jardob
Člen personálu
Ešte by som chcel venovať pár slov špeciálne k téme „vektorov“ v DVTR.
Ide o to, že v originály je tento pojem trochu nedostatočne vysvetlený. Najmä z hľadiska jeho použitia v praxi a na príkladoch, čo vedie k tomu, že u rôznych ľudí vznikajú rôzne obrazy toho, čo vektor cieľov je a nie je, a ako by mal v praxi fungovať.
Z môjho pohľadu termínu „vektor cieľov“ najviac zodpovedá termín „hierarchicky usporiadaný zoznam cieľov“. Že je to naozaj tak, skúsim potvrdiť aj uvedením viacerých citátov z originálu:
„Vektor cieľov riadenia sa vytvára na základe subjektívnej vôle, ako hierarchicky usporiadaný zoznam jednotlivých cieľov riadenia, ktoré v prípade ideálneho (bezchybného) riadenia majú byť uskutočnené. Poradie nasledovania jednotlivých cieľov v ňom je opačné poradiu postupného vynúteného zrieknutia sa každého z nich v prípade, ak nie je možné uskutočniť celý zoznam cieľov. Preto na prvom mieste vektora cieľov je umiestnený ten najdôležitejší cieľ, a na poslednom je umiestnený ten najmenej dôležitý, ktorého sa môžeme zrieknuť ako prvého.“
„V tom najvšeobecnejšom prípade sa termínom «vektor» myslí: nie úsečka so šípkou ukazujúcou smer, ale usporiadaný zoznam (t. j. s číslami) obsahujúci informáciu rôzneho druhu. U každého druhu informácie musí byť definovateľná (aspoň nejako) aj miera rozsahu. Vďaka tomu sčítanie a odčítanie vektorov disponuje určitým zmyslom, definovaným pri vytváraní vektorového priestoru parametrov. Práve preto vektor cieľov nie je dopravná šípka «tadiaľ», hoci zmysel takejto dopravnej šípky je tiež blízky k pochopeniu «vektora cieľov riadenia».“
„Obrazne povedané: vektor cieľov je očíslovaný zoznam želaní, ktorých poradie dôležitosti je opačné vynútenému sa zrieknutiu jednotlivých želaní.“
Všetky tieto citáty nasvedčujú tomu, že vektor cieľov je skutočne akýsi zoznam toho, ČO chcem na konci dosiahnuť, a nie AKO to chcem dosiahnuť (pomocou akých prechodných úloh/cieľov/zadaní). Podľa tejto definície je to vlastne zoznam osobných priorít vo vzťahu k tejto úlohe.
Napr. v živote často hovoríme o takých hodnotách ako láska, zdravie, peniaze. Toto tiež môže byť náš osobný vektor cieľov samoriadenia nášho života. Ak má človek svoj životný vektor cieľov v poradí: 1. láska, 2. zdravie, 3. peniaze, tak sa správa jedným spôsobom. No ak má svoj životný vektor usporiadaný opačne: 1. peniaze, 2. zdravie, 3. láska, tak sa bude v živote chovať celkom ináč a odlišne bude pristupovať ku všetkým úlohám života.
Podobne aj podnikať môže niekto čisto kvôli tomu, aby mal čo najväčší zisk. No niekto iný môže mať odlišný zoznam priorít, a bude to robiť pre radosť z toho, čo ho baví. Alebo chce pomôcť regiónu. Preto peniaze budú len prostriedkom k dosiahnutiu vyšších cieľov v jeho zozname/vektore cieľov. Nebude zisku podriaďovať všetko ostatné...
Autori KSB graficky vektor cieľov tiež zobrazujú ako očíslovaný zoznam. Viď obrázok:
Ale ďalej môže vznikať paradox a nechápanie. Skúste si prečítať aj nasledovný citát z DVTR:
„V niektorých verziách teórie riadenia sa v tomto prípade používa aj termín «strom cieľov», čím sa poukazuje na prítomnosť súvislej postupnosti cieľov, ktorá sa môže v procese riadenia rozvetvovať, a ktorej ciele majú byť dosiahnuté počas reálneho riadenia v rôznych etapách procesu. Avšak ani variant so «stromom cieľov» nezodpovedá požiadavkám univerzálnosti terminológie, pretože, ako nám ukazuje prax používania aparátu sieťového plánovania, tak proces riadenia sa môže nielen rozvetvovať, ale jednotlivé procesy riadenia sa môžu po dosiahnutí určitých prechodných cieľov znova zlučovať do jedného. V takomto prípade by súhrn cieľov bolo možné nazývať termínom «sieť cieľov», ten by však nebol intuitívne pochopiteľný. Preto dávame prednosť rozšírenej interpretácii termínu «vektor cieľov riadenia», vrátane toho prípadu, keď sa vektor cieľov môže v procese riadenia sám meniť ako funkcia času alebo funkcia matrice možného priebehu procesu riadenia a subjektívne zvolenej algoritmiky riadenia procesu.“
O čom to hovoria?! Kým doteraz bol vektor cieľov vysvetľovaný ako statický zoznam želaní podľa ich dôležitosti. Napr. 1. šťastie, 2. zdravie, 3. peniaze, tak tu začínajú hovoriť o meniacich sa cieľoch v čase, čo sa vlastne podobá nie vektoru cieľov ale už pracovnému postupu, ako tie ciele dosiahnuť, kde je na časovej osi nakreslený zoznam krokov, ktoré treba jeden po druhom vykonať, aby som sa ku konečným cieľom dopracoval. A takýto pracovný postup – plán – koncepcia riadenia naozaj môže vyzerať ako rozvetvujúca sa schéma, kde určité pracovné úlohy zadávam rôznym ľuďom, a tí zase ďalším, takže sa schéma rozrastá ako strom, a po splnení úloh sa vracajú do nejakého spoločného výstupu, produktu výroby.
Stromový diagram môže vyzerať nejako takto:
Alebo takto:
To je vlastne nakreslená deľba práce. No keď hovoria o rozvetvovaní a znovuspájaní sa, tak sa mi vybavuje koľajisko v železničnej stanici.
Napríklad jeden človek rozdelí úlohu štyrom ľuďom, a v tej chvíli začnú vedľa seba prebiehať štyri paralelné/súbežné procesy. Keď budú tieto úlohy splnené, tak sa vrátia zadávateľovi, a ten ich zloží do jedného výsledného produktu. Takto sa jedna „koľaj“ môže rozvetviť do viacerých „vlákien“ a po dokončení zase spojiť.
Ale je toto stále vektor cieľov? Veď na začiatku sa vektor cieľov vysvetľoval ako hierarchický zoznam želaní, od toho najdôležitejšieho až po tie najmenej dôležité, ktorých sa dokážeme vzdať, ak sa ich nepodarí splniť. Napr. peniaze oželiem, ak by to ohrozovalo moje zdravie a šťastie. Radšej zmeškám na schôdzku, než by som mal riskovať, že sa cestou na schôdzku v rýchlej jazde prizabijem. Toto znie ako viac-menej statický zoznam strategických cieľov. Ale to, čo spomínajú v poslednom citáte, že ciele sa môžu meniť v čase, rozvetvovať a zbiehať, to znie oveľa skôr, ako ten pracovný postup, koncepcia riadenia, ako krokový zoznam toho, čo mám urobiť ako prvé, čo ako druhé, čo ako tretie. T. j. znie to ako dynamický zoznam prechodných (taktických) cieľov, ktorý už nie je súčasťou vektora cieľov (3. etapa PFR), ale súčasťou koncepcie riadenia (4. etapa PFR), ktorá vzniká keď vymýšľam postup ako dosiahnuť strategické ciele, teda to, čo mám zapísané vo vektore cieľov.
Dynamický zoznam cieľov mi nehovorí ČO chcem dosiahnuť, ale AKO to chcem dosiahnuť. Napríklad chcem ísť z BA do Prahy. Praha je stabilný strategický cieľ. Praha je to, ČO chcem dosiahnuť. Spôsobov, AKO tento cieľ dosiahnuť, môže byť viacero. Navigácia mi môže ponúknuť rôzne trasy s celým zoznamom úsekov, cez ktoré treba prejsť. To jest navigácia mi ponúka zoznam dynamických/ v čase sa meniacich cieľov, ktoré treba postupne absolvovať, aby som sa do tej Prahy dostal – napr. najprv Kúty, potom Brno, a potom Praha. Kúty a Brno sú dynamické ciele (pomocné, prechodné), a Praha je ten skutočný strategický cieľ. No môžem si zvoliť aj inú trasu. Môžem ísť mimo diaľnice cez množstvo malých dediniek. Tie dedinky sú ciele meniace sa v čase. Ale Praha je cieľom, ktorý sa v čase nemení, je to strategický cieľ. Môžem si vybrať aj trasu cez Rakúsko.
Ak má niekto strategické ciele (vo vektore cieľov) 1. mravnosť. 2. zarobiť si v podnikaní, tak to zďaleka nebude mať tak ľahké, ako niekto, kto má tieto ciele opačne: 1. zarobiť si v podnikaní, 2. mravnosť.
Kto má na prvom mieste zisk, to je jeho strategický cieľ, a otvára sa mu množstvo ciest zložených z dynamických cieľov, ktoré ho k tomuto jednému cieľu privedú. Ale dynamické ciele, to už nie je vektor, ale je to koncepcia riadenia, pracovný postup, plán jazdy. Jedna z viacerých možných trás, spôsobov ako postupovať a dostať sa k cieľu.
Ide o to, že v originály je tento pojem trochu nedostatočne vysvetlený. Najmä z hľadiska jeho použitia v praxi a na príkladoch, čo vedie k tomu, že u rôznych ľudí vznikajú rôzne obrazy toho, čo vektor cieľov je a nie je, a ako by mal v praxi fungovať.
Z môjho pohľadu termínu „vektor cieľov“ najviac zodpovedá termín „hierarchicky usporiadaný zoznam cieľov“. Že je to naozaj tak, skúsim potvrdiť aj uvedením viacerých citátov z originálu:
„Vektor cieľov riadenia sa vytvára na základe subjektívnej vôle, ako hierarchicky usporiadaný zoznam jednotlivých cieľov riadenia, ktoré v prípade ideálneho (bezchybného) riadenia majú byť uskutočnené. Poradie nasledovania jednotlivých cieľov v ňom je opačné poradiu postupného vynúteného zrieknutia sa každého z nich v prípade, ak nie je možné uskutočniť celý zoznam cieľov. Preto na prvom mieste vektora cieľov je umiestnený ten najdôležitejší cieľ, a na poslednom je umiestnený ten najmenej dôležitý, ktorého sa môžeme zrieknuť ako prvého.“
„V tom najvšeobecnejšom prípade sa termínom «vektor» myslí: nie úsečka so šípkou ukazujúcou smer, ale usporiadaný zoznam (t. j. s číslami) obsahujúci informáciu rôzneho druhu. U každého druhu informácie musí byť definovateľná (aspoň nejako) aj miera rozsahu. Vďaka tomu sčítanie a odčítanie vektorov disponuje určitým zmyslom, definovaným pri vytváraní vektorového priestoru parametrov. Práve preto vektor cieľov nie je dopravná šípka «tadiaľ», hoci zmysel takejto dopravnej šípky je tiež blízky k pochopeniu «vektora cieľov riadenia».“
„Obrazne povedané: vektor cieľov je očíslovaný zoznam želaní, ktorých poradie dôležitosti je opačné vynútenému sa zrieknutiu jednotlivých želaní.“
Všetky tieto citáty nasvedčujú tomu, že vektor cieľov je skutočne akýsi zoznam toho, ČO chcem na konci dosiahnuť, a nie AKO to chcem dosiahnuť (pomocou akých prechodných úloh/cieľov/zadaní). Podľa tejto definície je to vlastne zoznam osobných priorít vo vzťahu k tejto úlohe.
Napr. v živote často hovoríme o takých hodnotách ako láska, zdravie, peniaze. Toto tiež môže byť náš osobný vektor cieľov samoriadenia nášho života. Ak má človek svoj životný vektor cieľov v poradí: 1. láska, 2. zdravie, 3. peniaze, tak sa správa jedným spôsobom. No ak má svoj životný vektor usporiadaný opačne: 1. peniaze, 2. zdravie, 3. láska, tak sa bude v živote chovať celkom ináč a odlišne bude pristupovať ku všetkým úlohám života.
Podobne aj podnikať môže niekto čisto kvôli tomu, aby mal čo najväčší zisk. No niekto iný môže mať odlišný zoznam priorít, a bude to robiť pre radosť z toho, čo ho baví. Alebo chce pomôcť regiónu. Preto peniaze budú len prostriedkom k dosiahnutiu vyšších cieľov v jeho zozname/vektore cieľov. Nebude zisku podriaďovať všetko ostatné...
Autori KSB graficky vektor cieľov tiež zobrazujú ako očíslovaný zoznam. Viď obrázok:
Ale ďalej môže vznikať paradox a nechápanie. Skúste si prečítať aj nasledovný citát z DVTR:
„V niektorých verziách teórie riadenia sa v tomto prípade používa aj termín «strom cieľov», čím sa poukazuje na prítomnosť súvislej postupnosti cieľov, ktorá sa môže v procese riadenia rozvetvovať, a ktorej ciele majú byť dosiahnuté počas reálneho riadenia v rôznych etapách procesu. Avšak ani variant so «stromom cieľov» nezodpovedá požiadavkám univerzálnosti terminológie, pretože, ako nám ukazuje prax používania aparátu sieťového plánovania, tak proces riadenia sa môže nielen rozvetvovať, ale jednotlivé procesy riadenia sa môžu po dosiahnutí určitých prechodných cieľov znova zlučovať do jedného. V takomto prípade by súhrn cieľov bolo možné nazývať termínom «sieť cieľov», ten by však nebol intuitívne pochopiteľný. Preto dávame prednosť rozšírenej interpretácii termínu «vektor cieľov riadenia», vrátane toho prípadu, keď sa vektor cieľov môže v procese riadenia sám meniť ako funkcia času alebo funkcia matrice možného priebehu procesu riadenia a subjektívne zvolenej algoritmiky riadenia procesu.“
O čom to hovoria?! Kým doteraz bol vektor cieľov vysvetľovaný ako statický zoznam želaní podľa ich dôležitosti. Napr. 1. šťastie, 2. zdravie, 3. peniaze, tak tu začínajú hovoriť o meniacich sa cieľoch v čase, čo sa vlastne podobá nie vektoru cieľov ale už pracovnému postupu, ako tie ciele dosiahnuť, kde je na časovej osi nakreslený zoznam krokov, ktoré treba jeden po druhom vykonať, aby som sa ku konečným cieľom dopracoval. A takýto pracovný postup – plán – koncepcia riadenia naozaj môže vyzerať ako rozvetvujúca sa schéma, kde určité pracovné úlohy zadávam rôznym ľuďom, a tí zase ďalším, takže sa schéma rozrastá ako strom, a po splnení úloh sa vracajú do nejakého spoločného výstupu, produktu výroby.
Stromový diagram môže vyzerať nejako takto:
Alebo takto:
To je vlastne nakreslená deľba práce. No keď hovoria o rozvetvovaní a znovuspájaní sa, tak sa mi vybavuje koľajisko v železničnej stanici.
Napríklad jeden človek rozdelí úlohu štyrom ľuďom, a v tej chvíli začnú vedľa seba prebiehať štyri paralelné/súbežné procesy. Keď budú tieto úlohy splnené, tak sa vrátia zadávateľovi, a ten ich zloží do jedného výsledného produktu. Takto sa jedna „koľaj“ môže rozvetviť do viacerých „vlákien“ a po dokončení zase spojiť.
Ale je toto stále vektor cieľov? Veď na začiatku sa vektor cieľov vysvetľoval ako hierarchický zoznam želaní, od toho najdôležitejšieho až po tie najmenej dôležité, ktorých sa dokážeme vzdať, ak sa ich nepodarí splniť. Napr. peniaze oželiem, ak by to ohrozovalo moje zdravie a šťastie. Radšej zmeškám na schôdzku, než by som mal riskovať, že sa cestou na schôdzku v rýchlej jazde prizabijem. Toto znie ako viac-menej statický zoznam strategických cieľov. Ale to, čo spomínajú v poslednom citáte, že ciele sa môžu meniť v čase, rozvetvovať a zbiehať, to znie oveľa skôr, ako ten pracovný postup, koncepcia riadenia, ako krokový zoznam toho, čo mám urobiť ako prvé, čo ako druhé, čo ako tretie. T. j. znie to ako dynamický zoznam prechodných (taktických) cieľov, ktorý už nie je súčasťou vektora cieľov (3. etapa PFR), ale súčasťou koncepcie riadenia (4. etapa PFR), ktorá vzniká keď vymýšľam postup ako dosiahnuť strategické ciele, teda to, čo mám zapísané vo vektore cieľov.
Dynamický zoznam cieľov mi nehovorí ČO chcem dosiahnuť, ale AKO to chcem dosiahnuť. Napríklad chcem ísť z BA do Prahy. Praha je stabilný strategický cieľ. Praha je to, ČO chcem dosiahnuť. Spôsobov, AKO tento cieľ dosiahnuť, môže byť viacero. Navigácia mi môže ponúknuť rôzne trasy s celým zoznamom úsekov, cez ktoré treba prejsť. To jest navigácia mi ponúka zoznam dynamických/ v čase sa meniacich cieľov, ktoré treba postupne absolvovať, aby som sa do tej Prahy dostal – napr. najprv Kúty, potom Brno, a potom Praha. Kúty a Brno sú dynamické ciele (pomocné, prechodné), a Praha je ten skutočný strategický cieľ. No môžem si zvoliť aj inú trasu. Môžem ísť mimo diaľnice cez množstvo malých dediniek. Tie dedinky sú ciele meniace sa v čase. Ale Praha je cieľom, ktorý sa v čase nemení, je to strategický cieľ. Môžem si vybrať aj trasu cez Rakúsko.
Ak má niekto strategické ciele (vo vektore cieľov) 1. mravnosť. 2. zarobiť si v podnikaní, tak to zďaleka nebude mať tak ľahké, ako niekto, kto má tieto ciele opačne: 1. zarobiť si v podnikaní, 2. mravnosť.
Kto má na prvom mieste zisk, to je jeho strategický cieľ, a otvára sa mu množstvo ciest zložených z dynamických cieľov, ktoré ho k tomuto jednému cieľu privedú. Ale dynamické ciele, to už nie je vektor, ale je to koncepcia riadenia, pracovný postup, plán jazdy. Jedna z viacerých možných trás, spôsobov ako postupovať a dostať sa k cieľu.
Naposledy upravené: