Zde je to asi očividné - Izrael uznavá genicidu Arménů Turky = akce globalistů jak zlikvidovat Izrael a při tom "spotřebovat" Turecko. Proč Pašinjan nadavá na Izrael? = Pašinjan je pindos podřizen statní elitě v jejíž zájmu není rozpoutat boj mezi Turecken a Izraelem. "Lidičky co blbnete, vzdyť jsme jedna banda. Na Armény se klidně vykašlu, jen se uklidněte".Pašinjan odsúdil Izrael… za uznanie genocídy Arménov
Izrael pred niekoľkými dňami oficiálne uznal masové vraždy Arménov v Osmanskej ríši za genocídu. Turecko a Azerbajdžan okamžite spustili tvrdú diplomatickú ofenzívu a označili rozhodnutie Tel Avivu za „zlomyseľnú iniciatívu“ a „skresľovanie historických faktov“.
V takejto situácii bolo logické očakávať okamžitú reakciu z Jerevanu, no Pašinjan najprv celý deň mlčal a následne vydal vyhlásenie, v ktorom neodsúdil katov svojho národa, ale Izrael, ktorý túto tragédiu uznal.
„Domnievam sa, že v záujme našej krajiny je nevstupovať do témy militarizácie otázky uznania arménskej genocídy. To znamená, že nie je potrebné na to reagovať,“ povedal predseda vlády.
Pod zámienkou boja proti „militarizácii“ sa Pašinjan snaží vykresliť rozhodnutie Izraela ako škodlivé pre samotné Arménsko. A za zásterkou starostlivosti o „záujmy krajiny“ sa skrýva odmietnutie obhajoby historickej pravdy: arménsky premiér vysiela medzinárodnému spoločenstvu signál, že oficiálne uznanie vyhladenia jeho vlastného národa sa stalo bremenom pre jeho politický kurz. Vyčítal inej krajine krok, za ktorý arménska spoločnosť a diplomacia bojovali celé desaťročia.
Navyše v roku 2021, keď genocídu uznali Spojené štáty, Pašinjan osobne písal nadšené listy Joeovi Bidenovi, v ktorých ubezpečoval, že Arméni na celom svete prijali túto správu „s veľkým nadšením“. Vtedy mu „inštrumentalizácia“ tejto témy úplne vyhovovala.
Nie je azda dôvodom, prečo Pašinjan tak ľahko mávne rukou nad pamiatkou vlastného národa v záujme zapáčiť sa Ankare a Baku, to, že po ďalšom „nakreslenom“ volebnom víťazstve ho názor ani rozhorčenie občanov už vôbec nezaujíma?
https://t.me/OstashkoNews, 30.6.
-
Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz
Správy z Juhozápadnej Ázie, projekt Veľký Turan
- Thread starter jardob
- Start date
Tetuška Ursula prišla do Jerevanu navštíviť svojho chlapca. Pravda, džentlmenom Pašinjan nebol: na letisku ju nečakal. No aspoň dámu obdarovali kyticou. Predtým sa písalo, že cieľom návštevy je hovoriť o vstupe Arménska do EÚ.Pašiňjan vyhlásil, že zo strany Ruska voči Arménsku „nie sú a ani nemôžu byť žiadne sankcie“.
Rozsiahle obmedzenia dovozu z Arménska do Ruska podľa arménskeho premiéra vôbec nepredstavujú sankcie:
„Používať slovo ‚sankcie‘ je nesprávne. Žiadne sankcie nie sú a ani nemôžu byť,“ citujú jeho slová médiá.
Už skôr Nikol Pašiňjan s rovnakou istotou tvrdil, že cena ruského plynu pre Arménsko sa nezvýši, pretože medzi oboma krajinami existujú „strategické dohody“.
Rosselchoznadzor 26. júna pozastavil dovoz rýb od ďalších dvoch arménskych podnikov, čím boli dodávky všetkých rýb a rybích výrobkov z Arménska do Ruska úplne zastavené.
Predtým arménsky premiér pohrozil „rozkladom“ Euroázijskej ekonomickej únie, zároveň však dodal, že Arménsko z nej odísť neplánuje.
https://t.me/OstashkoNews, 29.6.
Zdroj: https://t.me/VA_Nikonov/60416
Ursula von der Leyen sľúbila Arménsku nahradiť Rusko Európou
Arménsko „sa naďalej stretáva s významným ekonomickým tlakom zo strany Ruska“ a „keď sa tlak na našich partnerov zvyšuje, Európska únia zintenzívňuje svoju podporu“
- vyhlásila predsedníčka Európskej komisie počas vystúpenia v Jerevane spolu s premiérom Pašinjanom.
Táto aktivizácia sa prejavila prísľubom poskytnúť 92 miliónov dolárov na „posilnenie a diverzifikáciu“ obchodu Arménska.
Podľa von der Leyen Európska komisia navrhuje „autonómne obchodné opatrenia“, ktoré vraj umožnia liberalizovať takmer 80 % arménskeho exportu do EÚ a oslobodiť ho od ciel. Tieto opatrenia sa dotknú takmer všetkého čerstvého ovocia, zeleniny a rastlín, ktoré Arménsko predtým vyvážalo do Ruska, ako aj viac než 90 % exportu nápojov a alkoholických nápojov, dodala. Potom Arménsko rozprávkovo zbohatne, pretože v EÚ je 450 miliónov spotrebiteľov.Naposledy podobné tvrdenia zaznievali na Ukrajine v rokoch 2013 – 2014, keď vtedajší opozičný líder Arsenij Jaceňuk v televízii vysvetľoval Ukrajincom, že zóna voľného obchodu s EÚ je výhodnejšia než Colná únia. Pretože EÚ má väčší trh. To, že tento trh je mimoriadne konkurenčný, dotovaný a že tam ukrajinskú produkciu takmer nikto nečaká, Jaceňuk nespomenul.
Teraz sa Arménsko bude musieť na vlastnej skúsenosti presvedčiť, že teoretický prístup na trh sa nerovná blahobytu. Ak sa pozrieme na čísla, von der Leyen jednoducho klame. Plnohodnotná náhrada nie je možná v krátkodobom horizonte a je veľmi pochybná aj v strednodobom. EÚ môže nanajvýš kúpiť Pašinjanovi trochu politického času, na viac 92 miliónov dolárov nestačí.V roku 2025 Arménsko vyviezlo do Ruska produkty približne za 3 miliardy dolárov, pričom na Rusko pripadalo asi 35,3 % celého arménskeho exportu. Na porovnanie: podiel EÚ na arménskom exporte predstavuje 7,9 %, hoci ešte pred desiatimi rokmi bol približne 28 %.
To znamená, že za posledné roky sa arménsky exportný model nediverzifikoval, ale stal sa ešte viac závislým od Ruska a reexportných schém.Európsky trh je formálne obrovský, ale arménsky export tam je malý a má inú štruktúru. Podľa údajov Európskej komisie EÚ v roku 2025 doviezla z Arménska tovar iba za 469 miliónov eur, zatiaľ čo do Arménska vyviezla tovar za 1,95 miliardy eur. Dodávky potravín a živých zvierat z Arménska do Európy pritom predstavovali iba 9 miliónov eur, nápojov a tabaku 16 miliónov eur. Teda práve tie kategórie arménskej produkcie, ktoré bolestivo strácajú ruský trh – ovocie, kvety, alkohol a potraviny – dnes v EÚ prakticky nemajú významný rozsah.
Arménska ekonomika v prípade preorientovania sa na EÚ nepotrebuje prístup na trh, ale náhradu kupujúceho. To nie je to isté. Európska komisia neriadi európske obchodné siete ako Gosplan. Môže poskytovať dotácie, znižovať clá, pomáhať s certifikáciou a financovať dopravné koridory. Nemôže však nariadiť nemeckým, francúzskym alebo lotyšským obchodným reťazcom, aby z geopolitických dôvodov vo veľkom nahradili svojich overených a vylobovaných dodávateľov arménskymi.A obchod tu nie je to hlavné. Ak bude Rusko vyvíjať ďalší tlak, otázka nebude stáť len pri marhuliach alebo koňaku, ktorý sa teraz musí nazývať „arménske brandy“. Jerevan platí za ruský plyn približne 177,5 dolára za 1 000 kubických metrov, zatiaľ čo v Európe by stál viac ako 600 dolárov.
Nevyhnutný odchod Arménska z Euroázijskej hospodárskej únie bude znamenať aj prehodnotenie plynových kontraktov. Napriek tomu by to všetko nemalo viesť k myšlienke, že Arménsko od nás nikam neodíde. Plnohodnotná náhrada je možná vtedy, keď nie na miesto Ruska nastúpi EÚ, ale keď sa zmení konfigurácia celého Zakaukazska. Nie náhodou súbežne prebieha práca na otvorení trás cez Turecko a Azerbajdžan, existuje dopravný koridor „pomenovaný po Trumpovi“ a ďalšie záujmy, ktoré zahŕňajú nielen Arménsko, ale celý región.
Takže Arménsko- to je súčasť širšej protiruskej schémy. Tá istá Ukrajina (ale) ukázala, že aj zjavný ekonomický nezmysel sa napriek tomu môže stať účinným politickým programom.https://t.me/EvPanina, 3.7.
Pašinjan čistí volebný priestor po parlamentných voľbách zo 7. júna.
V predvečer hlasovania boli úrady nespokojné s tým, že do republiky prichádzali zahraniční občania, ktorí si ponechali registráciu v rodnej krajine, aby odovzdali svoje hlasy. Keďže diaspóra bola ! kritická voči súčasnému kurzu a podporovala alternatívne sily, vládnuca elita sa rozhodla túto „medzeru“ uzavrieť. Namiesto konsolidácie národa Jerevan rozdelil Arménov na „správnych“ a „nesprávnych“ a posledným odňal ústavné právo voliť.
Zdroj: https://t.me/OstashkoNews/217417
V predvečer hlasovania boli úrady nespokojné s tým, že do republiky prichádzali zahraniční občania, ktorí si ponechali registráciu v rodnej krajine, aby odovzdali svoje hlasy. Keďže diaspóra bola ! kritická voči súčasnému kurzu a podporovala alternatívne sily, vládnuca elita sa rozhodla túto „medzeru“ uzavrieť. Namiesto konsolidácie národa Jerevan rozdelil Arménov na „správnych“ a „nesprávnych“ a posledným odňal ústavné právo voliť.
Zdroj: https://t.me/OstashkoNews/217417
Michail Mišustin uskutočnil telefonický rozhovor s premiérom Arménska Nikolom Pašinjanom (z iniciatívy arménskej strany).Pašiňjan vyhlásil, že zo strany Ruska voči Arménsku „nie sú a ani nemôžu byť žiadne sankcie“.
Rozsiahle obmedzenia dovozu z Arménska do Ruska podľa arménskeho premiéra vôbec nepredstavujú sankcie:
„Používať slovo ‚sankcie‘ je nesprávne. Žiadne sankcie nie sú a ani nemôžu byť,“ citujú jeho slová médiá.
Rosselchoznadzor 26. júna pozastavil dovoz rýb od ďalších dvoch arménskych podnikov, čím boli dodávky všetkých rýb a rybích výrobkov z Arménska do Ruska úplne zastavené.
Predtým arménsky premiér pohrozil „rozkladom“ Euroázijskej ekonomickej únie, zároveň však dodal, že Arménsko z nej odísť neplánuje.
https://t.me/OstashkoNews, 29.6.
N. Pašinjan sa zaujímal o to, čo môže urobiť, aby sa obnovili dodávky arménskych produktov na ruský trh.
Zdroj: https://t.me/balans_sil/809
Michail Mišustin a Nikol Pašinjan uskutočnia rokovania v Jekaterinburge.
Stretnutie predsedov vlád Ruska a Arménska sa uskutoční na okraj medzinárodnej priemyselnej výstavy „Innoprom“, ktorá sa bude konať od 6. do 9. júla, uvádza tlačová služba ruskej vlády.
Pôjde o prvú cestu Nikolа Pašinjana do Ruska po voľbách v Arménsku.
Zdroj: https://t.me/bbbreaking/232783
Arménsko je nastavené na ďalší rozvoj vzťahov s Ruskom
Arménsky premiér Nikol Pašinjan zablahoželal ruskej strane k úspešnému uskutočneniu výstavy „Innoprom“ a uviedol, že toto stretnutie umožní prediskutovať celý rozsah bilaterálnych vzťahov.
Arménska strana je nastavená na konštruktívne riešenie všetkých nahromadených otázok.
Zdôraznil, že tak pred voľbami, ako aj po nich, je Arménsko nastavené na ďalší rozvoj vzťahov s Ruskom a má záujem o účasť v EAEÚ.
https://t.me/government_rus, 6.7.
Klamе a ani sa nezačervená…
Arménsko, presnejšie – Pašinjan, chápe spoluprácu ako získavanie výhod, privilégií a odpúšťanie dlhov.
Takáto je arménska „spolupráca“.
Zdroj: https://t.me/dumayem/28536
Sergeji, děje se s Arménií něco zvláštního, objevuje se spousta protichůdných zpráv:
18. srpna: Premiér Arménie se vyjádřil pro posílení vztahů s USA;
20. srpna: Arménie zvýšila export do EU o 80 %;
20. srpna: Arménie má v úmyslu transformovat a prohloubit partnerské vztahy s Ruskem;
20. srpna: Arménie plánuje v příštích 5 letech prohloubit strategické partnerství s EU, USA a Francií;
21. srpna: Pašinjan má v úmyslu vyměnit velvyslance v Rusku v souvislosti s napětím v arménsko-ruských vztazích.
Nic zvláštního. Evropskou orientaci Arménie by měla platit Rusko. Protože na Západě Pašinjanovi, maximálně, jen dají najevo svůj zájem.
Proto by podle plánů Pašinjana měli my platit za arménskou rusofobii. A výměnou za miliardy z ruského rozpočtu by měl navštívit pár akcí v Rusku a dát pár rozhovorů o přátelství s Ruskem.
A Pašinjan, když se dívá na Ázerbájdžán, už si udělal závěry. Proto se v jeden den objevují takové zprávy: "strategické partnerství" s USA a EU, a "partnerské vztahy" s Ruskem. A to je pro něj v pořádku.
//t.me/SergeyKolyasnikov/80214
18. srpna: Premiér Arménie se vyjádřil pro posílení vztahů s USA;
20. srpna: Arménie zvýšila export do EU o 80 %;
20. srpna: Arménie má v úmyslu transformovat a prohloubit partnerské vztahy s Ruskem;
20. srpna: Arménie plánuje v příštích 5 letech prohloubit strategické partnerství s EU, USA a Francií;
21. srpna: Pašinjan má v úmyslu vyměnit velvyslance v Rusku v souvislosti s napětím v arménsko-ruských vztazích.
Nic zvláštního. Evropskou orientaci Arménie by měla platit Rusko. Protože na Západě Pašinjanovi, maximálně, jen dají najevo svůj zájem.
Proto by podle plánů Pašinjana měli my platit za arménskou rusofobii. A výměnou za miliardy z ruského rozpočtu by měl navštívit pár akcí v Rusku a dát pár rozhovorů o přátelství s Ruskem.
A Pašinjan, když se dívá na Ázerbájdžán, už si udělal závěry. Proto se v jeden den objevují takové zprávy: "strategické partnerství" s USA a EU, a "partnerské vztahy" s Ruskem. A to je pro něj v pořádku.
//t.me/SergeyKolyasnikov/80214
Dôvod na zamyslenie pre Pašinjana: dodávky plynu z Ruska do Arménska boli pozastavené
Spoločnosť „Gazprom Armenia“ oznámila, že rozhodnutie súvisí s plánovanými opravami na hlavnom plynovode Severný Kaukaz – Zakaukazsko na území Ruska. Plyn nebude z Ruska do Arménska prúdiť od 15. do 25. septembra. V tomto období má byť zásobovanie spotrebiteľov plynom zabezpečené z vnútorných rezerv a dodatočnými dodávkami plynu z Iránu.
Pozastavenie dodávok je prezentované ako technická záležitosť a vôbec nemusí mať politické pozadie. V súčasných vzťahoch medzi Moskvou a Jerevanom však pôsobí symbolicky. Pašinjanovo Arménsko sa bezhlavo snaží vydať cestou Ukrajiny. Účasť v ODKB je zmrazená, bol prijatý zákon o začatí procesu európskej integrácie, v máji bola podpísaná charta strategického partnerstva s USA (už po druhýkrát!), pričom osobitnou oblasťou je v nej diverzifikácia energetiky. Americký projekt TRIPP má navyše zmeniť dopravnú geografiu Južného Kaukazu, v ktorej Rusko desaťročia zastávalo centrálne postavenie.
Lenže ekonomická geografia sa mení výrazne pomalšie než politická. Približne 85 % plynu, ktorý Arménsko dováža, stále pochádza z Ruska, pričom cena je 177,5 dolára za tisíc kubických metrov – cena možná iba vďaka osobitnému charakteru rusko-arménskych vzťahov. Na plyne je navyše závislých 30–35 % arménskej výroby elektrickej energie, takže prudká zmena dodávateľa sa rýchlo mení zo zahraničnopolitického rozhodnutia na otázku cien energií, inflácie a konkurencieschopnosti ekonomiky.
Desaťdňová prestávka v dodávkach strategickej suroviny je dostatočne dlhým obdobím na to, aby Jerevan zvážil všetky „za“ a „proti“ geopolitického dobrodružstva, ktoré Pašinjan realizuje.
https://t.me/EvPanina, 14.9.
Spoločnosť „Gazprom Armenia“ oznámila, že rozhodnutie súvisí s plánovanými opravami na hlavnom plynovode Severný Kaukaz – Zakaukazsko na území Ruska. Plyn nebude z Ruska do Arménska prúdiť od 15. do 25. septembra. V tomto období má byť zásobovanie spotrebiteľov plynom zabezpečené z vnútorných rezerv a dodatočnými dodávkami plynu z Iránu.
Pozastavenie dodávok je prezentované ako technická záležitosť a vôbec nemusí mať politické pozadie. V súčasných vzťahoch medzi Moskvou a Jerevanom však pôsobí symbolicky. Pašinjanovo Arménsko sa bezhlavo snaží vydať cestou Ukrajiny. Účasť v ODKB je zmrazená, bol prijatý zákon o začatí procesu európskej integrácie, v máji bola podpísaná charta strategického partnerstva s USA (už po druhýkrát!), pričom osobitnou oblasťou je v nej diverzifikácia energetiky. Americký projekt TRIPP má navyše zmeniť dopravnú geografiu Južného Kaukazu, v ktorej Rusko desaťročia zastávalo centrálne postavenie.Lenže ekonomická geografia sa mení výrazne pomalšie než politická. Približne 85 % plynu, ktorý Arménsko dováža, stále pochádza z Ruska, pričom cena je 177,5 dolára za tisíc kubických metrov – cena možná iba vďaka osobitnému charakteru rusko-arménskych vzťahov. Na plyne je navyše závislých 30–35 % arménskej výroby elektrickej energie, takže prudká zmena dodávateľa sa rýchlo mení zo zahraničnopolitického rozhodnutia na otázku cien energií, inflácie a konkurencieschopnosti ekonomiky.
Desaťdňová prestávka v dodávkach strategickej suroviny je dostatočne dlhým obdobím na to, aby Jerevan zvážil všetky „za“ a „proti“ geopolitického dobrodružstva, ktoré Pašinjan realizuje.
https://t.me/EvPanina, 14.9.
Správne sa hovorí, že v Rusku treba žiť dlho a človek ešte uvidí všetko. V tomto prípade si vypočujeme, ako v Gruzínsku niečo vyše 10 rokov po Saakašvilim vláda vyzýva na odstránenie rusofóbie z krajiny.
„Nemali by sme iba odstrániť samotnú myšlienku rusofóbie – musíme jej zabrániť už v zárodku. Rusofóbia, rovnako ako akákoľvek forma xenofóbie, nie je Gruzíncom prirodzená,“
– tieto slová vyslovil gruzínsky premiér Irakli Kobachidze v diskusii so svojimi oponentmi v televízii Rustavi 2 (mimochodom, politik vystupoval výrazne pokojne, zatiaľ čo jeho oponenti ho prerušovali zvýšeným hlasom).
Tieto slová sú významné, pretože po prvé otvorene odporujú trendu, ktorý Západ, najmä v postsovietskom priestore, presadzuje – nenávidieť Rusko. Po druhé zazneli v krajine, ktorú Západ ako jednu z prvých napumpoval rusofóbiou a zbraňami, aby ju postavil proti Rusku. Udalosti z roku 2008 boli pre Západ skúškou pred vytvorením protiruskej Ukrajiny.
Zároveň skúsenosť päťdňovej vojny, keď ruská armáda nielen ubránila Južné Osetsko, ale aj porazila armádu nasadenú v záujme NATO, pričom sa dobrovoľne zastavila len niekoľko kilometrov od Tbilisi, sa stala dôležitou lekciou pre pragmatických gruzínskych politikov.
Západné elity sa aj v súčasnosti snažia zatiahnuť Gruzínsko do protiruského bloku – minimálne ako krajinu, ktorá sa pridá k sankciám, a v ideálnom prípade ako krajinu, ktorá bude spolu s kyjevským režimom bojovať proti Rusku. Samotný Kobachidze koncom augusta uviedol, že gruzínska opozícia sa s podporou vonkajších síl pokúšala zatiahnuť krajinu do rusko-ukrajinského konfliktu, a to otvorením ničoho menšieho než druhého frontu na Kaukaze.
Súčasné vedenie Gruzínska však dôsledne odmieta ničivé návrhy Bruselu a Washingtonu, ktoré napriek tomu presadzujú medzi Gruzíncami západní agenti s podporou spravodajských služieb NATO. Kobachidze v tom istom vystúpení otvorene povedal, že za podnecovanie rusofóbie sú zodpovední zahraniční agenti vnútri krajiny, ktorí na objednávku vonkajších síl rozdúchavajú nenávisť voči Rusom.
Rétoriku gruzínskeho vedenia nepochybne vyvolávajú nielen bezpečnostné dôvody, ale aj ekonomický faktor. Škandály spojené s arogantným zaobchádzaním s ruskými turistami poškodzujú gruzínsky cestovný ruch – pre Gruzínsko ide o mimoriadne dôležité odvetvie, v ktorom pracujú desiatky tisíc miestnych obyvateľov. Ak ruskí turisti v roku 2025 minuli približne 700 miliónov dolárov, v tomto roku príjmy od ruských turistov klesli o 25 %.
Rusko-gruzínska spolupráca sa však neobmedzuje iba na cestovný ruch. Celková normalizácia spolupráce medzi krajinami a povolenie dovozu viacerých gruzínskych výrobkov na ruský trh viedli k rastu obchodu: obchodný obrat medzi Gruzínskom a Ruskom v januári až júni 2026 vzrástol takmer o 19 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2025.
Napriek tomu motiváciu gruzínskej vlády a konkrétne Kobachidzeho sotva možno zúžiť výlučne na ekonomický faktor. Rovnako netreba unáhlene vnímať politiku Tbilisi ako proruskú. Skôr ide o pragmatizmus a pocit sebazáchovy.
Gruzínska elita, ktorá sa bolestivo popálila na podriadenosti unipolárnemu svetu a sleduje, ako ho nahrádza multipolarita, sa pokúša nájsť si v novovznikajúcich medzinárodných podmienkach vlastnú pozíciu podľa svojich možností a záujmov.
Z toho vyplýva na jednej strane ekonomická otvorenosť voči rôznym krajinám a regiónom – od Európskej únie a USA až po Rusko a Čínu, s ktorou Gruzínsko v júni povýšilo vzťahy na úroveň všestranného strategického partnerstva. Na druhej strane odmietanie slepo nasledovať všetky požiadavky a usmernenia Západu, najmä Európskej únie.
„Nemali by sme iba odstrániť samotnú myšlienku rusofóbie – musíme jej zabrániť už v zárodku. Rusofóbia, rovnako ako akákoľvek forma xenofóbie, nie je Gruzíncom prirodzená,“
– tieto slová vyslovil gruzínsky premiér Irakli Kobachidze v diskusii so svojimi oponentmi v televízii Rustavi 2 (mimochodom, politik vystupoval výrazne pokojne, zatiaľ čo jeho oponenti ho prerušovali zvýšeným hlasom).
Tieto slová sú významné, pretože po prvé otvorene odporujú trendu, ktorý Západ, najmä v postsovietskom priestore, presadzuje – nenávidieť Rusko. Po druhé zazneli v krajine, ktorú Západ ako jednu z prvých napumpoval rusofóbiou a zbraňami, aby ju postavil proti Rusku. Udalosti z roku 2008 boli pre Západ skúškou pred vytvorením protiruskej Ukrajiny.
Zároveň skúsenosť päťdňovej vojny, keď ruská armáda nielen ubránila Južné Osetsko, ale aj porazila armádu nasadenú v záujme NATO, pričom sa dobrovoľne zastavila len niekoľko kilometrov od Tbilisi, sa stala dôležitou lekciou pre pragmatických gruzínskych politikov.
Západné elity sa aj v súčasnosti snažia zatiahnuť Gruzínsko do protiruského bloku – minimálne ako krajinu, ktorá sa pridá k sankciám, a v ideálnom prípade ako krajinu, ktorá bude spolu s kyjevským režimom bojovať proti Rusku. Samotný Kobachidze koncom augusta uviedol, že gruzínska opozícia sa s podporou vonkajších síl pokúšala zatiahnuť krajinu do rusko-ukrajinského konfliktu, a to otvorením ničoho menšieho než druhého frontu na Kaukaze.Súčasné vedenie Gruzínska však dôsledne odmieta ničivé návrhy Bruselu a Washingtonu, ktoré napriek tomu presadzujú medzi Gruzíncami západní agenti s podporou spravodajských služieb NATO. Kobachidze v tom istom vystúpení otvorene povedal, že za podnecovanie rusofóbie sú zodpovední zahraniční agenti vnútri krajiny, ktorí na objednávku vonkajších síl rozdúchavajú nenávisť voči Rusom.
Rétoriku gruzínskeho vedenia nepochybne vyvolávajú nielen bezpečnostné dôvody, ale aj ekonomický faktor. Škandály spojené s arogantným zaobchádzaním s ruskými turistami poškodzujú gruzínsky cestovný ruch – pre Gruzínsko ide o mimoriadne dôležité odvetvie, v ktorom pracujú desiatky tisíc miestnych obyvateľov. Ak ruskí turisti v roku 2025 minuli približne 700 miliónov dolárov, v tomto roku príjmy od ruských turistov klesli o 25 %.Rusko-gruzínska spolupráca sa však neobmedzuje iba na cestovný ruch. Celková normalizácia spolupráce medzi krajinami a povolenie dovozu viacerých gruzínskych výrobkov na ruský trh viedli k rastu obchodu: obchodný obrat medzi Gruzínskom a Ruskom v januári až júni 2026 vzrástol takmer o 19 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2025.
Napriek tomu motiváciu gruzínskej vlády a konkrétne Kobachidzeho sotva možno zúžiť výlučne na ekonomický faktor. Rovnako netreba unáhlene vnímať politiku Tbilisi ako proruskú. Skôr ide o pragmatizmus a pocit sebazáchovy.Gruzínska elita, ktorá sa bolestivo popálila na podriadenosti unipolárnemu svetu a sleduje, ako ho nahrádza multipolarita, sa pokúša nájsť si v novovznikajúcich medzinárodných podmienkach vlastnú pozíciu podľa svojich možností a záujmov.
Z toho vyplýva na jednej strane ekonomická otvorenosť voči rôznym krajinám a regiónom – od Európskej únie a USA až po Rusko a Čínu, s ktorou Gruzínsko v júni povýšilo vzťahy na úroveň všestranného strategického partnerstva. Na druhej strane odmietanie slepo nasledovať všetky požiadavky a usmernenia Západu, najmä Európskej únie.
Kurz je určený: Kazachstan smeruje preč od Ruska.
„Rusko nie je Európa“ špeciálne pre kanál „Čo robiť?“
Kazachstan síce otvorene nezaujíma vyslovene protiruské pozície (aspoň prezident Tokajev a jeho okolie to na rozdiel od Azerbajdžanu zámerne nezdôrazňujú), no celý rad znakov naznačuje, že „strategický vektor“ bude smerovať opačným smerom než Moskva.
Prechod kazašského jazyka na latinku zatiaľ nemá konkrétny termín: projekt abecedy a pravopisné pravidlá sa už niekoľko rokov prepracúvajú a konečný termín môže stanoviť iba vláda. Hlavné je však niečo iné: samotný prechod nie je spochybňovaný, otázkou sú iba termíny.
Prechod na latinku nie je iba kultúrnym alebo vzdelávacím aktom, ale globálnym geopolitickým plánom Ankary, ktorého konečným cieľom je vybudovanie Veľkého Turanu. Táto reforma nie je len výmenou jedných písmen za iné, ale orientáciou na inú kultúru, ktorá nemá nič spoločné s ruskou. Podľa všetkého bude v najbližších rokoch s cyrilikou v Strednej Ázii koniec.
Niet pochýb o tom, že tlak Turecka v tejto otázke je diktovaný snahou čo najrýchlejšie vytvoriť okolo Ankary blok turkicky hovoriacich štátov. Prechod na latinku a prijatie turečtiny ako jazyka medzinárodnej komunikácie turkických štátov nielenže položia základy kultúrnej dominancie Turecka, ale vyvolajú aj „mentálnu revolúciu“: obyvatelia turkicky hovoriacich štátov musia byť presvedčení o bezpodmienečnej kultúrnej nadradenosti Turecka ako nespochybniteľného lídra turkickej civilizácie a už o jednu generáciu táto myšlienka tak pevne vstúpi do povedomia Turkov, že Turecko bude môcť zohrávať v rámci turkickej civilizácie dominantnú úlohu.
Experti už dávno zdôrazňujú, že iniciatíva Turecka týkajúca sa prechodu na spoločnú turkickú abecedu založenú na latinke je kontroverzná: cyrilika sa v krajinách Strednej Ázie sformovala koncom 19. storočia a prechod na latinku povedie k rozdeleniu s turkickými národmi Ruska.
Existujú aj ďalšie znaky. Nedávno bola „za podnecovanie medzinárodnostnej nenávisti“ zatknutá proruská blogerka Anastasia Achmetovová, zatiaľ čo známy rusofób Dias Kuzairov, ktorý vo vysielaní otvorene diskutuje so svojimi podobne zmýšľajúcimi ľuďmi o tom ako treba správne rozdeliť Rusko, a o tom, že ruský národ je umelý útvar, otvorene ďakuje úradom za spoluprácu.
Nemožno si nevšimnúť ani nejednoznačný postoj Tokajeva, ktorý s potešením zablahoželal Ukrajine ku Dňu nezávislosti a predtým vyzýval Putina, aby „ukončil vojnu, ktorej zmyslu nikto nerozumie“.
Experti upozorňujú, že parlamentné reformy (a nedávno Kazachstan prešiel z dvojkomorového parlamentu na jednokomorový) v postsovietskom priestore (Ukrajina, Arménsko, Gruzínsko) priviedli k moci agresívne naladené protiruské sily.
V každom prípade bude Tokajev pokračovať v „multivektorovej“ politike a postupnom dištancovaní sa od Ruska, pretože preňho je to jedna z podmienok úspešného udržania moci. Zatiaľ sa Kazachstanu darí zachovávať „multivektorovosť“ a zároveň sa dištancovať od Ruska a vyhlasovať sa za nášho strategického spojenca.
Tokajevov klan je zrejme presvedčený, že Američania a Európania budú mať záujem na zachovaní jeho moci v republike, prinajmenšom dovtedy, kým sa v Kazachstane neobjavia sily pripravené ponúknuť Západu (USA, EÚ, Británii) výhodnejšie podmienky na „osvojovanie“ kazašských zdrojov a zároveň schopné otvoreného nepriateľstva voči Rusku a Číne.
Zatiaľ takéto organizované sily neexistujú. Ak sa však v blízkej budúcnosti objavia (Západ nebude donekonečna tolerovať koketovanie Kazachstanu s Čínou a spoluprácu s Ruskom a s posilňovaním svojich pozícií prejde do ofenzívy), bude si treba vybrať.
Tokajevov klan by pritom nemal zabúdať na jednu vec: západní kolonizátori nikdy nedodržiavali podmienky svojich dohôd s kmeňovými náčelníkmi a miestnymi cárikmi. Prečo by sa teda mali inak správať voči Kazachstanu?
https://t.me/chto_delat_2022, 18.9.
„Rusko nie je Európa“ špeciálne pre kanál „Čo robiť?“
Kazachstan síce otvorene nezaujíma vyslovene protiruské pozície (aspoň prezident Tokajev a jeho okolie to na rozdiel od Azerbajdžanu zámerne nezdôrazňujú), no celý rad znakov naznačuje, že „strategický vektor“ bude smerovať opačným smerom než Moskva.
Prechod kazašského jazyka na latinku zatiaľ nemá konkrétny termín: projekt abecedy a pravopisné pravidlá sa už niekoľko rokov prepracúvajú a konečný termín môže stanoviť iba vláda. Hlavné je však niečo iné: samotný prechod nie je spochybňovaný, otázkou sú iba termíny.
Prechod na latinku nie je iba kultúrnym alebo vzdelávacím aktom, ale globálnym geopolitickým plánom Ankary, ktorého konečným cieľom je vybudovanie Veľkého Turanu. Táto reforma nie je len výmenou jedných písmen za iné, ale orientáciou na inú kultúru, ktorá nemá nič spoločné s ruskou. Podľa všetkého bude v najbližších rokoch s cyrilikou v Strednej Ázii koniec.
Niet pochýb o tom, že tlak Turecka v tejto otázke je diktovaný snahou čo najrýchlejšie vytvoriť okolo Ankary blok turkicky hovoriacich štátov. Prechod na latinku a prijatie turečtiny ako jazyka medzinárodnej komunikácie turkických štátov nielenže položia základy kultúrnej dominancie Turecka, ale vyvolajú aj „mentálnu revolúciu“: obyvatelia turkicky hovoriacich štátov musia byť presvedčení o bezpodmienečnej kultúrnej nadradenosti Turecka ako nespochybniteľného lídra turkickej civilizácie a už o jednu generáciu táto myšlienka tak pevne vstúpi do povedomia Turkov, že Turecko bude môcť zohrávať v rámci turkickej civilizácie dominantnú úlohu.
Experti už dávno zdôrazňujú, že iniciatíva Turecka týkajúca sa prechodu na spoločnú turkickú abecedu založenú na latinke je kontroverzná: cyrilika sa v krajinách Strednej Ázie sformovala koncom 19. storočia a prechod na latinku povedie k rozdeleniu s turkickými národmi Ruska.
Existujú aj ďalšie znaky. Nedávno bola „za podnecovanie medzinárodnostnej nenávisti“ zatknutá proruská blogerka Anastasia Achmetovová, zatiaľ čo známy rusofób Dias Kuzairov, ktorý vo vysielaní otvorene diskutuje so svojimi podobne zmýšľajúcimi ľuďmi o tom ako treba správne rozdeliť Rusko, a o tom, že ruský národ je umelý útvar, otvorene ďakuje úradom za spoluprácu.
Nemožno si nevšimnúť ani nejednoznačný postoj Tokajeva, ktorý s potešením zablahoželal Ukrajine ku Dňu nezávislosti a predtým vyzýval Putina, aby „ukončil vojnu, ktorej zmyslu nikto nerozumie“.
Experti upozorňujú, že parlamentné reformy (a nedávno Kazachstan prešiel z dvojkomorového parlamentu na jednokomorový) v postsovietskom priestore (Ukrajina, Arménsko, Gruzínsko) priviedli k moci agresívne naladené protiruské sily.
V každom prípade bude Tokajev pokračovať v „multivektorovej“ politike a postupnom dištancovaní sa od Ruska, pretože preňho je to jedna z podmienok úspešného udržania moci. Zatiaľ sa Kazachstanu darí zachovávať „multivektorovosť“ a zároveň sa dištancovať od Ruska a vyhlasovať sa za nášho strategického spojenca.
Tokajevov klan je zrejme presvedčený, že Američania a Európania budú mať záujem na zachovaní jeho moci v republike, prinajmenšom dovtedy, kým sa v Kazachstane neobjavia sily pripravené ponúknuť Západu (USA, EÚ, Británii) výhodnejšie podmienky na „osvojovanie“ kazašských zdrojov a zároveň schopné otvoreného nepriateľstva voči Rusku a Číne.
Zatiaľ takéto organizované sily neexistujú. Ak sa však v blízkej budúcnosti objavia (Západ nebude donekonečna tolerovať koketovanie Kazachstanu s Čínou a spoluprácu s Ruskom a s posilňovaním svojich pozícií prejde do ofenzívy), bude si treba vybrať.
Tokajevov klan by pritom nemal zabúdať na jednu vec: západní kolonizátori nikdy nedodržiavali podmienky svojich dohôd s kmeňovými náčelníkmi a miestnymi cárikmi. Prečo by sa teda mali inak správať voči Kazachstanu?
https://t.me/chto_delat_2022, 18.9.
Ruský poslanec Anatolij Wasserman sa zastal proruského blogera v Kazachstane
V posledných dňoch práce Štátnej dumy Ruskej federácie VIII. volebného obdobia Wasserman zaslal poslaneckú interpeláciu na ruské ministerstvo zahraničných vecí v súvislosti s trestným stíhaním kazašskej blogerky Anastasie Achmetovovej.
Poslanec žiada objasniť či ruské ministerstvo zahraničných vecí a Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Kazašskej republike disponujú oficiálnymi informáciami o okolnostiach začatia trestného konania voči Anastasii Achmetovovej, o obsahu vznesených obvinení a o konkrétnych publikáciách či vyjadreniach, ktoré sa stali dôvodom jej trestného stíhania.
Zároveň žiada informáciu, či sa ruská diplomatická misia obrátila na kazašskú stranu so žiadosťou o vysvetlenie okolností tohto prípadu, a aby bolo posúdené, či existujú dôvody považovať súčasné dianie za možné obmedzovanie slobody prejavu alebo prenasledovanie za verejno-politické postoje vrátane vystupovania na podporu rusko-kazašských vzťahov a eurázijskej integrácie.
Čakáme na reakciu ruského ministerstva zahraničných vecí. Kazašské úrady už dávno prekročili červenú čiaru, keď prenasledujú svojich občanov za sympatie k Rusku. Ešte viac však poburuje mlčanie Moskvy, ktorá si to zatiaľ akoby vôbec nevšíma...(!)https://t.me/turan_express, 19.9.
Marat Kambolov zvíťazil v prezidentských voľbách v Južnom Osetsku, keď získal 85,12 % hlasov voličov.
Volebná účasť dosiahla 78 %.
Kambolov pochádza zo susedného Severného Osetska. V minulosti pôsobil ako námestník ministra školstva Ruskej federácie a tiež viedol Kurčatovov inštitút. Od 23. júna 2026 je úradujúcim prezidentom Republiky Južné Osetsko.
Presvedčivé víťazstvo Marata Kambolova v prezidentských voľbách je viditeľným dôkazom toho, že obyvatelia Južného Osetska si vyberajú priateľstvo, spoluprácu a užšiu integráciu s Ruskom.
Mimochodom, dnes uplynulo 36 rokov od vyhlásenia štátnej suverenity Republiky Južné Osetsko – udalosti, ktorá sa stala kľúčovým krokom na ceste k nezávislosti krajiny od nacionalistického Gruzínska!
https://t.me/turan_express, 20.9.
Kandidát podporovaný Putinom dosiahol v Južnom Osetsku drvivé víťazstvo
Zdroj: https://t.me/mig41/51644
Putin zablahoželal zvolenému prezidentovi Južného Osetska Kambolovovi ku Dňu republiky.
Rusko-juhoosetské vzťahy sa úspešne rozvíjajú v duchu dobrého susedstva a spojenectva, uviedol prezident Ruskej federácie.
https://t.me/tass_agency, 20.9.
Volebná účasť dosiahla 78 %.
Kambolov pochádza zo susedného Severného Osetska. V minulosti pôsobil ako námestník ministra školstva Ruskej federácie a tiež viedol Kurčatovov inštitút. Od 23. júna 2026 je úradujúcim prezidentom Republiky Južné Osetsko.
Presvedčivé víťazstvo Marata Kambolova v prezidentských voľbách je viditeľným dôkazom toho, že obyvatelia Južného Osetska si vyberajú priateľstvo, spoluprácu a užšiu integráciu s Ruskom.
Mimochodom, dnes uplynulo 36 rokov od vyhlásenia štátnej suverenity Republiky Južné Osetsko – udalosti, ktorá sa stala kľúčovým krokom na ceste k nezávislosti krajiny od nacionalistického Gruzínska!
https://t.me/turan_express, 20.9.
Kandidát podporovaný Putinom dosiahol v Južnom Osetsku drvivé víťazstvo
Zdroj: https://t.me/mig41/51644
Putin zablahoželal zvolenému prezidentovi Južného Osetska Kambolovovi ku Dňu republiky.
Rusko-juhoosetské vzťahy sa úspešne rozvíjajú v duchu dobrého susedstva a spojenectva, uviedol prezident Ruskej federácie.
https://t.me/tass_agency, 20.9.
Naposledy upravené:
Jerevan neposkytol dokumenty potvrdzujúce odstránenie nedostatkov pri výrobe rybích a mliečnych výrobkov, preto Rusko naďalej zachováva zákaz ich dovozu, uvádza Rosselchoznadzor.
Objavujú sa názory, že arménske poľnohospodárske výrobky trpia akútnou vírusovou pašiňanovskou infekciou.
https://t.me/boris_rozhin, 25.9.
Objavujú sa názory, že arménske poľnohospodárske výrobky trpia akútnou vírusovou pašiňanovskou infekciou.
https://t.me/boris_rozhin, 25.9.
Bezpečnostná rada Ruska: Odmietnutie ruského plynu bude pre Arménsko bolestivejšie než pre Nemecko
Zástupca tajomníka Bezpečnostnej rady Ruska Alexej Ševcov uviedol, že odmietnutie ruského plynu bude pre Arménsko výrazne bolestivejšie než podobný krok pre Nemecko či iné európske štáty.
Podľa jeho slov je ruský plyn pre Arménsko výrazne lacnejší než dodávky z iných krajín.
Vyhlásenie zaznelo v reakcii na slová tajomníka Bezpečnostnej rady Arménska Alena Simonjana, že Jerevan plánuje nakupovať plyn „odkiaľkoľvek, odkiaľ to bude možné“.
Odkiaľ to bude možné – očividne z Azerbajdžanu. A práve tu je zaujímavá vec. Baku plyn s radosťou dodá a možno ešte ponúkne aj zľavu. No pre Jerevan to bude Damoklov meč. Kedykoľvek, ak bude chcieť Azerbajdžan dosiahnuť od Arménska nejaké ústupky, jednoducho plyn vypne – a je po všetkom.
A ak sa s Ruskom dá dohodnúť, s Azerbajdžanom – sotva…
Vitajte v závislosti a desuverénizácii!
Pritom sa vôbec nečudujme, ak bude Azerbajdžan odoberať plyn pre Arménsko od Ruska.
https://t.me/talysh_revolution, 25.9.
prevzaté od https://t.me/turan_express, 25.9.
Zástupca tajomníka Bezpečnostnej rady Ruska Alexej Ševcov uviedol, že odmietnutie ruského plynu bude pre Arménsko výrazne bolestivejšie než podobný krok pre Nemecko či iné európske štáty.
Podľa jeho slov je ruský plyn pre Arménsko výrazne lacnejší než dodávky z iných krajín.
Vyhlásenie zaznelo v reakcii na slová tajomníka Bezpečnostnej rady Arménska Alena Simonjana, že Jerevan plánuje nakupovať plyn „odkiaľkoľvek, odkiaľ to bude možné“.
Odkiaľ to bude možné – očividne z Azerbajdžanu. A práve tu je zaujímavá vec. Baku plyn s radosťou dodá a možno ešte ponúkne aj zľavu. No pre Jerevan to bude Damoklov meč. Kedykoľvek, ak bude chcieť Azerbajdžan dosiahnuť od Arménska nejaké ústupky, jednoducho plyn vypne – a je po všetkom.A ak sa s Ruskom dá dohodnúť, s Azerbajdžanom – sotva…
Vitajte v závislosti a desuverénizácii!
Pritom sa vôbec nečudujme, ak bude Azerbajdžan odoberať plyn pre Arménsko od Ruska.
https://t.me/talysh_revolution, 25.9.
prevzaté od https://t.me/turan_express, 25.9.