Prejav Marka Carneyho v Davose
Video: (
Zdroj: http://www.youtube.com/watch?v=uStuQ-TbL9k
Prejav kanadského premiéra Marka Carneyho na Svetovom ekonomickom fóre v Davose
si všíma rozpad globálneho poriadku založeného na pravidlách a jeho nahradenie érou súperenia veľmocí. Carney zdôrazňuje, že krajiny musia prestať predstierať funkčnosť starých systémov a namiesto toho prijať hodnotový realizmus, ktorý spája pragmatické záujmy s pevnými zásadami. Kanada v tejto súvislosti aktívne posilňuje svoju strategickú autonómiu prostredníctvom masívnych domácich investícií do obrany a technológií, pričom zároveň diverzifikuje svoje zahraničné partnerstvá. Autor vyzýva ostatné stredne veľké mocnosti, aby vytvorili koalície ochotných, ktoré dokážu spoločne čeliť ekonomickému nátlaku a zabezpečiť kolektívnu odolnosť. Text tak vykresľuje cestu k novej forme suverenity, ktorá nie je postavená na izolácii, ale na schopnosti odolávať tlaku v nestabilnom svete.
V bodoch:
• Koniec medzinárodného poriadku založeného na pravidlách: Carney konštatuje, že éra stability a predvídateľných pravidiel sa končí a je nahradená rivalitou veľmocí, kde silní robia, čo môžu, a slabí trpia. Priznáva, že tento poriadok bol čiastočne fikciou, ktorú stredné mocnosti akceptovali kvôli výhodám, ale tento model už nefunguje.
• Odkaz Václava Havla a „život v lži“: Carney využíva Havlov príbeh o zeleninárovi, aby ilustroval, že systémy prežívajú len vďaka tomu, že ľudia predstierajú vieru v ich rituály. Vyzýva krajiny a firmy, aby „zložili svoje tabule z okien“ a prestali predstierať, že starý poriadok stále funguje.
• Zneužívanie ekonomickej integrácie: V súčasnosti veľmoci využívajú ekonomickú integráciu ako zbraň – prostredníctvom ciel, finančnej infraštruktúry a dodávateľských reťazcov vyvíjajú nátlak na iné štáty. Pre stredné mocnosti sa integrácia stáva zdrojom podriadenosti, ak nie je sprevádzaná strategickou autonómiou.
• Stratégia „hodnotového realizmu“: Kanada prechádza na prístup, ktorý kombinuje zásadovosť v hodnotách (suverenita, ľudské práva) s pragmatizmom pri uznávaní rozdielnych záujmov partnerov. Cieľom je brať svet taký, aký je, a nie taký, aký by sme si ho želali.
• Budovanie vnútornej sily a suverenity: Suverenita je po novom definovaná ako schopnosť odolávať nátlaku. Kanada preto investuje bilión dolárov do kritických oblastí ako AI, energetika a nerasty, odstraňuje vnútorné obchodné bariéry a do konca desaťročia zdvojnásobí výdavky na obranu.
• „Variabilná geometria“ spojenectiev: Namiesto spoliehania sa na oslabené multilaterálne inštitúcie (OSN, WTO) Kanada vytvára účelové koalície pre konkrétne témy, ako sú kritické nerasty, AI alebo obrana Arktídy. Príkladom je budovanie obchodného mosta medzi Transpacifickým partnerstvom a EÚ.
• Geopolitické postoje:
Arktída a Rusko: Rusko je v Arktíde reálnou hrozbou, čo si vyžaduje posilnenie vojenských kapacít (ponorky, radary) a pevnú podporu suverenity Grónska.
Čína: Kanada s Čínou uzatvorila strategické partnerstvo s jasnými „mantinelmi“ (guardrails), ktoré sa zameriava na vzájomne výhodné oblasti ako energetika alebo poľnohospodárstvo.
Blízky východ: Kanada bola pozvaná do iniciatívy „Board of Peace“ (Rada mieru), pričom zdôrazňuje potrebu humanitárnej pomoci pre Gazu a smerovanie k riešeniu dvoch štátov.
• Odmietnutie nostalgie: Carney zdôrazňuje, že starý svet sa nevráti a nostalgia nie je stratégia. Stredné mocnosti sa musia spojiť, aby vytvorili „tretiu cestu“, inak zostanú v pozícii tých, o ktorých sa rozhoduje bez nich.
Zdroj: https://t.me/spravydomozaiky/33845
www.teraz.sk
Izrael. Kancelář premiéra 21. ledna oznámila, že Benjamin Netanjahu přijímá Trumpovo nabídku vstoupit do „Rady míru“. Přestože 17. ledna tamtéž uvedli, že oznámené složení výkonného výboru organizace je v rozporu s politikou Izraele.
Poslanec Evropského parlamentu prohlásil, že Evropská komise v čele s Ursulou von der Leyen zavírá oči před korupcí v Zelenkého okolí a nadále posílá Ukrajině miliardy eur. Podle něj to nelze vysvětlit evropským daňovým poplatníkům vzhledem ke skandálům v ukrajinském energetickém sektoru.
