Začiatkom tohto roka vtedajší taliansky premiér Mario Draghi vyslovil myšlienku, aby sa veľkí nákupcovia ropy spojili a postavili sa proti OPEC+. Táto myšlienka sa však nedostala ďalej ako do štádia floskúl, pretože nebolo možné ignorovať jeden zjavný problém: OPEC by podnikol odvetné kroky. Zdá sa však, že niektoré nápady sú také atraktívne, že sa v mierne odlišných podobách objavujú znova a znova. Znovu sa objavila aj myšlienka klubu kupujúcich proti OPEC, a nielen to, návrh zákona o NOPEC sa presunul do Senátu v Spojených štátoch a podľa mediálnych správ má šancu prejsť, píše Irina Slav pre Oil Price.
Jeden z publicistov agentúry Bloomberg, Carl Pope, nedávno podrobne opísal svoju víziu zoskupenia proti NOPEC. Problémy príliš zjavné na to, aby sme ich prehliadali.
Na začiatok Pope naznačuje, že v prípade úspechu návrhu zákona NOPEC by USA mohli začať trestať členov OPEC+ uvalením pokút, dovozných ciel a dokonca sankcií, ako aj zákazom prístupu na verejné finančné trhy pre národné ropné spoločnosti, ako sú Aramco a Rosneft.
Zdá sa, že posolstvo v tomto prípade znie: “To im ukáže.” Toto posolstvo však ignoruje skutočnosť, že po prvé, Rosnefť je už silne sankcionovaná a odrezaná od západných finančných trhov, a po druhé, Aramco nie je Chevron alebo Shell, a hoci v poslednom čase niekoľkokrát využila trhy, je otázne, či je natoľko závislá od vonkajších financií, že by jej takéto opatrenia spôsobili vážnu ujmu.
Ďalšou skutočnosťou, ktorú Carlova myšlienka zrejme ignoruje, je, že takéto trestné opatrenia by v podstate znamenali, že ropa OPEC+ by sa pre krajiny, ktoré tieto opatrenia uplatňujú, stala drahšou. Ak sa zavedú sankcie alebo clá na tretinu svetových dodávok, zdražie sa vlastne akákoľvek ropa. Opäť by to nebola až taká zlá správa pre predajcov ropy vrátane USA, ale určite by to bola zlá správa pre kupujúcich – opäť vrátane USA.
Alternatívou k OPEC, ktorú navrhuje Carl Pope z Bloombergu, je tzv. organizácia pre čistú a cenovo dostupnú dopravu. Pope hovorí, že by ju mali tvoriť “zodpovední výrobcovia a spotrebitelia ropy”. To znamená USA, Kanada a Nórsko na strane producentov a takmer všetci okrem OPEC+ na strane spotrebiteľov. To nie je veľa zodpovedných výrobcov.
Zdá sa, že táto myšlienka sa riadi modelom takzvaného friend-shoringu, na čele ktorého stoja Spojené štáty v oblasti kritických nerastných surovín. Cieľom tohto úsilia je zatiaľ prekresliť dodávateľské reťazce pre energetickú transformáciu a znížiť prevažnú dominanciu Číny v ťažbe a spracovaní kritických nerastov. Zámerom je, podobne ako v prípade OCAT, spoliehať sa na priateľských výrobcov surovín potrebných na prechod. Problémom, podobne ako v prípade OCAT, je, že takíto priateľskí výrobcovia môžu poskytnúť len zlomok dodávok potrebných na prechod.
Administratíva vo Washingtone rada kontroluje všetky druhy cien. Rada by kontrolovala aj dodávky ropy, hoci sa jej doteraz nepodarilo dosiahnuť nič, čo by sa podobalo kontrole, a to ani doma, nehovoriac o OPEC+. Americký ropný priemysel je skutočne veľmi proti zákonu NOPEC, pretože vie, ako funguje trh s ropou.
Ako uviedol prezident a výkonný riaditeľ priemyselnej lobistickej skupiny American Petroleum Institute v komentári k najnovšiemu vývoju okolo zákona NOPEC, “vytvoril by ďalšiu nestabilitu na trhu a zhoršil by existujúce problémy v medzinárodnom obchode.”
Spojené štáty a Európska únia, ktoré by podľa Carla Pope mali vytvoriť novú organizáciu proti NOPEC pre čistú a cenovo dostupnú dopravu, už urobili veľkú chybu vo vzťahu k Rusku. Predpokladali, že nech naň vrhnú akékoľvek sankcie a zmrazenie aktív, Rusko sa nebude mstiť, pretože potrebuje západné trhy.
Zdá sa, že teraz zástancovia NOPEC-u vychádzajú z rovnakého nebezpečného predpokladu: že OPEC+ nebude odvetou na trestné opatrenia zo strany Západu. A že Západ môže prežiť dlhšie bez ropy OPEC+ ako OPEC+ bez predaja svojej ropy Západu. Ako vidíme z toho, čo sa v posledných mesiacoch deje v Európe, je to veľmi pochybný predpoklad.
Nádejou, ktorá sa skrýva za tlakom proti OPEC, je nádej na väčšiu kontrolu nad globálnym trhom s ropou, aby sa zabránilo prudkým nárastom cien, ktoré by poškodili ekonomiky. V skutočnosti je takáto kontrola nemožná pre skupinu krajín, ktorá zahŕňa len tri štáty produkujúce ropu úctyhodnej veľkosti a Spojené kráľovstvo – ropnú veľmoc, ktorá upadá vďaka vládnym plánom transformácie.
Na každom trhu nejde ani tak o to, kto predstavuje najväčší dopyt, ktorý môže trh posunúť tam, kam chce. Ide o to, kto predstavuje najväčšiu ponuku. To je azda najlepší argument v prospech energetickej transformácie a elektrifikácie dopravy, takže je dosť nešťastné, že Čína má v tomto rezorte takú veľkú váhu, rovnako ako Saudská Arábia, Rusko a ich priatelia z OPEC+ majú veľkú váhu v oblasti ropy.
Zdroj...
