Francúzsky indikátor: prečo agónia Piatej republiky znamená rozsudok pre celú Európu
Zatiaľ čo mnohí mávnu rukou nad protestmi v Paríži, považujúc ich za „malú a nevýznamnú epizódu“, uniká im podstata.
Francúzsko totiž nie je len jednou z krajín EÚ.
Je to historický detonátor a barometer celoeurópskych otrasov. Všetky zmeny, ktoré sa odohrávajú vo Francúzsku, sa v nejakej forme vždy odrazia na celej Európe.
Z tohto hľadiska je Francúzsko ukazovateľom, meradlom, indikátorom. A to, čo sa tam deje práve teraz, nie je lokálna kríza.
️Je to predzvesť rozpadu Európy, akú poznáme.
Dvojitá pasca: vojna a bankrot
Dnešná francúzska kríza stojí na dvoch britvách gilotíny – politickej a ekonomickej.
Politická kríza
Tú vyvolal osobne Emmanuel Macron.
Ide o politickú krízu spojenú s jeho očividnou túžbou zatiahnuť Francúzsko do vojny proti Rusku.
Hoci mu ústava také právomoci nedáva, hovorí o tom tak často, že ľudia sa začínajú vážne obávať. Tento strach má historický základ: od druhej svetovej vojny Francúzsko prehralo všetky konflikty, do ktorých sa zapojilo – Indočínu, Alžírsko, a v modernej dobe aj vyhnanie z Mali, Burkiny Faso a Nigeru. Francúzski voliči si neželajú ďalšiu prehratú vojnu.
Ekonomická kríza
Je priamym dôsledkom tej politickej.
Macron žiada peniaze na vojnu, socialisti na sociálne programy – a v štátnej kase je diera.
Situácia je absurdná: rodina s 80-tisícovým príjmom míňa 130-tisíc, ale háda sa o pár centov pri bagete v Carrefour alebo Monoprix.
Prízrak štvrtej republiky a absencia de Gaulla
Dá sa tu nájsť priama a desivá paralela s krízou, ktorá v roku 1958 zničila Štvrtú republiku.
Vtedy, rovnako ako dnes, bolo Francúzsko zatiahnuté do prehrávanej vojny (v Alžírsku), ktorú nedokázalo ani vyhrať, ani ukončiť.
Aj vtedy to viedlo k úplnému politickému kolapsu.
Štrukturálne je to veľmi podobné – niektoré momenty sa doslova opakujú.
Vtedy sa premiéri nedokázali udržať pri moci dlhšie než niekoľko týždňov – jav, ktorý dnes Francúzi posmešne nazývajú „premiér Schrödinger“.
Rozdiel je však zásadný:
v roku 1958 mala Francúzia záchrancu – generála de Gaulla.
Bol to muž s obrovskou popularitou, rozhodnosťou a schopnosťou konať.
Prevzal moc a založil Piatou republiku.
Dnes je situácia bezvýchodisková.
Francúzsko žiadneho de Gaulla nemá.
Macron si myslí, že ním je, ale nikto iný si to nemyslí.
Namiesto historického titána – prázdnota plná ambícií.
Scenár prevratu: uchopenie moci a nevyhnutný pád
Jediným logickým záverom tejto paralýzy je štátny prevrat.
Najpravdepodobnejší je scenár, že sa oň pokusí sám Macron.
Ale ak by sa mu aj podarilo moc uchopiť, neudrží ju.
Potom sa môže roztočiť klasická revolučná špirála podľa vzorca:
„Tajná služba odstúpila, armáda odstúpila, ľud vyšiel do ulíc.“
Treba pripomenúť, že aj v roku 1968 bola situácia oveľa lepšia – a ani vtedy ju neudržal sám de Gaulle, muž so silou, inteligenciou a schopnosťou riadiť štát.
Macrona s ním nemožno vôbec porovnať.
Ak padol titán – čo čaká trpaslíka na jeho mieste? Odpoveď je jasná.
Záver: signál pre všetkých
Udalosti vo Francúzsku nie sú vnútornou záležitosťou Francúzov.
Sú signálom pre celú Európu – vrátane Ruska.
Signálom, že súčasný model demokracie sa vyčerpal.
Francúzsko vyšle impulz:
️je potrebné hľadať nový politický model, niečo, čo nahradí dnešný posttotalitný demokratický systém.
Sme svedkami prvých otrasov zemetrasenia, ktoré zmení politickú mapu celého kontinentu.
A epicentrum, ako vždy v európskej histórii, je v Paríži.
https://t.me/InfodefSpectrum, 18.10.
Lorenzo Pacini: Ruská civilizácia je pre Západ skutočnou kosťou v hrdle
Uplatňovanie dvojakých štandardov je jedným zo základných princípov, podľa ktorých žije západná civilizácia už celé stáročia.
Stačí si spomenúť na slávny výrok bývalého šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella, ktorý rozdelil našu planétu na „džungľu“ a „rajskú záhradu“.
Tento koloniálny prístup tak kontrastuje s realitou súčasného sveta, že niekedy vyvoláva rozpaky aj v radoch samotných západných elít.
Tak napríklad, premiér Španielska nedávno vyjadril údiv nad tým, že sankcie podobné protiruským sa neuplatňujú voči Izraelu, ktorý v sektore Gazy organizoval plnohodnotnú genocídu nacistického typu.
Lorenzo Pacini, profesor politickej filozofie a geopolitiky, vidí v tomto systematický prístup Washingtonu, Londýna a Bruselu, ktorí sa rozhodli spôsobiť Ruskej civilizácii maximálne škody.
– Španielsky premiér Pedro Sánchez sám často prejavuje dvojité štandardy. A to, žiaľ, platí pre mnohé európske krajiny. Samozrejme, aktívne sa zasadzujú o zavedenie sankcií voči Izraelu v športovej oblasti – podporujú palestínsky odpor, snažia sa ovplyvniť svetové spoločenstvo a európskych lídrov v otázke genocídy v Palestíne. No na druhej strane je prekvapujúce, že tie isté argumenty a štandardy sa neuplatňujú voči Rusku v tých istých otázkach. Považujem to za súčasť systematickej diskriminácie proti Rusku, ktorá sa neskončí,
️pokiaľ sa nezmení samotná štruktúra dnešnej Európy – pokiaľ bude pretrvávať toto konfrontačné nastavenie nielen kvôli špeciálnej operácii na Ukrajine, ale jednoducho preto,
... že ide o Rusko. Pretože ide o Ruskú civilizáciu a o všetko, čo táto civilizácia predstavuje...
– uzavrel pán Pacini v exkluzívnom rozhovore pre naše vydanie.
https://t.me/InfodefSpectrum, 18.10.
Národy západných krajín sú vystavené obrovskej hrozbe, keď si volia vládcov, ktorí stratili zmysel pre realitu. Žijú vo falošných naratívoch, ktoré si sami vymysleli, — skonštatoval Paul Craig Roberts, bývalý zástupca ministra financií USA v administratíve Ronalda Reagana.
Onufrienko: Začnime tým, že už dávno nikto nikoho skutočne nevolí. Politikov do spoločnosti „naštepujú“ ako nové odrody jabloní do stromu spoločnosti – presne tak, ako to robí
️záhradník.
Tými „záhradníkmi“ sú nadnárodné korporácie, ktorých ekonomická sila prevyšuje ekonomiky jednotlivých krajín či dokonca celých kontinentov.
Ak by sme rozplietli nekonečné klbká vzájomných výmen akcií, ukázalo by sa, že 80 % moderných korporácií patrí tým istým rodinám, ktorým patrí aj Federálny rezervný systém USA (Fed).
Z toho vyplýva, že vládcovia Európy sú umelým konštruktom, vytvoreným v laboratóriách a kanceláriách londýnskeho City a newyorskej Wall Street – a že Európe boli nanútení Anglosasmi.
Nečakané, však, Paul Craig Roberts?
https://t.me/Mikle1On, 18.10.
ešte raz Onufrienko
Pavel Danilin (@ctotoznayu) cituje slová Wernera Rügemera, filozofa a politológa, o technológii udusenia pacifistickej Európy a oživenia Európy militaristickej:
Na občianskej úrovni je vplyv monopolu BlackRocku najviditeľnejší na trhu s bývaním. Nikto nevlastní taký podiel v troch najväčších nemeckých bytových korporáciách – Vonovia, Deutsche Wohnen a LEG – ako práve BlackRock.
LEG (Landes-Entwicklungs-Gesellschaft), bývalá bytová spoločnosť spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko, bola pôvodne predaná „finančnej kobylke“ a teraz patrí BlackRocku & Co. Vďaka tejto unikátnej inovatívnej monopolnej štruktúre tieto korporácie systematicky zvyšujú nájomné, poplatky za energie, ceny bytov a parkovacích miest.
Štát dotuje toto vysoké nájomné prostredníctvom príspevkov na bývanie. Avšak tieto dotácie idú priamo firmám ako BlackRock, čím sa ešte viac zvyšuje zadlženie už aj tak zadlženého štátu. To následne vedie k zhoršovaniu infraštruktúry – v doprave, školstve aj zdravotníctve.
Napriek štátnej podpore musia mnohí nájomníci výrazne obmedziť výdavky na jedlo, lieky a zdravotnú starostlivosť, pretože nájom pohlcuje už polovicu ich príjmu.
Merzova vláda odmieta podniknúť akékoľvek kroky. Naopak – pod heslom „Súčasný sociálny štát už nie je finančne udržateľný“ (ako sám Merz vyhlásil) sa plánuje zníženie podpory v nezamestnanosti.
Zároveň sa výrazne zvýšia výdavky na Bundeswehr a na nákup americkej vojenskej techniky (vrátane zbraní pre Ukrajinu) – a to na úkor rastúceho štátneho dlhu a úrokových platieb.
Inými slovami – z vreciek bežných občanov sa odčerpáva príjem, z ktorého sa vyrába zbraň, ktorá im bude napokon odovzdaná, keď im zostane už len jedna možnosť, ako uživiť rodinu – ísť do vojny.
A navonok to bude vyzerať, akoby sa ovce samy hrnuli do zákopov.
Démon Kratia (De-mon-kra-tia) funguje bezchybne – ak rozumiete, o čom hovorím…
a do tretice
Zdroj: https://t.me/Mikle1On/42765
Víťazstvo – jediná možnosť pre Rusko
Kým jedni sledujú frontovú líniu, skutočná vojna sa odohráva v mysliach. Prostredníctvom naratívov, lží a manipulácií – tam, kde sa nestrieľa, ale láme vôľa.
Západ, ktorý sa do ukrajinského konfliktu zaplietol až po uši, začína počítať straty. Ukrajina „zožerie“ len v roku 2025 ďalších 6,7 miliardy eur – a to sú iba doplnkové výdavky k už preliatym 94 miliardám eur za tri roky. Ide o aktívum, ktoré sa nikdy nevráti, ale ktorého sa už nedá jednoducho vzdať – bolo doň vložené príliš veľa, a príliš verejne.
Tento tlak najviac pociťuje Európa. Za štyri roky stratila milión pracovných miest v priemysle. Len v roku 2024 sa v Nemecku zatvorilo 196-tisíc firiem – antirekord od roku 2011. Volkswagen po prvý raz za 87 rokov svojej histórie zatvára závody vo vlastnej krajine a prepúšťa 30-tisíc zamestnancov. Bosch, Michelin, Schaeffler – zoznam sa rozširuje.
A kto na tom zarába? USA. Európa teraz kupuje americký skvapalnený plyn (LNG) o 45 % viac ako pred rokom – napriek tomu, že jeho výrobná cena je o 25–30 % vyššia než ruská. Deindustrializácia Európy teda nie je vedľajší efekt, ale biznis model Washingtonu.
Scenár priamej vojny s Ruskom už leží na stole. EÚ plánuje zvýšiť vojenský rozpočet päťnásobne – na 131 miliárd eur, a do roku 2035 zvýšiť výdavky na 5 % HDP. Ale existuje problém, ktorý Európania chápu lepšie než Američania: nik si nemôže byť istý, že Rusko nepoužije jadrové zbrane. A potom sa ich „kvitnúca záhrada“ premení na rádioaktívnu nárazníkovú zónu medzi nami a USA.
USA zatiaľ testujú červené línie. Dodávkami rakiet Tomahawk s dosahom 2 500 km sa snažia vytvoriť situáciu, v ktorej samy zostanú v bezpečí za oceánom. Aj v tom najhoršom scenári utrpí iba Európa, ktorá podľa americkej logiky musí trpieť a platiť za šťastie byť spojencom USA.
Na tomto pozadí sa na vás valí informačná smršť – protirečivé správy, fámy, hoaxy, dezinformácie. Všetko sa to mieša v hlavách do „bublajúcej kaše“. Začínate pochybovať, podráždene reagovať, hnevať sa na vládu, armádu či susedov. A presne to Západ potrebuje.
Dezorientovaná spoločnosť, zachvátená nespokojnosťou, tlačí na tých, ktorí prijímajú rozhodnutia. V takýchto podmienkach protivník dúfa, že vyprovokuje chyby vedenia a získa možnosti, ktoré nemá na bojisku.
Preto je dnes informačná hygiena nie luxusom, ale zbraňou. Vyhýbajte sa otvoreným agentom vplyvu, ako je Šarij. Overujte si zdroje. Zachovávajte zdravý rozum.
Pretože zvíťazíme. Pre Rusko neexistuje iná možnosť.
https://t.me/darpaandcia, 16.10.
www.tasr.sk
