Čo bolo, to bolo, terazky som v KSS.
-
Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz
-
Oznam: na fore bol spustený nový režim moderácie. Viac o to je napísané v tomto článku.
Valentin Katasonov
- Thread starter Vargis
- Start date
Vargis
Známy člen
Deep State sa chystá dať zelenú drogám
Ak sa predtým verilo vo víťazstvo nad drogami a drogovou mafiou, teraz prevládajú náznaky
pesimizmu
Každý si je vedomý hrozby, ktorú drogy predstavujú pre ľudí a ľudstvo. Ľudstvo sa pokúša tejto
hrozbe čeliť už mnoho storočí. Možno spomenúť napríklad Manuove zákony (2. storočie pred n. l.
- 2. storočie n. l.), ktoré obsahovali množstvo obmedzení týkajúcich sa užívania drog. Viacero
podobných obmedzení bolo zavedených počas vlády Tamerlána (1336 - 1405). Britská
Východoindická spoločnosť začala do Číny posielať veľké množstvá indického ópia už v 17.
storočí. To bola pre Nebeskú ríšu skutočná katastrofa. Tá sa snažila brániť proti drogovej
intervencii Britov. V roku 1792 boli v Číne vydané prvé zákony proti ópiu. V 19. storočí sa drogová
nákaza začala šíriť do Európy a Nového sveta. V roku 1845 bol vo Francúzsku prijatý prvý zákon
regulujúci výrobu, obchod a spotrebu omamných látok. Podobné protidrogové nariadenia boli
prijaté aj v niektorých štátoch Spojených štátov. História protidrogových zákonov je podrobne
opísaná v článku: Sirotkin P. E. History of the development of criminal legislation on offences
related to illicit trafficking in narcotic drugs and psychotropic substances // Journal „Scientific
Leader“ issue No. 16 (114), May 2023.
Aj celé dvadsiate storočie sa nieslo v znamení boja ľudstva proti drogám: výroba, obchod,
spotreba. Štáty prijali nespočetné množstvo protidrogových zákonov, boli zriadené špeciálne
agentúry na boj proti drogovej nákaze a na tento boj boli vyčlenené značné rozpočtové
prostriedky. Skrátka, ľudstvo vyhlásilo vojnu drogám a drogovej mafii (tým, ktorí vyrábajú a
predávajú jed).
Celý článok v prílohe:
Ak sa predtým verilo vo víťazstvo nad drogami a drogovou mafiou, teraz prevládajú náznaky
pesimizmu
Každý si je vedomý hrozby, ktorú drogy predstavujú pre ľudí a ľudstvo. Ľudstvo sa pokúša tejto
hrozbe čeliť už mnoho storočí. Možno spomenúť napríklad Manuove zákony (2. storočie pred n. l.
- 2. storočie n. l.), ktoré obsahovali množstvo obmedzení týkajúcich sa užívania drog. Viacero
podobných obmedzení bolo zavedených počas vlády Tamerlána (1336 - 1405). Britská
Východoindická spoločnosť začala do Číny posielať veľké množstvá indického ópia už v 17.
storočí. To bola pre Nebeskú ríšu skutočná katastrofa. Tá sa snažila brániť proti drogovej
intervencii Britov. V roku 1792 boli v Číne vydané prvé zákony proti ópiu. V 19. storočí sa drogová
nákaza začala šíriť do Európy a Nového sveta. V roku 1845 bol vo Francúzsku prijatý prvý zákon
regulujúci výrobu, obchod a spotrebu omamných látok. Podobné protidrogové nariadenia boli
prijaté aj v niektorých štátoch Spojených štátov. História protidrogových zákonov je podrobne
opísaná v článku: Sirotkin P. E. History of the development of criminal legislation on offences
related to illicit trafficking in narcotic drugs and psychotropic substances // Journal „Scientific
Leader“ issue No. 16 (114), May 2023.
Aj celé dvadsiate storočie sa nieslo v znamení boja ľudstva proti drogám: výroba, obchod,
spotreba. Štáty prijali nespočetné množstvo protidrogových zákonov, boli zriadené špeciálne
agentúry na boj proti drogovej nákaze a na tento boj boli vyčlenené značné rozpočtové
prostriedky. Skrátka, ľudstvo vyhlásilo vojnu drogám a drogovej mafii (tým, ktorí vyrábajú a
predávajú jed).
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
USA sú „testovacím poľom“ „Klubu 300“
Konečným cieľom globalistov je vytvoriť jeden svetový štát s jednou svetovou vládou.
Ťažko nájsť vzdelaného človeka, ktorý by nepočul o knihe Johna Colemana „Klub 300“. Som si
istý, že mnohí ľudia túto knihu nielen počuli, ale aj čítali. Kniha bola prvýkrát vydaná v angličtine
v roku 1991. Bola mnohokrát znovu vydaná (aj s dodatkami autora) a preložená do mnohých
jazykov vrátane ruštiny.
John Coleman (nar. 1935) je Američan, ktorý dlhé roky pracoval pre britskú spravodajskú službu
MI6. Posledných štyridsať rokov píše knihy a články (k roku 2006 ich bolo, ako sám Coleman
uviedol, už viac ako 500), z ktorých je „Klub 300“ pravdepodobne najvýznamnejšou a svetovo
najznámejšou knihou. Je napísaná na základe autorových skúseností zo služby v MI6 a na
základe informácií, ktoré nie sú dostupné bežným smrteľníkom. „Klub 300“ je názov tajnej
skupiny ľudí, ktorí tvoria svetovú elitu a ktorí sa snažia ovládnuť svet. „Klub 300“ vznikol približne
pred jeden a pol storočím; bol nástupcom ‚Rady 300‘, hlavných akcionárov Britskej
východoindickej spoločnosti (BOIC). Túto spoločnosť založila anglická kráľovná Alžbeta I. v roku
1600 a bola zrušená v roku 1874. V čase, keď bola BOIC zrušená, jej hlavní akcionári („Rada
300“) už ovládali ekonomiky mnohých krajín a svetové trhy s mnohými komoditami a založili
banky a spoločnosti v najrôznejších odvetviach. „Klub 300“, ktorý prevzal moc od ‚Rady 300‘, už
kontroloval veľkú časť sveta. Bolo to britské koloniálne impérium, v ktorom žila štvrtina svetovej
populácie a nad ktorým „slnko nikdy nezapadalo“. Páni z BOIC sa už usilovali o nastolenie moci
nad celým svetom, tento problém čiastočne vyriešili; „Klub 300“ v riešení tohto problému
pokračoval a rieši ho dodnes. Konečným cieľom je vytvorenie jedného svetového štátu s jednou
svetovou vládou. Na čele tohto štátu a vlády bude stáť „Klub 300“.
Celý článok v prílohe:
Konečným cieľom globalistov je vytvoriť jeden svetový štát s jednou svetovou vládou.
Ťažko nájsť vzdelaného človeka, ktorý by nepočul o knihe Johna Colemana „Klub 300“. Som si
istý, že mnohí ľudia túto knihu nielen počuli, ale aj čítali. Kniha bola prvýkrát vydaná v angličtine
v roku 1991. Bola mnohokrát znovu vydaná (aj s dodatkami autora) a preložená do mnohých
jazykov vrátane ruštiny.
John Coleman (nar. 1935) je Američan, ktorý dlhé roky pracoval pre britskú spravodajskú službu
MI6. Posledných štyridsať rokov píše knihy a články (k roku 2006 ich bolo, ako sám Coleman
uviedol, už viac ako 500), z ktorých je „Klub 300“ pravdepodobne najvýznamnejšou a svetovo
najznámejšou knihou. Je napísaná na základe autorových skúseností zo služby v MI6 a na
základe informácií, ktoré nie sú dostupné bežným smrteľníkom. „Klub 300“ je názov tajnej
skupiny ľudí, ktorí tvoria svetovú elitu a ktorí sa snažia ovládnuť svet. „Klub 300“ vznikol približne
pred jeden a pol storočím; bol nástupcom ‚Rady 300‘, hlavných akcionárov Britskej
východoindickej spoločnosti (BOIC). Túto spoločnosť založila anglická kráľovná Alžbeta I. v roku
1600 a bola zrušená v roku 1874. V čase, keď bola BOIC zrušená, jej hlavní akcionári („Rada
300“) už ovládali ekonomiky mnohých krajín a svetové trhy s mnohými komoditami a založili
banky a spoločnosti v najrôznejších odvetviach. „Klub 300“, ktorý prevzal moc od ‚Rady 300‘, už
kontroloval veľkú časť sveta. Bolo to britské koloniálne impérium, v ktorom žila štvrtina svetovej
populácie a nad ktorým „slnko nikdy nezapadalo“. Páni z BOIC sa už usilovali o nastolenie moci
nad celým svetom, tento problém čiastočne vyriešili; „Klub 300“ v riešení tohto problému
pokračoval a rieši ho dodnes. Konečným cieľom je vytvorenie jedného svetového štátu s jednou
svetovou vládou. Na čele tohto štátu a vlády bude stáť „Klub 300“.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Trumpov plán: nahradiť dovoz tovaru dovozom kapitálu
Hra šéfa Bieleho domu môže byť nebezpečná pre všetkých, ale najmä pre samotnú Ameriku
Proti akémukoľvek obchodnému protekcionizmu majú konkurenti „zámok“ v podobe investícií.
Zahraničný konkurent preniká na komoditný trh krajiny tým, že v nej zriadi výrobu príslušného
tovaru a/alebo kúpi podniky, ktoré už v danej krajine pôsobia. Tento spôsob podnikania v
obchodných vojnách existuje už od konca 19. storočia. Lenin vo svojom slávnom diele
„Imperializmus ako najvyššie štádium kapitalizmu“ (1916) vymenúva päť ekonomických znakov
imperializmu. Pod tretím číslom sa skrýva znak, podľa ktorého sa v imperializme stáva vývoz
kapitálu prevažujúcim v porovnaní s vývozom tovaru. Na začiatku dvadsiateho storočia mali
vedúce kapitalistické krajiny veľmi vysoké colné bariéry a spoločnosti ich prekonávali tým, že
namiesto tovaru vyvážali kapitál. Donald Trump sotva čítal Leninovo dielo, ale pravdepodobne
rozumie mnohým jemnostiam imperializmu rovnako dobre ako „klasik“.
Trump sa spolieha na to, že namiesto dovážaného tovaru, ktorý pomaly, ale isto rozvracia
americké hospodárstvo, bude do Spojených štátov aktívnejšie prúdiť zahraničný kapitál a oživí
toto hospodárstvo. Opakovane vyslovil svoju zásadu zahraničným podnikom: „Umiestnite
výrobu v USA a vaša colná sadzba bude nulová“. Po tom, ako Trump 2. apríla oznámil zavedenie
bezprecedentne vysokých dovozných ciel zo strany Spojených štátov, šéf Bieleho domu počas
rozhovoru s novinármi vyjadril nádej, že tieto clá prilákajú do krajiny investície vo výške 6 - 7
biliónov dolárov. A vďaka týmto investíciám v krajine „nastane rýchly rast“.
Celý článok v prílohe:
Hra šéfa Bieleho domu môže byť nebezpečná pre všetkých, ale najmä pre samotnú Ameriku
Proti akémukoľvek obchodnému protekcionizmu majú konkurenti „zámok“ v podobe investícií.
Zahraničný konkurent preniká na komoditný trh krajiny tým, že v nej zriadi výrobu príslušného
tovaru a/alebo kúpi podniky, ktoré už v danej krajine pôsobia. Tento spôsob podnikania v
obchodných vojnách existuje už od konca 19. storočia. Lenin vo svojom slávnom diele
„Imperializmus ako najvyššie štádium kapitalizmu“ (1916) vymenúva päť ekonomických znakov
imperializmu. Pod tretím číslom sa skrýva znak, podľa ktorého sa v imperializme stáva vývoz
kapitálu prevažujúcim v porovnaní s vývozom tovaru. Na začiatku dvadsiateho storočia mali
vedúce kapitalistické krajiny veľmi vysoké colné bariéry a spoločnosti ich prekonávali tým, že
namiesto tovaru vyvážali kapitál. Donald Trump sotva čítal Leninovo dielo, ale pravdepodobne
rozumie mnohým jemnostiam imperializmu rovnako dobre ako „klasik“.
Trump sa spolieha na to, že namiesto dovážaného tovaru, ktorý pomaly, ale isto rozvracia
americké hospodárstvo, bude do Spojených štátov aktívnejšie prúdiť zahraničný kapitál a oživí
toto hospodárstvo. Opakovane vyslovil svoju zásadu zahraničným podnikom: „Umiestnite
výrobu v USA a vaša colná sadzba bude nulová“. Po tom, ako Trump 2. apríla oznámil zavedenie
bezprecedentne vysokých dovozných ciel zo strany Spojených štátov, šéf Bieleho domu počas
rozhovoru s novinármi vyjadril nádej, že tieto clá prilákajú do krajiny investície vo výške 6 - 7
biliónov dolárov. A vďaka týmto investíciám v krajine „nastane rýchly rast“.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Je paradox, že v štáte, ktorý vydáva globálnu menu USD, je nedostatok kapitálu a ten je potrebný doviesť okľukou naspäť. Chazin to popisuje tak, že interfinancisti nemajú záujem investovať do reálnej výroby, lebo výnosy z tranzakcií sú stále ďaleko vyššie, než je návratnosť z výroby a predaja. A k reálnej ekonomike však patria aj fyzické servery, kde bežia všetky tieto tranzakcie a emisia meny. Sú vôbec v SŠA?
Je to prirodzené, pretože ak chcú byť konkurencieschopní, tak musia hľadať čo najlacnejšiu pracovnú silu, a tú hľadajú v nižších ekonomických zónach, kde je nízky plat aj ceny. V USA sú naopak platy vyššie, aby si "občania 1.kategorie" ten blahobyt demokracie užili.
Ak by museli platiť doma svojich ľudí, tak by mali drahšie výrobky. A s drahými cenami by nedobili celý svet. Aj to je forma globalizácie. Skupovania sveta.
Napr. Rakúsko a Nemecko je vo vyššej ekonomickej zone, než my. Majú lacnejšie potraviny a vyššie platy (ale zase iné veci majú drahšie). Z toho vidíš, že majú viac mamonu (jedlo, pôžitky). Ale aj pre Nemcov je výhodnejšie preniesť výrobu do krajín s nižšími výplatami. S lacnejším tovarom dobývajú svet tiež, ale iba tam, kde im dovolí vyšší pánko. Krajiny vyššej ekonomickej zóny, než sú oni.
Naposledy upravené:
Lars Turms
Člen
Jenze tohle jiz interfinancistum konci, s prichodem digitalnich technologii nejen pro financni transakce, ktere jsou schopny zvladat financni prevody v jakychkoliv objemech za 3-5 vterin a za par haliru, jiz nikdo stary financni system (kde si fin.instituce a banky uctuji nehorazne castky za prevody, ktere trvaji nekolik dni ) nepotrebuje. Dnes diky internetu si lide behem par vterin posilaji emaily,fotky,videa,data vseho druhu, jsou finance jedine odvetvi, kde se penize jeste stale posilaji pres messaging system vymysleny v 60 letech. Je jasne proc se interfianciste nechteli tomuto vyvoji prizpusobit. A to je i duvod, proc Bidenova administrativa sla 4 roky tvrde proti tomuto vyvoji. Az do takove miry, ze mnohe technologicke spolecnosti se v poslednich 4 letech radeji stehovali do Dubaje,Singapuru, Honkongu, EU apod. kde jsou jiz hotove regulace pro tuto sferu. Trumpova administrativa se ted na rychlo snazi dohnat tohle zpozdeni,protoze chapou ze pokud se neprizpusobi novym trendum, tak zustanou izolovani od zbytku sveta.
A jen pro priklad. Diky zastaralemu parazitickemu systemu (ktery interfinancistum vyhovuje) jsou po celem svete prelokovane penize na bankovnich uctech zvane “nostro-vostro”
https://www.investopedia.com/ask/an...ference-between-nostro-and-vostro-account.asp
.. na kterych zbytecne lezi okolo 27 bilionu dolaru. Tyto penize mohou byt s prichodem DLT technologii vyuzity na uzitecnejsi projekty,napr. investice do realne vyroby.
Vargis
Známy člen
Môžu obchodné vojny prerásť do „horúcich“ vojen?
O priamych paralelách s udalosťami v 30. rokoch 20. storočia
Domnievam sa, že téma obchodných vojen bude v nasledujúcich mesiacoch kľúčovou témou v
ruských a svetových médiách. Americký prezident Donald Trump 2. apríla oznámil zavedenie
základných ciel vo výške 10 % na všetok dovážaný tovar. Na nezanedbateľný počet krajín sa budú
vzťahovať ešte vyššie clá. Celkovo je na zozname 185 krajín. Ide o prvé dejstvo tejto drámy.
Potom sa začne druhé dejstvo (už sa začína) - reakcia obchodných partnerov USA. Niektorí
obchodní partneri sa budú snažiť upraviť obchodné vzťahy „priateľsky“, za rokovacím stolom.
Kevin Hassett, riaditeľ Národnej ekonomickej rady Bieleho domu, 6. apríla v rozhovore pre
televíziu ABC uviedol, že viac ako 50 krajín sa už obrátilo na administratívu USA so žiadosťou o
rokovania o urovnaní obchodných ciel, ktoré zaviedol prezident USA Donald Trump
Niektoré z nich to budú považovať za zbytočné a neužitočné a jednoducho začnú zavádzať
protismerné clá voči americkému tovaru. Čína tak už oznámila, že od 10. apríla zavedie
dodatočné clá vo výške 34 % na všetok tovar vyrobený v USA bez výnimky. Celkové clo na tovar z
Číny dovážaný do USA z Číny dosiahlo 54 % (predtým bolo clo na úrovni 20 %).
Ale aj tie krajiny, ktoré uprednostňujú rokovania (predovšetkým európske krajiny), si uvedomujú,
že vyjednávanie môže viesť len k určitému zníženiu ciel USA, ale nie k ich zrušeniu. V každom
prípade môžeme očakávať citeľné alebo dokonca výrazné zníženie obchodného obratu USA so
zvyškom sveta. Straty ostatných krajín z vývozu do USA v dôsledku nových Trumpových ciel sa
odhadujú na 600 miliárd USD (pri celkovom dovoze do USA v roku 2024 vo výške 3,3 bilióna
USD).
Celý článok v prílohe:
O priamych paralelách s udalosťami v 30. rokoch 20. storočia
Domnievam sa, že téma obchodných vojen bude v nasledujúcich mesiacoch kľúčovou témou v
ruských a svetových médiách. Americký prezident Donald Trump 2. apríla oznámil zavedenie
základných ciel vo výške 10 % na všetok dovážaný tovar. Na nezanedbateľný počet krajín sa budú
vzťahovať ešte vyššie clá. Celkovo je na zozname 185 krajín. Ide o prvé dejstvo tejto drámy.
Potom sa začne druhé dejstvo (už sa začína) - reakcia obchodných partnerov USA. Niektorí
obchodní partneri sa budú snažiť upraviť obchodné vzťahy „priateľsky“, za rokovacím stolom.
Kevin Hassett, riaditeľ Národnej ekonomickej rady Bieleho domu, 6. apríla v rozhovore pre
televíziu ABC uviedol, že viac ako 50 krajín sa už obrátilo na administratívu USA so žiadosťou o
rokovania o urovnaní obchodných ciel, ktoré zaviedol prezident USA Donald Trump
Niektoré z nich to budú považovať za zbytočné a neužitočné a jednoducho začnú zavádzať
protismerné clá voči americkému tovaru. Čína tak už oznámila, že od 10. apríla zavedie
dodatočné clá vo výške 34 % na všetok tovar vyrobený v USA bez výnimky. Celkové clo na tovar z
Číny dovážaný do USA z Číny dosiahlo 54 % (predtým bolo clo na úrovni 20 %).
Ale aj tie krajiny, ktoré uprednostňujú rokovania (predovšetkým európske krajiny), si uvedomujú,
že vyjednávanie môže viesť len k určitému zníženiu ciel USA, ale nie k ich zrušeniu. V každom
prípade môžeme očakávať citeľné alebo dokonca výrazné zníženie obchodného obratu USA so
zvyškom sveta. Straty ostatných krajín z vývozu do USA v dôsledku nových Trumpových ciel sa
odhadujú na 600 miliárd USD (pri celkovom dovoze do USA v roku 2024 vo výške 3,3 bilióna
USD).
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Trumpov „New Deal“ a vzostup militarizmu v Európe
Európske médiá rôznymi spôsobmi tvrdia, že Rusko sa počas troch rokov SVO stalo vojensky
silnejším, zatiaľ čo Európa sa stala slabšou
Spomínam si, že v rokoch studenej vojny sa západné médiá často pohybovali od jedného
extrému k druhému v hodnotení vzťahu medzi vojenským a vojensko-ekonomickým potenciálom
ZSSR a USA, krajín Varšavského bloku a NATO. Jedného dňa vyhlásili, že zaostávame vo
vojenských a vojensko-ekonomických pretekoch, a predpovedali skoré narušenie parity v
prospech Západu. Potom zrazu začali vyvolávať paniku z toho, že USA a NATO začínajú zaostávať
za ZSSR a Varšavským blokom. Často ani jedno z týchto hodnotení nezodpovedalo skutočnosti.
Skutočné hodnotenia sa nachádzali v dokumentoch označených ako „tajné“. Vyváženejšie a
objektívnejšie boli aj hodnotenia obsiahnuté v správach a prehľadoch Štokholmského
medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI). Hoci neboli tajné, poznal ich len pomerne
úzky okruh odborníkov na Západe aj u nás.
Uvedené krajné hodnotenia mali za cieľ riadiť verejné povedomie. Najmä hodnotenia
signalizujúce vojenské a hospodárske zaostávanie Západu za ZSSR a socialistickým táborom
mali za cieľ podnietiť preteky v zbrojení členských štátov NATO.
Celý článok v prílohe:
Európske médiá rôznymi spôsobmi tvrdia, že Rusko sa počas troch rokov SVO stalo vojensky
silnejším, zatiaľ čo Európa sa stala slabšou
Spomínam si, že v rokoch studenej vojny sa západné médiá často pohybovali od jedného
extrému k druhému v hodnotení vzťahu medzi vojenským a vojensko-ekonomickým potenciálom
ZSSR a USA, krajín Varšavského bloku a NATO. Jedného dňa vyhlásili, že zaostávame vo
vojenských a vojensko-ekonomických pretekoch, a predpovedali skoré narušenie parity v
prospech Západu. Potom zrazu začali vyvolávať paniku z toho, že USA a NATO začínajú zaostávať
za ZSSR a Varšavským blokom. Často ani jedno z týchto hodnotení nezodpovedalo skutočnosti.
Skutočné hodnotenia sa nachádzali v dokumentoch označených ako „tajné“. Vyváženejšie a
objektívnejšie boli aj hodnotenia obsiahnuté v správach a prehľadoch Štokholmského
medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI). Hoci neboli tajné, poznal ich len pomerne
úzky okruh odborníkov na Západe aj u nás.
Uvedené krajné hodnotenia mali za cieľ riadiť verejné povedomie. Najmä hodnotenia
signalizujúce vojenské a hospodárske zaostávanie Západu za ZSSR a socialistickým táborom
mali za cieľ podnietiť preteky v zbrojení členských štátov NATO.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Americké nadnárodné spoločnosti: Trump očakáva, že sa „márnotratní
synovia“ vrátia domov
Proces prílevu kapitálu do ekonomiky USA sa zintenzívnil
Začiatkom apríla som uverejnil článok s názvom „Trumpov plán: nahradiť dovoz tovaru dovozom
kapitálu“. Už jeho názov odhaľuje účel zavedenia vysokých ciel 47. prezidentom Spojených
štátov. Cieľom protekcionistického plotu je naštartovať opätovnú industrializáciu Ameriky.
Podniky mimo tohto plota môžu rozvíjať domáci trh USA len investovaním do výroby v USA. Inými
slovami, cieľom Trumpových protekcionistických opatrení je nielen odstrániť gigantický
obchodný deficit USA, ale aj zastaviť únik kapitálu z amerického hospodárstva, ktorý trvá už
niekoľko desaťročí.
Obchodný deficit USA a súčasný čistý odlev kapitálu z Ameriky sa prvýkrát začal za prezidenta
Johna F. Kennedyho. Od tohto momentu sa začala deindustrializácia Ameriky, hoci tento proces
bol v tom čase málo pozorovaný. Amerika naďalej prosperovala z nahromadeného potenciálu
predchádzajúcich desaťročí. Tento proces si však všimol 35. prezident Spojených štátov a jeho
poradcovia. Nielenže si ho všimli, ale pokúsili sa ho aj zablokovať. Odliv kapitálu z USA sa
spomalil, ale nezastavil. V roku 1970 bola celková hodnota amerických súkromných investícií
mimo USA 230 miliárd dolárov.
Podľa údajov Úradu pre ekonomické analýzy amerického ministerstva obchodu predstavovali
zahraničné aktíva USA už v roku 2000 astronomických 7,64 bilióna USD. V roku 2010 to bude
21,77 bilióna dolárov. V roku 2020 to bude 32,04 bilióna USD. A v roku 2024 dosiahnu rekordných
35,84 bilióna USD. Za posledné desaťročie dosahovali investície do fixného kapitálu v
americkom hospodárstve v priemere približne 4 bilióny USD ročne. Ukazuje sa, že ak by sa
domov vrátila čo i len desatina zahraničných aktív USA, zodpovedalo by to takmer ročným
investíciám do americkej ekonomiky. Náklady na tento problém sú veľmi vysoké.
Celý článok v prílohe:
synovia“ vrátia domov
Proces prílevu kapitálu do ekonomiky USA sa zintenzívnil
Začiatkom apríla som uverejnil článok s názvom „Trumpov plán: nahradiť dovoz tovaru dovozom
kapitálu“. Už jeho názov odhaľuje účel zavedenia vysokých ciel 47. prezidentom Spojených
štátov. Cieľom protekcionistického plotu je naštartovať opätovnú industrializáciu Ameriky.
Podniky mimo tohto plota môžu rozvíjať domáci trh USA len investovaním do výroby v USA. Inými
slovami, cieľom Trumpových protekcionistických opatrení je nielen odstrániť gigantický
obchodný deficit USA, ale aj zastaviť únik kapitálu z amerického hospodárstva, ktorý trvá už
niekoľko desaťročí.
Obchodný deficit USA a súčasný čistý odlev kapitálu z Ameriky sa prvýkrát začal za prezidenta
Johna F. Kennedyho. Od tohto momentu sa začala deindustrializácia Ameriky, hoci tento proces
bol v tom čase málo pozorovaný. Amerika naďalej prosperovala z nahromadeného potenciálu
predchádzajúcich desaťročí. Tento proces si však všimol 35. prezident Spojených štátov a jeho
poradcovia. Nielenže si ho všimli, ale pokúsili sa ho aj zablokovať. Odliv kapitálu z USA sa
spomalil, ale nezastavil. V roku 1970 bola celková hodnota amerických súkromných investícií
mimo USA 230 miliárd dolárov.
Podľa údajov Úradu pre ekonomické analýzy amerického ministerstva obchodu predstavovali
zahraničné aktíva USA už v roku 2000 astronomických 7,64 bilióna USD. V roku 2010 to bude
21,77 bilióna dolárov. V roku 2020 to bude 32,04 bilióna USD. A v roku 2024 dosiahnu rekordných
35,84 bilióna USD. Za posledné desaťročie dosahovali investície do fixného kapitálu v
americkom hospodárstve v priemere približne 4 bilióny USD ročne. Ukazuje sa, že ak by sa
domov vrátila čo i len desatina zahraničných aktív USA, zodpovedalo by to takmer ročným
investíciám do americkej ekonomiky. Náklady na tento problém sú veľmi vysoké.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Popolvár
Známy člen
Pozorne si ten článok prečítajte.
Trump rozkýval loď a prvým “mužom cez palubu” bude Nemecko/EÚ. Navonok je najostrejšou obchodno/colná vojna medzi USA a Čínou, na pozadí ktorej však obe tieto krajiny si už delia batožinu o chvíľu cez palubu preletiaceho pasažiera. Aj Čína láka investorov (priemyselné podniky) k sebe: “Peking sa v súčasnej situácii zorientoval a ponúkol
medzinárodným investorom investovať do ekonomiky nebeskej ríše a prisľúbil im stabilné
podmienky do budúcnosti…
…A tu sa už objavujú náznaky „oteplenia“ vzťahov medzi Európou a Čínou, ktoré očakáva mnoho odborníkov. Dňa 8. apríla sa uskutočnil telefonický rozhovor medzi premiérom Li Čchiangom zo
Štátnej rady Číny a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou…
…Počas rozhovoru čínsky premiér vyzval na rozšírenie nielen obchodnej, ale aj investičnej spolupráce medzi Čínou a EÚ. Okrem iného prisľúbil stabilné podmienky pre európskych investorov.”
Vargis
Známy člen
Prečo sa slogan MAGA nebude realizovať: o jednom vážnom Trumpovom
„predsudku
Americký dolár vstupuje na vrchol, z ktorého sa neskôr nemusí dostať
Hlavným sloganom 47. prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa je „MAGA“. Je to anglický
akronym, ktorý znamená: „Make America Great Again“. V preklade do ruštiny znamená: „
Urobme Ameriku opäť veľkou.“ Alebo: „Vráťme Amerike jej bývalú veľkosť“.
V posledných desaťročiach sa USA v mnohých ohľadoch oslabili. Vrátane hospodárskeho
oslabenia. Na začiatku 50. rokov 20. storočia bol podiel USA na svetovom HDP (podľa parity
kúpnej sily mien - PPP) 28 %. A v roku 2024 podľa MMF klesol na 14,8 percenta. To je takmer
dvojnásobný pokles. Kým po druhej svetovej vojne ekonomika USA zaostávala za všetkými
ostatnými ekonomikami, dnes už nie je prvá na svete. V roku 2014 ju predbehla čínska
ekonomika (z hľadiska HDP vypočítaného v parite kúpnej sily).
47. prezident Spojených štátov robí všetko pre to, aby vdýchol život americkému hospodárstvu.
Preto začal zavádzať vysoké a ultravysoké dovozné clá, aby sa začala reindustrializácia Ameriky
za vysokým colným plotom. Z hospodárskych dejín predsa vieme, že bez protekcionizmu nie je
možné industrializovať hospodárstvo. Dovoľte mi pripomenúť, že priemyselná revolúcia v
Anglicku (ktorá sa uskutočnila v posledných desaťročiach 18. storočia a v prvých desaťročiach
19. storočia) prebiehala v podmienkach prísneho protekcionizmu. A keď sa Anglicko stalo
„dielňou sveta“, prešlo od protekcionizmu k politike voľného obchodu (stalo sa tak v 40. rokoch
19. storočia). Podobne aj Spojené štáty americké a Nemecko sa v druhej polovici 19. storočia
priemyselne rozvíjali v podmienkach protekcionizmu.
Celý článok v prílohe:
„predsudku
Americký dolár vstupuje na vrchol, z ktorého sa neskôr nemusí dostať
Hlavným sloganom 47. prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa je „MAGA“. Je to anglický
akronym, ktorý znamená: „Make America Great Again“. V preklade do ruštiny znamená: „
Urobme Ameriku opäť veľkou.“ Alebo: „Vráťme Amerike jej bývalú veľkosť“.
V posledných desaťročiach sa USA v mnohých ohľadoch oslabili. Vrátane hospodárskeho
oslabenia. Na začiatku 50. rokov 20. storočia bol podiel USA na svetovom HDP (podľa parity
kúpnej sily mien - PPP) 28 %. A v roku 2024 podľa MMF klesol na 14,8 percenta. To je takmer
dvojnásobný pokles. Kým po druhej svetovej vojne ekonomika USA zaostávala za všetkými
ostatnými ekonomikami, dnes už nie je prvá na svete. V roku 2014 ju predbehla čínska
ekonomika (z hľadiska HDP vypočítaného v parite kúpnej sily).
47. prezident Spojených štátov robí všetko pre to, aby vdýchol život americkému hospodárstvu.
Preto začal zavádzať vysoké a ultravysoké dovozné clá, aby sa začala reindustrializácia Ameriky
za vysokým colným plotom. Z hospodárskych dejín predsa vieme, že bez protekcionizmu nie je
možné industrializovať hospodárstvo. Dovoľte mi pripomenúť, že priemyselná revolúcia v
Anglicku (ktorá sa uskutočnila v posledných desaťročiach 18. storočia a v prvých desaťročiach
19. storočia) prebiehala v podmienkach prísneho protekcionizmu. A keď sa Anglicko stalo
„dielňou sveta“, prešlo od protekcionizmu k politike voľného obchodu (stalo sa tak v 40. rokoch
19. storočia). Podobne aj Spojené štáty americké a Nemecko sa v druhej polovici 19. storočia
priemyselne rozvíjali v podmienkach protekcionizmu.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
„Trumpovo clo alebo je 47. prezident USA pripravený na občiansku
vojnu?
Američania vnímajú kroky svojho prezidenta prevažne negatívne
Iniciatívy prezidenta Donalda Trumpa zaviesť vysoké a mimoriadne vysoké dovozné clá sú
naďalej hlavnou témou svetových médií. Viac ako 90 % všetkých materiálov na túto tému sa
zároveň týka reakcie obchodných partnerov na tieto iniciatívy. A hovorí sa, že existuje vysoká
pravdepodobnosť vypuknutia globálnej obchodnej vojny.
Žiaľ, oveľa menej sa hovorí o reakcii na rozhodnutia 47. prezidenta Spojených štátov o dovozných
clách vo vnútri USA. Reakcie (až na niekoľko výnimiek) sú veľmi negatívne. Možno rozlíšiť tri
hlavné skupiny nespokojných Američanov.
Po prvé, sú to bežní občania, väčšina dospelej populácie, tí, ktorí sú zvyknutí počítať peniaze v
peňaženkách. Je zrejmé, že Trumpove dovozné clá výrazne zvýšia ceny tovarov na domácom trhu
USA. Niektoré tovary bude Amerika naďalej nakupovať v zahraničí, pretože sa v krajine
nevyrábajú. Niektoré tovary sa Amerika bude snažiť vyrábať formou náhrady dovozu. Vzhľadom
na vysoké náklady na pracovnú silu v USA však bude substitúcia dovozu pre amerického
spotrebiteľa veľmi drahá.
Podľa správ amerických médií Trumpove colné iniciatívy podnietili občanov k bezprecedentnej
nákupnej horúčke. V očakávaní zvýšenia maloobchodných cien sa všetko s rachotom zmieta z
regálov. Niektorí obchodníci sa však ukázali byť ešte promptnejší. Ešte pred oficiálnym
zavedením nových ciel zmenili svoje cenovky na vyššie.
Bežný americký človek je na takéto zásahy do jeho blahobytu veľmi citlivý. Spomínam si, že
začiatkom 70. rokov mali USA veľký obchodný deficit. Vtedajší americký prezident Richard Nixon
sa chystal zaviesť 10-percentné dovozné clo. Predtým však 15. augusta 1971 predniesol dlhý
televízny prejav k americkému národu. Presviedčal amerických občanov, aby prejavili svoju
uvedomelosť a utiahli si (na istý čas) opasky (úryvky z tohto prejavu boli v tom čase odvysielané v
sovietskej televízii).
Celý článok v prílohe:
vojnu?
Američania vnímajú kroky svojho prezidenta prevažne negatívne
Iniciatívy prezidenta Donalda Trumpa zaviesť vysoké a mimoriadne vysoké dovozné clá sú
naďalej hlavnou témou svetových médií. Viac ako 90 % všetkých materiálov na túto tému sa
zároveň týka reakcie obchodných partnerov na tieto iniciatívy. A hovorí sa, že existuje vysoká
pravdepodobnosť vypuknutia globálnej obchodnej vojny.
Žiaľ, oveľa menej sa hovorí o reakcii na rozhodnutia 47. prezidenta Spojených štátov o dovozných
clách vo vnútri USA. Reakcie (až na niekoľko výnimiek) sú veľmi negatívne. Možno rozlíšiť tri
hlavné skupiny nespokojných Američanov.
Po prvé, sú to bežní občania, väčšina dospelej populácie, tí, ktorí sú zvyknutí počítať peniaze v
peňaženkách. Je zrejmé, že Trumpove dovozné clá výrazne zvýšia ceny tovarov na domácom trhu
USA. Niektoré tovary bude Amerika naďalej nakupovať v zahraničí, pretože sa v krajine
nevyrábajú. Niektoré tovary sa Amerika bude snažiť vyrábať formou náhrady dovozu. Vzhľadom
na vysoké náklady na pracovnú silu v USA však bude substitúcia dovozu pre amerického
spotrebiteľa veľmi drahá.
Podľa správ amerických médií Trumpove colné iniciatívy podnietili občanov k bezprecedentnej
nákupnej horúčke. V očakávaní zvýšenia maloobchodných cien sa všetko s rachotom zmieta z
regálov. Niektorí obchodníci sa však ukázali byť ešte promptnejší. Ešte pred oficiálnym
zavedením nových ciel zmenili svoje cenovky na vyššie.
Bežný americký človek je na takéto zásahy do jeho blahobytu veľmi citlivý. Spomínam si, že
začiatkom 70. rokov mali USA veľký obchodný deficit. Vtedajší americký prezident Richard Nixon
sa chystal zaviesť 10-percentné dovozné clo. Predtým však 15. augusta 1971 predniesol dlhý
televízny prejav k americkému národu. Presviedčal amerických občanov, aby prejavili svoju
uvedomelosť a utiahli si (na istý čas) opasky (úryvky z tohto prejavu boli v tom čase odvysielané v
sovietskej televízii).
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Vojna USA proti Číne sa mení z obchodnej vojny na vojnu sankcií
Biely dom očakáva, že pritiahnutím Indie na svoju stranu nielen posilní protičínsky front, ale
zároveň zasadí ťažký úder krajinám BRICS.
Téma dovozných ciel, ktoré zaviedol 47. prezident Spojených štátov voči iným krajinám, je v
súčasnosti hlavnou témou svetových médií. Téma dovozných ciel USA voči Číne je obzvlášť
„horúca“. Všetko sa začalo relatívne miernou hodnotou 10 % (február 2025). Potom sa začala
hra na zvyšovanie. Najskôr na 20 percent, potom na 54 percent, potom na 104 percent.
Nakoniec, po ďalšej „odvete“ Pekingu, sa dovozné clo USA na čínsky tovar vyšplhalo na 145
percent. Ani to však nestačí. Práve teraz (16. apríla) prišla správa, že Biely dom sa chystá
potrestať Čínu dovozným clom vo výške až 245 percent!
Hodnoty amerických dovozných ciel na tovar iných krajín nie sú zanedbateľné. Dnes sú tak
najvyššie clá na tovar z týchto krajín: Kambodža (49 %), Vietnam (46 %), Thajsko (36 %), Taiwan
(32 %) a Južná Afrika (30 %).
Spojené štáty sa v minulosti mnohokrát uchýlili k protekcionizmu, aby ochránili a oživili svoje
hospodárstvo. Predpokladá sa, že clá boli najvyššie za čias prezidenta Abrahama Lincolna. V
marci 1861 Kongres USA schválil Morrillovu tarifu (pomenovanú podľa jej navrhovateľa). Toto clo
bolo podľa niektorých odhadov najvyššie v histórii krajiny: clá na výrobky zo železa boli vysoko
nad 50 %, priemerné clo bolo približne 47 %. Toto clo zohralo rozhodujúcu úlohu pri
industrializácii amerického hospodárstva.
Celý článok v prílohe:
Biely dom očakáva, že pritiahnutím Indie na svoju stranu nielen posilní protičínsky front, ale
zároveň zasadí ťažký úder krajinám BRICS.
Téma dovozných ciel, ktoré zaviedol 47. prezident Spojených štátov voči iným krajinám, je v
súčasnosti hlavnou témou svetových médií. Téma dovozných ciel USA voči Číne je obzvlášť
„horúca“. Všetko sa začalo relatívne miernou hodnotou 10 % (február 2025). Potom sa začala
hra na zvyšovanie. Najskôr na 20 percent, potom na 54 percent, potom na 104 percent.
Nakoniec, po ďalšej „odvete“ Pekingu, sa dovozné clo USA na čínsky tovar vyšplhalo na 145
percent. Ani to však nestačí. Práve teraz (16. apríla) prišla správa, že Biely dom sa chystá
potrestať Čínu dovozným clom vo výške až 245 percent!
Hodnoty amerických dovozných ciel na tovar iných krajín nie sú zanedbateľné. Dnes sú tak
najvyššie clá na tovar z týchto krajín: Kambodža (49 %), Vietnam (46 %), Thajsko (36 %), Taiwan
(32 %) a Južná Afrika (30 %).
Spojené štáty sa v minulosti mnohokrát uchýlili k protekcionizmu, aby ochránili a oživili svoje
hospodárstvo. Predpokladá sa, že clá boli najvyššie za čias prezidenta Abrahama Lincolna. V
marci 1861 Kongres USA schválil Morrillovu tarifu (pomenovanú podľa jej navrhovateľa). Toto clo
bolo podľa niektorých odhadov najvyššie v histórii krajiny: clá na výrobky zo železa boli vysoko
nad 50 %, priemerné clo bolo približne 47 %. Toto clo zohralo rozhodujúcu úlohu pri
industrializácii amerického hospodárstva.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Trump zasiahol do „posvätnej veci“ - „nezávislosti“ Federálneho
rezervného systému USA
Ak bude Powell odvolaný pred uplynutím svojho funkčného obdobia, pôjde o veľmi vážny
precedens, ktorý zbaví Federálny rezervný systém jeho bývalej menovej všemocnosti.
Donald Trump pokračuje vo vyhláseniach, ktoré sú pre amerických prezidentov, mierne
povedané, „neobvyklé“. Včera, 17. apríla, sa 47. prezident Spojených štátov vyjadril rezonujúco
na adresu Federálneho rezervného systému USA a jeho šéfa Jeroma Powella.
Skôr než však budeme hovoriť o Trumpových včerajších vyhláseniach, rád by som upozornil, že
jeho netradičný vzťah k Federálnemu rezervnému systému sa začal už počas jeho prvého
funkčného obdobia v Bielom dome. Vtedy sa Trump snažil zasahovať do rozhodovania
Federálneho rezervného systému o kľúčových sadzbách. Na začiatku jeho prvého
prezidentského obdobia stála na čele Fedu Janet Yellenová. Na Trumpove výzvy na zníženie
kľúčovej sadzby reagovala slabo. To vyvolalo nespokojnosť zo strany 45. prezidenta Spojených
štátov. Dokonca pohrozil, že dámu z postu šéfky Fedu odvolá, ale neurobil tak. Počkal na
vypršanie jej funkčného obdobia.
Do kresla predsedu Rady guvernérov Federálneho rezervného systému v roku 2018 zasadol
Jerome Powell, ktorý bol označovaný za „Trumpovho človeka“. Čoskoro sa však ukázalo, že
Powell rovnako ako jeho predchodkyňa ignoroval prezidentove želania. O niekoľko mesiacov
neskôr Donald Trump povedal, že je „nespokojný so svojou voľbou“ Powella za predsedu Fedu,
pretože zvyšoval kľúčovú sadzbu „príliš rýchlo“.
Celý článok v prílohe:
rezervného systému USA
Ak bude Powell odvolaný pred uplynutím svojho funkčného obdobia, pôjde o veľmi vážny
precedens, ktorý zbaví Federálny rezervný systém jeho bývalej menovej všemocnosti.
Donald Trump pokračuje vo vyhláseniach, ktoré sú pre amerických prezidentov, mierne
povedané, „neobvyklé“. Včera, 17. apríla, sa 47. prezident Spojených štátov vyjadril rezonujúco
na adresu Federálneho rezervného systému USA a jeho šéfa Jeroma Powella.
Skôr než však budeme hovoriť o Trumpových včerajších vyhláseniach, rád by som upozornil, že
jeho netradičný vzťah k Federálnemu rezervnému systému sa začal už počas jeho prvého
funkčného obdobia v Bielom dome. Vtedy sa Trump snažil zasahovať do rozhodovania
Federálneho rezervného systému o kľúčových sadzbách. Na začiatku jeho prvého
prezidentského obdobia stála na čele Fedu Janet Yellenová. Na Trumpove výzvy na zníženie
kľúčovej sadzby reagovala slabo. To vyvolalo nespokojnosť zo strany 45. prezidenta Spojených
štátov. Dokonca pohrozil, že dámu z postu šéfky Fedu odvolá, ale neurobil tak. Počkal na
vypršanie jej funkčného obdobia.
Do kresla predsedu Rady guvernérov Federálneho rezervného systému v roku 2018 zasadol
Jerome Powell, ktorý bol označovaný za „Trumpovho človeka“. Čoskoro sa však ukázalo, že
Powell rovnako ako jeho predchodkyňa ignoroval prezidentove želania. O niekoľko mesiacov
neskôr Donald Trump povedal, že je „nespokojný so svojou voľbou“ Powella za predsedu Fedu,
pretože zvyšoval kľúčovú sadzbu „príliš rýchlo“.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Cena nášho víťazstva v roku 1945. Ekonomika ZSSR na pozadí ostatných
bojujúcich krajín
Hospodárska a vojenská podpora Sovietskeho zväzu zo strany anglosaských krajín mala často
symbolický charakter
Blíži sa 80. výročie nášho víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941-1945. - 9. mája. O takmer
štyri mesiace neskôr, 3. septembra 1945, sa skončila druhá svetová vojna, v ktorej sme patrili
medzi víťazné krajiny spolu s Veľkou Britániou, USA, Francúzskom a ďalšími štátmi
antifašistického bloku. Na Západe dnes politici so zaťatými zubami priznávajú, že Sovietsky zväz
bol jednou z víťazných krajín, ale naša krajina sa jednoducho spomína len s bodkočiarkou. Ešte
pred desiatimi rokmi Západ uznával, že ZSSR bol hlavným víťazom druhej svetovej vojny, ak
hodnotíme podiel krajiny na víťazstve.
Prínos krajiny by sa mal posudzovať jednak podľa nákladov spojených s účasťou vo vojne -
vojenské výdavky, ľudské straty, škody na národnom bohatstve (zničenie hospodárstva a
bytového fondu, drancovanie majetku atď.).
Na druhej strane podľa vojenských výsledkov, t. j. spôsobenia strát nepriateľovi. Červená
armáda porazila hlavné vojenské sily fašistickej koalície - spolu 607 divízií (507 nemecko-
fašistických a 100 divízií jej spojencov). To je takmer 3,5-krát viac ako spojenci na všetkých
ostatných frontoch druhej svetovej vojny - v západnej Európe, severnej Afrike a Taliansku (anglo-
americké vojská porazili a zajali 176 divízií).
O hodnotení prínosu ZSSR a spojencov k víťazstvu nad nacistickým Nemeckom a jeho
spojencami (krajinami Osi) v druhej svetovej vojne, a to z hľadiska nákladov a výsledkov,
plánujem hovoriť samostatne. Teraz by som chcel upozorniť na „váhovú kategóriu“, v ktorej sa
bojujúce krajiny nachádzali na začiatku vojny, a na to, ako sa ich „váha“ menila v priebehu vojny.
Pod „váhou“ mám na mysli predovšetkým dva parametre - počet obyvateľov a úroveň
hospodárskeho rozvoja.
Celý článok v prílohe:
bojujúcich krajín
Hospodárska a vojenská podpora Sovietskeho zväzu zo strany anglosaských krajín mala často
symbolický charakter
Blíži sa 80. výročie nášho víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941-1945. - 9. mája. O takmer
štyri mesiace neskôr, 3. septembra 1945, sa skončila druhá svetová vojna, v ktorej sme patrili
medzi víťazné krajiny spolu s Veľkou Britániou, USA, Francúzskom a ďalšími štátmi
antifašistického bloku. Na Západe dnes politici so zaťatými zubami priznávajú, že Sovietsky zväz
bol jednou z víťazných krajín, ale naša krajina sa jednoducho spomína len s bodkočiarkou. Ešte
pred desiatimi rokmi Západ uznával, že ZSSR bol hlavným víťazom druhej svetovej vojny, ak
hodnotíme podiel krajiny na víťazstve.
Prínos krajiny by sa mal posudzovať jednak podľa nákladov spojených s účasťou vo vojne -
vojenské výdavky, ľudské straty, škody na národnom bohatstve (zničenie hospodárstva a
bytového fondu, drancovanie majetku atď.).
Na druhej strane podľa vojenských výsledkov, t. j. spôsobenia strát nepriateľovi. Červená
armáda porazila hlavné vojenské sily fašistickej koalície - spolu 607 divízií (507 nemecko-
fašistických a 100 divízií jej spojencov). To je takmer 3,5-krát viac ako spojenci na všetkých
ostatných frontoch druhej svetovej vojny - v západnej Európe, severnej Afrike a Taliansku (anglo-
americké vojská porazili a zajali 176 divízií).
O hodnotení prínosu ZSSR a spojencov k víťazstvu nad nacistickým Nemeckom a jeho
spojencami (krajinami Osi) v druhej svetovej vojne, a to z hľadiska nákladov a výsledkov,
plánujem hovoriť samostatne. Teraz by som chcel upozorniť na „váhovú kategóriu“, v ktorej sa
bojujúce krajiny nachádzali na začiatku vojny, a na to, ako sa ich „váha“ menila v priebehu vojny.
Pod „váhou“ mám na mysli predovšetkým dva parametre - počet obyvateľov a úroveň
hospodárskeho rozvoja.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Ako Anglosasi priviedli Hitlera k „Drang nach Osten“. Nie všetko išlo
podľa plánu Londýna
Druhá svetová vojna sa v skutočnosti začala až 22. júna 1941.
V učebniciach dejepisu sa uvádza, že druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939.
Nemeckým útokom na Poľsko, po ktorom Londýn 3. septembra 1939 o 11.00 hod. vyhlásil
Nemecku vojnu. S istotou môžeme povedať, že to bol Londýn, ktorý dal začiatok druhej svetovej
vojne. Historici tvrdia, že na nemecko-poľskej hranici v noci z 1. na 2. septembra došlo k
provokácii, ktorú pripravili Anglosasi. Okrem toho Hitler cítil, že Anglosasi pripravujú nejakú
neplechu, snažil sa vopred začať rokovania s Londýnom, ale Anglosasi sa im všemožne vyhýbali.
Niekoľko hodín po tom, ako Londýn vyhlásil Nemecku vojnu, urobil to isté aj Paríž. A potom sa do
konfliktu začali zapájať aj ďalšie štáty, čo umožnilo nazvať ho nielen „medzinárodnou“, ale aj
„svetovou vojnou“.
Druhá svetová vojna podľa oficiálnych zdrojov trvala od 1. septembra 1939 do 2. septembra
1945 (do kapitulácie Japonska), teda presne šesť rokov.
Prvýkrát ma k pochybnostiam o tomto datovaní prinútili čínski súdruhovia, s ktorými som musel
komunikovať vo vzdialených deväťdesiatych rokoch. Keď som uviedol 1. september 1939 ako
dátum začiatku druhej svetovej vojny, veľmi sa urazili. Vysvetľovali mi, že ide o
„západocentrický“ pohľad na dejiny. Že v skutočnosti svetová vojna na Ďalekom východe zúrila
už najmenej dva roky. Mali na mysli japonskú intervenciu v Číne, ktorá sa začala v roku 1937. A
hovorili, že v čase, keď v Európe vypukla druhá svetová vojna, sa už ľudské obete japonskej
agresie proti Číne počítali na milióny. Keď som sa ponoril do chronológie druhej svetovej vojny,
nečakane som našiel aj autorov, ktorí jej začiatok datovali do roku 1935, keď Taliansko vtrhlo do
Afriky („Talianska etiópska kampaň“).
Ale aj keď sa obmedzíme na Európu, aj tu existujú pochybnosti, že vojna sa začala 1. septembra
1939. Veď v tom čase už z mapy Európy zmizli tri štáty: Rakúsko, Československo a Albánsko.
Niektorí autori to nazývajú „tichou“ vojnou alebo „predohrou“ k druhej svetovej vojne, ktorá sa
začala 1. septembra. Koniec koncov, nepadli takmer žiadne výstrely ani sa nebojovalo.
Celý článok v prílohe:
podľa plánu Londýna
Druhá svetová vojna sa v skutočnosti začala až 22. júna 1941.
V učebniciach dejepisu sa uvádza, že druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939.
Nemeckým útokom na Poľsko, po ktorom Londýn 3. septembra 1939 o 11.00 hod. vyhlásil
Nemecku vojnu. S istotou môžeme povedať, že to bol Londýn, ktorý dal začiatok druhej svetovej
vojne. Historici tvrdia, že na nemecko-poľskej hranici v noci z 1. na 2. septembra došlo k
provokácii, ktorú pripravili Anglosasi. Okrem toho Hitler cítil, že Anglosasi pripravujú nejakú
neplechu, snažil sa vopred začať rokovania s Londýnom, ale Anglosasi sa im všemožne vyhýbali.
Niekoľko hodín po tom, ako Londýn vyhlásil Nemecku vojnu, urobil to isté aj Paríž. A potom sa do
konfliktu začali zapájať aj ďalšie štáty, čo umožnilo nazvať ho nielen „medzinárodnou“, ale aj
„svetovou vojnou“.
Druhá svetová vojna podľa oficiálnych zdrojov trvala od 1. septembra 1939 do 2. septembra
1945 (do kapitulácie Japonska), teda presne šesť rokov.
Prvýkrát ma k pochybnostiam o tomto datovaní prinútili čínski súdruhovia, s ktorými som musel
komunikovať vo vzdialených deväťdesiatych rokoch. Keď som uviedol 1. september 1939 ako
dátum začiatku druhej svetovej vojny, veľmi sa urazili. Vysvetľovali mi, že ide o
„západocentrický“ pohľad na dejiny. Že v skutočnosti svetová vojna na Ďalekom východe zúrila
už najmenej dva roky. Mali na mysli japonskú intervenciu v Číne, ktorá sa začala v roku 1937. A
hovorili, že v čase, keď v Európe vypukla druhá svetová vojna, sa už ľudské obete japonskej
agresie proti Číne počítali na milióny. Keď som sa ponoril do chronológie druhej svetovej vojny,
nečakane som našiel aj autorov, ktorí jej začiatok datovali do roku 1935, keď Taliansko vtrhlo do
Afriky („Talianska etiópska kampaň“).
Ale aj keď sa obmedzíme na Európu, aj tu existujú pochybnosti, že vojna sa začala 1. septembra
1939. Veď v tom čase už z mapy Európy zmizli tri štáty: Rakúsko, Československo a Albánsko.
Niektorí autori to nazývajú „tichou“ vojnou alebo „predohrou“ k druhej svetovej vojne, ktorá sa
začala 1. septembra. Koniec koncov, nepadli takmer žiadne výstrely ani sa nebojovalo.
Celý článok v prílohe:
Prílohy
Vargis
Známy člen
Druhá svetová vojna - náklady na vojnu pre ZSSR a ďalšie krajiny
Celková hodnota len nepriamych strát dosiahla 1890 miliárd rubľov
Niekoľko desaťročí po skončení druhej svetovej vojny nebolo vo svete pochýb o tom, že
Sovietsky zväz zohral rozhodujúcu úlohu pri porážke nacistického Nemecka a jeho spojencov.
Po zániku Sovietskeho zväzu sa však na Západe začala revízia dejín druhej svetovej vojny. Úloha
Sovietskeho zväzu pri víťazstve sa čoraz viac znižuje a hlavné zásluhy sa priznávajú západným
spojencom ZSSR - Spojeným štátom, Veľkej Británii a Francúzsku. Hovorí sa, že toto víťazstvo by
sa neuskutočnilo bez otvorenia druhého frontu v júni 1944, bez amerického programu pomoci
(lend-lease) atď.
Archívne dokumenty však hovoria o opaku. Vojská Sovietskeho zväzu na východnom fronte
zničili viac ako 500 nemeckých divízií a sto divízií spojencov Nemecka. A to je v 3,5-krát viac, ako
naši spojenci zničili celkovo na všetkých frontoch druhej svetovej vojny. Naši udatní vojaci zničili
viac ako 75 percent letectva, tankov a delostreleckých zbraní Tretej ríše. Revizionisti dejín druhej
svetovej vojny tieto čísla nemôžu poprieť.
Tvrdia však, že za všetkými týmito vojenskými víťazstvami Sovietskeho zväzu boli Spojené štáty a
Veľká Británia, ktoré svojou ekonomickou pomocou Sovietskemu zväzu zabezpečili vojenské
víťazstvá. V roku 1941 bol hrubý domáci produkt (HDP) Sovietskeho zväzu podľa západných
historikov 359 miliárd dolárov (v dolároch z roku 1990). A Spojené štáty mali hodnotu 1 118
miliárd dolárov (v dolároch z roku 1990). A v Británii to bolo 316 miliárd dolárov. Británia však
stále mala domíniá a kolónie. Po ich zohľadnení bol HDP celého britského impéria 716 miliárd
dolárov. Celkový HDP troch mocností protihitlerovskej koalície v roku 1941 bol 2193 miliárd
dolárov. Podiel Sovietskeho zväzu na tomto celkovom objeme predstavoval 16,4 %; na
anglosaských spojencov ZSSR pripadalo zvyšných 83,6 % celkového HDP.
Celý článok v prílohe:
Celková hodnota len nepriamych strát dosiahla 1890 miliárd rubľov
Niekoľko desaťročí po skončení druhej svetovej vojny nebolo vo svete pochýb o tom, že
Sovietsky zväz zohral rozhodujúcu úlohu pri porážke nacistického Nemecka a jeho spojencov.
Po zániku Sovietskeho zväzu sa však na Západe začala revízia dejín druhej svetovej vojny. Úloha
Sovietskeho zväzu pri víťazstve sa čoraz viac znižuje a hlavné zásluhy sa priznávajú západným
spojencom ZSSR - Spojeným štátom, Veľkej Británii a Francúzsku. Hovorí sa, že toto víťazstvo by
sa neuskutočnilo bez otvorenia druhého frontu v júni 1944, bez amerického programu pomoci
(lend-lease) atď.
Archívne dokumenty však hovoria o opaku. Vojská Sovietskeho zväzu na východnom fronte
zničili viac ako 500 nemeckých divízií a sto divízií spojencov Nemecka. A to je v 3,5-krát viac, ako
naši spojenci zničili celkovo na všetkých frontoch druhej svetovej vojny. Naši udatní vojaci zničili
viac ako 75 percent letectva, tankov a delostreleckých zbraní Tretej ríše. Revizionisti dejín druhej
svetovej vojny tieto čísla nemôžu poprieť.
Tvrdia však, že za všetkými týmito vojenskými víťazstvami Sovietskeho zväzu boli Spojené štáty a
Veľká Británia, ktoré svojou ekonomickou pomocou Sovietskemu zväzu zabezpečili vojenské
víťazstvá. V roku 1941 bol hrubý domáci produkt (HDP) Sovietskeho zväzu podľa západných
historikov 359 miliárd dolárov (v dolároch z roku 1990). A Spojené štáty mali hodnotu 1 118
miliárd dolárov (v dolároch z roku 1990). A v Británii to bolo 316 miliárd dolárov. Británia však
stále mala domíniá a kolónie. Po ich zohľadnení bol HDP celého britského impéria 716 miliárd
dolárov. Celkový HDP troch mocností protihitlerovskej koalície v roku 1941 bol 2193 miliárd
dolárov. Podiel Sovietskeho zväzu na tomto celkovom objeme predstavoval 16,4 %; na
anglosaských spojencov ZSSR pripadalo zvyšných 83,6 % celkového HDP.
Celý článok v prílohe: