(z knihy "Tajomstvá riadenia ľudstva II")
Ruské porekadlo
Uprostred takzvaných „reforiem“ v Rusku, dňa 19. 07. 1995 v denníku „Pravda“ bývalý vedúci oddelenia ÚV KSSZ, bývalý šéf tlačovej agentúry TASS a bývalý veľvyslanec ZSSR vo Veľkej Británii v jednej osobe: L. M. Zamiatin, ktorý bol v tom čase prostredníkom medzi „architektom perestrojky“ a Margaret Thatcherovou, citoval obavy „železnej lady“:
„Obávam sa, veľmi sa obávam príchodu kriminálnych štruktúr v Rusku k moci. Veď tie sa môžu jedného dňa legalizovať, alebo sa prinajmenšom «začleniť» do vášho štátneho establišmentu. Vy, Rusi, robíte vždy všetko vo veľkom. Rovnako aj tu, mafia môže jedného krásneho dňa získať taký vplyv, o akom sa zločincom v iných štátoch ani nesnívalo. Tohto by ste sa mali, podľa mňa, báť. A my na Západe by sme sa toho mali báť tiež. Pretože ak sa vedenie Kremľa ocitne pod kontrolou zločincov, stane sa málo predvídateľným“.
V preklade do normálneho jazyka to znamená, že legitímne hierarchie západných zasvätencov, medzi ktorých patrí aj M. Thatcherová, nedokážu rozlíšiť tradičné ruské štruktúry pracujúce na inú, pre Západ nepochopiteľnú koncepciu, a miešajú ich s vyložene zločinnými štruktúrami. A všetky štruktúry, ktoré nepatria do legitímneho západného slobodomurárstva, súhrnne nazývajú „kriminálnymi“.
Niektorí čitatelia si môžu spomenúť na komisára Cattaniho z talianskeho seriálu „Chobotnica“, nepodplatiteľného bojovníka s talianskou mafiou. Počas svojho boja sa stretol s mužom, ktorého považoval za jedného z vodcov mafie. Avšak tento človek sám seba takto nevnímal. Nasleduje scéna ich rozhovoru na vile kdesi v horách. Zo slov tohto človeka počas rozhovoru s Cattanim môže pozorný divák vydedukovať, že v systéme spoločenských vzťahov na Západe existuje určitý vysoký stupeň riadenia, v ktorom pôsobí len ohraničený kruh oprávnených osôb. Je to úroveň, na ktorej sa spájajú do jedného celku (prepojeného systému) jednotlivé druhy spoločenskej činnosti ľudí (zákonné aj nezákonné):
Všetko vyššie povedané znamená, že problém organizovaného zločinu sa nedá riešiť len na policajno-právnej úrovni. V porovnaní s historicko-sociálnou úrovňou je táto úroveň obmedzená, pretože „nehľadí na koreň vecí“, neskúma príčinno-následkové väzby kriminality v dlhodobých časových intervaloch (počas dejín) a vyhýba sa skúmaniu sociálnych príčin kriminality. A preto je takýto prístup pre spoločnosť nebezpečný, najmä pre tých, ktorí sú priamo alebo nepriamo spojení s týmto druhom „čiastkovej“ činnosti.
No proces skladania všetkých častí do určitého celku sa netýka len Talianska, kde pôsobí komisár Cattani, a netýka sa len „Západu“ a Anglicka, kde žije a pracuje „železná lady“…
GLOBALIZÁCIA – toto slovo dnes zvučí vo všetkých médiách. No „intelektuálna elita“ jak na Západe, tak aj v Rusku, tára iba o jej častiach, keď spomína „počítačovú globalizáciu“, „ekonomickú globalizáciu“, „kriminálnu globalizáciu“ a nevysvetľuje globalizáciu ako celok, ohraničujúc sa „európskym modelom rozvoja“, „ázijskou stratégiou“, „eurázijskou geopolitikou“ a inými zavádzajúcimi „vedeckými“ pojmami. Lenže skladanie všetkých častí do jedného celku sa uskutočňuje aj vo vzťahu k celému ľudstvu na planéte Zem. O tom sme už rozprávali v 1. kapitole minulého zväzku knihy. Zopakujem teda pár bodov na osvieženie pamäte.
Globalizácia je proces koncentrácie riadenia výrobných síl ľudstva[1]. Tento proces je objektívny, čo znamená, že skrátka prebieha či už chceme alebo nechceme, aby prebiehal. Ten proces tu skrátka je. Keď v priebehu dejín začali jednotlivé krajiny medzi sebou reagovať, tak mocnejšia (alebo „chytrejšia“) krajina či ľud si vždy podriaďovali tie slabšie (alebo menej „chytré“). Vojny, obchod, „inštitút neviest“, náboženstvá, ideológie – to je len krátky zoznam nástrojov, ktorý sa v histórii používal na podriaďovanie si iných krajín. Spomeňte si na 6. priorít zovšeobecnených prostriedkov riadenia, ktoré sme rozoberali v 12. kapitole minulej knihy. A tento proces globalizácie prebiehal celé stáročia a tisícročia. No tak ako každý proces, aj globalizáciu je možné riadiť. A riadenie má vždy subjektívny charakter, t. j. odzrkadľuje vôľu subjektu, ktorý niečo riadi (auto, firmu, región, štát, ľudstvo), a jeho ciele riadenia. Ten, kto v dejinách prvý pochopil proces globalizácie, ten aj prvý vypracoval koncepciu riadenia globalizácie. „Koncepcia“, to je systém názorov na nejakú vec alebo proces. A vo vzťahu k životu spoločnosti môžeme hovoriť o „pláne organizácie života“. A existujú len dva plány, dve koncepcie riadenia spoločnosti, o ktorých sme už hovorili skôr.
1. Spravodlivá mravná koncepcia.
2. Nespravodlivá nemravná koncepcia, keď jedni ľudia panujú nad inými. Riadi sa princípom „rozdeľuj a panuj!“.
Ako prvé globalizáciu pochopilo staroegyptské žrectvo. Ono ako prvé v histórii ľudstva jasne sformulovalo svoju koncepciu riadenia a vypracovalo stratégiu „globalizácie“, alebo ak to povieme jednoduchou rečou, tak vypracovalo plán dosiahnutia „celosvetovej vlády“ podľa ich chuti, t. j. podľa ich nemravnej svojvôle. Fakticky sa v ich prípade jednalo o systém otrokárskej spoločnosti, ktorý počas dejín zdokonaľovali, pričom nemenila sa samotná podstata, iba jeho názvy (otroctvo sa stávalo čoraz skrytejším. Dnes si už ľudia ani neuvedomujú, čím všetkým sú v systéme zotročení a že stále sú otrokmi). A podstata bola nasledovná: celkom navrchu „pyramídy“ stála hŕstka otrokárov, o niečo nižšie skupiny dozorcov, a celkom dole masy otrokov.
Takéto spoločenské zriadenie (podľa nespravodlivej nemravnej koncepcie) je zobrazené na jednodolárovej bankovke s nadpisom „NOVUS ORDO SECLORUM“ – „NOVÝ PORIADOK VEKOV“.
To, aby milióny ľudí poslušne zostávali v tejto pyramíde, dosahovali tak, že rozdávali znalosti po dávkach rôznym vrstvám obyvateľstva. „Každý človek, poznaj svoje miesto“.
Moderným „vedeckým“ jazykom by sme toto celé mohli opísať nasledovne: na planéte Zem existuje všezahŕňajúca a postupná globálna politická stratégia riadenia ľudstva. Preto v našom živote existujú veci, ktoré treba nazvať ich pravým menom (a nie tým, ktoré im bolo dané):
1. „Všeobecná“ globálna politika, ktorú realizujú „globalizátori“ z NAD-štátnej úrovne (svetová finančná mafia).
2. Globálna politika predstaviteľov nejakého štátu (presnejšie povedané, pokusy o jej realizáciu).
3. Zahraničná politika štátu.
4. Vnútorná politika štátu.
Globálna politika je činnosť, ktorá sa snaží realizovať a dosiahnuť ciele týkajúce sa celého ľudstva. Zahraničná politika je činnosť predstaviteľov nejakého štátu vo vzťahu k iným štátom a národom. Vnútorná politika je činnosť predstaviteľov štátu, ktorá sa snaží o dosiahnutie cieľov týkajúcich sa vlastného štátu. Napriek tomu, politické „elity“, oficiálna sociológia a politológia sa vyhýbajú skúmaniu globálnej politiky, a ohraničujú sa len „vnútornou“ a „zahraničnou“. Prečo? Každý, kto túži nájsť odpoveď, si môže pomôcť slávnou stalinskou otázkou: „Ste hlupák, alebo nepriateľ ľudu?“
Ak by chcel niekto vzniesť námietku voči existencii globálnej politiky, tak nech skúsi sám posúdiť už spomínaný citát z Biblie (vraj „svätého“ písma):
„A teraz, Izrael, počúvaj prikázania a ustanovenia, ktoré ťa [dnes] naučím plniť, aby ste žili [a množili sa], a šli a zdedili tú krajinu, ktorú vám dá Pán, Boh vašich otcov [do dedičstva] (t. j. Židom)…; Nedávaj na úrok svojmu bratovi (podľa kontextu súkmeňovcovi-Židovi) ani striebro, ani chleba, ani hocičo iné, čo je možné dávať na úrok; cudzincovi (t. j. nie-Židovi) dávaj na úrok, aby ťa Pán Boh tvoj (t. j. diabol, ak sa na toto odporúčanie pozeráme cez svedomie) požehnal vo všetkom, čo sa robí rukami tvojimi na zemi, do ktorej ideš, aby si ju ovládol (táto veta sa netýka len staroveku a Židom prisľúbenej Palestíny, ale aj dnešného židovskými „elitami“ globalizovaného sveta, pretože Biblia je stále masovo propagovanou knihou a všetky Cirkvi, vrátane časti „inteligencie“, ju stále propagujú ako svätú pravdu danú od Boha)“ — (Deuteronómium, 23:19, 20). „A budeš vládnuť nad mnohými národmi, a oni nad tebou vládnuť nebudú“ — (Deuteronómium, 28:12). „Vtedy synovia cudzincov (t. j. nasledovné pokolenia ne-Židov, ktorých predkovia vliezli do zámerne nesplatiteľných dlhov voči plemenu úžerníkov-spoluveriacich) budú stavať tvoje múry a ich králi ti budú slúžiť („Ja som Žid kráľov“ – námietka jedného z Rothschildov na nevydarený kompliment na jeho adresu: „Vy ste kráľ Židov“); lebo vo svojom hneve som ťa ničil, ale vo svojej priazni budem k tebe milostivý. I budú tvoje brány otvorené, nebudú sa zatvárať ani vo dne, ani v noci, aby bolo k tebe prinášané bohatstvo národov a boli privádzaní ich králi. Lebo národy a kráľovstvá, ktoré ti nebudú chcieť slúžiť, zahynú, a také národy budú úplne vykorenené“ — (Izaiáš, 60:10-12).
Toto je „všeobecná“ globálna politika. Je realizovaná prostredníctvom dedičnej nadštátnej mafie bankárov-úžerníkov už nejedno storočie.
Preto ak sa predstavitelia nejakého štátu rozhodnú realizovať globálnu politiku svojho štátu podľa „VLASTNÉHO CHÁPANIA“, ktorá nebude v súlade so „všeobecnou“ globálnou politikou, tak musia prísť s takou vlastnou globálnou politikou, ktorá bude tú starú „všeobecnú“ presahovať vyšším chápaním všetkých procesov prebiehajúcich na Zemi a vo Vesmíre. Ak takého chápania niet, potom budú podobné smelé ambície predstaviteľov štátov potlačené „všeobecnou“ globálnou politikou, ale zničení jej predstavitelia aj samotný štát, alebo pozmenené a začlenené do plánov globalizátorov vďaka ich plnšiemu chápaniu prebiehajúcich procesov. Pretože každý si môže myslieť, že v miere svojho chápania „pracuje na seba“, no v miere svojho nechápania v skutočnosti pracuje na tých, ktorí chápu viac. Presne to isté sa dnes deje aj ohľadom pokusov vedenia USA realizovať svoju VLASTNÚ americkú globálnu politiku. Pritom predstavitelia USA si myslia, že „všeobecná“ globálna politika, ktorá by bola realizovaná z nadštátnej úrovne, neexistuje. Takýto záver môžeme smelo urobiť na základe analýzy konania predstaviteľov USA, ktorí realizujú prevažne silovú 6. prioritu zovšeobecnených prostriedkov riadenia.
Čo sa týka „zahraničných a vnútorných politík“ jednotlivých štátov, tak tie sa nutne podriaďujú „všeobecnej“ globálnej politike. Je to tak preto, lebo proces globalizácie je dnes takmer zavŕšený. Zem a ľudstvo sú ako ponorka s posádkou. Každý štát je niektorou zo sekcií ponorky. A tieto sekcie sú poprepájané plynovodmi, ropovodmi, telekomunikačnými linkami, elektrickými rozvodmi, internetom, obchodnými vzťahmi, turizmom (schematicky sme to znázornili na obr. 4-1 v minulej knihe). A pokusy vybudovať si „raj“ v jednom samostatnom štáte (sekcii ponorky) úspešné nebudú, pretože s každým štátom má kolektív „spájacieho cechu“ (svetová finančná mafia globalizátorov) svoje vlastné konkrétne ciele. Lenže na ponorke vznikli problémy so zásobami a posádka sa vzbúrila. Ciele globalizátorov voči Rusku sú úplne jednoduché: oni potrebujú naše zásoby nerastných surovín a presne vymedzené množstvo otrokov na ťažbu týchto zdrojov a ich prvotné spracovanie. A na dosiahnutie týchto cieľov globalizátori dnes využívajú aj USA, konkrétne ich snahy realizovať vlastnú globálnu politiku, v ktorej sa snažia o dominanciu nad svetom.
No predstavitelia USA nechápu, že aj ich len zneužívajú bez ich vedomia. Keď si svetová finančná mafia „globalizátorov“ vyrieši prostredníctvom USA svoje úlohy voči Rusku, tak nechá rozčleniť aj USA, ktoré viac potrebovať nebude, a ktoré pre ňu zároveň predstavujú hrozbu, pretože sa môžu stať jej konkurentami. Mechanizmus procesu rozpadu, ktorý bol použitý voči ZSSR, je už aktivovaný aj voči USA. Už sa im „kráti čas“. Dôkazom tohto tvrdenia je aj vťahovanie USA do vojny s islamským svetom, kvôli čomu globalizátori zariadili nárazy „Boeingov“ do „dvojičiek“ v New Yorku.
Ľudstvo na Zemi riadi mafia. No toto je „kultúrny“ typ mafie. Zdokonalila si spôsoby a metódy riadenia krajín a národov, využívajúc pritom bezštruktúrny spôsob riadenia, ktorý je podrobne opísaný v 12. kapitole minulej knihy. Ten spočíva v tom, že masy sú cez televíziu, rozhlas, kino, literatúru a umenie vystavované takému informačnému vplyvu, že výsledkom toho sa každý človek správa tak „ako treba“. Príkladom tohto bezštruktúrneho spôsobu riadenia ľudí, národov, krajín sú rôzne historické mýty, náboženské vierouky a kulty, svetské ideológie, svetový kreditno-finančný systém založený na úžerníctve, narkotiká, alkohol, strach pred použitím zbraní aj samotné použitie zbraní proti ľuďom a infraštruktúre. Všetko je to založené na tom, že ľuďom prakticky od škôlky až po vysokú školu dávajú také znalosti o živote spoločnosti, ktorým slepo uveria, a nie sú schopní sa samostatne zorientovať v tom, čo sa naozaj deje. Preto milióny ľudí, celé ľudstvo sa stávajú rukojemníkmi tej hŕstky ľudí, ktorí vedia a chápu viac, než všetci ostatní dohromady. „Mnohé veci sú nám nejasné nie preto, že je naše chápanie slabé, ale preto, že tieto veci nezapadajú do okruhu našich pojmov“ (K. Prutkov). A tento špeciálny „okruh pojmov“ je dostupný len hŕstke a je zvukotesne uzavretý pred všetkými, ktorým bol daný len obyčajný „okruh pojmov“.
Tento „trik“ s dvomi „okruhmi pojmov“ vykonalo staroegyptské žrectvo, ktoré dalo ľudstvu falošný svetonázor. Ľudom „vymylo mozgy“ otázkou, čo je prvotné: matéria alebo vedomie. Na základe tohto vznikli akési „sociálne preteky“ medzi „materializmom“ a „idealizmom“, čo umožnilo realizovať globálny princíp riadenia „rozdeľuj a panuj“. Podrobne je to vysvetlené v 9. kapitole.
A táto mafia, ktorá ľuďom zdeformovala predstavu o svete a v hlbokom staroveku nasmerovala ľudstvo na falošnú cestu rozvoja, priviedla ľudstvo aj svojich nasledovníkov do svetovej globálnej krízy, ktorú dnes všetci pozorujeme vo všetkých regiónoch planéty. Do krízy, ktorú dnes priznávajú všetci rozumní ľudia, vrátane mnohých štátnikov, vedcov, politikov a sociológov.
Lenže „globalizátori“ („sily Západu“) sa dnes snažia vyriešiť svoju chybu na „cudzí úkor“, konkrétne na úkor národov ZSSR-Ruska. Práve takto sa treba pozerať udalosti, ktoré sa dejú v našej krajine.
S týmto cieľom „globalizátori“ kultivujú medzi ľuďmi názor, že podnikanie, „biznis“ a kriminalita sú jeden nerozlučný celok. A práve preto nerozmýšľajúci „dumci“ zo Štátnej dumy (nie bez podpory a „investícií“ zo strany „síl Západu“) všetky zákony predkladajú v tak, že čestné podnikanie je v Rusku prakticky nemožné! Veď podnikatelia, ak sa chcú udržať nad vodou, tak musia porušovať zákony. A práve toto „globalizátori“ potrebujú! Preto celú „perestrojku“ zorganizovali tak, aby sa všetci naši „biznismeni“ zaplietli do nezákonnej činnosti a globalizátori ich mohli držať „na krátkej vôdzke“. Keďže „globalizátori“ sú sami zločincami (zločincami „kultúrneho“ typu, zasvätenými do tajomstiev globálnej politiky), tak aj zo svojich vykonávateľov urobili zločincov, ale zločincov „druhej“, „tretej“ a „štvrtej“ triedy, urobili z nich „obetných baránkov“ za svoje vlastné zločiny.
Na Západe sa chápanie kriminality rozdeľuje do troch úrovní:
1. Dobromyseľný občan vidí v kriminálnikovi odpadlíka od spoločnosti, antisociálny prvok.
2. „Elita“ podporuje takéto názory v dave ľudí, hoci sama má „maslo na hlave“ (R. Nixon – USA, J. Nakasone – Japonsko, manželia Clintonovci – USA, Gorbačov – ZSSR, Jeľcin – Rusko a mnohí ďalší). A bývalý líder Zväzu pravých síl (СПС) Boris Nemcov sa v jednej z televíznych relácii rozrozprával o tom, že navrhol legalizovať všetky zlodejiny, ktoré spáchala stranícko-sovietska a „rosSionská“ „elita“ v období „perestrojky“, pretože v opačnom prípade by bolo možné celú túto dnešnú „elitu“ poslať do basy.
3. Medzi „svetovou superelitou“ existuje úzky kruh zasvätených („globalizátorov“) do metód organizácie „zločinu“ kvôli tomu, aby nevznikal sociálny chaos a bezprávie „neorganizovanej“ kriminality, t. j. svojvoľnej činnosti kriminálnikov. A práve tejto „svojvoľnosti“ „ruskej mafie“ sa tak vyľakala „železná lady“ Margaret Thatcher, ako politička nielen štátnej, ale aj nadštátnej úrovne, ktorá mala veľmi jasno v tom, ako sa organizuje spájanie „jednotlivých druhov činnosti“ do „sociálneho celku“, ku ktorým patrí aj „kriminálna činnosť“. Preto by aj členovia „ruskej mafie“ mali mať jasno v tom, že nemajú šancu udržať sa na dosiahnutej úrovni. Túto úroveň dosiahli len s dovolením svetovej mafie „globalizátorov“ výlučne na obdobie uzurpácie ZSSR-Ruska. A ak „ruská mafia“ nevypracuje vlastné metódy a spôsoby realizácie „všeobecnej“ globálnej politiky, ktoré sa ukážu byť silnejšími než tie, ktoré realizuje svetová mafia „globalizátorov“, tak svojej moci a postaveniu môžu povedať „zbohom!“… Potom im rukami Žirinovského zorganizujú „posledný vagón na Sever“… Čo myslíte, prečo je Žirinovský stále „nad vodou“? Neponúka žiadnu ideológiu. Je to strana jedného človeka. Nebude Žirinovského, nebude ani LDPR! Kto mu umožňuje jeho „trúfalé“ vyjadrenia? Potrebujú ho globalizátori práve na organizáciu „vlaku na Sever“.
V Japonsku sa chápanie kriminality nedelí, ako na Západe. V Japonsku sú „zločinci“ členmi spoločnosti! Tam je to tak zaužívané a odráža sa to aj v systéme spoločenských vzťahov a legislatíve. Ak by sme to mali povedať súčasným „právnym jazykom“ v Rusku, tak japonská „zločinecká organizácia“ – „Jakuza“ je spoločenskou organizáciou, ktorá sa zaoberá špecifickou spoločensky uznávanou činnosťou a je riadne zaregistrovaná, podobne ako ostatné spoločenské organizácie. Pri takomto prístupe štátu k organizovanému zločinu je výsledok taký, že s neorganizovanou svojvoľnou kriminalitou bojujú aj štátne orgány, aj „zločinecká organizácia“. Týmto sa líši „kriminalita“ na Východe od „kriminality“ na Západe.
No Rusko nie je ani Východ, ani Západ. Rusko je samo osebe regionálnou civilizáciou. A preto má Rusko svoj vlastný pohľad na „kriminalitu“.
Ale málokto pozná zakončenie tohto príbehu. A to je nasledovné. Nejaký pyšný šľachtic nespravodlivo urazil jedného pracovitého muža v Kudejárovej prítomnosti. Kudejár sa tak rozhorčil šľachticovou nespravodlivosťou, že vrazil do neho nôž a ten padol mŕtvy na zem. A hneď po tejto novej vražde, ktorú spáchal bývalý zbojník, sa obrovský dub zvalil na zem, čím signalizoval zbojníkovi odpustenie jeho hriechov. Kudejár zbavil svet zloducha, ktorý bol očividne horší, než Kudejár v zbojníckej etape svojho života. A táto vražda bola Zhora potvrdená ako dobročinnosť oveľa väčšieho významu, než všetko Kudejárom spáchané zlo.
Tento príbeh nás privádza k ruskému porekadlu: „Kto je čistý pred Bohom, ani pred cárom nemá viny“.
Preto ani návrh bývalého lídra Zväzu pravých síl Borisa Nemcova nie je až tak nezmyselný a nemravný, ako by sa mohol na prvý pohľad zdať. Veď celá naša riadiaca „elita“ sa zaplietla do „harvardského projektu“, chytila sa do pasce, ktorú pre ňu špeciálne nastražili „globalizátori“ a z ktorej sa bez pomoci všetkého ľudu nedostane. Avšak „uzákonená nezákonnosť“ „à la Nemcov“ by nemala byť formálna, ale mala by mať mravný aspekt, ktorý by následne určil aj etickú a materiálnu podobu pokánia „elity“ pred ľudom Ruska-ZSSR. Toto Nemcov nechápe.
Práve takýto krok by mali urobiť ruskí „oligarchovia“[2], „biznismeni“ a „podnikatelia“: zobrať svoje zbojnícke „nože – kapitály“ a vykonať nimi dobré bohumilé skutky pre Rusko a ľud! Prehodnotiť svoje doterajšie skutky ako Kudejár a vydať sa cestou pokánia! Vtedy Boh aj ľud vám všetko odpustia!
Pri takomto porovnaní pohľadov na „kriminalitu“, ktoré zodpovedajú mysleniu a životnému štýlu každej z regionálnych civilizácií (Západu, Východu a Ruska), strácajú slová „kriminalita“, „zločin“ a pod. svoj presný zmysel v dôsledku ich rozdielneho chápania. Tak ako potom hodnotiť tento jav v živote ľudí?
Z hľadiska globálnej sociológie, skúmajúcej kultúru a históriu regionálnych civilizácií, môžeme vyčleniť len jednu objektívnu kategóriu, ktorá určuje chápanie podstaty „zločinnosti“ vo všetkých regionálnych a medzinárodných[3] spoločenstvách. Touto kategóriou je – skazenosť.
Skazenosť, na rozdiel od nejednotne v spoločnosti chápanej „kriminality“/„zločinnosti“, sa dá rozpoznať jednotne. Ako k takémuto chápaniu dospieť? A na základe čoho?
Ľudstvo je súčasťou zemskej biosféry. Normálna kultúra musí zaisťovať stabilnú reprodukciu psychicky aj fyzicky zdravých pokolení. Pritom sa musí zachovať celá biocenóza (všetko živé), všetka biosféra. Z toho vyplýva, že všetko, čo narúša tieto prirodzené procesy, je skazené.
Skazenosť kultúry sa prejavuje v tom, že:
1. Genealogické línie ľudí, ktorí sú nositeľmi skazenosti, sa pri zmene pokolení neprerušujú, ale sú zachovávané a reprodukujú sa znova a znova. Funguje tu princíp: „ak si «pán» a parazituješ na práci svojich «sluhov», tak aj tvoji potomkovia musia na večné veky robiť to isté. A nikto to nesmie zmeniť“. To znamená, že nenormálnosť tu víťazí.
2. A naopak: narušuje sa reprodukcia zdravých pokolení, ktorí nie sú nositeľmi skazenosti v genealogických líniách, a deje sa tak následkom blokovania individuálneho rozvoja ľudí cez degradáciu kultúry a cez skazenosť niektorých sociálnych zákonov. Funguje tu princíp: „Ak si «sluha», tak musíš byť «sluhom» na večné veky. A aby ťa ani nenapadlo snívať o lepšom živote, tak ťa ja – «pán» budem opíjať a ohlupovať“. Takže všetko normálne a prirodzené sa potláča a odpratáva z cesty.
3. V dôsledku bodov 1 a 2 sa ničí regionálna biocenóza a celková biosféra. Dôkazom toho sú ozónové diery, klimatické zmeny, likvidácia lesov, vyhynutie mnohých druhov zvierat a rastlín… Globálna systémová kríza!
Pri takomto prístupe sa prejavy skazenosti v kultúre dajú veľmi dobre odhaliť. Ak odhalíme tieto faktory, tak môžeme odhaliť aj príčiny v živote ľudí a spoločnosti, ktoré k tomu viedli. A ak odhalíme príčiny, tak sa môžeme snažiť ich zo života spoločnosti vykoreniť.
Prevládanie skazenosti v kultúre spoločnosti ju odsudzuje k sebazničeniu. Preto všetci sa musíme snažiť o vykorenenie skazenosti, ak nechceme zmiznúť z povrchu planéty ako mamuty.
Objektívna skazenosť (tá činnosť, ktorá ničí ľudí, spoločnosť a biosféru) má vyššiu prioritu než písané zákony či nepísané etické tradície (subjektívne chápanie a praktikovanie toho, čo sa „patrí“ alebo „nepatrí“, čo je „dobré“ a „zlé“, čo je „mravné“ a „nemravné“, čo je „duchovné“ a „neduchovné“). Avšak sú to práve písané zákony a etické tradície (zavedené do kultúry ľudí nemravnou konceptuálnou mocou globalizátorov), podľa ktorých žijú ľudské spoločnosti, snažiac sa týmito zákonmi a tradíciami ochrániť sami seba aj budúce pokolenia pred následkami vlastnej objektívnej skazenosti, nechápajúc jej podstatu! A keď písané zákony a nepísané tradície skazenosť neblokujú, ale tolerujú ju, tak takáto spoločnosť je odsúdená na zánik. To sa aj práve deje s nami všetkými. Schopnosť človeka vnímať a rozlišovať prejavy objektívnej skazenosti závisí jak od kultúrneho dedičstva ľudu, tak aj od samotnej osobnosti. Vzhľadom na to je potrebné vedieť a chápať, že kriminalita (z pohľadu tradičnej „etiky“ a písaných zákonných noriem) môže byť rôzna:
- môže sa snažiť o vykorenenie skazenosti zo života spoločnosti.
- môže ešte zhoršovať šírenie skazenosti v spoločnosti.
To znamená, že nie všetko, čo tradičná „etika“ a zákony považujú za zločin a kriminalitu, je skutočným zlom a objektívnou skazenosťou. A preto tí, ktorí sa horlivo domáhajú „striktného dodržiavania zákonov“ a bojujú proti „nezákonnej kriminalite“, tak by sa mali zamyslieť nad tým, že aj takí ľudia ako Budha, Kristus a Mohamed boli v svojej dobe veľkými kriminálnikmi z hľadiska vtedajších platných zákonov a tradičnej „etiky“. No boli títo „kriminálnici“ aj sami objektívne skazení alebo pomáhali šíriť objektívnu skazenosť?
Aby sme mohli nájsť odpoveď na uvedenú otázku, tak musíme zaradiť do svojho „okruhu pojmov“ to, čo pred nami skrývali. A nás klamali tým, že nám tvrdili, že moc sedí na „troch nezávislých vetvách“. To je lož! V skutočnosti v ľudskej spoločnosti funguje päť druhov moci, ktoré nie sú od seba nezávislé a o ktorých sme podrobne rozprávali v minulej knihe.
Konceptuálna moc (1) je najvyššou mocou v spoločnosti. Je to SVOJVÔĽA človeka, ktorá môže byť:
- buď mravná („Ľudia, poďme žiť v mieri a harmónii. Vážme si starších, vychovávajme mladších. Čestne pracujme…“. Na Rusi sa to volalo «žiť Božsky»),
- alebo nemravná („Ja som otrokár, ostatní sú moji otroci a pracovný dobytok“. „A budeš panovať nad mnohými národmi a ony nad tebou panovať nebudú…“).
Svoj systém názorov tlmočí konceptuálna moc ľuďom cez ideológie alebo náboženské vierouky. A kým mravná koncepcia potrebuje len jednu ideológiu (a presnejšie povedané: metodológiu, opísanú v dostupnej a zrozumiteľnej forme pre rôzne vrstvy obyvateľstva), tak nemravná koncepcia potrebuje množstvo ideológií, pretože len tak môže realizovať svoj princíp „rozdeľuj a panuj“. Ideológie predstavujú ideologickú moc (2) nad umami ľudí. Ideológiami sa riadi zákonodarná moc (3), ktorá vymýšľa zákony, ale nezodpovedá za to, ako tieto zákony „fungujú“. Výkonná moc (4) má plniť to, čo žiadajú zákony, uvádzať ich do života. A súdna moc (5) má dozerať na poriadok naplánovaný konceptuálnou mocou (t. j. na bordel, ktorý globalizátori naplánovali pre Rusko).
Z toho vyplýva, že každá koncepcia spoločenského zriadenia (spravodlivá alebo nespravodlivá) má svoje vlastné vnímanie objektívnej (nie deklarovanej) skazenosti. Pred skazenosťou (tak, ako je v spoločnosti subjektívne chápaná: správne alebo nesprávne) sa spoločnosť (spravodlivá aj nespravodlivá) chráni konkrétnymi normami etiky, zákonmi a reálnou praxou ich dodržiavania alebo porušovania. Porušovanie zákonov sa označuje ako „kriminalita“. V prípade, ak zákony chránia spoločnosť pred objektívnou skazenosťou, tak je označenie kriminalita a zločin oprávnené. No v prípade, ak zákony v spoločnosti pomáhajú rozširovať objektívnu skazenosť, tak označovanie zločincom toho, kto tieto zákony porušuje, je neoprávnené.
Preto bez chápania podstaty koncepcie spoločenského zriadenia vzniká situácia konceptuálne neurčitého riadenia (keď ľudia nechápu v akej spoločnosti žijú, keď platia „dvojité štandardy“). V takejto situácii sa „boj so zločinom“ môže skončiť až sebazničením spoločnosti, ktorej zákony a nepísané tradície podporujú objektívnu skazenosť, jej šírenie v spoločnosti a reprodukciu z pokolenia na pokolenie. Práve v takomto stave konceptuálnej neurčitosti sa dnes nachádza Rusko, keď «zhora», cez riadiacu „elitu“ krajiny globalizátori vnucujú ľuďom západnú koncepciu organizácie života, a «zdola» ľud odmieta tento pre neho cudzí svet «západných hodnôt» a podvedome zastáva svoj vlastný, svojbytný (pre Rusko) a spravodlivý plán organizácie života, svoju ľudovú koncepciu spravodlivého života ľudí (podľa polepšeného Kudejára!).
Ako prekonať globalizátormi vytvorený rozkol v spoločnosti medzi relatívne neveľkou hŕstkou „kriminálnej elity“ oligarchov, biznismenov, skorumpovaných politikov, tzv. „podnikateľov“ (na jednej strane) a zbedačenými masami ľudí?
Dá sa to dosiahnuť len tak, že „elita“ prehodnotí všetko, čo sa deje v krajine, cez prizmu „všeobecnej“ globálnej politiky a tých znalostí, ktoré ponúka KSB. To na jednej strane.
A na druhej strane je potrebné, aby si toto všetko uvedomili a pochopili aj široké masy ľudí, zbedačených počas obdobia „perestrojky“ a „reforiem“, a aby si osvojili základné znalosti KSB.
Ak sa toto neurobí, tak tí, ktorí „chápu viac“, poštvú túto masu ľudí na prežratú „elitu“, ktorá bude zlikvidovaná rovnako, ako sa to už stalo v rokoch Občianskej vojny 1918-1922. A len blbec si môže myslieť, že potom sa „všetko na dobré obráti“. „Potom“ sa definitívne zavŕšia plány globalizátorov ohľadom uzurpácie Ruska. Všetkých, čo vedia riadiť, zlikvidujú, a zámočníci a sústružníci nevedia ako sa riadi štát. Na získanie týchto znalostí je potrebný čas. Lenže za tento čas „svetové zákulisie“ dokončí svoje dielo skazy. Rozčlení RF na kúsky! Takéto „masy“ už globalizátori pripravujú na štadiónoch futbalových zápasov. Pripravujú ich aj ľudia ako E. Limonov, A. Ivanov-Sucharevský, a podobní „patrioti“. To je však očividné… Pritom Zjuganov, Julkin, Anpilov a ďalší marxisti konajú oveľa rafinovanejšie, hoci podstata ostáva rovnaká. Spomeňte si! Prečo Jeľcin po svojom zákaze Komunistickej strany RF obratom hneď povolil jej činnosť, hoci nikto z ľudí sa nebúril a nestaval na ochranu KSRF? Marxistov a Zjuganova potrebovali „sily Západu“! To oni prikázali Jeľcinovi, aby zrušil svoj zákaz Komunistickej strany RF. V posledných rokoch GP pripravoval Rogozina ako kádrovú rezervu svojich plánov spolu so všetkými, ktorí sa stýkali s „vlasťou“. A z Rogozina robili druhého Che Guevaru – „súdruha Ro“. Prečo? Revolúcie sa robia rukami mladých. Mladí potrebujú „vodcov“. Zjuganov na moderného vodcu nemá. S Rogozinom to GP nevyšlo. Teraz hľadajú nového „mladého, úspešnejšieho“… Chystajú nám revolúciu aj so všetkými následkami, ktoré to ľudu prinesie. To jest, budeme musieť pobiť jeden druhého v ohni revolúcie, a plody nakoniec zožne ten, kto to naplánoval.
Všetci musia pochopiť, že drvivá väčšina ľudí sa nezmieri s trpkým osudom otroka, ktorý je jej vnucovaný. Navonok môžu svoju nenávisť k „pánom“ skrývať… Ale pri prvej príležitosti zapichnú do nich vidly. Započúvajte sa do slov filmu „Generáli piesočných lomov“:
Môj život začal v mestských slumoch,
dobrého slova som nikdy nepočul.
Keď Vy ste hladili svoje deti,
ja som mrzol, o jedlo prosil.
Keď ma uvidíte, neodvracajte zrak,
nie je mojou vinou, že je to tak.
Prečo ste ma opustili, prečo?
Kde je môj domov, kde budem spať?
Nevidíte vo mne príbuzného,
pritom som človek, váš brat.
Stále sa modlíte k vašim bohom
a tí vám všetko odpúšťajú.
Krajina mrakodrapov a luxusných víl,
Oslepujúce svetlo, jagavý svet.
Ach, keby aspoň raz som mal silu,
dali by ste mi na všetko odpoveď!
Otvorte dvere, ľudia, som váš brat.
Ja naozaj nemôžem za to, že je to tak.
A na šancu „aspoň raz mať silu“ globalizátori dajú aj možnosť, aj peniaze! Rukami „generálov piesočných lomov“ vyrežú zbohatlíkov, a potom budú môcť Rusko rozčleniť na množstvo malých štátikov.
Všetci si musia uvedomiť: Človek sa ako kriminálnik nerodí. Kriminálnika z neho spraví to prostredie, tá kultúra, tá spoločnosť, v ktorej vyrastá a je v nej vychovávaný.
Kriminalita je plodom nemravnej koncepcie organizácie života, koncepcie riadenia ľudí, kde jedni panujú nad druhými. Kriminalitu potrebujú globalizátori, lebo kriminalita je jeden z podsystémov riadenia ľudskej spoločnosti na princípe „rozdeľuj a panuj“, kde“:
- Jedni sú nútení prekračovať „zákon“, aby nakŕmili svoje deti; alebo ich rafinovane vedú k prekračovaniu „zákonov“ tým, že v nich cez „kultúru“ a „umenie“ pestujú túžbu a sklony k degradačno-parazitickým potrebám, ktoré sú pre človeka neprirodzené.
- Druhí nezištne bojujú s globalizátormi udržiavanou kriminalitou, stávajú sa z nich „veční bojovníci so zločinom“, často prelievajú svoju krv a obetujú pritom vlastné životy.
- Tretí ostávajú v tieni a šikovne tento proces riadia vo svoj prospech.
Vyriešiť problém kriminality sa v medziach existujúcich zákonov nedá. Veď zákonodarná moc je dôsledkom striktne definovanej koncepcie riadenia, ktoré môžu byť len dve. A každá z koncepcií riadenia má svoju vlastnú zbierku zákonov. Dnes je skazenosť (amorálnosť) existujúcej koncepcie riadenia spoločnosti očividná. A práve ona, ako nositeľka skazeného typu kultúry, je prvotnou príčinou všetkej kriminality. Treba iné zákony, a na ich formovanie je potrebná iná kategória – skazenosť. Lenže na vypracovanie a realizáciu týchto nových zákonov je potrebné zaviesť aj novú koncepciu riadenia.
Bojovať treba nie s kriminálnikmi a „všeobecnou kriminalitou“ (ktoré sú len následkami), ale s príčinou, ktorá plodí všetku kriminalitu. A príčina kriminality sa dá zlikvidovať len tak, že sa schváli iná, mravná koncepcia riadenia spoločnosti – KSB.
Dnes kriminálnikmi nazývajú tých, ktorí porušujú platné zákony v spoločnosti. Pritom „zákony“ sú len produktom konceptuálnej moci, ktorá môže byť buď mravná, alebo nemravná (skazená).
Existujú mafie, ktoré dosahujú svoje ciele pomocou násilia a zbraní. Ich nástrojmi sú nože, revolvery, samopaly. Väčšina ľudí si predstavuje mafiu práve takto.
No existujú aj mafie, ktoré používajú oveľa rafinovanejšie nástroje:
Existujú mafie, ktoré na dosahovanie svojich cieľov (obohatenie sa a získanie určitého postavenia) používajú alkohol a drogy (narkomafie). Fakticky sa jedná o zbrane genocídy.
Existujú ideologické mafie, ktorých zbraňou na dosahovanie stabilných dlhodobých cieľov sú náboženské kulty, obrady, svetské ideológie, náuky, sociálne technológie manipulácie vedomia miliónov ľudí (ideologické a náboženské mafie vrátane siekt).
Existujú mafie, ktoré na dosahovanie svojich dlhodobých cieľov používajú historické mýty, legendy, vykladajú udalosti dávnej alebo blízkej minulosti (vedecko-historické mafie).
A nakoniec existuje mafia globalizátorov, ktorá používa toto všetko dohromady voči ľudstvu. Na to jej stačí iba to, aby ľudia neboli schopní sa samostatne orientovať v prebiehajúcich procesoch. To sa dá dosiahnuť tak, že sa ľuďom dávajú fragmentované znalosti: nie v ucelenej podobe a s poukazovaním na vzájomné súvislosti, ale útržkovito a bez súvislostí. Takto to robí vzdelávací systém, vrátane vysokých škôl. A to najhlavnejšie – treba dať ľuďom lživý svetonázor. Presne toto urobilo staroegyptské žrectvo. Práve táto mafia naviedla ľudstvo na nesprávnu cestu a dostala planétu a ľudí do globálnej systémovej krízy. To, že táto kríza existuje, bolo priznané na medzinárodnom samite v Johannesburgu v septembri roku 2002.
A tam bola priznaná aj existencia globálnej mafie (svetovej vlády) v osobe šéfov nadnárodných bánk (NNB) a nadnárodných korporácií (NNK). Táto mafia bola pomenovaná ako „tretia sila“ (viď časopis „Expert“ №32 z roku 2002). Následníci tejto svetovej mafie aj dnes kráčajú po tej istej nesprávnej ceste. A kriminalita je len jedným z ich nástrojov na riadenie ľudstva podľa princípu „rozdeľuj a panuj“.
Zlikvidovať príčinu existencie kriminality je možné len schválením mravnej koncepcie riadenia spoločnosti.
Kedysi, v roku 1917, sa boľševikom podarilo zvrátiť vývoj udalostí v Rusku. Aj oni boli svojráznou mafiou a bola ich len hŕstka. No boľševici boli ideologickou mafiou, vo svojej výzbroji mali oveľa mocnejšiu ideológiu, než bola citátno-dogmatická vierouka. A zvíťazili. Dlhé roky si ľudia stranu boľševikov vážili, čo sa prejavilo v známom slogane: „Ľud a strana sú jednotní!“ Je pravda, že to bolo len za Stalina. Po jeho odstránení už nikto z vodcov ZSSR boľševikom nebol. Boli to len pokryteckí trockisti, ktorí sa skrývali za príťažlivé slogany.
Ak dnes „ruská mafia“ pochopí, že „svetová mafia“ globalizátorov realizuje na planéte svoju globálnu politiku…
Ak si „ruská mafia“ osvojí v Rusku vypracovanú, VLASTNÚ globálnu politiku, ktorá je opísaná v KSB, a vyzbrojí sa ňou…
Ak sa naša „ruská mafia“ vďaka KSB stane nielen ideologickou, ale osvojí si a vyzbrojí sa novým svetonázorom…
Ak si ruský ľud osvojí základy KSB a pochopí, čo sa deje v krajine i vo svete a kto za to môže, tak nepochybne podporí svoju „ruskú mafiu“…
A vtedy sa ľud a „mafia“ stanú jednotnými vo svojej snahe o nastolenie spravodlivého spoločenského zriadenia na Zemi a nastolia svoj vlastný svetový poriadok podľa plánu KSB.
No ak to „ruská mafia“ nepochopí, potom sa samotný ľud stane „mafiou“ so všetkými z toho pre „ruskú mafiu“ vyplývajúcimi dôsledkami.
Vo Veľkej sovietskej encyklopédii je termín „mafia“ definovaný nasledovne:
„Mafia (z talianskeho mafia, maffia) je špecifický systém sociálnych vzťahov na ostrove Sicília (Taliansko), ktorý sa rozšíril na prelome 18. a 19. storočia a odvtedy stabilne existuje a prejavuje sa ako tajná organizácia, ktorá využíva donucovacie prostriedky, násilie, teror a vraždy. Mafia vznikla v období konca feudalizmu, keď výrobné aj sociálne vzťahy sicílskej spoločnosti boli veľmi zaostalé; zakorenila sa vďaka skresleným (to je ešte otázka – pozn. autora) predstavám o česti, hrdosti, rodinných a klanových vzťahoch a zachovanom (z čias feudalizmu) práve silnejšieho.
V 1. polovici 19. storočia bola Mafia tajným združením priemerných vidieckych vrstiev (t. j. jednoduchých, negramotných pracujúcich ľudí – pozn. autora). Ich metódy (vydieranie, násilie, vraždy) sa používali pri ochrane pôdy, sadov, obchodovaní a inom[4]. Postupom času sa archaická dedinská mafia zmodernizovala, prispôsobila sa novým podmienkam.
V 20. storočí sa činnosť Mafie presunula do mesta, prenikla do sféry stavebníctva, pašovania narkotík, tzv. zábavného priemyslu (herne atď.), začlenila sa do politického života. Počas volieb je využívaná na mobilizáciu hlasov pre toho či onoho kandidáta, ktorý jej po zvolení preukazuje služby. Mafia má tesné väzby s políciou, sudcami, určitými politickými kruhmi v Ríme“.
„A nielen v Ríme“, – dodávame my.
Hlavným záverom z toho celého je, že mafiu vytvorili obyčajní ľudia s cieľom ochrany svojich národných záujmov. A vybrali si tie najdostupnejšie metódy, aké v tom čase boli (t. j. 1. priorita).
No v Rusku sa dnes ľud stáva „mafiou“ konceptuálnou, ktorá bude presadzovať spravodlivú koncepciu organizácie života na Zemi nie silou, ale znalosťami a chápaním (t. j. na 1. priorite). Takto ľud aj bez „elity“ nastolí svoj vlastný svetový poriadok na základe KSB. A toto sa nutne stane pri ľubovoľnom vývoji udalostí, pretože ešte nikomu sa nepodarilo otočiť históriu naspäť a pomer síl a možností šiestich priorít riadenia sme už tiež podrobne prebrali.
Tohto by sa mala báť „železná lady“ Margaret Thatcher a celá svetová mafia globalizátorov, pretože s nastolením KSB viac nebudú mať možnosť parazitovať na surovinách a práci iných krajín a národov. To, že sa to nutne stane, by malo byť jasné zo Zákona Času, ktorý sme si podrobne vysvetlili. A reč je len o rýchlosti prechodu od jednej koncepcii riadenia k druhej, a tiež o miere krvavosti nadchádzajúcich udalostí v Rusku. Jedno aj druhé závisí od nás všetkých – od ľudu Veľkého Ruska.
[1] T. j. sústredenie moci nad výrobnými procesmi na celej Zemi do „jedných rúk“, do rúk úzkej skupiny ľudí. Centralizácia riadenia výrobných procesov na globálnej úrovni. – pozn. prekl.
[2] Dobrým príkladom je Jevgenij Prigožin – „oligarcha“, ktorý sa odvrátil od služby Západu, a začal slúžiť svojej Vlasti. – pozn. prekl.
[3] Pod medzinárodnými spoločenstvami treba v globálnej sociológii chápať rôzne diaspóry (biologicky aj kultúrne cudzie sociálne skupiny), ktoré sa vštepili do regionálnej spoločnosti.
[4] To mi trochu pripomína ruských kulakov a ich podkulačníkov. Tiež svojho druhu mafia. – pozn. prekl.
Ľud a mafia sú jednotní
Núdza nepozná zákon…Ruské porekadlo
Uprostred takzvaných „reforiem“ v Rusku, dňa 19. 07. 1995 v denníku „Pravda“ bývalý vedúci oddelenia ÚV KSSZ, bývalý šéf tlačovej agentúry TASS a bývalý veľvyslanec ZSSR vo Veľkej Británii v jednej osobe: L. M. Zamiatin, ktorý bol v tom čase prostredníkom medzi „architektom perestrojky“ a Margaret Thatcherovou, citoval obavy „železnej lady“:
„Obávam sa, veľmi sa obávam príchodu kriminálnych štruktúr v Rusku k moci. Veď tie sa môžu jedného dňa legalizovať, alebo sa prinajmenšom «začleniť» do vášho štátneho establišmentu. Vy, Rusi, robíte vždy všetko vo veľkom. Rovnako aj tu, mafia môže jedného krásneho dňa získať taký vplyv, o akom sa zločincom v iných štátoch ani nesnívalo. Tohto by ste sa mali, podľa mňa, báť. A my na Západe by sme sa toho mali báť tiež. Pretože ak sa vedenie Kremľa ocitne pod kontrolou zločincov, stane sa málo predvídateľným“.
V preklade do normálneho jazyka to znamená, že legitímne hierarchie západných zasvätencov, medzi ktorých patrí aj M. Thatcherová, nedokážu rozlíšiť tradičné ruské štruktúry pracujúce na inú, pre Západ nepochopiteľnú koncepciu, a miešajú ich s vyložene zločinnými štruktúrami. A všetky štruktúry, ktoré nepatria do legitímneho západného slobodomurárstva, súhrnne nazývajú „kriminálnymi“.
Niektorí čitatelia si môžu spomenúť na komisára Cattaniho z talianskeho seriálu „Chobotnica“, nepodplatiteľného bojovníka s talianskou mafiou. Počas svojho boja sa stretol s mužom, ktorého považoval za jedného z vodcov mafie. Avšak tento človek sám seba takto nevnímal. Nasleduje scéna ich rozhovoru na vile kdesi v horách. Zo slov tohto človeka počas rozhovoru s Cattanim môže pozorný divák vydedukovať, že v systéme spoločenských vzťahov na Západe existuje určitý vysoký stupeň riadenia, v ktorom pôsobí len ohraničený kruh oprávnených osôb. Je to úroveň, na ktorej sa spájajú do jedného celku (prepojeného systému) jednotlivé druhy spoločenskej činnosti ľudí (zákonné aj nezákonné):
- vládnucich politikov,
- opozičných politikov,
- bankárov a priemyselníkov,
- zločincov,
- policajných a súdnych orgánov,
- atď.
Všetko vyššie povedané znamená, že problém organizovaného zločinu sa nedá riešiť len na policajno-právnej úrovni. V porovnaní s historicko-sociálnou úrovňou je táto úroveň obmedzená, pretože „nehľadí na koreň vecí“, neskúma príčinno-následkové väzby kriminality v dlhodobých časových intervaloch (počas dejín) a vyhýba sa skúmaniu sociálnych príčin kriminality. A preto je takýto prístup pre spoločnosť nebezpečný, najmä pre tých, ktorí sú priamo alebo nepriamo spojení s týmto druhom „čiastkovej“ činnosti.
No proces skladania všetkých častí do určitého celku sa netýka len Talianska, kde pôsobí komisár Cattani, a netýka sa len „Západu“ a Anglicka, kde žije a pracuje „železná lady“…
Starý „nový svetový poriadok“
GLOBALIZÁCIA – toto slovo dnes zvučí vo všetkých médiách. No „intelektuálna elita“ jak na Západe, tak aj v Rusku, tára iba o jej častiach, keď spomína „počítačovú globalizáciu“, „ekonomickú globalizáciu“, „kriminálnu globalizáciu“ a nevysvetľuje globalizáciu ako celok, ohraničujúc sa „európskym modelom rozvoja“, „ázijskou stratégiou“, „eurázijskou geopolitikou“ a inými zavádzajúcimi „vedeckými“ pojmami. Lenže skladanie všetkých častí do jedného celku sa uskutočňuje aj vo vzťahu k celému ľudstvu na planéte Zem. O tom sme už rozprávali v 1. kapitole minulého zväzku knihy. Zopakujem teda pár bodov na osvieženie pamäte.
Globalizácia je proces koncentrácie riadenia výrobných síl ľudstva[1]. Tento proces je objektívny, čo znamená, že skrátka prebieha či už chceme alebo nechceme, aby prebiehal. Ten proces tu skrátka je. Keď v priebehu dejín začali jednotlivé krajiny medzi sebou reagovať, tak mocnejšia (alebo „chytrejšia“) krajina či ľud si vždy podriaďovali tie slabšie (alebo menej „chytré“). Vojny, obchod, „inštitút neviest“, náboženstvá, ideológie – to je len krátky zoznam nástrojov, ktorý sa v histórii používal na podriaďovanie si iných krajín. Spomeňte si na 6. priorít zovšeobecnených prostriedkov riadenia, ktoré sme rozoberali v 12. kapitole minulej knihy. A tento proces globalizácie prebiehal celé stáročia a tisícročia. No tak ako každý proces, aj globalizáciu je možné riadiť. A riadenie má vždy subjektívny charakter, t. j. odzrkadľuje vôľu subjektu, ktorý niečo riadi (auto, firmu, región, štát, ľudstvo), a jeho ciele riadenia. Ten, kto v dejinách prvý pochopil proces globalizácie, ten aj prvý vypracoval koncepciu riadenia globalizácie. „Koncepcia“, to je systém názorov na nejakú vec alebo proces. A vo vzťahu k životu spoločnosti môžeme hovoriť o „pláne organizácie života“. A existujú len dva plány, dve koncepcie riadenia spoločnosti, o ktorých sme už hovorili skôr.
1. Spravodlivá mravná koncepcia.
2. Nespravodlivá nemravná koncepcia, keď jedni ľudia panujú nad inými. Riadi sa princípom „rozdeľuj a panuj!“.
Ako prvé globalizáciu pochopilo staroegyptské žrectvo. Ono ako prvé v histórii ľudstva jasne sformulovalo svoju koncepciu riadenia a vypracovalo stratégiu „globalizácie“, alebo ak to povieme jednoduchou rečou, tak vypracovalo plán dosiahnutia „celosvetovej vlády“ podľa ich chuti, t. j. podľa ich nemravnej svojvôle. Fakticky sa v ich prípade jednalo o systém otrokárskej spoločnosti, ktorý počas dejín zdokonaľovali, pričom nemenila sa samotná podstata, iba jeho názvy (otroctvo sa stávalo čoraz skrytejším. Dnes si už ľudia ani neuvedomujú, čím všetkým sú v systéme zotročení a že stále sú otrokmi). A podstata bola nasledovná: celkom navrchu „pyramídy“ stála hŕstka otrokárov, o niečo nižšie skupiny dozorcov, a celkom dole masy otrokov.
Takéto spoločenské zriadenie (podľa nespravodlivej nemravnej koncepcie) je zobrazené na jednodolárovej bankovke s nadpisom „NOVUS ORDO SECLORUM“ – „NOVÝ PORIADOK VEKOV“.
To, aby milióny ľudí poslušne zostávali v tejto pyramíde, dosahovali tak, že rozdávali znalosti po dávkach rôznym vrstvám obyvateľstva. „Každý človek, poznaj svoje miesto“.
Moderným „vedeckým“ jazykom by sme toto celé mohli opísať nasledovne: na planéte Zem existuje všezahŕňajúca a postupná globálna politická stratégia riadenia ľudstva. Preto v našom živote existujú veci, ktoré treba nazvať ich pravým menom (a nie tým, ktoré im bolo dané):
1. „Všeobecná“ globálna politika, ktorú realizujú „globalizátori“ z NAD-štátnej úrovne (svetová finančná mafia).
2. Globálna politika predstaviteľov nejakého štátu (presnejšie povedané, pokusy o jej realizáciu).
3. Zahraničná politika štátu.
4. Vnútorná politika štátu.
Globálna politika je činnosť, ktorá sa snaží realizovať a dosiahnuť ciele týkajúce sa celého ľudstva. Zahraničná politika je činnosť predstaviteľov nejakého štátu vo vzťahu k iným štátom a národom. Vnútorná politika je činnosť predstaviteľov štátu, ktorá sa snaží o dosiahnutie cieľov týkajúcich sa vlastného štátu. Napriek tomu, politické „elity“, oficiálna sociológia a politológia sa vyhýbajú skúmaniu globálnej politiky, a ohraničujú sa len „vnútornou“ a „zahraničnou“. Prečo? Každý, kto túži nájsť odpoveď, si môže pomôcť slávnou stalinskou otázkou: „Ste hlupák, alebo nepriateľ ľudu?“
Mafia v „zákone Mojžišovom“
Ak by chcel niekto vzniesť námietku voči existencii globálnej politiky, tak nech skúsi sám posúdiť už spomínaný citát z Biblie (vraj „svätého“ písma):
„A teraz, Izrael, počúvaj prikázania a ustanovenia, ktoré ťa [dnes] naučím plniť, aby ste žili [a množili sa], a šli a zdedili tú krajinu, ktorú vám dá Pán, Boh vašich otcov [do dedičstva] (t. j. Židom)…; Nedávaj na úrok svojmu bratovi (podľa kontextu súkmeňovcovi-Židovi) ani striebro, ani chleba, ani hocičo iné, čo je možné dávať na úrok; cudzincovi (t. j. nie-Židovi) dávaj na úrok, aby ťa Pán Boh tvoj (t. j. diabol, ak sa na toto odporúčanie pozeráme cez svedomie) požehnal vo všetkom, čo sa robí rukami tvojimi na zemi, do ktorej ideš, aby si ju ovládol (táto veta sa netýka len staroveku a Židom prisľúbenej Palestíny, ale aj dnešného židovskými „elitami“ globalizovaného sveta, pretože Biblia je stále masovo propagovanou knihou a všetky Cirkvi, vrátane časti „inteligencie“, ju stále propagujú ako svätú pravdu danú od Boha)“ — (Deuteronómium, 23:19, 20). „A budeš vládnuť nad mnohými národmi, a oni nad tebou vládnuť nebudú“ — (Deuteronómium, 28:12). „Vtedy synovia cudzincov (t. j. nasledovné pokolenia ne-Židov, ktorých predkovia vliezli do zámerne nesplatiteľných dlhov voči plemenu úžerníkov-spoluveriacich) budú stavať tvoje múry a ich králi ti budú slúžiť („Ja som Žid kráľov“ – námietka jedného z Rothschildov na nevydarený kompliment na jeho adresu: „Vy ste kráľ Židov“); lebo vo svojom hneve som ťa ničil, ale vo svojej priazni budem k tebe milostivý. I budú tvoje brány otvorené, nebudú sa zatvárať ani vo dne, ani v noci, aby bolo k tebe prinášané bohatstvo národov a boli privádzaní ich králi. Lebo národy a kráľovstvá, ktoré ti nebudú chcieť slúžiť, zahynú, a také národy budú úplne vykorenené“ — (Izaiáš, 60:10-12).
Toto je „všeobecná“ globálna politika. Je realizovaná prostredníctvom dedičnej nadštátnej mafie bankárov-úžerníkov už nejedno storočie.
Poriadok na ponorke
Preto ak sa predstavitelia nejakého štátu rozhodnú realizovať globálnu politiku svojho štátu podľa „VLASTNÉHO CHÁPANIA“, ktorá nebude v súlade so „všeobecnou“ globálnou politikou, tak musia prísť s takou vlastnou globálnou politikou, ktorá bude tú starú „všeobecnú“ presahovať vyšším chápaním všetkých procesov prebiehajúcich na Zemi a vo Vesmíre. Ak takého chápania niet, potom budú podobné smelé ambície predstaviteľov štátov potlačené „všeobecnou“ globálnou politikou, ale zničení jej predstavitelia aj samotný štát, alebo pozmenené a začlenené do plánov globalizátorov vďaka ich plnšiemu chápaniu prebiehajúcich procesov. Pretože každý si môže myslieť, že v miere svojho chápania „pracuje na seba“, no v miere svojho nechápania v skutočnosti pracuje na tých, ktorí chápu viac. Presne to isté sa dnes deje aj ohľadom pokusov vedenia USA realizovať svoju VLASTNÚ americkú globálnu politiku. Pritom predstavitelia USA si myslia, že „všeobecná“ globálna politika, ktorá by bola realizovaná z nadštátnej úrovne, neexistuje. Takýto záver môžeme smelo urobiť na základe analýzy konania predstaviteľov USA, ktorí realizujú prevažne silovú 6. prioritu zovšeobecnených prostriedkov riadenia.
Čo sa týka „zahraničných a vnútorných politík“ jednotlivých štátov, tak tie sa nutne podriaďujú „všeobecnej“ globálnej politike. Je to tak preto, lebo proces globalizácie je dnes takmer zavŕšený. Zem a ľudstvo sú ako ponorka s posádkou. Každý štát je niektorou zo sekcií ponorky. A tieto sekcie sú poprepájané plynovodmi, ropovodmi, telekomunikačnými linkami, elektrickými rozvodmi, internetom, obchodnými vzťahmi, turizmom (schematicky sme to znázornili na obr. 4-1 v minulej knihe). A pokusy vybudovať si „raj“ v jednom samostatnom štáte (sekcii ponorky) úspešné nebudú, pretože s každým štátom má kolektív „spájacieho cechu“ (svetová finančná mafia globalizátorov) svoje vlastné konkrétne ciele. Lenže na ponorke vznikli problémy so zásobami a posádka sa vzbúrila. Ciele globalizátorov voči Rusku sú úplne jednoduché: oni potrebujú naše zásoby nerastných surovín a presne vymedzené množstvo otrokov na ťažbu týchto zdrojov a ich prvotné spracovanie. A na dosiahnutie týchto cieľov globalizátori dnes využívajú aj USA, konkrétne ich snahy realizovať vlastnú globálnu politiku, v ktorej sa snažia o dominanciu nad svetom.
Trik staroegyptských mafiánov
No predstavitelia USA nechápu, že aj ich len zneužívajú bez ich vedomia. Keď si svetová finančná mafia „globalizátorov“ vyrieši prostredníctvom USA svoje úlohy voči Rusku, tak nechá rozčleniť aj USA, ktoré viac potrebovať nebude, a ktoré pre ňu zároveň predstavujú hrozbu, pretože sa môžu stať jej konkurentami. Mechanizmus procesu rozpadu, ktorý bol použitý voči ZSSR, je už aktivovaný aj voči USA. Už sa im „kráti čas“. Dôkazom tohto tvrdenia je aj vťahovanie USA do vojny s islamským svetom, kvôli čomu globalizátori zariadili nárazy „Boeingov“ do „dvojičiek“ v New Yorku.
Ľudstvo na Zemi riadi mafia. No toto je „kultúrny“ typ mafie. Zdokonalila si spôsoby a metódy riadenia krajín a národov, využívajúc pritom bezštruktúrny spôsob riadenia, ktorý je podrobne opísaný v 12. kapitole minulej knihy. Ten spočíva v tom, že masy sú cez televíziu, rozhlas, kino, literatúru a umenie vystavované takému informačnému vplyvu, že výsledkom toho sa každý človek správa tak „ako treba“. Príkladom tohto bezštruktúrneho spôsobu riadenia ľudí, národov, krajín sú rôzne historické mýty, náboženské vierouky a kulty, svetské ideológie, svetový kreditno-finančný systém založený na úžerníctve, narkotiká, alkohol, strach pred použitím zbraní aj samotné použitie zbraní proti ľuďom a infraštruktúre. Všetko je to založené na tom, že ľuďom prakticky od škôlky až po vysokú školu dávajú také znalosti o živote spoločnosti, ktorým slepo uveria, a nie sú schopní sa samostatne zorientovať v tom, čo sa naozaj deje. Preto milióny ľudí, celé ľudstvo sa stávajú rukojemníkmi tej hŕstky ľudí, ktorí vedia a chápu viac, než všetci ostatní dohromady. „Mnohé veci sú nám nejasné nie preto, že je naše chápanie slabé, ale preto, že tieto veci nezapadajú do okruhu našich pojmov“ (K. Prutkov). A tento špeciálny „okruh pojmov“ je dostupný len hŕstke a je zvukotesne uzavretý pred všetkými, ktorým bol daný len obyčajný „okruh pojmov“.
Tento „trik“ s dvomi „okruhmi pojmov“ vykonalo staroegyptské žrectvo, ktoré dalo ľudstvu falošný svetonázor. Ľudom „vymylo mozgy“ otázkou, čo je prvotné: matéria alebo vedomie. Na základe tohto vznikli akési „sociálne preteky“ medzi „materializmom“ a „idealizmom“, čo umožnilo realizovať globálny princíp riadenia „rozdeľuj a panuj“. Podrobne je to vysvetlené v 9. kapitole.
A táto mafia, ktorá ľuďom zdeformovala predstavu o svete a v hlbokom staroveku nasmerovala ľudstvo na falošnú cestu rozvoja, priviedla ľudstvo aj svojich nasledovníkov do svetovej globálnej krízy, ktorú dnes všetci pozorujeme vo všetkých regiónoch planéty. Do krízy, ktorú dnes priznávajú všetci rozumní ľudia, vrátane mnohých štátnikov, vedcov, politikov a sociológov.
Lenže „globalizátori“ („sily Západu“) sa dnes snažia vyriešiť svoju chybu na „cudzí úkor“, konkrétne na úkor národov ZSSR-Ruska. Práve takto sa treba pozerať udalosti, ktoré sa dejú v našej krajine.
„Ruská“ mafia proti globálnej mafii
Svetová finančná mafia „globalizátorov“ pácha zločiny voči celému ľudstvu. A naša „ruská mafia“ by si nemala robiť ilúzie ohľadom toho, že mafia „globalizátorov“ dovolí „ruskej mafii“ užívať si nesmierne bohatstvá ZSSR-Ruska. Rothschildi a spol. nepotrebujú v ZSSR-Rusku konkurentov. Všetci takzvaní „oligarchovia“ a ostatní podnikaví „biznismeni“ dnešného Ruska sú v očiach „globalizátorov“ len hlúpučkými chlapčekmi. Veď Rothschildi a Morganovia zhromažďovali svoj majetok storočia a nepotrebujú „karieristov“ ako sú všelijakí „berezovskí“, „gusinskí“, „chodorkovskí“, „jeľcinovia“ s „aksionenkami“, „lužkovmi“ a „baturinmi“. Globalizátori „našich“ „oligarchov“ a „biznismenov“ iba zneužijú a odkopnú. Globalizátori ich potrebovali len v čase uzurpácie ZSSR-Ruska. A keď bude dielo dokončené, tak ich všetkých odstránia. A tento proces už „počal“. Pričom likvidácia bude prebiehať rukami samotných „biznismenov“ a „oligarchov“ vďaka spustenému mechanizmu sebazničenia, ktorý funguje na princípe bezštruktúrneho riadenia. Tento proces vzájomnej sebalikvidácie môžeme pozorovať v celej krajine jak na federálnej, tak aj na regionálnej a miestnej úrovni. Prebieha neustály odstrel, nájomné vraždy, samovraždy, série bankrotov, zatýkania… Nemá zmysel uvádzať príklady, je ich množstvo. A nikto z týchto „biznismenov“, „oligarchov“, ich prisluhovačov a pomocníkov, ktorých rukami je ničená ich Vlasť, budúcnosť ich detí a vnukov, nikto z nich nevie pochopiť, že sú len vykonávateľmi plánov „globalizátorov“, že sú len obyčajnými pešiakmi v globálnej politike, ktorú realizuje svetová finančná mafia. A že veľmi skoro, tak ako to majú „globalizátori“ naplánované, príde rad aj na každého z nich osobne!S týmto cieľom „globalizátori“ kultivujú medzi ľuďmi názor, že podnikanie, „biznis“ a kriminalita sú jeden nerozlučný celok. A práve preto nerozmýšľajúci „dumci“ zo Štátnej dumy (nie bez podpory a „investícií“ zo strany „síl Západu“) všetky zákony predkladajú v tak, že čestné podnikanie je v Rusku prakticky nemožné! Veď podnikatelia, ak sa chcú udržať nad vodou, tak musia porušovať zákony. A práve toto „globalizátori“ potrebujú! Preto celú „perestrojku“ zorganizovali tak, aby sa všetci naši „biznismeni“ zaplietli do nezákonnej činnosti a globalizátori ich mohli držať „na krátkej vôdzke“. Keďže „globalizátori“ sú sami zločincami (zločincami „kultúrneho“ typu, zasvätenými do tajomstiev globálnej politiky), tak aj zo svojich vykonávateľov urobili zločincov, ale zločincov „druhej“, „tretej“ a „štvrtej“ triedy, urobili z nich „obetných baránkov“ za svoje vlastné zločiny.
Kriminalita na Západe, na Východe a v Rusku
Na Západe sa chápanie kriminality rozdeľuje do troch úrovní:
1. Dobromyseľný občan vidí v kriminálnikovi odpadlíka od spoločnosti, antisociálny prvok.
2. „Elita“ podporuje takéto názory v dave ľudí, hoci sama má „maslo na hlave“ (R. Nixon – USA, J. Nakasone – Japonsko, manželia Clintonovci – USA, Gorbačov – ZSSR, Jeľcin – Rusko a mnohí ďalší). A bývalý líder Zväzu pravých síl (СПС) Boris Nemcov sa v jednej z televíznych relácii rozrozprával o tom, že navrhol legalizovať všetky zlodejiny, ktoré spáchala stranícko-sovietska a „rosSionská“ „elita“ v období „perestrojky“, pretože v opačnom prípade by bolo možné celú túto dnešnú „elitu“ poslať do basy.
3. Medzi „svetovou superelitou“ existuje úzky kruh zasvätených („globalizátorov“) do metód organizácie „zločinu“ kvôli tomu, aby nevznikal sociálny chaos a bezprávie „neorganizovanej“ kriminality, t. j. svojvoľnej činnosti kriminálnikov. A práve tejto „svojvoľnosti“ „ruskej mafie“ sa tak vyľakala „železná lady“ Margaret Thatcher, ako politička nielen štátnej, ale aj nadštátnej úrovne, ktorá mala veľmi jasno v tom, ako sa organizuje spájanie „jednotlivých druhov činnosti“ do „sociálneho celku“, ku ktorým patrí aj „kriminálna činnosť“. Preto by aj členovia „ruskej mafie“ mali mať jasno v tom, že nemajú šancu udržať sa na dosiahnutej úrovni. Túto úroveň dosiahli len s dovolením svetovej mafie „globalizátorov“ výlučne na obdobie uzurpácie ZSSR-Ruska. A ak „ruská mafia“ nevypracuje vlastné metódy a spôsoby realizácie „všeobecnej“ globálnej politiky, ktoré sa ukážu byť silnejšími než tie, ktoré realizuje svetová mafia „globalizátorov“, tak svojej moci a postaveniu môžu povedať „zbohom!“… Potom im rukami Žirinovského zorganizujú „posledný vagón na Sever“… Čo myslíte, prečo je Žirinovský stále „nad vodou“? Neponúka žiadnu ideológiu. Je to strana jedného človeka. Nebude Žirinovského, nebude ani LDPR! Kto mu umožňuje jeho „trúfalé“ vyjadrenia? Potrebujú ho globalizátori práve na organizáciu „vlaku na Sever“.
V Japonsku sa chápanie kriminality nedelí, ako na Západe. V Japonsku sú „zločinci“ členmi spoločnosti! Tam je to tak zaužívané a odráža sa to aj v systéme spoločenských vzťahov a legislatíve. Ak by sme to mali povedať súčasným „právnym jazykom“ v Rusku, tak japonská „zločinecká organizácia“ – „Jakuza“ je spoločenskou organizáciou, ktorá sa zaoberá špecifickou spoločensky uznávanou činnosťou a je riadne zaregistrovaná, podobne ako ostatné spoločenské organizácie. Pri takomto prístupe štátu k organizovanému zločinu je výsledok taký, že s neorganizovanou svojvoľnou kriminalitou bojujú aj štátne orgány, aj „zločinecká organizácia“. Týmto sa líši „kriminalita“ na Východe od „kriminality“ na Západe.
No Rusko nie je ani Východ, ani Západ. Rusko je samo osebe regionálnou civilizáciou. A preto má Rusko svoj vlastný pohľad na „kriminalitu“.
„Bolo raz dvanásť zbojníkov a ataman Kudejár
Veľa krvi čestných kresťanov preliali…“
To je fragment z ľudovej piesne. Občas sa plní aj v našich dňoch. No jej status „ľudová“ napovedá o tom, že sa v nej odráža názor ľudu na jeden z najpálčivejších problémov života – na kriminalitu. Ďalej sa z piesne dozvedáme, že Kudejár prehodnotil svoj život, oľutoval svoje hriechy a odišiel do kláštora, stal sa mníchom. A v rámci pokánia dostal nasledovnú úlohu: tým nožom, ktorým lúpil a zabíjal, mal zrezať obrovský dub, ktorý mníchom z nejakého dôvodu prekážal. A keď dub padne, tak Kudejárovi budú odpustené hriechy. No Kudejár bol už v rokoch, a hoci nebola nádej, že počas zvyšných rokov života sa mu podarí dub zrezať, tak napriek tomu prichádzal každý deň pokorne k dubu a rezal, a rezal… To všetko vieme z textu piesne, ktorá sa hráva na koncertoch.Veľa krvi čestných kresťanov preliali…“
Ale málokto pozná zakončenie tohto príbehu. A to je nasledovné. Nejaký pyšný šľachtic nespravodlivo urazil jedného pracovitého muža v Kudejárovej prítomnosti. Kudejár sa tak rozhorčil šľachticovou nespravodlivosťou, že vrazil do neho nôž a ten padol mŕtvy na zem. A hneď po tejto novej vražde, ktorú spáchal bývalý zbojník, sa obrovský dub zvalil na zem, čím signalizoval zbojníkovi odpustenie jeho hriechov. Kudejár zbavil svet zloducha, ktorý bol očividne horší, než Kudejár v zbojníckej etape svojho života. A táto vražda bola Zhora potvrdená ako dobročinnosť oveľa väčšieho významu, než všetko Kudejárom spáchané zlo.
Tento príbeh nás privádza k ruskému porekadlu: „Kto je čistý pred Bohom, ani pred cárom nemá viny“.
Preto ani návrh bývalého lídra Zväzu pravých síl Borisa Nemcova nie je až tak nezmyselný a nemravný, ako by sa mohol na prvý pohľad zdať. Veď celá naša riadiaca „elita“ sa zaplietla do „harvardského projektu“, chytila sa do pasce, ktorú pre ňu špeciálne nastražili „globalizátori“ a z ktorej sa bez pomoci všetkého ľudu nedostane. Avšak „uzákonená nezákonnosť“ „à la Nemcov“ by nemala byť formálna, ale mala by mať mravný aspekt, ktorý by následne určil aj etickú a materiálnu podobu pokánia „elity“ pred ľudom Ruska-ZSSR. Toto Nemcov nechápe.
Práve takýto krok by mali urobiť ruskí „oligarchovia“[2], „biznismeni“ a „podnikatelia“: zobrať svoje zbojnícke „nože – kapitály“ a vykonať nimi dobré bohumilé skutky pre Rusko a ľud! Prehodnotiť svoje doterajšie skutky ako Kudejár a vydať sa cestou pokánia! Vtedy Boh aj ľud vám všetko odpustia!
Pri takomto porovnaní pohľadov na „kriminalitu“, ktoré zodpovedajú mysleniu a životnému štýlu každej z regionálnych civilizácií (Západu, Východu a Ruska), strácajú slová „kriminalita“, „zločin“ a pod. svoj presný zmysel v dôsledku ich rozdielneho chápania. Tak ako potom hodnotiť tento jav v živote ľudí?
Kriminalita a skazenosť
Z hľadiska globálnej sociológie, skúmajúcej kultúru a históriu regionálnych civilizácií, môžeme vyčleniť len jednu objektívnu kategóriu, ktorá určuje chápanie podstaty „zločinnosti“ vo všetkých regionálnych a medzinárodných[3] spoločenstvách. Touto kategóriou je – skazenosť.
Skazenosť, na rozdiel od nejednotne v spoločnosti chápanej „kriminality“/„zločinnosti“, sa dá rozpoznať jednotne. Ako k takémuto chápaniu dospieť? A na základe čoho?
Ľudstvo je súčasťou zemskej biosféry. Normálna kultúra musí zaisťovať stabilnú reprodukciu psychicky aj fyzicky zdravých pokolení. Pritom sa musí zachovať celá biocenóza (všetko živé), všetka biosféra. Z toho vyplýva, že všetko, čo narúša tieto prirodzené procesy, je skazené.
Skazenosť kultúry sa prejavuje v tom, že:
1. Genealogické línie ľudí, ktorí sú nositeľmi skazenosti, sa pri zmene pokolení neprerušujú, ale sú zachovávané a reprodukujú sa znova a znova. Funguje tu princíp: „ak si «pán» a parazituješ na práci svojich «sluhov», tak aj tvoji potomkovia musia na večné veky robiť to isté. A nikto to nesmie zmeniť“. To znamená, že nenormálnosť tu víťazí.
2. A naopak: narušuje sa reprodukcia zdravých pokolení, ktorí nie sú nositeľmi skazenosti v genealogických líniách, a deje sa tak následkom blokovania individuálneho rozvoja ľudí cez degradáciu kultúry a cez skazenosť niektorých sociálnych zákonov. Funguje tu princíp: „Ak si «sluha», tak musíš byť «sluhom» na večné veky. A aby ťa ani nenapadlo snívať o lepšom živote, tak ťa ja – «pán» budem opíjať a ohlupovať“. Takže všetko normálne a prirodzené sa potláča a odpratáva z cesty.
3. V dôsledku bodov 1 a 2 sa ničí regionálna biocenóza a celková biosféra. Dôkazom toho sú ozónové diery, klimatické zmeny, likvidácia lesov, vyhynutie mnohých druhov zvierat a rastlín… Globálna systémová kríza!
Pri takomto prístupe sa prejavy skazenosti v kultúre dajú veľmi dobre odhaliť. Ak odhalíme tieto faktory, tak môžeme odhaliť aj príčiny v živote ľudí a spoločnosti, ktoré k tomu viedli. A ak odhalíme príčiny, tak sa môžeme snažiť ich zo života spoločnosti vykoreniť.
Prevládanie skazenosti v kultúre spoločnosti ju odsudzuje k sebazničeniu. Preto všetci sa musíme snažiť o vykorenenie skazenosti, ak nechceme zmiznúť z povrchu planéty ako mamuty.
Objektívna skazenosť (tá činnosť, ktorá ničí ľudí, spoločnosť a biosféru) má vyššiu prioritu než písané zákony či nepísané etické tradície (subjektívne chápanie a praktikovanie toho, čo sa „patrí“ alebo „nepatrí“, čo je „dobré“ a „zlé“, čo je „mravné“ a „nemravné“, čo je „duchovné“ a „neduchovné“). Avšak sú to práve písané zákony a etické tradície (zavedené do kultúry ľudí nemravnou konceptuálnou mocou globalizátorov), podľa ktorých žijú ľudské spoločnosti, snažiac sa týmito zákonmi a tradíciami ochrániť sami seba aj budúce pokolenia pred následkami vlastnej objektívnej skazenosti, nechápajúc jej podstatu! A keď písané zákony a nepísané tradície skazenosť neblokujú, ale tolerujú ju, tak takáto spoločnosť je odsúdená na zánik. To sa aj práve deje s nami všetkými. Schopnosť človeka vnímať a rozlišovať prejavy objektívnej skazenosti závisí jak od kultúrneho dedičstva ľudu, tak aj od samotnej osobnosti. Vzhľadom na to je potrebné vedieť a chápať, že kriminalita (z pohľadu tradičnej „etiky“ a písaných zákonných noriem) môže byť rôzna:
- môže sa snažiť o vykorenenie skazenosti zo života spoločnosti.
- môže ešte zhoršovať šírenie skazenosti v spoločnosti.
To znamená, že nie všetko, čo tradičná „etika“ a zákony považujú za zločin a kriminalitu, je skutočným zlom a objektívnou skazenosťou. A preto tí, ktorí sa horlivo domáhajú „striktného dodržiavania zákonov“ a bojujú proti „nezákonnej kriminalite“, tak by sa mali zamyslieť nad tým, že aj takí ľudia ako Budha, Kristus a Mohamed boli v svojej dobe veľkými kriminálnikmi z hľadiska vtedajších platných zákonov a tradičnej „etiky“. No boli títo „kriminálnici“ aj sami objektívne skazení alebo pomáhali šíriť objektívnu skazenosť?
Koncepcia atamana Kudejára
Aby sme mohli nájsť odpoveď na uvedenú otázku, tak musíme zaradiť do svojho „okruhu pojmov“ to, čo pred nami skrývali. A nás klamali tým, že nám tvrdili, že moc sedí na „troch nezávislých vetvách“. To je lož! V skutočnosti v ľudskej spoločnosti funguje päť druhov moci, ktoré nie sú od seba nezávislé a o ktorých sme podrobne rozprávali v minulej knihe.
Konceptuálna moc (1) je najvyššou mocou v spoločnosti. Je to SVOJVÔĽA človeka, ktorá môže byť:
- buď mravná („Ľudia, poďme žiť v mieri a harmónii. Vážme si starších, vychovávajme mladších. Čestne pracujme…“. Na Rusi sa to volalo «žiť Božsky»),
- alebo nemravná („Ja som otrokár, ostatní sú moji otroci a pracovný dobytok“. „A budeš panovať nad mnohými národmi a ony nad tebou panovať nebudú…“).
Svoj systém názorov tlmočí konceptuálna moc ľuďom cez ideológie alebo náboženské vierouky. A kým mravná koncepcia potrebuje len jednu ideológiu (a presnejšie povedané: metodológiu, opísanú v dostupnej a zrozumiteľnej forme pre rôzne vrstvy obyvateľstva), tak nemravná koncepcia potrebuje množstvo ideológií, pretože len tak môže realizovať svoj princíp „rozdeľuj a panuj“. Ideológie predstavujú ideologickú moc (2) nad umami ľudí. Ideológiami sa riadi zákonodarná moc (3), ktorá vymýšľa zákony, ale nezodpovedá za to, ako tieto zákony „fungujú“. Výkonná moc (4) má plniť to, čo žiadajú zákony, uvádzať ich do života. A súdna moc (5) má dozerať na poriadok naplánovaný konceptuálnou mocou (t. j. na bordel, ktorý globalizátori naplánovali pre Rusko).
Z toho vyplýva, že každá koncepcia spoločenského zriadenia (spravodlivá alebo nespravodlivá) má svoje vlastné vnímanie objektívnej (nie deklarovanej) skazenosti. Pred skazenosťou (tak, ako je v spoločnosti subjektívne chápaná: správne alebo nesprávne) sa spoločnosť (spravodlivá aj nespravodlivá) chráni konkrétnymi normami etiky, zákonmi a reálnou praxou ich dodržiavania alebo porušovania. Porušovanie zákonov sa označuje ako „kriminalita“. V prípade, ak zákony chránia spoločnosť pred objektívnou skazenosťou, tak je označenie kriminalita a zločin oprávnené. No v prípade, ak zákony v spoločnosti pomáhajú rozširovať objektívnu skazenosť, tak označovanie zločincom toho, kto tieto zákony porušuje, je neoprávnené.
Preto bez chápania podstaty koncepcie spoločenského zriadenia vzniká situácia konceptuálne neurčitého riadenia (keď ľudia nechápu v akej spoločnosti žijú, keď platia „dvojité štandardy“). V takejto situácii sa „boj so zločinom“ môže skončiť až sebazničením spoločnosti, ktorej zákony a nepísané tradície podporujú objektívnu skazenosť, jej šírenie v spoločnosti a reprodukciu z pokolenia na pokolenie. Práve v takomto stave konceptuálnej neurčitosti sa dnes nachádza Rusko, keď «zhora», cez riadiacu „elitu“ krajiny globalizátori vnucujú ľuďom západnú koncepciu organizácie života, a «zdola» ľud odmieta tento pre neho cudzí svet «západných hodnôt» a podvedome zastáva svoj vlastný, svojbytný (pre Rusko) a spravodlivý plán organizácie života, svoju ľudovú koncepciu spravodlivého života ľudí (podľa polepšeného Kudejára!).
Ako sa globálna mafia bude zbavovať „ruskej“ mafie
Ako prekonať globalizátormi vytvorený rozkol v spoločnosti medzi relatívne neveľkou hŕstkou „kriminálnej elity“ oligarchov, biznismenov, skorumpovaných politikov, tzv. „podnikateľov“ (na jednej strane) a zbedačenými masami ľudí?
Dá sa to dosiahnuť len tak, že „elita“ prehodnotí všetko, čo sa deje v krajine, cez prizmu „všeobecnej“ globálnej politiky a tých znalostí, ktoré ponúka KSB. To na jednej strane.
A na druhej strane je potrebné, aby si toto všetko uvedomili a pochopili aj široké masy ľudí, zbedačených počas obdobia „perestrojky“ a „reforiem“, a aby si osvojili základné znalosti KSB.
Ak sa toto neurobí, tak tí, ktorí „chápu viac“, poštvú túto masu ľudí na prežratú „elitu“, ktorá bude zlikvidovaná rovnako, ako sa to už stalo v rokoch Občianskej vojny 1918-1922. A len blbec si môže myslieť, že potom sa „všetko na dobré obráti“. „Potom“ sa definitívne zavŕšia plány globalizátorov ohľadom uzurpácie Ruska. Všetkých, čo vedia riadiť, zlikvidujú, a zámočníci a sústružníci nevedia ako sa riadi štát. Na získanie týchto znalostí je potrebný čas. Lenže za tento čas „svetové zákulisie“ dokončí svoje dielo skazy. Rozčlení RF na kúsky! Takéto „masy“ už globalizátori pripravujú na štadiónoch futbalových zápasov. Pripravujú ich aj ľudia ako E. Limonov, A. Ivanov-Sucharevský, a podobní „patrioti“. To je však očividné… Pritom Zjuganov, Julkin, Anpilov a ďalší marxisti konajú oveľa rafinovanejšie, hoci podstata ostáva rovnaká. Spomeňte si! Prečo Jeľcin po svojom zákaze Komunistickej strany RF obratom hneď povolil jej činnosť, hoci nikto z ľudí sa nebúril a nestaval na ochranu KSRF? Marxistov a Zjuganova potrebovali „sily Západu“! To oni prikázali Jeľcinovi, aby zrušil svoj zákaz Komunistickej strany RF. V posledných rokoch GP pripravoval Rogozina ako kádrovú rezervu svojich plánov spolu so všetkými, ktorí sa stýkali s „vlasťou“. A z Rogozina robili druhého Che Guevaru – „súdruha Ro“. Prečo? Revolúcie sa robia rukami mladých. Mladí potrebujú „vodcov“. Zjuganov na moderného vodcu nemá. S Rogozinom to GP nevyšlo. Teraz hľadajú nového „mladého, úspešnejšieho“… Chystajú nám revolúciu aj so všetkými následkami, ktoré to ľudu prinesie. To jest, budeme musieť pobiť jeden druhého v ohni revolúcie, a plody nakoniec zožne ten, kto to naplánoval.
Všetci musia pochopiť, že drvivá väčšina ľudí sa nezmieri s trpkým osudom otroka, ktorý je jej vnucovaný. Navonok môžu svoju nenávisť k „pánom“ skrývať… Ale pri prvej príležitosti zapichnú do nich vidly. Započúvajte sa do slov filmu „Generáli piesočných lomov“:
Môj život začal v mestských slumoch,
dobrého slova som nikdy nepočul.
Keď Vy ste hladili svoje deti,
ja som mrzol, o jedlo prosil.
Keď ma uvidíte, neodvracajte zrak,
nie je mojou vinou, že je to tak.
Prečo ste ma opustili, prečo?
Kde je môj domov, kde budem spať?
Nevidíte vo mne príbuzného,
pritom som človek, váš brat.
Stále sa modlíte k vašim bohom
a tí vám všetko odpúšťajú.
Krajina mrakodrapov a luxusných víl,
Oslepujúce svetlo, jagavý svet.
Ach, keby aspoň raz som mal silu,
dali by ste mi na všetko odpoveď!
Otvorte dvere, ľudia, som váš brat.
Ja naozaj nemôžem za to, že je to tak.
A na šancu „aspoň raz mať silu“ globalizátori dajú aj možnosť, aj peniaze! Rukami „generálov piesočných lomov“ vyrežú zbohatlíkov, a potom budú môcť Rusko rozčleniť na množstvo malých štátikov.
Mafie bývajú rôzne: biele, modré, červené
Všetci si musia uvedomiť: Človek sa ako kriminálnik nerodí. Kriminálnika z neho spraví to prostredie, tá kultúra, tá spoločnosť, v ktorej vyrastá a je v nej vychovávaný.
Kriminalita je plodom nemravnej koncepcie organizácie života, koncepcie riadenia ľudí, kde jedni panujú nad druhými. Kriminalitu potrebujú globalizátori, lebo kriminalita je jeden z podsystémov riadenia ľudskej spoločnosti na princípe „rozdeľuj a panuj“, kde“:
- Jedni sú nútení prekračovať „zákon“, aby nakŕmili svoje deti; alebo ich rafinovane vedú k prekračovaniu „zákonov“ tým, že v nich cez „kultúru“ a „umenie“ pestujú túžbu a sklony k degradačno-parazitickým potrebám, ktoré sú pre človeka neprirodzené.
- Druhí nezištne bojujú s globalizátormi udržiavanou kriminalitou, stávajú sa z nich „veční bojovníci so zločinom“, často prelievajú svoju krv a obetujú pritom vlastné životy.
- Tretí ostávajú v tieni a šikovne tento proces riadia vo svoj prospech.
Vyriešiť problém kriminality sa v medziach existujúcich zákonov nedá. Veď zákonodarná moc je dôsledkom striktne definovanej koncepcie riadenia, ktoré môžu byť len dve. A každá z koncepcií riadenia má svoju vlastnú zbierku zákonov. Dnes je skazenosť (amorálnosť) existujúcej koncepcie riadenia spoločnosti očividná. A práve ona, ako nositeľka skazeného typu kultúry, je prvotnou príčinou všetkej kriminality. Treba iné zákony, a na ich formovanie je potrebná iná kategória – skazenosť. Lenže na vypracovanie a realizáciu týchto nových zákonov je potrebné zaviesť aj novú koncepciu riadenia.
Bojovať treba nie s kriminálnikmi a „všeobecnou kriminalitou“ (ktoré sú len následkami), ale s príčinou, ktorá plodí všetku kriminalitu. A príčina kriminality sa dá zlikvidovať len tak, že sa schváli iná, mravná koncepcia riadenia spoločnosti – KSB.
Dnes kriminálnikmi nazývajú tých, ktorí porušujú platné zákony v spoločnosti. Pritom „zákony“ sú len produktom konceptuálnej moci, ktorá môže byť buď mravná, alebo nemravná (skazená).
Existujú mafie, ktoré dosahujú svoje ciele pomocou násilia a zbraní. Ich nástrojmi sú nože, revolvery, samopaly. Väčšina ľudí si predstavuje mafiu práve takto.
No existujú aj mafie, ktoré používajú oveľa rafinovanejšie nástroje:
Existujú mafie, ktoré na dosahovanie svojich cieľov (obohatenie sa a získanie určitého postavenia) používajú alkohol a drogy (narkomafie). Fakticky sa jedná o zbrane genocídy.
Existujú ideologické mafie, ktorých zbraňou na dosahovanie stabilných dlhodobých cieľov sú náboženské kulty, obrady, svetské ideológie, náuky, sociálne technológie manipulácie vedomia miliónov ľudí (ideologické a náboženské mafie vrátane siekt).
Existujú mafie, ktoré na dosahovanie svojich dlhodobých cieľov používajú historické mýty, legendy, vykladajú udalosti dávnej alebo blízkej minulosti (vedecko-historické mafie).
A nakoniec existuje mafia globalizátorov, ktorá používa toto všetko dohromady voči ľudstvu. Na to jej stačí iba to, aby ľudia neboli schopní sa samostatne orientovať v prebiehajúcich procesoch. To sa dá dosiahnuť tak, že sa ľuďom dávajú fragmentované znalosti: nie v ucelenej podobe a s poukazovaním na vzájomné súvislosti, ale útržkovito a bez súvislostí. Takto to robí vzdelávací systém, vrátane vysokých škôl. A to najhlavnejšie – treba dať ľuďom lživý svetonázor. Presne toto urobilo staroegyptské žrectvo. Práve táto mafia naviedla ľudstvo na nesprávnu cestu a dostala planétu a ľudí do globálnej systémovej krízy. To, že táto kríza existuje, bolo priznané na medzinárodnom samite v Johannesburgu v septembri roku 2002.
A tam bola priznaná aj existencia globálnej mafie (svetovej vlády) v osobe šéfov nadnárodných bánk (NNB) a nadnárodných korporácií (NNK). Táto mafia bola pomenovaná ako „tretia sila“ (viď časopis „Expert“ №32 z roku 2002). Následníci tejto svetovej mafie aj dnes kráčajú po tej istej nesprávnej ceste. A kriminalita je len jedným z ich nástrojov na riadenie ľudstva podľa princípu „rozdeľuj a panuj“.
Ľud je konceptuálnou „mafiou“
Zlikvidovať príčinu existencie kriminality je možné len schválením mravnej koncepcie riadenia spoločnosti.
Kedysi, v roku 1917, sa boľševikom podarilo zvrátiť vývoj udalostí v Rusku. Aj oni boli svojráznou mafiou a bola ich len hŕstka. No boľševici boli ideologickou mafiou, vo svojej výzbroji mali oveľa mocnejšiu ideológiu, než bola citátno-dogmatická vierouka. A zvíťazili. Dlhé roky si ľudia stranu boľševikov vážili, čo sa prejavilo v známom slogane: „Ľud a strana sú jednotní!“ Je pravda, že to bolo len za Stalina. Po jeho odstránení už nikto z vodcov ZSSR boľševikom nebol. Boli to len pokryteckí trockisti, ktorí sa skrývali za príťažlivé slogany.
Ak dnes „ruská mafia“ pochopí, že „svetová mafia“ globalizátorov realizuje na planéte svoju globálnu politiku…
Ak si „ruská mafia“ osvojí v Rusku vypracovanú, VLASTNÚ globálnu politiku, ktorá je opísaná v KSB, a vyzbrojí sa ňou…
Ak sa naša „ruská mafia“ vďaka KSB stane nielen ideologickou, ale osvojí si a vyzbrojí sa novým svetonázorom…
Ak si ruský ľud osvojí základy KSB a pochopí, čo sa deje v krajine i vo svete a kto za to môže, tak nepochybne podporí svoju „ruskú mafiu“…
A vtedy sa ľud a „mafia“ stanú jednotnými vo svojej snahe o nastolenie spravodlivého spoločenského zriadenia na Zemi a nastolia svoj vlastný svetový poriadok podľa plánu KSB.
No ak to „ruská mafia“ nepochopí, potom sa samotný ľud stane „mafiou“ so všetkými z toho pre „ruskú mafiu“ vyplývajúcimi dôsledkami.
Vo Veľkej sovietskej encyklopédii je termín „mafia“ definovaný nasledovne:
„Mafia (z talianskeho mafia, maffia) je špecifický systém sociálnych vzťahov na ostrove Sicília (Taliansko), ktorý sa rozšíril na prelome 18. a 19. storočia a odvtedy stabilne existuje a prejavuje sa ako tajná organizácia, ktorá využíva donucovacie prostriedky, násilie, teror a vraždy. Mafia vznikla v období konca feudalizmu, keď výrobné aj sociálne vzťahy sicílskej spoločnosti boli veľmi zaostalé; zakorenila sa vďaka skresleným (to je ešte otázka – pozn. autora) predstavám o česti, hrdosti, rodinných a klanových vzťahoch a zachovanom (z čias feudalizmu) práve silnejšieho.
V 1. polovici 19. storočia bola Mafia tajným združením priemerných vidieckych vrstiev (t. j. jednoduchých, negramotných pracujúcich ľudí – pozn. autora). Ich metódy (vydieranie, násilie, vraždy) sa používali pri ochrane pôdy, sadov, obchodovaní a inom[4]. Postupom času sa archaická dedinská mafia zmodernizovala, prispôsobila sa novým podmienkam.
V 20. storočí sa činnosť Mafie presunula do mesta, prenikla do sféry stavebníctva, pašovania narkotík, tzv. zábavného priemyslu (herne atď.), začlenila sa do politického života. Počas volieb je využívaná na mobilizáciu hlasov pre toho či onoho kandidáta, ktorý jej po zvolení preukazuje služby. Mafia má tesné väzby s políciou, sudcami, určitými politickými kruhmi v Ríme“.
„A nielen v Ríme“, – dodávame my.
Hlavným záverom z toho celého je, že mafiu vytvorili obyčajní ľudia s cieľom ochrany svojich národných záujmov. A vybrali si tie najdostupnejšie metódy, aké v tom čase boli (t. j. 1. priorita).
No v Rusku sa dnes ľud stáva „mafiou“ konceptuálnou, ktorá bude presadzovať spravodlivú koncepciu organizácie života na Zemi nie silou, ale znalosťami a chápaním (t. j. na 1. priorite). Takto ľud aj bez „elity“ nastolí svoj vlastný svetový poriadok na základe KSB. A toto sa nutne stane pri ľubovoľnom vývoji udalostí, pretože ešte nikomu sa nepodarilo otočiť históriu naspäť a pomer síl a možností šiestich priorít riadenia sme už tiež podrobne prebrali.
Tohto by sa mala báť „železná lady“ Margaret Thatcher a celá svetová mafia globalizátorov, pretože s nastolením KSB viac nebudú mať možnosť parazitovať na surovinách a práci iných krajín a národov. To, že sa to nutne stane, by malo byť jasné zo Zákona Času, ktorý sme si podrobne vysvetlili. A reč je len o rýchlosti prechodu od jednej koncepcii riadenia k druhej, a tiež o miere krvavosti nadchádzajúcich udalostí v Rusku. Jedno aj druhé závisí od nás všetkých – od ľudu Veľkého Ruska.
[1] T. j. sústredenie moci nad výrobnými procesmi na celej Zemi do „jedných rúk“, do rúk úzkej skupiny ľudí. Centralizácia riadenia výrobných procesov na globálnej úrovni. – pozn. prekl.
[2] Dobrým príkladom je Jevgenij Prigožin – „oligarcha“, ktorý sa odvrátil od služby Západu, a začal slúžiť svojej Vlasti. – pozn. prekl.
[3] Pod medzinárodnými spoločenstvami treba v globálnej sociológii chápať rôzne diaspóry (biologicky aj kultúrne cudzie sociálne skupiny), ktoré sa vštepili do regionálnej spoločnosti.
[4] To mi trochu pripomína ruských kulakov a ich podkulačníkov. Tiež svojho druhu mafia. – pozn. prekl.
Naposledy upravené: