Rozhovory o DVTR – 1. kapitola

jardob

Člen personálu
Myslím, že na úvod bude vhodné si vysvetliť pár základných pojmov, ktoré budeme častejšie používať.

Subjekt je ten, kto riadi. (Napr. šofér)

Objekt je ten alebo to, čo má byť riadené. (Napr. auto)

Prostredie je všetko, čo obklopuje objekt (prípadne aj subjekt) a môže mať naň vplyv.
(Napr. pre auto môže byť prostredím cesta, prebehujúce srnky, poveternostné podmienky, atď.) (Pre dron nad bojovou zónou je prostredím vzdušný priestor, poveternostné podmienky, lietajúce rakety. Ak je operátor dronu tiež v nebezpečnom prostredí, tak aj prostredie okolo operátora-subjektu je dôležité. No operátor môže by schovaný v bezpečnom prostredí)

Čo je to vlastne riadenie? Kto môže riadiť?

Riadenie je vedomé ovplyvňovanie (usmerňovanie) niekoho alebo niečoho s určitým cieľom. (T. j. napr. šofér vedome ovplyvňuje rýchlosť a smer auta tak, aby dorazil do plánovaného cieľa jazdy)

Z toho vyplýva, že riadenie si vyžaduje intelekt a vôľu. Bez intelektu nemôže vzniknúť riadenie a bez vôle tiež nie! Ak budeme hovoriť o subjekte riadenia, teda o tom, kto riadi, tak budeme vždy predpokladať, že je to bytosť s intelektom a vôľou. Vo väčšine príkladov to bude človek. Ale môže to byť aj vyššia bytosť, a samozrejme aj Boh (ako Hierarchicky najvyšší intelekt v objektívnej realite). Ak nazveme subjektom firmu, tak ten intelekt a vôľa sa skrýva v ľuďoch, ktorí túto firmu vedú. Ak nazveme subjektom štát, tak intelekt a vôľa je tiež v ľuďoch, ktorí štát vedú a najviac ho ovplyvňujú.

Ďalším dôležitým predpokladom pre riadenie je schopnosť predvídať. Predvídať čo? Predvídať to, ako sa bude objekt správať:
1. pod vplyvom prostredia,
2. pod vplyvom vnútorných zmien,
3. pod vplyvom samotného nášho riadenia
(napr. chcem riadiť auto. Musíme vedieť predvídať, čo sa všetko na ceste môže stať, aký je stav vozovky a pod. To je prostredie. Ďalej musíme vedieť predvídať, ako sa bude správať samotné auto, či mu nedôjde benzín, či je nabitá batéria, či je dosť oleja a brzdovej alebo chladiacej kvapaliny, či nás neprekvapí nejakou vnútornou poruchou. To sú vnútorné zmeny. A tiež musíme vedieť predvídať, ako bude auto reagovať na naše riadenie. Či keď dupneme na brzdu, či naozaj zabrzdí alebo dostane neriadený šmyk. Či nerozbijem náklad vajíčok v kufri, keď zatočím prudkejšie. To je vplyv nášho riadenia). (Podobné veci treba zohľadňovať aj pri riadení ľudí. Treba poznať ich možnosti, uvedomiť si možnosti pracovného prostredia, a uvedomiť si ako budú reagovať na moje pokyny).

Riadenie, ktorého iniciátorom je nejaký subjekt (bytosť s rozumom a vôľou), ďalej plodí riadiaci proces, t. j. reťazec príčin a následkov vedúcich k cieľu, do ktorých môžu byť vedome alebo aj nevedomky vtiahnutí ďalší ľudia, zvieratá, stroje... (Napr. ak niekto nevedomky propaguje niečo, o čom nevie, že je škodlivé, tak to neznamená, že on riadi ten proces propagácie, ale znamená to, že je iba nevedomou súčasťou riadiaceho procesu, ktorý inicioval niekto oveľa chytrejší a rafinovanejší, než on. A samozrejme, skazenejší)

Vo Vesmíre prebieha nespočetné množstvo procesov a podprocesov. Všetky tieto procesy sú riadené. A preto všetky procesy vo Vesmíre môžeme rozdeliť na dve skupiny:

  • Na procesy riadenia (zamerané smerom von)
  • A na procesy samoriadenia (zamerané smerom dnu)
Napr. človek (ako subjekt) sa môže snažiť riadiť kolektív – vtedy je to riadenie. A môže sa snažiť riadiť sám seba, svoje správanie, svoju psychiku – vtedy je to samoriadenie. Podobne aj firma (ako subjekt), môže sa snažiť riadiť situáciu na trhu, ovplyvňovať dodávateľov a konkurenciu, vtedy je to riadenie. A keď firma riadi svoj vnútorný chod, tak budeme hovoriť o samoriadení. Tieto dva pojmy sa teda môžu niekedy prekrývať a zamieňať v závislosti od uhlu pohľadu. V závislosti od toho, koho vnímame ako subjekt riadenia, či šéfa oddelenia, alebo celú firmu. Napr. riaditeľ (ako subjekt) naozaj riadi ľudí vo svojej firme, ale pri pohľade z vyššej úrovne, kde skúmame vplyv celej firmy (ako subjekt) na iné firmy, môžeme riadením nazvať vplyv firmy na iné firmy v okolí, a vnútorný chod firmy nazvať samoriadením.

V tejto časti je teda dôležité pochopiť pojmy zvýraznené hrubým písmom. Ak by ste vedeli doplniť aj nejaké ilustrácie k týmto pojmom, bolo by to skvelé. Pomohlo by to našej obrazovej pamäti spojiť termíny s obrázkami.
 
Naposledy upravené:
@jardob Srdečné díky za skvělou práci!
A hned si dovolím otázku k tématu:
Může-li být firma (či jiná kolektivní entita) z určitého pohledu subjektem řízení, a je-li subjekt řízení z definice nadán intelektem a vůlí, co se rozumí intelektem a vůlí takové kolektivní entity, resp. jak jsou v jejím rámci utvářeny?
 
Naposledy upravené:
Prostredie je všetko, čo obklopuje objekt a môže mať naň vplyv.
Prostredie ovplyvňuje nielen objekt ale aj subjekt riadenia. Myslím, že by bolo účelné to do charakteristiky prostredia doplniť. (Teplota okolia vo všeobecnosti ovplyvňuje nielen auto, ale aj šoféra.)
 
Prostredie ovplyvňuje nielen objekt ale aj subjekt riadenia. Myslím, že by bolo účelné to do charakteristiky prostredia doplniť. (Teplota okolia vo všeobecnosti ovplyvňuje nielen auto, ale aj šoféra.)
Áno, máš pravdu, ale nemusí to byť nutne vždy to isté prostredie. Špeciálne ak riadiš nejaký objekt na diaľku. Napr. dron. Vtedy jedno prostredie ovplyvňuje objekt, a iné subjekt. Môžeš ho riadiť z bezpečia úkrytu, kým dron letí nad bojovou zónou. To znamená, že pre subjekt môže byť niekedy prostredie zanedbateľným faktorom, ale v iných prípadoch dôležitým.
 
Naposledy upravené:
@jardob Srdečné díky za skvělou práci!
A hned si dovolím otázku k tématu:
Může-li být firma (či jiná kolektivní entita) z určitého pohledu subjektem řízení, a je-li subjekt řízení z definice nadán intelektem a vůlí, co se rozumí intelektem a vůlí takové kolektivní entity, resp. jak jsou v jejím rámci utvářeny?
O týchto veciach sa trochu viac hovorí v časti o "supersystémoch" (čo sú vlastne kolektívy/množiny ľudí) a o tom, ako sú prepojené s intelektom.

Myslím, že až tak podrobne, ako sa pýtaš, tie veci nie sú v DVTR opísané. Prípadne nech ma niekto doplní, ak sa mýlim. Preto to skúsim opísať svojim vlastných chápaním.

Všetko zrejme záleží od toho, ako sú kolektívy organizované, riadené. Či ich riadi jedna autorita, či ich riadi úzky kolektív ľudí (riaditeľstvo) alebo či majú v celom kolektíve širšiu demokraciu. Firmu sa môže snažiť riadiť jeden človek, a buď využíva a spolieha sa len na svoj vlastný intelekt, alebo na riešenie úloh využíva aj rozum ďalších svojich kolegov a podriadených, s ktorými niektoré veci konzultuje a pýta sa na ich názory. V prvom prípade je to len osobný intelekt jedného človeka, ktorý reprezentuje firmu. V druhom prípade je to už kolektívny intelekt, ktorý reprezentuje firmu.

Existuje zaujímavá kniha s názvom "Budoucnost organizací", kde sa opisujú rôzne spôsoby riadenia firiem. Je to niečo ako keď človek prechádza od zvieracej psychiky postupne k človečej, tak takýmto rozvojom môže prechádzať aj firma. A je to spojené aj s celkovým prístupom a zmenou strategických cieľov v riadení firmy.

V KSB sa kladie dôraz na to, že za každé riadenie by mal zodpovedať konkrétny človek. Nikdy by zodpovednosť nemala byť kolektívna, lebo potom za škody nezodpovedá nikto. No aj keď má zodpovednosť v rukách jeden človek, to ešte neznamená, že musí využívať iba svoj intelekt. Veď môže sa obklopiť odborníkmi, s ktorými môže mnohé veci konzultovať, ktorým môže zveriť určité úlohy a prerozdeliť tak zodpovednosť na viac ľudí. Každý bude zodpovedný za časť svojej prace. Takto sa formuje kolektívny intelekt, ktorý je spojený napr. s firmou alebo štátom, ako subjektom riadenia.

A čo sa týka vôle. Tak je to VEDOMÝ akt (vedomé využitie svojich schopností a možností na dosiahnutie určitého cieľa). A vedomie majú len živé bytosti. Vôľa môže byť jednoosobová, alebo môže byť výsledkom širšieho konsenzu a spoločného úsilia o dosiahnutie spoločného cieľa.

Čo viem, tak autori KSB majú k vôli špecifický postoj. Nie všetko uznávajú ako vôľu. Napr. odriekanie profi športovca v jedení pri formovaní svojho tela by zrejme nenazvali vôľou. Asi preto, že tých ľudí viac poháňa egregor fitnesu a kulturistiky ako sila vlastnej vôle. Nabudenosť egregorom, fanatizmus, nemožno zamieňať s vôľou.
Ale po pravde, sám dosť dobre nechápem, čo si autori predstavujú pod samotnou vôľou, pod čistou vôľou. Lebo definícia vôle, akú dali, tomuto chápaniu tiež veľmi nepomáha a nerozlišuje postranné vplyvy.
 
@jardob Děkuji za podrobné vysvětlení, otázka vůle kolektivního subjektu mě zajímá především kvůli souvislostem, které vidím mezi tím, co se označuje jako kolektivní vůle, a kolektivní (ne)odpovědností, která od nepaměti straší v naší zakabalené hospodářské, politické i právní realitě. S dalšími podotázkami tedy počkám, až přijdou na řadu supersystémy.
 
@jardob Děkuji za podrobné vysvětlení, otázka vůle kolektivního subjektu mě zajímá především kvůli souvislostem, které vidím mezi tím, co se označuje jako kolektivní vůle, a kolektivní (ne)odpovědností, která od nepaměti straší v naší zakabalené hospodářské, politické i právní realitě. S dalšími podotázkami tedy počkám, až přijdou na řadu supersystémy.
Jasné, a práve preto by mal zodpovednosť za riadenie niesť jeden konkrétny človek. On určuje strategické aj taktické ciele. Ak dobre riadi chod firmy a zaohľadňuje aj záujmy zamestnancov, tak bude mať väčšiu podporu zamestnancov. A takíto zamestnanci svojou vôľou budú ako naolejovaný mechanizmus lepšie podporovať chod a funkciu firmy.

To je ten rozdiel medzi lojálnymi zamestnancami a zamestnancami vyjadrujúcimi pasívny odpor, keď si plnia povinnosti, ale všetko ide aj tak do kopru.
Alebo napr. riadenie jednotiek vo wagnerovej skupine vojakov, a riadenie v jednotkách ozbrojených síl RF. Prigožin presadzuje iný prístup velenia, kde si vypočujú názory každého. A výsledok je v tom, že sú ako bojová jednotka efektívnejší. Takto sa k veliteľovi pridáva aj úprimná vôľa vojakov, a výsledok je silnejší.

Ak by sme chceli analyzovať a hľadať intelekt a vôľu vo firme, tak možno by to šlo pozorovaním riaditeľa a jeho podriadených. Videli by sme podľa komunikácie a správania, nakoľko využíva rozumový potenciál ostatných, alebo či sa snaží svojim intelektom nahradiť celú firmu. Videli by sme, nakoľko zohľadňuje záujmy svojich podriadených a akú má podporu. Prípadne, nakoľko sú ľudia stotožnení s podnikovou kultúrou a hodnotami. Či je to len podpora z nutnosti, pretvárka, alebo si tie hodnoty naozaj vážia.

Ale tieto vedomosti sú skôr užitočné pre toho, kto sa dostane do riadiacej pozície. Aby dokázal pracovať efektívnejšie. Aby podporil rast kolektívneho intelektu, a aby presadzoval idey a ciele, ktoré budú mať úprimnú podporu zamestnancov. To urobí jeho tím ako subjekt oveľa silnejším.
 
Naspäť
Top Bottom