, a mám pocit, že by sa mohlo niečo na ceste stať, tak si opakujem v duchu "bezpečie", a navodzujem si aj ten pocit bezpečnosti a istoty, obraz bezpečného príjazdu do cieľa...
Keď vykopeš koreň, máš po starostiach. Takéto bežné strachy/obavy, ktoré spomínaš, čo má človek založené hlboko v podvedomí, sa veľmi ľahko dajú riešiť prostredníctvom ich "vyprijímania", pričom ďalej sa to človeku v živote už neťahá. Samozrejme, keď "ťa to prepadne" (nejaká nová obava) v situácii, kedy sa tomu nemôžeš plno venovať (ísť do hĺbky) ako napríklad za volantom, treba si na to nájsť čas neskôr. Myšlienky chodia z k človeku z rôznych úrovní "nie sú jeho". Zjavia sa rezonujúc s frekvenciami našich vnútorných nastavení a vlastne spúšťajú často rôzne emócie, ktorým vedomie nedokáže ani významne vzdorovať, ani ich zastaviť, ani ich trvale riešiť. Akákoľvek myšlienkou rozihraná emócia je "upratateľná", len treba vedieť ako. A vyžaduje si to jednoznačne prácu s podvedomím.
 
Keď vykopeš koreň, máš po starostiach. Takéto bežné strachy/obavy, ktoré spomínaš, čo má človek založené hlboko v podvedomí, sa veľmi ľahko dajú riešiť prostredníctvom ich "vyprijímania", pričom ďalej sa to človeku v živote už neťahá. Samozrejme, keď "ťa to prepadne" (nejaká nová obava) v situácii, kedy sa tomu nemôžeš plno venovať (ísť do hĺbky) ako napríklad za volantom, treba si na to nájsť čas neskôr. Myšlienky chodia z k človeku z rôznych úrovní "nie sú jeho". Zjavia sa rezonujúc s frekvenciami našich vnútorných nastavení a vlastne spúšťajú často rôzne emócie, ktorým vedomie nedokáže ani významne vzdorovať, ani ich zastaviť, ani ich trvale riešiť. Akákoľvek myšlienkou rozihraná emócia je "upratateľná", len treba vedieť ako. A vyžaduje si to jednoznačne prácu s podvedomím.
Ale ten princíp príťažlivosti naozaj funguje. Mám to odskúšané. Ak často v živote venuješ pozornosť nejakým predstavám (cieľom, čo chceš dosiahnuť) a plníš to výraznými emóciami (emócie sú ako palivo pre motor, štartujú napĺňanie matríc), tak skôr či neskôr sa ti to vyplní. Otázka je len kedy a v akej kvalite. Splnilo sa mi týmto spôsobom veľa vecí. Hoci nie vždy bezchybne. Najrýchlejšie sa mi takéto želanie splnilo do 2 dní, a najdlhšie do 1 roka. A nešlo o malichernosti, ale napr. o vytúženú pracovnú ponuku a podobné veci.
 
Ale ten princíp príťažlivosti naozaj funguje. Mám to odskúšané. Ak často v živote venuješ pozornosť nejakým predstavám (cieľom, čo chceš dosiahnuť) a plníš to výraznými emóciami (emócie sú ako palivo pre motor, štartujú napĺňanie matríc), tak skôr či neskôr sa ti to vyplní. Otázka je len kedy a v akej kvalite. Splnilo sa mi týmto spôsobom veľa vecí. Hoci nie vždy bezchybne. Najrýchlejšie sa mi takéto želanie splnilo do 2 dní, a najdlhšie do 1 roka. A nešlo o malichernosti, ale napr. o vytúženú pracovnú ponuku a podobné veci.
S tým určite súhlasím. Zákon príťažlivosti rovnorodého je predsa jeden z elementárnych zákonov univerza.
 
Ale ten princíp príťažlivosti naozaj funguje. Mám to odskúšané. Ak často v živote venuješ pozornosť nejakým predstavám (cieľom, čo chceš dosiahnuť) a plníš to výraznými emóciami (emócie sú ako palivo pre motor, štartujú napĺňanie matríc), tak skôr či neskôr sa ti to vyplní. Otázka je len kedy a v akej kvalite. Splnilo sa mi týmto spôsobom veľa vecí. Hoci nie vždy bezchybne. Najrýchlejšie sa mi takéto želanie splnilo do 2 dní, a najdlhšie do 1 roka. A nešlo o malichernosti, ale napr. o vytúženú pracovnú ponuku a podobné veci.
Hovorí sa tomu mentálna mágia. Západný okultizmus hovorí, že matrica hmotnej "reality" sa tvorí v astráli (subtílnejšie silové pole nad hmotnou "realitou") pomocou predstáv -algoritmus a emócií(akoby palivo). Veľmi "potentný" je napr. sexuálny pud. Prakticky všetky techniky mágie využívajú tento princíp - v myšlienkach vyzualizovaný zámer a motor emócie. Takto možno napr uhranúť ( závisť je veľmi účinné palivo). Treba si však dobre rozmyslieť, čo si želať, je to ako hra s granátom. A karma nespí, čaká.
 
Naposledy upravené:
Naspäť
Top Bottom