jardob
Člen personálu
Čo sa týka intuície, tak v KSB je vysvetľovaná ako zmes viacerých kanálov, nie iba jedného.
Cez intuíciu sa môže ozývať:
A v KSB je to všetko zhrnuté do jednej skupiny, ako jedna intuícia, z toho dôvodu, že pre človeka je ťažké rozlišovať tieto 4 zložky, ktoré pochádzajú zo 4 odlišných zdrojov.
No človek by sa mal naučiť rozlišovať aspoň tie prejavy, ktoré sú preň prospešné (majú v sebe dobrý úmysel), od tých, ktoré sú škodlivé (posadnutosť duchmi, ľuďmi alebo škodlivými druhmi egregorov)...
A to sa dá tak, že si človek pritom pozorne všíma svoje vnútorné pocity: 1. pri samotnej intuícii 2. aj po jej poslúchnutí. A po tretie, treba sledovať, ako sa tie rady prejavujú v praxi. Ak prinášajú človeku do života prospech a harmoniu, tak je to z prospešných zdrojov. Ak vnášajú do života človeka problémy alebo sa neplnia, tak je to z nedobrých zdrojov. A často sú aj samotné pocity intuície inak "zafarbené" v závislosti od svojho zdroja. Je užitočné si zapamätať, ako vyzeral pocit tých vnuknutí, ktoré nám v živote prospeli, a ako tie, ktoré nám narobili problémy.
Aktualizácia 9.12:
Intuícia sa môže ozvať buď sama, alebo sa môžeme na ňu naladiť aj úmyselne a spýtať sa, čo potrebujeme. Tu je nutné dodať, že intuícia funguje len v pokojnej mysli. Nefunguje v strese ani pod tlakom. Naša myseľ je ako vysielačka, ktorá sa pri vysielaní aj prijímaní potrebuje naladiť na správnu frekvenciu. A to sa dá len v pokojnej mysli.
Vysvetlím to na analógii: Vo veľkom hluku máme problém počuť, čo nám niekto druhý hovorí, a už vôbec nie, čo nám niekto šepká. My sme veľmi často zavalení množstvom vonkajších vnemov, riešime kopu vecí, ktoré nám prináša, zrak, sluch a iné zmysly. A keď sme sami, tak to isté sa deje v našom vnútornom svete, zavaluje nás množstvo obrazov, zvukov a situácií v našej predstavivosti, kde riešime dojmy a nápady. Mnoho ľudí toto ani nevie potlačiť. A ďalej, keď sme pozitívne alebo negatívne emočne vybudení, tak asi len sotva budeme vedieť registrovať tie jemné pocity, ktorými nám intuícia bude chcieť niečo naznačiť. Spontánna predstavivosť, ktorá nám beží na "autopilote", sa chová tak drzo, že ak ju neukľudníme, tak prevalcuje všetky obrazové alebo slovné náznaky, ktorými sa intuícia jemne pokúša niečo naznačiť. Preto sa treba skľudniť a zamerať sa na to, čo nehučí na plnú hlasitosť, ale čo sa prejavuje jemne. Intuícia má jemný hlas. Je dobré spomaliť svoju myseľ, vyprázdniť ju od zbytočných obrazov a zvukov, pozitívne myslieť na Boha (to je nadviazanie spojenia, naladenie frekvencie), a spýtať sa, čo chceme. Chvíľu potom počkať, či príde nejaká odpoveď. Ak nepríde hneď, môže prísť neskôr: vo sne, alebo cez Jazyk životných okolností v nasledujúcich dňoch.
Tento mechanizmus - intuíciu - si môžeme predstaviť ako počítač v sieti. Samotný operačný systém počítača je podvedomie (nevidíme procesy, ktoré vykonáva na pozadí). Výstupy na monitor (na vedomie človeka) môže tento počítač dávať jednak z vlastnej činnosti, ale môže sa pripojiť aj na server (kolektívne nevedomie) a nejakú informáciu stiahnuť odtiaľ. Na túto sieť sa ale môže aj nabúrať hacker (posadnutosť). Alebo môže nejakú informáciu poslať admin celej siete (Boh). Čiže je to celé jeden veľký systém: naše podvedomie je pripojené na sieť ľudských podvedomí (noosféra, egregory), ktoré spravuje Boh. Nech je tá informácia odhocikiaľ, tak vždy prechádza cez naše podvedomie a vynára sa na úroveň vedomia. Rovnako ako je to v počítačovej sieti. Či je to informácia od admina, serveru, hackera, alebo vlastného počítača, tak všetky tieto informácie musia prejsť operačným systémom nášho osobného počítača, ktorý ich zobrazí na vedomí.
Pre koho je počítačová terminológia španielskou dedinou, tak pre toho skúsim iný príklad. Predstavte si takúto analógiu. Dajme tomu, že sa staneme politickým predstaviteľom našej vlády, premiérom. Táto postava bude analógiou vedomia v psychike. Možno nie sme odborníci na všetky oblasti života, ale rozumieme riadeniu. A preto sa obklopíme odborníkmi, poradným orgánom. Tento poradný orgán bude analógiou podvedomia. Je to tak preto, lebo my mu len zadávame úlohy a oni nám vracajú riešenia. Ale nevidíme do ich práce, nesledujeme ich porady, postupy. Rovnako, ako nevidíme do nášho podvedomia, ako pracuje. V tomto poradnom orgáne budú tímy odborníkov na všetky oblasti života. A je prirodzené, že ani oni sami nemusia poznať odpovede na všetko, a potrebujú čerpať informácie aj zvonka. Môžu sa spojiť s inými tímami odborníkov vo svojej oblasti, môžu sa obrátiť na akadémiu vied, môžu sa obrátiť na kolegov v zahraničí. Toto už my, ako predseda vlády nevidíme. A tí vonkajší odborníci, ich sieť, to je analógia egregorov, teda množiny odborníkov na danú oblasť po celom svete. Takže vlastne ani nevieme, kde sa presne zrodilo riešenie nejakého problému, či v hlavách mojich poradcov, alebo v hlavách ich poradcov niekde ďaleko. No do procesu môže vstúpiť aj záškodník, našepkávač. Na tento poradný orgán sa môže nejakým spôsobom napojiť aj záškodnícka sila, dajme tomu nejaký zverbovaný vedecký pracovník, cez ktorého má vplyv na orgán zahraničná tajná služba. A to je analógia hackerov, ktorí sa vedia nabúrať do psychiky, či už sa jedná o astrálne entity (channeling) alebo ľudí. Tí to robia s nejakým vlastným cieľom. No samozrejme je tu aj štvrtá možnosť. Boh osvieti niektorého z poradcov a pošepne mu riešenie, ktoré je v zhode s Božími pravidlami a Božím zámerom. A ako vidíme, tak nech ide o ktorýkoľvek zo zdrojov, tak všetky prechádzajú poradným orgánom (t.j. našim podvedomím). A úlohou nás, ako predsedu vlády, je naučiť sa rozlišovať, ktoré rady od nášho poradného orgánu sú pre štát prospešné, a ktoré naopak sú škodlivé. Predseda vlády na to môže použiť vlastnú intuíciu, ak to nevie spoľahlivo odborne posúdiť sám. A rady intuície majú vždy svoje špecifické emočné podfarbenie v závislosti od zdroja.
Ešte k pojmom podvedomie a nevedomie. Svojim spôsobom ide o to isté, len v ruštine a špecificky v KSB sa častejšie používa pojem "nevedomie" (bez-saznanie). Je to odvodené od toho, že v KSB sa psychika rozdeľuje na vedomú časť, ktorú bežne vnímame, a na nevedomú časť, do ktorej nevidíme. Hranicu medzi týmito zložkami je možné posúvať. Tí, čo si rozširujú vedomie, tak posúvajú aj túto hranicu, a teda začínajú vidieť aj časti toho, čo bolo podvedomím. No a keďže je reč o nevedomej zložke, tak to nazvali nevedomie.
Cez intuíciu sa môže ozývať:
- individuálne podvedomie,
- kolektívne nevedomie, egregory,
- môže sa tadeto ozývať posadnutosť (ak sa človeku do psychiky nabúrajú astrálne entity (duchovia alebo myšlienkové vírusy), alebo iný človek na diaľku),
- môže sa tadeto ozývať Božie vedenie.
A v KSB je to všetko zhrnuté do jednej skupiny, ako jedna intuícia, z toho dôvodu, že pre človeka je ťažké rozlišovať tieto 4 zložky, ktoré pochádzajú zo 4 odlišných zdrojov.
No človek by sa mal naučiť rozlišovať aspoň tie prejavy, ktoré sú preň prospešné (majú v sebe dobrý úmysel), od tých, ktoré sú škodlivé (posadnutosť duchmi, ľuďmi alebo škodlivými druhmi egregorov)...
A to sa dá tak, že si človek pritom pozorne všíma svoje vnútorné pocity: 1. pri samotnej intuícii 2. aj po jej poslúchnutí. A po tretie, treba sledovať, ako sa tie rady prejavujú v praxi. Ak prinášajú človeku do života prospech a harmoniu, tak je to z prospešných zdrojov. Ak vnášajú do života človeka problémy alebo sa neplnia, tak je to z nedobrých zdrojov. A často sú aj samotné pocity intuície inak "zafarbené" v závislosti od svojho zdroja. Je užitočné si zapamätať, ako vyzeral pocit tých vnuknutí, ktoré nám v živote prospeli, a ako tie, ktoré nám narobili problémy.
Aktualizácia 9.12:
Intuícia sa môže ozvať buď sama, alebo sa môžeme na ňu naladiť aj úmyselne a spýtať sa, čo potrebujeme. Tu je nutné dodať, že intuícia funguje len v pokojnej mysli. Nefunguje v strese ani pod tlakom. Naša myseľ je ako vysielačka, ktorá sa pri vysielaní aj prijímaní potrebuje naladiť na správnu frekvenciu. A to sa dá len v pokojnej mysli.
Vysvetlím to na analógii: Vo veľkom hluku máme problém počuť, čo nám niekto druhý hovorí, a už vôbec nie, čo nám niekto šepká. My sme veľmi často zavalení množstvom vonkajších vnemov, riešime kopu vecí, ktoré nám prináša, zrak, sluch a iné zmysly. A keď sme sami, tak to isté sa deje v našom vnútornom svete, zavaluje nás množstvo obrazov, zvukov a situácií v našej predstavivosti, kde riešime dojmy a nápady. Mnoho ľudí toto ani nevie potlačiť. A ďalej, keď sme pozitívne alebo negatívne emočne vybudení, tak asi len sotva budeme vedieť registrovať tie jemné pocity, ktorými nám intuícia bude chcieť niečo naznačiť. Spontánna predstavivosť, ktorá nám beží na "autopilote", sa chová tak drzo, že ak ju neukľudníme, tak prevalcuje všetky obrazové alebo slovné náznaky, ktorými sa intuícia jemne pokúša niečo naznačiť. Preto sa treba skľudniť a zamerať sa na to, čo nehučí na plnú hlasitosť, ale čo sa prejavuje jemne. Intuícia má jemný hlas. Je dobré spomaliť svoju myseľ, vyprázdniť ju od zbytočných obrazov a zvukov, pozitívne myslieť na Boha (to je nadviazanie spojenia, naladenie frekvencie), a spýtať sa, čo chceme. Chvíľu potom počkať, či príde nejaká odpoveď. Ak nepríde hneď, môže prísť neskôr: vo sne, alebo cez Jazyk životných okolností v nasledujúcich dňoch.
Tento mechanizmus - intuíciu - si môžeme predstaviť ako počítač v sieti. Samotný operačný systém počítača je podvedomie (nevidíme procesy, ktoré vykonáva na pozadí). Výstupy na monitor (na vedomie človeka) môže tento počítač dávať jednak z vlastnej činnosti, ale môže sa pripojiť aj na server (kolektívne nevedomie) a nejakú informáciu stiahnuť odtiaľ. Na túto sieť sa ale môže aj nabúrať hacker (posadnutosť). Alebo môže nejakú informáciu poslať admin celej siete (Boh). Čiže je to celé jeden veľký systém: naše podvedomie je pripojené na sieť ľudských podvedomí (noosféra, egregory), ktoré spravuje Boh. Nech je tá informácia odhocikiaľ, tak vždy prechádza cez naše podvedomie a vynára sa na úroveň vedomia. Rovnako ako je to v počítačovej sieti. Či je to informácia od admina, serveru, hackera, alebo vlastného počítača, tak všetky tieto informácie musia prejsť operačným systémom nášho osobného počítača, ktorý ich zobrazí na vedomí.
Pre koho je počítačová terminológia španielskou dedinou, tak pre toho skúsim iný príklad. Predstavte si takúto analógiu. Dajme tomu, že sa staneme politickým predstaviteľom našej vlády, premiérom. Táto postava bude analógiou vedomia v psychike. Možno nie sme odborníci na všetky oblasti života, ale rozumieme riadeniu. A preto sa obklopíme odborníkmi, poradným orgánom. Tento poradný orgán bude analógiou podvedomia. Je to tak preto, lebo my mu len zadávame úlohy a oni nám vracajú riešenia. Ale nevidíme do ich práce, nesledujeme ich porady, postupy. Rovnako, ako nevidíme do nášho podvedomia, ako pracuje. V tomto poradnom orgáne budú tímy odborníkov na všetky oblasti života. A je prirodzené, že ani oni sami nemusia poznať odpovede na všetko, a potrebujú čerpať informácie aj zvonka. Môžu sa spojiť s inými tímami odborníkov vo svojej oblasti, môžu sa obrátiť na akadémiu vied, môžu sa obrátiť na kolegov v zahraničí. Toto už my, ako predseda vlády nevidíme. A tí vonkajší odborníci, ich sieť, to je analógia egregorov, teda množiny odborníkov na danú oblasť po celom svete. Takže vlastne ani nevieme, kde sa presne zrodilo riešenie nejakého problému, či v hlavách mojich poradcov, alebo v hlavách ich poradcov niekde ďaleko. No do procesu môže vstúpiť aj záškodník, našepkávač. Na tento poradný orgán sa môže nejakým spôsobom napojiť aj záškodnícka sila, dajme tomu nejaký zverbovaný vedecký pracovník, cez ktorého má vplyv na orgán zahraničná tajná služba. A to je analógia hackerov, ktorí sa vedia nabúrať do psychiky, či už sa jedná o astrálne entity (channeling) alebo ľudí. Tí to robia s nejakým vlastným cieľom. No samozrejme je tu aj štvrtá možnosť. Boh osvieti niektorého z poradcov a pošepne mu riešenie, ktoré je v zhode s Božími pravidlami a Božím zámerom. A ako vidíme, tak nech ide o ktorýkoľvek zo zdrojov, tak všetky prechádzajú poradným orgánom (t.j. našim podvedomím). A úlohou nás, ako predsedu vlády, je naučiť sa rozlišovať, ktoré rady od nášho poradného orgánu sú pre štát prospešné, a ktoré naopak sú škodlivé. Predseda vlády na to môže použiť vlastnú intuíciu, ak to nevie spoľahlivo odborne posúdiť sám. A rady intuície majú vždy svoje špecifické emočné podfarbenie v závislosti od zdroja.
Ešte k pojmom podvedomie a nevedomie. Svojim spôsobom ide o to isté, len v ruštine a špecificky v KSB sa častejšie používa pojem "nevedomie" (bez-saznanie). Je to odvodené od toho, že v KSB sa psychika rozdeľuje na vedomú časť, ktorú bežne vnímame, a na nevedomú časť, do ktorej nevidíme. Hranicu medzi týmito zložkami je možné posúvať. Tí, čo si rozširujú vedomie, tak posúvajú aj túto hranicu, a teda začínajú vidieť aj časti toho, čo bolo podvedomím. No a keďže je reč o nevedomej zložke, tak to nazvali nevedomie.
Naposledy upravené:
