Pred 34 rokmi sa začal v Prahe na Národnej triede štátny prevrat, ktorý dostal názov „Zamatová revolúcia“
Dnes už vieme, že nešlo o spontánnu reakciu ľudu, ale o plánovaný štátny prevrat, ktorý bol plánovaný už dávno predtým. Berlínsky múr bol zvalený už o týždeň skôr, 9.novembra 1989, a vlna nepokojov zachvátila celý vtedajší „Východný blok“. Jeho členmi boli spolu s Nemeckou demokratickou republikou aj Maďarsko, Poľsko, Bulharsko, vtedajšia Juhoslávia a aj vtedajšie Československo. Posledným štátom, kde prebehol štátny prevrat bolo Rumunsko a 22. decembra 1989 boli Nicolae Ceaușescu spolu so svojou manželkou Elenou popravení. Západ vyhral v studenej vojne a kapitalizmus porazil socialistické zriadenie. Nastala éra kapitalistického vzostupu a jeho poslednej a záverečnej fázy „imperializmu“.
„Obeťami nového režimu“ sa okamžite stali dôchodcovia, farmári, robotníci a všetci pracovití, poctiví a slušní ľudia".
Vcelku slušne fungujúca bezplatná zdravotná starostlivosť nezaznamenala takmer žiadne zlepšenie. Modernizovali sa síce niektoré ambulancie a nemocnice, väčšina ich však zanikla alebo bola rozkradnutá. Takmer zo dňa na deň bola zničená rokmi budovaná sociálna solidarita a sociálne istoty sa stali iba volebnými sľubmi. Bezpečnosť občanov sa zhoršila výrazným spôsobom a krajinu zaplavili prepustení kriminálnici, ktorým dal novodosadený prezident Václav Havel amnestiu. Mafia sa začala postupne zmocňovať celého štátu.
Československá socialistická republika bola dovtedy relatívne prosperujúcou krajinou, plne sebestačnou s výbornou infraštruktúrou a každoročným prebytkom štátneho rozpočtu. Po prevrate v roku 1989 sa ČSSR zmenila na krajinu miliónov nezamestnaných ľudí, často v exekúcii a so zadlženými rodinami v hodnote miliárd dolárov. Nekontrolované rozkrádanie a divoká privatizácia zničili desaťročiami budované hospodárstvo šmahom ruky. V uliciach sa objavili prví bezdomovci a do politiky sa predrali bezcharakterné a často aj amorálne indivíduá. Namiesto rozvoja, ktorý nám všetci sľubovali, sme sa stali kolóniou západu. Zaplatili sme za tento svoj omyl miliardové dane v podobe vývozu nášho majetku na Západ.
Od konca druhej svetovej vojny po novembrový majetkový prevrat, teda za 40 rokov, sa v ČSSR totiž postavilo vyše troch miliónov bytov. Každý rok 45 000! V pomere k počtu čs. obyvateľstva (15 miliónov) sa u nás budovalo viac bytov ako v USA, Veľkej Británii, v Holandsku, Švédsku či v Rakúsku. Pred prevratom v roku 1989 sa presťahovalo do bytov prvej kategórie až 90% všetkého obyvateľstva ČSSR a to väčšinou úplne zadarmo. V porovnaní s aktuálnou komerčnou výstavbou predražených miliónových bytov sa ich noví majitelia stávajú najskôr bankovými hypotekárnymi otrokmi a až po dobe 30 rokov možno aj ich majiteľmi. Obrovský rozdiel nastal aj v zmene vlastných národných podnikov, závodov, družstiev a obchodov, ktoré vystriedali cudzie banky, nadnárodné spoločnosti, firmy, reťazce, a tie všetok zisk vyvážajú za hranice Slovenska.
Slovo sloboda je denno-denne skloňované vo všetkých pádoch, ale už nikto si akosi nechce pamätať na výhody socialistického režimu. Hejteri dookola spomínajú na nedostatok mandarínok a nemožnosť cestovania. Dnes však máme tieto možnosti otvorené, ale dovoliť si toho môžeme čoraz menej a menej. Sme doslova a do písmena vykorisťovaní kolektívnym Západom. Stali sme sa vazalmi vo vlastnej krajine.
Krutá pravda o novembri 1989. Bol to plánovaný štátny prevrat
Za uplynulé tri dekády od prevratu sa však už objavilo množstvo dôveryhodných a overených informácií a aj súvislostí o ozajstných organizátoroch udalostí 17.novembra 1989 v Prahe. Doposiaľ sa však o týchto dôležitých dokumentoch mlčí. Len málo spravodajských portálov, a aj to iba alternatívne weby, publikovali informáciu o najväčšej novembrovej lži s mŕtvym študentom Martinom Šmídom. Mainstream ani nemukne napríklad o tajnom stretnutí a rokovaní predstaviteľov ŠtB a KGB práve 17.novembra ´89 v Prahe. Žiadne investigatívne poodhalenie konania a motívov agentov tajnej služby Drahomíry Dražskej a por. Ludvíka Zifčáka z 2.správy ŠtB. Nič o skutočnej úlohe ani o zákulisných metódach iniciatívy MOST s Michalom Horáčkom a Michaelom Kocábom.Je potrebné však oceniť české Parlamentní listy, ktoré priniesli aspoň preklad zápisu zo schôdzky Václava Havla s jeho sovietskym náprotivkom Michailom Gorbačovom, ktorá sa uskutočnila vo februári 1990. Teda dva dni po návrate Havla z návštevy v USA.
„My sa len vraciame k normálnemu demokratickému pluralizmu a rozhodne sa nechystáme vracať fabriky ich bývalým majiteľom. Pokiaľ sa v sovietskej tlači objaví tvrdenie, že Havel už likviduje socializmus, nie je to pravda. Pravda je, že hodláme odstrániť slovo ,socialistická‘ z názvu našej republiky. Ide o to, že samotný pojem ,socializmus‘ sa u nás stal symbolom neporiadku a nezodpovednosti...“ vysvetľoval Havel nové pomery v Československu po nežnej revolúcii.
A čo na to Gorbačov?
Už vtedy, v roku 1990, musel vedieť o zámeroch aj o skutočnom charaktere pražského pivného trampa, keďže stretnutie zaklincoval slovami: „Históriu nemožno oklamať, tá nakoniec všetko a všetkých ohodnotí vskutku po zásluhe.“
Nevzdelaní politológovia, slaboduchí politici a úplatní novinári radi hovoria, že išlo o zvrhnutie „komunizmu“. Ten ale v Československu nikdy nebol. Dodnes sa hovorí o víťazstve slobody nad totalitou, ale skutočnosť je viditeľne odlišná. Celé desaťročia si volíme politikov, ktorí nám dookola sľubujú to isté, čo sme už v dôsledku novembrového prevratu nadobro stratili: sociálne istoty, solidárnosť štátu, národnú hrdosť a prosperitu. Celé roky sme klamaní o tom, čo sa vtedy vlastne stalo. Dnes vidíme dôsledky našich omylov a stále sa nájdu takí, ktorí veria na hodnoty Západu a partnerstvo s anglosasmi.
Všetko, čo malo a má potenciál pomôcť ľudstvu, je zakaždým záhadne porazené, zničené a očiernené. Darí sa tu iba vďaka lžiam a klamstvám. Nikomu dokonca neprekáža ani pripisovanie autorstva známeho výroku že „Láska a pravda zvíťazí nad lžou a nenávisťou“ Václavovi Havlovi, hoci tento výrok dávno pred ním vyslovil už Mahátma Gándhí. Je preto najvyšší čas začať hovoriť pravdu.
Vydavateľstvo TORDEN odporúča všetkým svojim čitateľom knihu Doc. Jána Dudáša „Dokedy nám budú vládnuť nekompetentní“, ktorá je ako stvorená pre pochopenie toho, čo sa v súčasnoti deje a ako sme sa k tomuto stavu dopracovali.
Dokedy nám budú vládnuť nekompetentní? - TORDEN
Žijeme v umelom svete matrixu, balamutenia ľudí a ilúzií. Politici a média slúžia úžerníckej mafii. Nastala rebarbarizácia civilizácie.
torden.sk
Rodičom malých detí odporúčame návrat k tradičným hodnotám rodiny a najnovší prvý titul z budúcej veľkej série Ruských ľudových rozprávok, teraz o „Iváňuškovi Cárovičovi a sivom vlkovi“.
Iváňuška Cárovič a sivý vlk - TORDEN
Iváňuška, cárov syn, sa vydá na príkaz vládcu do sveta, polapiť bájneho vtáka Ohniváka. Pomôže mu pri tom sivý vlk.
torden.sk
Tí, ktorí majú už väčšie deti, môžu siahnuť po dvojdielnom titule „Sťopa-chlapec ktorý zachránil svet“. Kniha ruského autora Sergeja Almazova je ako stvorená pre deti, ktoré chcú vedieť ako funguje svet dospelých.
Sťopa - chlapec, ktorý zachránil svet (Diel 1.) - TORDEN
Kniha, ktorá deti naučí chápať svet dospelých a dospelým pomôže spomenúť si, ako chápu svet deti. Kniha má aj druhý diel.
torden.sk
No a pre našich skalných a geopoliticky skúsených čitateľov tu máme knihu „Nový konflikt medzi východom a západom“, ktorá analyzuje viac ako storočie britskej, francúzskej a najmä americkej imperiálnej politiky a popisuje všetky súvislosti, ktoré viedli k terajšiemu opätovnému nástupu studenej vojny vo svete.
Nový konflikt medzi východom a západom - TORDEN
NATO označilo Rusko za bezpečnostnú hrozbu, aj napriek tomu, že na to neexistoval žiaden dôvod a teraz hrozí, že tento konflikt eskaluje.
torden.sk