Autor: vrchný konšpirátor (https://www.konspirujeme.sk | RSS odber)
V októbri 1990 mal na Kolumbijskej univerzite v SŠA prednášku Andrej Fursov. Jeden z prítomných poslucháčov sa ho sarkasticky opýtal: „Nemyslíte si, že komunizmu už odzvonilo?“ Fursov mu odpovedal riadkom z básne anglického barokového autora Johna Donna, ktorý použil aj Ernest Hemingway ako epigraf svojho diela: „Nikdy sa nepýtaj, komu zvonia do hrobu. Zvonia tebe!“
„To, čo dnes vnímate vy v SŠA ako likvidáciu sovietskeho systému, je začiatkom konca toho vášho systému,“ vyhlásil Fursov. Váš systém skolabuje v priebehu 10 až 15 rokov. Prítomní sa tomu však iba zasmiali a skoro nikto neveril, že by sa to mohlo stať. Lenže o 18 rokov neskôr, v roku 2008 skutočne prišla kríza. Kríza, ktorá bola Západu predpovedaná ešte začiatkom 80-tych rokov. Presne táto kríza mala prísť v rokoch 1993 – 1995, ale prišla až v roku 2008. Dôvody si rozoberieme o niečo neskôr.
A teraz vyvstáva otázka, komu tu vlastne zvonia do hrobu? No, nazývame to existujúcim svetovým systémom. A ak Rusko zostane mentálne, ekonomicky aj sociálne v takejto laxnej forme súčasťou tohto existujúceho svetového systému, potom zazvonia do hrobu aj jemu. Ale ak by Rusko nebolo teraz súčasťou tohto sveta, ale bolo by povedzme samo o sebe ešte stále socialistickým systémom, potom by bolo všetko inak. Tak to predpovedali americké prognózy zo začiatku 80. rokov.
Málokto tu vie, že začiatkom 80-tych rokov, alebo skôr na samom konci roku 1981, kedy vyhral voľby Ronald Reagan, ale ešte nevstúpil do Bieleho domu, nariadil vypracovať predpovede trom analytickým skupinám: Gell-Mann, Bonner a Collins. Ich závery mali predpovedať vývoj svetovej ekonomiky na najbližších 15 rokov. A všetky tri analytické skupiny mu dali presne rovnakú predpoveď. Potom sa spojili a zhrnuli celkový výsledok. Prognóza bola takáto: Svet čaká Dvojhrbá kríza. Prvá fáza príde už v roku 1988 a druhá fáza postupne v rokoch – 1993-94-95. Výroba v západnom kapitalistickom segmente klesne o 20-25% a v socialistickom segmente o 10-12%.
Politickým výsledkom týchto procesov by bol vzostup komunizmu v Taliansku a Francúzsku a dostal by sa k moci. Či už by to zvládli samostatne na vlastnú päsť, alebo v spojenectve s inými ľavicových silami, pre Západ to malo jasné dôsledky. Pre sovietsky systém existovala samostatná prognóza: túto globálnu ekonomickú krízu by socializmus zvládol oveľa ľahšie. Ale dopadlo to tak, ako to dopadlo. Kapitalizmus sa snažil zachrániť pohltením socializmu, ale nezotavil sa a celý svet teraz trpí jeho vredmi.
Faktom je, že toto historicky nabúrlivejšie obdobie, ktoré sa vyznačovalo rýchlym ekonomickým rastom, sa zrejme navždy končí. Tento ekonomický prelom trval približne od polovice 18. storočia až do konca 20. storočia. Viac ako 10 tisíc rokov bol ale podľa odhadov ekonomický rast približne len 0,2 % ročne. Či už hovoríme o antickom svete, ázijskej civilizácii, alebo o dávnom Egypte či Mezopotámii ako aj počas celého stredoveku, bol ekonomický rast podobný asymptote. Priamke, ktorá sa limitne blíži k nule a tým sa s ňou pretína až v nekonečne. To by bolo možné nazvať „trvalo udržateľným rastom“. Lenže zrazu prišiel prudký zlom a tento skok sa teraz skutočne končí.
To neznamená, že vo všeobecnosti každý zajtra prejde na predindustriálnu ekonomiku. Ale v tom zmysle, že naozaj existuje určitá hranica. Tou je energia v rámci našej planéty. Globálny ekonomický systém využíva len 0,16 % energetického potenciálu planéty. A prakticky neexistujú žiadne vyhliadky na použitie niečoho viac. To neznamená, že sa tam vývoj zastaví. Alebo to neznamená, že je potrebné teraz rýchlo implementovať verziu „kapitalizmu zainteresovaných trán“ (Klaus Schwab – TORDEN, 2023).
Pripomeňme si, že v roku 1968 bol založený Rímsky klub, ktorého hlavným poslaním je riešiť globálne problémy ľudstva a presadzovať udržateľnú budúcnosť. Činnosť tohto klubu sa sústreďuje najmä na to, že nekonečný hospodársky a populačný rast nie je na planéte s obmedzenými prírodnými zdrojmi možný. Formálne Rímsky klub vytvorili Alexander King, Spojené kráľovstvo a Aurelio Peccei známy z vedenia firiem Fiat a Olivetti, ktorý zastupoval Vatikán a tiež aj juhonemecké a severotalianske elity. Toľko hovoria oficálne pretláčané zdroje, lenže tretím spoluzakladateľom bol Jermaine Gvishiani. Presnejšie išlo akronym mien Dzeržinsky-Menžinsky = Džermen (písaný mimo Rusko ako Jermain). Jeho otec Michail Gvišiani bol generálporučíkom NKVD/MGB a blízkym spolupracovníkom Lavrentija Beriju (zástupcom a pravou rukou). Gvišiani dal svojmu synovi meno Džermen zložené priamo z mien zakladateľov sovietskych bezpečnostných zložiek Félixa Dzeržinského a Vjačeslava Menžinského. V ranných sovietskych časoch boli takéto akronymické mená veľmi populárne (rovnako ako napríklad meno Ninel – Lenin odzadu, či Vladlen – Vladimir Lenin a pod.). Jermain Gvishiani bol navyše zaťom sovietskeho premiéra Alexeja Kosygina a podpredsedom Štátneho výboru pre vedu a techniku.
Títo traja ľudia vytvorili Rímsky klub. A práve „Rímsky klub“ bol aj jedným z prostriedkov prieniku do sovietskej nomenklatúry. V dôsledku takýchto politických technológií sa v druhej polovici 60. rokov Sovietsky zväz de facto rozhodol opustiť skutočnú výstavbu komunizmu (primárne v ideológii, ale to samozrejme nikto nepovedal), a začal sa integrovať do kapitalistického systému.
Existovali dva organizačné spôsoby integrácie. Jedným bola vplyvová sieť tajného projektu generála sovietskej rozviedky Pitovranova s názvom “Firma”, cez ktorý tajne prepájal obchody a politiku ZSSR so Západom. Druhým spôsobom prieniku bol Rímsky klub.A práve „Rímsky klub“ pripravil svoju prvú správu Limity rastu (The Limits to Growth) po vzore Forresterovho Jedného sveta. Správa jasne deklarovala, že je nevyhnutné výrazne znižovať spotrebu a rovnako aj populáciu planéty.
V roku 1965 na Moskovskom štátnom pedagogickom inštitúte. Lenina bolo vytvorené laboratórium na analýzu systémového vývoja systémov („Laboratórium systémov riadenia rozvoja systémov“, skrátene „LASURs“). Viedol ho úplne fantastický človek Pobisk Kuznecov, pod ktorého vedením vyvinuli vlastný model vývoja svetového systému.
Ak existovali hranice rastu, kde bolo definovaných päť premenných a kapitál, sovieti pracovali až s tridsiatimi premennými. Tí, ktorí sa podrobne pozreli na obe možnosti dospeli k jednotnému záveru: Správu „LASURs“ napísal veľmi silný kolektív akademikov a „Limity rastu“ písal zrejme vcelku dobrý študent. Podľa Pobiska Kuznecova (teda podľa modelu LASURs), systém skutočne môže prejsť do asymptotického režimu, kedy dokáže uživiť až 30 miliárd ľudí. Vtedy vôbec netreba znižovať populáciu planéty. V takomto systéme nastane samoregulácia.
Akonáhle bola táto správa zverejnená, vedúci predstavitelia LASUR boli obvinení z nehospodárneho nakladania s peniazmi a Pobisk Kuznecov bol vylúčený zo strany a uväznený v Srbskom inštitúte. Jeho priatelia ho odtiaľ neskôr vytiahli a potom znovu začlenili do strany. Neskôr dokonca radil aj Jurijovi Andropovovi a predpovedá krízu kapitalistického systému na konci 20. storočia. To znamená, že aj Kuznecov sa dopracoval k rovnakým záverom ako americkí prognostici. Lenže socializmus bol porazený. Bol zničený z jednoduchého dôvodu. Keďže sovietska nomenklatúra sa rozhodla na prestup do západného sveta cez Rímsky klub, všetky alternatívy museli byť odstránené. Okrem toho ešte prebiehal aj boj v rámci rôznych skupín sovietskej nomenklatúry a tak došlo k vnútornej zrade, ktorá bola dokonale zavŕšená rozpadom ZSSR.
Pre nás ale ostáva najdôležitejšou skutočnosť, že v súčasnej situácii sú problémy, o ktorých hovorí Klaus Schwab, problémami kapitalistického systému. Navyše prechod od exponentu k asymptote je naplánovaný tak, že systémy majiteľov peňazí, teda akéhosi „Globálneho parazita“, musia prejsť na hostiteľa iného systému plynulo a nie skokovo. Na to však skutočne potrebujú znížiť populáciu planéty, a to veľmi výrazne. Navyše, ak sa predtým hovorilo o dvoch miliardách, teraz sa už hovorí len o pol miliarde.
Svetoznáma primatologička Jane Goodallová, ktorá bez najmenších pochybností pracuje v záujme globalistov, nedávno povedala, že: „Populácia planéty by mala byť rovnaká ako pred 500 rokmi.“ Pred 500 rokmi to bolo 491 miliónov jedincov na celej planéte Zem. Mimochodom, toto číslo sa prekvapivo zhoduje s číslom, ktoré bolo uvedené na „Georgia Guidestones“. Ide o známy masívny žulový pamätník, ktorý bol postavený v marci 1980 v okrese Elbert County v štáte Georgia. Boli doň vyryté pokyny pre ľudstvo v ôsmich moderných a štyroch starovekých jazykoch (vrátane známeho a kontroverzného prvého prikázania udržiavať svetovú populáciu pod 500 miliónov). V princípe to isté, čo hlásajú ultraglobalisti ako Schwab a Soros, Gates a pod. Dalo by sa povedať, že toto sú tie zvony – zvony histórie… A nepýtajte sa komu zvonia, lebo odpoveď poznáte.
Čo môže urobiť jednoduchý človek v takejto situácii? V prechodných obdobiach, akéhosi medzistavu, keď starý systém už nefunguje a nový sa ešte nevyformoval sa núdza a náhoda takmer vyrovnajú. A keď si v tejto rovnovážnej situácii sadne čo i len motýľ na jednu z misiek váh, preváži ju. Vtedy dochádza k inerciálnemu procesu. Práve v takýchto obdobiach, ktoré aktuálne zažívame, veľmi často závisí výsledok od individuálnej voľby každého jedného človeka. Ale na to aby ste sa vôbec mohli nejako rozhodnúť, potrebujete mať vedomosti, musíte vedieť. Už nehovoriac o tom, či sa viete rozhodnúť správne. Pretože väčšina ľudí sa rozhodnúť vôbec nevie. Iba inštinktívne idú poslušne v stáde.
„Len subjektívne a slobodné racionálne poznanie spoločnosti naučí ľudí nebáť sa zvonenia dejín. Naučí nás, ako žiť bez nádeje na odmenu, pretože byť človekom je tá najväčšia odmena. Žiť bez ilúzií, pretože život je tá najlepšia z ilúzií. Žiť bez idealizovania minulosti, bez sťažovania sa na prítomnosť a bez strachu z budúcnosti. Naučiť sa odvahe byť a mať odvahu vedieť…“ (Andrej Fursov)
Tento odkaz Andreja Fursova je teraz pre nás veľmi dôležitý. „Byť a vedieť, že všetko závisí od človeka, najmä keď sa sociálne svety rúcajú a zvony histórie zvonia.“
Článok Tajná rovnica Rímskeho klubu je zobrazený ako prvý na konspirujeme.sk.
Zdroj článku...
V októbri 1990 mal na Kolumbijskej univerzite v SŠA prednášku Andrej Fursov. Jeden z prítomných poslucháčov sa ho sarkasticky opýtal: „Nemyslíte si, že komunizmu už odzvonilo?“ Fursov mu odpovedal riadkom z básne anglického barokového autora Johna Donna, ktorý použil aj Ernest Hemingway ako epigraf svojho diela: „Nikdy sa nepýtaj, komu zvonia do hrobu. Zvonia tebe!“
„To, čo dnes vnímate vy v SŠA ako likvidáciu sovietskeho systému, je začiatkom konca toho vášho systému,“ vyhlásil Fursov. Váš systém skolabuje v priebehu 10 až 15 rokov. Prítomní sa tomu však iba zasmiali a skoro nikto neveril, že by sa to mohlo stať. Lenže o 18 rokov neskôr, v roku 2008 skutočne prišla kríza. Kríza, ktorá bola Západu predpovedaná ešte začiatkom 80-tych rokov. Presne táto kríza mala prísť v rokoch 1993 – 1995, ale prišla až v roku 2008. Dôvody si rozoberieme o niečo neskôr.
Odzvonilo komunizmu, alebo kapitalizmu?
A teraz vyvstáva otázka, komu tu vlastne zvonia do hrobu? No, nazývame to existujúcim svetovým systémom. A ak Rusko zostane mentálne, ekonomicky aj sociálne v takejto laxnej forme súčasťou tohto existujúceho svetového systému, potom zazvonia do hrobu aj jemu. Ale ak by Rusko nebolo teraz súčasťou tohto sveta, ale bolo by povedzme samo o sebe ešte stále socialistickým systémom, potom by bolo všetko inak. Tak to predpovedali americké prognózy zo začiatku 80. rokov.
Málokto tu vie, že začiatkom 80-tych rokov, alebo skôr na samom konci roku 1981, kedy vyhral voľby Ronald Reagan, ale ešte nevstúpil do Bieleho domu, nariadil vypracovať predpovede trom analytickým skupinám: Gell-Mann, Bonner a Collins. Ich závery mali predpovedať vývoj svetovej ekonomiky na najbližších 15 rokov. A všetky tri analytické skupiny mu dali presne rovnakú predpoveď. Potom sa spojili a zhrnuli celkový výsledok. Prognóza bola takáto: Svet čaká Dvojhrbá kríza. Prvá fáza príde už v roku 1988 a druhá fáza postupne v rokoch – 1993-94-95. Výroba v západnom kapitalistickom segmente klesne o 20-25% a v socialistickom segmente o 10-12%.
Politickým výsledkom týchto procesov by bol vzostup komunizmu v Taliansku a Francúzsku a dostal by sa k moci. Či už by to zvládli samostatne na vlastnú päsť, alebo v spojenectve s inými ľavicových silami, pre Západ to malo jasné dôsledky. Pre sovietsky systém existovala samostatná prognóza: túto globálnu ekonomickú krízu by socializmus zvládol oveľa ľahšie. Ale dopadlo to tak, ako to dopadlo. Kapitalizmus sa snažil zachrániť pohltením socializmu, ale nezotavil sa a celý svet teraz trpí jeho vredmi.
Faktom je, že toto historicky nabúrlivejšie obdobie, ktoré sa vyznačovalo rýchlym ekonomickým rastom, sa zrejme navždy končí. Tento ekonomický prelom trval približne od polovice 18. storočia až do konca 20. storočia. Viac ako 10 tisíc rokov bol ale podľa odhadov ekonomický rast približne len 0,2 % ročne. Či už hovoríme o antickom svete, ázijskej civilizácii, alebo o dávnom Egypte či Mezopotámii ako aj počas celého stredoveku, bol ekonomický rast podobný asymptote. Priamke, ktorá sa limitne blíži k nule a tým sa s ňou pretína až v nekonečne. To by bolo možné nazvať „trvalo udržateľným rastom“. Lenže zrazu prišiel prudký zlom a tento skok sa teraz skutočne končí.
Fyzikálny limit planéty
To neznamená, že vo všeobecnosti každý zajtra prejde na predindustriálnu ekonomiku. Ale v tom zmysle, že naozaj existuje určitá hranica. Tou je energia v rámci našej planéty. Globálny ekonomický systém využíva len 0,16 % energetického potenciálu planéty. A prakticky neexistujú žiadne vyhliadky na použitie niečoho viac. To neznamená, že sa tam vývoj zastaví. Alebo to neznamená, že je potrebné teraz rýchlo implementovať verziu „kapitalizmu zainteresovaných trán“ (Klaus Schwab – TORDEN, 2023).
Pripomeňme si, že v roku 1968 bol založený Rímsky klub, ktorého hlavným poslaním je riešiť globálne problémy ľudstva a presadzovať udržateľnú budúcnosť. Činnosť tohto klubu sa sústreďuje najmä na to, že nekonečný hospodársky a populačný rast nie je na planéte s obmedzenými prírodnými zdrojmi možný. Formálne Rímsky klub vytvorili Alexander King, Spojené kráľovstvo a Aurelio Peccei známy z vedenia firiem Fiat a Olivetti, ktorý zastupoval Vatikán a tiež aj juhonemecké a severotalianske elity. Toľko hovoria oficálne pretláčané zdroje, lenže tretím spoluzakladateľom bol Jermaine Gvishiani. Presnejšie išlo akronym mien Dzeržinsky-Menžinsky = Džermen (písaný mimo Rusko ako Jermain). Jeho otec Michail Gvišiani bol generálporučíkom NKVD/MGB a blízkym spolupracovníkom Lavrentija Beriju (zástupcom a pravou rukou). Gvišiani dal svojmu synovi meno Džermen zložené priamo z mien zakladateľov sovietskych bezpečnostných zložiek Félixa Dzeržinského a Vjačeslava Menžinského. V ranných sovietskych časoch boli takéto akronymické mená veľmi populárne (rovnako ako napríklad meno Ninel – Lenin odzadu, či Vladlen – Vladimir Lenin a pod.). Jermain Gvishiani bol navyše zaťom sovietskeho premiéra Alexeja Kosygina a podpredsedom Štátneho výboru pre vedu a techniku.
Títo traja ľudia vytvorili Rímsky klub. A práve „Rímsky klub“ bol aj jedným z prostriedkov prieniku do sovietskej nomenklatúry. V dôsledku takýchto politických technológií sa v druhej polovici 60. rokov Sovietsky zväz de facto rozhodol opustiť skutočnú výstavbu komunizmu (primárne v ideológii, ale to samozrejme nikto nepovedal), a začal sa integrovať do kapitalistického systému.
Pripravené scenáre
Existovali dva organizačné spôsoby integrácie. Jedným bola vplyvová sieť tajného projektu generála sovietskej rozviedky Pitovranova s názvom “Firma”, cez ktorý tajne prepájal obchody a politiku ZSSR so Západom. Druhým spôsobom prieniku bol Rímsky klub.A práve „Rímsky klub“ pripravil svoju prvú správu Limity rastu (The Limits to Growth) po vzore Forresterovho Jedného sveta. Správa jasne deklarovala, že je nevyhnutné výrazne znižovať spotrebu a rovnako aj populáciu planéty.
V roku 1965 na Moskovskom štátnom pedagogickom inštitúte. Lenina bolo vytvorené laboratórium na analýzu systémového vývoja systémov („Laboratórium systémov riadenia rozvoja systémov“, skrátene „LASURs“). Viedol ho úplne fantastický človek Pobisk Kuznecov, pod ktorého vedením vyvinuli vlastný model vývoja svetového systému.
Ak existovali hranice rastu, kde bolo definovaných päť premenných a kapitál, sovieti pracovali až s tridsiatimi premennými. Tí, ktorí sa podrobne pozreli na obe možnosti dospeli k jednotnému záveru: Správu „LASURs“ napísal veľmi silný kolektív akademikov a „Limity rastu“ písal zrejme vcelku dobrý študent. Podľa Pobiska Kuznecova (teda podľa modelu LASURs), systém skutočne môže prejsť do asymptotického režimu, kedy dokáže uživiť až 30 miliárd ľudí. Vtedy vôbec netreba znižovať populáciu planéty. V takomto systéme nastane samoregulácia.
Zrada alternatívy
Akonáhle bola táto správa zverejnená, vedúci predstavitelia LASUR boli obvinení z nehospodárneho nakladania s peniazmi a Pobisk Kuznecov bol vylúčený zo strany a uväznený v Srbskom inštitúte. Jeho priatelia ho odtiaľ neskôr vytiahli a potom znovu začlenili do strany. Neskôr dokonca radil aj Jurijovi Andropovovi a predpovedá krízu kapitalistického systému na konci 20. storočia. To znamená, že aj Kuznecov sa dopracoval k rovnakým záverom ako americkí prognostici. Lenže socializmus bol porazený. Bol zničený z jednoduchého dôvodu. Keďže sovietska nomenklatúra sa rozhodla na prestup do západného sveta cez Rímsky klub, všetky alternatívy museli byť odstránené. Okrem toho ešte prebiehal aj boj v rámci rôznych skupín sovietskej nomenklatúry a tak došlo k vnútornej zrade, ktorá bola dokonale zavŕšená rozpadom ZSSR.
Pre nás ale ostáva najdôležitejšou skutočnosť, že v súčasnej situácii sú problémy, o ktorých hovorí Klaus Schwab, problémami kapitalistického systému. Navyše prechod od exponentu k asymptote je naplánovaný tak, že systémy majiteľov peňazí, teda akéhosi „Globálneho parazita“, musia prejsť na hostiteľa iného systému plynulo a nie skokovo. Na to však skutočne potrebujú znížiť populáciu planéty, a to veľmi výrazne. Navyše, ak sa predtým hovorilo o dvoch miliardách, teraz sa už hovorí len o pol miliarde.
Svetoznáma primatologička Jane Goodallová, ktorá bez najmenších pochybností pracuje v záujme globalistov, nedávno povedala, že: „Populácia planéty by mala byť rovnaká ako pred 500 rokmi.“ Pred 500 rokmi to bolo 491 miliónov jedincov na celej planéte Zem. Mimochodom, toto číslo sa prekvapivo zhoduje s číslom, ktoré bolo uvedené na „Georgia Guidestones“. Ide o známy masívny žulový pamätník, ktorý bol postavený v marci 1980 v okrese Elbert County v štáte Georgia. Boli doň vyryté pokyny pre ľudstvo v ôsmich moderných a štyroch starovekých jazykoch (vrátane známeho a kontroverzného prvého prikázania udržiavať svetovú populáciu pod 500 miliónov). V princípe to isté, čo hlásajú ultraglobalisti ako Schwab a Soros, Gates a pod. Dalo by sa povedať, že toto sú tie zvony – zvony histórie… A nepýtajte sa komu zvonia, lebo odpoveď poznáte.
Odvaha byť a odvaha vedieť
Čo môže urobiť jednoduchý človek v takejto situácii? V prechodných obdobiach, akéhosi medzistavu, keď starý systém už nefunguje a nový sa ešte nevyformoval sa núdza a náhoda takmer vyrovnajú. A keď si v tejto rovnovážnej situácii sadne čo i len motýľ na jednu z misiek váh, preváži ju. Vtedy dochádza k inerciálnemu procesu. Práve v takýchto obdobiach, ktoré aktuálne zažívame, veľmi často závisí výsledok od individuálnej voľby každého jedného človeka. Ale na to aby ste sa vôbec mohli nejako rozhodnúť, potrebujete mať vedomosti, musíte vedieť. Už nehovoriac o tom, či sa viete rozhodnúť správne. Pretože väčšina ľudí sa rozhodnúť vôbec nevie. Iba inštinktívne idú poslušne v stáde.
„Len subjektívne a slobodné racionálne poznanie spoločnosti naučí ľudí nebáť sa zvonenia dejín. Naučí nás, ako žiť bez nádeje na odmenu, pretože byť človekom je tá najväčšia odmena. Žiť bez ilúzií, pretože život je tá najlepšia z ilúzií. Žiť bez idealizovania minulosti, bez sťažovania sa na prítomnosť a bez strachu z budúcnosti. Naučiť sa odvahe byť a mať odvahu vedieť…“ (Andrej Fursov)
Tento odkaz Andreja Fursova je teraz pre nás veľmi dôležitý. „Byť a vedieť, že všetko závisí od človeka, najmä keď sa sociálne svety rúcajú a zvony histórie zvonia.“
Článok Tajná rovnica Rímskeho klubu je zobrazený ako prvý na konspirujeme.sk.
Zdroj článku...