Valentin Katasonov

[Vargis]

Ukončenie nepriateľských akcií medzi Izraelom a Iránom. Aký je dôvod
a kam to vedie?
Zranený lev je nebezpečnejší
Boje medzi Izraelom a Iránom, nazývané „12-dňová vojna“, sa zastavili. Aspoň na čas. Za
hlavného iniciátora prímeria je označovaný americký prezident Donald Trump. Objavilo sa už
mnoho verzií, prečo prejavil neuveriteľnú energiu na rozdelenie bojujúcich strán.
Jednou z nich je, že nielen Amerika, ale aj mnohé iné krajiny sa obávali, že Irán zapojí takú účinnú
zbraň, akou je zablokovanie Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza značná časť svetového
obchodu s „čiernym zlatom“. To by viedlo k prudkému nárastu cien ropy. So všetkými
následnými negatívnymi dôsledkami pre Spojené štáty aj pre ostatné krajiny, ktoré sú silne
závislé od dovozu ropy. Kvôli zablokovaniu dodávok „čierneho zlata“ však môžu utrpieť aj
vývozcovia ropy.
Ďalšia verzia vychádza z predpokladu, že Trump sa obával rastúcich negatívnych nálad v
Amerike v súvislosti s vojnou a podporou Washingtonu. Pozorovatelia zaznamenali náznaky
rozkolu v otázke vojny v Trumpovom okolí aj v jeho voličskej základni. Voľby do Kongresu sú už za
rohom. Dokonca aj medzi republikánmi je podľa prieskumov verejnej mienky za pokračovanie
vojny s ním len 19 %. Viac ako polovica z nich odmieta priamu a dokonca aj nepriamu
intervenciu USA vo vojne s Iránom.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Koľko krajín je pripravených začať zajtra vyrábať jadrové zbrane?
Mnohé „“hraničné„“ krajiny o tom vážne premýšľajú
Ospravedlnením zradného útoku Izraela na Irán v noci z 12. na 13. júna bolo tvrdenie Tel Avivu, že
Teherán by mohol začať vyrábať jadrové zbrane kedykoľvek teraz alebo zajtra. Útok bol podľa
nich preventívnym úderom, ktorého cieľom bolo zabrániť Iránu vo vývoji jadrových zbraní. To
všetko bolo opakovane komentované vo svetových médiách a autor týchto riadkov mal na túto
tému aj publikácie.
Celý tento príbeh viedol mnohých odborníkov k záveru, že agresia Izraela voči Iránu môže prerásť
do veľkej vojny na Blízkom východe. A možno dokonca do tretej svetovej vojny. Vojna Izraela proti
Iránu nevedomky podnietila mnohých k tomu, aby sa ešte raz pozreli na stav dnešného sveta.
Najmä na to, aby posúdili, ako ďaleko zašiel proces šírenia jadrových zbraní vo svete. Mohli by
podobné situácie vzniknúť aj v iných častiach sveta? Zaútočila by jedna krajina na druhú na
základe toho, že sa druhá krajina pripravuje na výrobu jadrových zbraní? Môže Zmluva o nešírení
jadrových zbraní (NPT), ktorú Valné zhromaždenie OSN schválilo 12. júna 1968 a ktorá je dodnes
platná, skutočne účinne brzdiť preteky v jadrovom zbrojení?
Dovoľte mi pripomenúť, že k dnešnému dňu je 190 krajín zmluvnými stranami NPT, ktorá
nadobudla platnosť 5. marca 1970. Zmluva stanovuje, že štátom vlastniacim jadrové zbrane je
štát, ktorý vyrobil a odpálil takúto zbraň alebo zariadenie pred 1. januárom 1967. Ide o ZSSR,
USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Čínu. Čo sa nazýva „jadrová päťka“. Mimochodom, ide o
päť krajín, ktoré sú podľa Charty OSN stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN. Podľa zmluvy sa
krajiny jadrovej päťky zaväzujú, že nikomu neodovzdajú svoje jadrové zbrane. Ani ich priamo či
nepriamo nekontrolujú. Nebudú pomáhať iným štátom pri vývoji a výrobe jadrových zbraní atď.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Netanjahu pripravuje nový exodus židovského národa. Tentoraz z Izraela
Emigračné nálady sú na vzostupe
Každý gramotný človek pozná príbeh opísaný v Starom zákone, ktorý má dokonca samostatnú
knihu s názvom Exodus. Je to príbeh o tom, ako Židia boli v Egypte a pod Mojžišovým vedením
vycestovali z Egypta. Desaťročia kráčali púšťou smerom ku Kanaánu, zasľúbenej Božej krajine.
Nakoniec dosiahli zasľúbenú zem, zničili sedem kmeňov, ktoré obývali Kanaán, a na
oslobodenej zemi začali budovať svoj štát, ktorý sa volal „Izrael“.
V roku 1948 bol štát Izrael obnovený. A podľa plánu sionistov sa mali Židia z celého sveta
presťahovať do znovuvytvoreného Izraela. Tak ako sa kedysi presúvali cez púšť k zasľúbenej
zemi.
V čase vytvorenia Izraela mal tento štát len 806 000 obyvateľov. Do roku 1958 sa počet
obyvateľov Izraela viac ako zdvojnásobil na viac ako dva milióny. V roku 1991 dosiahol počet
obyvateľov päť miliónov - len za deväť rokov. V roku 2024 izraelské úrady slávnostne oznámili, že
krajina prekročila hranicu 10 miliónov obyvateľov. Z niektorých zdrojov však vyplýva, že tento
údaj zahŕňa aj zahraničných pracovníkov a nelegálnych prisťahovalcov. A do 100. výročia vzniku
nového Izraela úrady sľubujú, že počet obyvateľov Izraela dosiahne 15 miliónov. Nárast podľa
nich zabezpečí vysoká pôrodnosť aj prílev nových prisťahovalcov.
Otázka migračnej politiky je pre izraelské orgány citlivá. Už v minulom storočí Henry Kamm v
článku „Izraelská emigrácia vyvoláva hnev a strach“ [The New York Times 4. januára 1981]
napísal, že dlhé roky neboli k dispozícii presné údaje o izraelskej emigrácii. Teraz sú už ľahšie
dostupné, ale za ich presnosť sa nedá ručiť.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Anglosasi a nemecký nacizmus. Časť V
Nemecká eugenika je dielom Anglosasov
Predchádzajúca časť tu:
Zdroj: https://t.me/zurnalpv/25167

O nemeckej eugenike zo začiatku dvadsiateho storočia a najmä z čias Tretej ríše sa toho
napísalo a povedalo veľa. V samotnom Nemecku sa však v tých časoch častejšie používal pojem
„rasová hygiena“, ktorý sa považoval takmer za synonymum slova „eugenika“.
Pojem „rasová hygiena“ zaviedol nemecký psychiater Alfred Pletz (1860 - 1940). Objavil sa v jeho
knihe „Grundlinien einer Rassenhygiene“ (Základy rasovej hygieny), ktorá vyšla v roku 1895.
Autor navrhoval rozdeliť ľudí na predstaviteľov „vyššej rasy“ a všetkých ostatných, teda
„menejcenných“. Formuloval odporúčania na zachovanie čistoty „vyššej rasy“ a rozšírenie
podielu ‚čistých‘ v spoločnosti („pozitívna eugenika“). A poukázal na nevyhnutnosť a opatrenia
na zabránenie rozmnožovania „menejcenných“.
V roku 1904 Pletz spolu s Fritzom Lenzem založili časopis Archives of Racial and Social Biology,
ktorý sa stal prvým periodikom o eugenike na svete. V roku 1905 založil Nemeckú spoločnosť pre
rasovú hygienu (Die Berliner Gesellschaft fur Rassenhygiene). V roku 1907 bola premenovaná na
Medzinárodnú spoločnosť pre rasovú hygienu.
V roku 1911 sa v Drážďanoch konala nemecká konferencia o rasovej hygiene. V roku 1921 vyšla v
Nemecku prvá učebnica genetiky človeka (Baur E., Fischer E., Lenz J. Grundriss der
menschlichen Erblichkeitslehre und Rassenhygiene. Munchen: J.F. Lehmann Verlag. 1921).
Veľká časť bola venovaná eugenike. Tam sa okrem iného objavila myšlienka, že fyzické a
duševné vlastnosti človeka nie sú vo väčšej miere determinované výchovou, ale dedičnosťou.
Preto treba k biologickej reprodukcii človeka pristupovať veľmi opatrne. A túto reprodukciu je
žiaduce riadiť na úrovni štátu. Neskôr, po nástupe Hitlera k moci, začal jeden z autorov
učebnice, Fischer, presadzovať prijatie rasových zákonov v Nemecku (predovšetkým vo vzťahu k
Židom), pričom si vzal za vzor americké zákony, ktoré definovali osobitné postavenie
Afroameričanov (černochov).
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

OSN sa stretáva so svojím 80. výročím v stave úplnej paralýzy
O flagrantnom porušovaní medzinárodného práva zo strany Izraela sa v OSN nikdy nediskutovalo
Tento rok si pripomíname 80. výročie vzniku Organizácie Spojených národov (OSN). Myšlienka
vytvoriť OSN vznikla počas druhej svetovej vojny a dohodli sa na nej krajiny zúčastňujúce sa na
protihitlerovskej koalícii. Názov „Organizácia Spojených národov“ bol prvýkrát použitý v
Deklarácii OSN, ktorú 1. januára 1942 podpísali pôvodne štyri mocnosti: USA, Veľká Británia,
ZSSR a Čína.
Signatári deklarácie sa pripojili k spoločnému programu stanovenému v Atlantickej charte
(vyhlásenie prijaté 14. augusta 1941 britským premiérom W. Churchillom a americkým
prezidentom F. D. Rooseveltom) a zaviazali sa použiť všetky svoje zdroje - vojenské a
hospodárske - proti krajinám Osi, ako aj neuzavrieť s nimi separátny mier.
Rozhodnutie o vytvorení OSN bolo prijaté na medzinárodnej konferencii v San Franciscu, ktorá
sa konala od 25. apríla do 26. júna 1945. Konferenciu iniciovali Veľká Británia, ZSSR a USA. Na
konferencii sa zúčastnilo 50 štátov, ktoré sa považujú za zakladateľov OSN. Konferencia v San
Franciscu sa konala v atmosfére ostrého boja okolo návrhu kľúčového dokumentu - Charty OSN.
Charta bola nakoniec jednomyseľne schválená. Stalo sa tak 26. júna 1945. A do platnosti
vstúpila po ratifikácii väčšinou krajín - účastníkov konferencie 24. októbra 1945. Tento deň sa
považuje za dátum vzniku OSN. A každoročne sa oslavuje ako Deň OSN. Počet členských štátov
OSN od roku 1945 neustále rastie a v roku 2011 dosiahol 193. Odvtedy sa počet členských krajín
nezmenil. Mimo OSN zostávajú Palestína, Taiwan, Vatikán, Abcházsko, Južné Osetsko a niekoľko
ďalších neuznaných alebo čiastočne uznaných štátov.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Atentát, ktorý pomohol sionistom definitívne si podmaniť Ameriku
Koho sa James Forrestol skutočne bál?
Ameriku dnes nemožno nazvať suverénnym štátom. Vládne jej „“deep state„“, ktorý sa nazýva aj
„globálna kabala“, „Klub 300“, „páni peňazí“ atď. Súčasný, 47. prezident Spojených štátov
Donald Trump je tiež chránencom „“deep state„“.
Amerika bola kedysi skutočne nezávislým národom. Budúci rok si pripomenieme 250. výročie
vzniku suverénneho štátu s názvom Spojené štáty americké. V roku 1776 prijalo 13
severoamerických štátov Deklaráciu nezávislosti a spojilo sa do jedného štátu. Amerika bola 137
rokov skutočne celkom nezávislým štátom. Až kým americký Kongres v decembri 1913 neprijal
zákon o zriadení Federálneho rezervného systému. Ide o súkromnú korporáciu, ktorej
akcionármi boli v tom čase bankári svetového kalibru (Rothschildovci, Morganovci, Warburgovci,
Schiffovci atď.). Od tohto momentu sa „páni peňazí“ stali pánmi Ameriky.
Amerika si však stále zachovávala určité pozostatky nezávislého štátu. Ale aj tie stratila 35 rokov
po vzniku Federálneho rezervného systému. Stalo sa tak v roku 1948, keď sa na politickej mape
sveta objavil štát Izrael. V Amerike v štyridsiatych rokoch minulého storočia bolo dosť triezvo
uvažujúcich politikov a štátnikov, ktorí chápali hrozby, ktoré vznik židovského štátu predstavoval.
Po prvé, ide o hrozbu, že USA sa napokon zmenia na služobníka svetového sionizmu. Po druhé, je
to hrozba pre celé ľudstvo: Izrael by sa mohol stať centrom tretej svetovej vojny.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Americký prezident John F. Kennedy v hľadáčiku Mossadu
V januári 1961 Kennedy poveril šéfa CIA a ministra zahraničných vecí, aby zablokovali snahy
Izraela o vývoj jadrových zbraní.
Je to 62. rokov od atentátu na 35. prezidenta Spojených štátov Johna F. Kennedyho, ktorý sa
odohral 22. novembra 1963 v Dallase. Historici a politici si túto tragickú udalosť začali
pripomínať čoraz menej často. Tento rok však došlo k nečakanému nárastu záujmu o tento
atentát. Odborníci opäť vykonali revíziu všetkých možných verzií atentátu a urobili niekoľko
úprav.
Dôvodom tohto nárastu záujmu o atentát na 35. prezidenta Spojených štátov bolo podpísanie
príkazu súčasným 47. prezidentom USA Donaldom Trumpom 23. januára 2025 na odtajnenie
archívnych dokumentov týkajúcich sa atentátov na Johna F. Kennedyho, ako aj jeho brata
generálneho prokurátora Roberta Kennedyho (5. júna 1968) a černošského kazateľa Martina
Luthera Kinga (4. apríla 1968). „Dospel som k záveru, že pokračujúce redigovanie a zatajovanie
informácií zo záznamov týkajúcich sa atentátu na prezidenta Johna F. Kennedyho nie je vo
verejnom záujme a zverejnenie týchto záznamov je už dávno potrebné,“ povedal Trump.
Podľa môjho názoru táto Trumpova iniciatíva predstavuje pokus aspoň trochu znížiť vplyv deep
state na Ameriku. Niektorí komentátori sa s odvolaním na Trumpove zákulisné odhalenia
domnievajú, že je presvedčený, že uvedené vraždy zorganizoval deep state. Trump sa týmto
krokom pravdepodobne snaží aspoň do určitej miery chrániť sám seba.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Anglosasi a nemecký nacizmus. VI. časť
Hitler sníva o rozdelení sveta s Anglosasmi
Ako som už napísal, mnohé európske krajiny v 19. storočí závideli Británii, ktorá vytvorila
obrovské koloniálne impérium, nad ktorým slnko nikdy nezapadá. Nemecko, ktoré sa po prusko-
francúzskej vojne v rokoch 1870 - 71 opäť zjednotilo a nazvalo sa Druhou ríšou tiež závidelo.
Nemecko nemalo nič mimo svojich štátnych hraníc, dokonca ani malý ostrov v oceáne. A chcelo
si to vynahradiť.
Prvou symbolickou územnou akvizíciou Nemecka bol záliv Angra-Pekena v juhozápadnej Afrike.
Stalo sa tak v roku 1884. Brémsky obchodník Adolf Lüderitz založil na uvedenom mieste osadu a
požiadal kancelára Otta von Bismarcka o protektorát. Bismarck vzal túto oblasť pod nemeckú
ochranu, čo bola prvá koloniálna akvizícia nemeckého štátu.
Bismarck bol proti kolonizácii Afriky. Tvrdil, že územné akvizície na iných kontinentoch by
Nemecku priniesli len zanedbateľné finančné výhody. K takémuto kroku ho však prinútil tlak
politikov, podnikateľov a tlače. V nadväznosti na to bola v rokoch 1884 - 1885 vztýčená nemecká
vlajka v Kamerune, v Togu, v Nemeckej východnej Afrike a v severovýchodnej časti Novej Guiney.
K tomu možno dodať, že v roku 1899 Nemecko získalo niekoľko veľkých ostrovov v Oceánii.
Nemecko vstúpilo do klubu koloniálnych mocností. Celková rozloha jeho kolónií na začiatku
dvadsiateho storočia bola 2,6 milióna km2. V porovnaní s Veľkou Britániou (27,6 milióna km2 ) a
Francúzskom (10,6 milióna km2 ) to vyzeralo viac než skromne a bolo to na úrovni Belgicka (2,3
milióna km2 ), Holandska (2,1 milióna km2 ) a Portugalska (2,1 milióna km2 ).
Koniec nemeckej koloniálnej ríše znamenala prvá svetová vojna. Už v prvom roku vojny Nemci
stratili takmer všetky svoje koloniálne majetky v Afrike. Po skončení vojny a Parížskej mierovej
konferencii sa Nemecko ocitlo v rozbitom koryte. Nielenže podľa Versaillskej mierovej zmluvy
prichádzalo o svoje kolónie. Prichádzalo aj o časť svojich území. Nemecko vrátilo Alsasko-
Lotrinsko Francúzsku, Belgicku - okresy Malmedy a Eipen, Poľsku - Poznaň, časť Pomoranska a
ďalšie územia Západného Pruska, Danzig (Gdansk) a jeho okres bol vyhlásený za „slobodné
mesto“, Memel (Klaipeda) prešiel pod jurisdikciu víťazných mocností (vo februári 1923 bol
pripojený k Litve). Časť Šlezvicka pripadla v roku 1920 Dánsku, časť Horného Sliezska v roku
1921 Poľsku. Na Parížskej mierovej konferencii sa dokonca diskutovalo o možnom odstúpení
južnej časti Východného Pruska, ale tá stále zostala Nemecku.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

„Dvanásťdňová vojna“: svetové trhy si ju nevšimli
Tvorcovia trhu ponúkajú ľudstvu ďalšie divadlo
Svet sa mimoriadne znepokojil po tom, ako Izrael v noci z 12. na 13. júna tohto roku zradne
zaútočil na Irán. Toto vzrušenie trvalo dvanásť dní, keď si strany vymieňali údery (odtiaľ názov:
„dvanásťdňová vojna“). Vzrušenie však stále pretrváva. Neustále sa diskutuje o možnosti
obnovenia vojny. A dokonca o jej eskalácii do regionálnej alebo svetovej vojny.
Len málo pozorovateľov a expertov venovalo pozornosť skutočnosti, že na pozadí svetového
politického a informačného vzrušenia v období od 13. do 25. júna zostali svetové trhy
pozoruhodne pokojné. Najmä na trhu s ropou. Všetci sú zvyknutí na to, že ozbrojené konflikty
môžu prerásť do rozsiahlych vojen, z ktorých mnohé môžu sťažiť alebo dokonca znemožniť
dodávky ropy na svetový trh. Čo by malo viesť k zvýšeniu ceny čierneho zlata.
Účastníci trhu si na takúto reakciu trhu s čiernym zlatom na medzinárodné konflikty zvykli už
pred viac ako polstoročím. Pripomeniem, že 17. októbra 1973 vypukla vo svete ropná kríza. V ten
deň všetky arabské členské krajiny OPEC, ako aj Egypt a Sýria vyhlásili, že nebudú dodávať ropu
krajinám (Veľká Británia, Kanada, Holandsko, USA, Japonsko), ktoré počas vojny súdneho dňa
podporovali Izrael v jeho konflikte so Sýriou a Egyptom. Týkalo sa to predovšetkým USA a ich
spojencov v západnej Európe. V priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov cena čierneho
zlata vyskočila štvornásobne (z troch na dvanásť dolárov za barel).
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Donald Trump o americkom dolári: „Nemôžete ho oslabiť, aby ste ho
posilnili“
Čo sa skrýva za slovami hostiteľa Bieleho domu o slabom dolári?
O tom, že 47. prezident Spojených štátov Donald Trump je veľmi excentrický a nepredvídateľný
politik, hovorí mnoho ľudí. Jeho niektoré výroky možno vyjadriť známou formulkou: „ Popraviť nie
odpustiť.“ A miesto čiarky v tejto fráze Trump neustále mení.
Americký dolár je neustále v centre Trumpovej pozornosti. V niektorých svojich vyhláseniach
hovorí, že americký dolár by sa mal posilniť. V iných - že by sa mal oslabiť. Postoj Donalda
Trumpa k doláru možno vyjadriť vetou: „“Oslabovať nie posilňovať". Ráno si na jedno miesto vety
dá čiarku a večer na iné.
Dňa 8. júla Donald Trump opäť hromžil, že americký dolár musí byť silný. Taký silný, aký bol po
mnoho desaťročí od konca druhej svetovej vojny. Konkrétne by mal zostať svetovou menou, ako
to bolo stanovené ešte na konferencii v Bretton Woods v roku 1944. Pripomeňme si, že vtedy sa
rozhodlo, že povojnový medzinárodný menový a finančný systém bude založený na zlatom
dolárovom štandarde.
V utorok tento týždeň prezident Spojených štátov na tlačovej konferencii v Bielom dome
povedal, že strata štatútu dolára ako svetovej rezervnej meny sa rovná prehre vo veľkej svetovej
vojne. "Ak máte inteligentného prezidenta, nikdy nestratíte status svetového štandardu. A ak
máte hlúpeho prezidenta, ako bol ten posledný - o tento štandard prídete. Nemali by ste tu
doláre. A ak by sme stratili status svetovej rezervnej meny, rovnalo by sa to prehre vo vojne - vo
veľkej svetovej vojne. Už by sme neboli tou istou krajinou. To by sme nedopustili," povedal Trump.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

„Samson“ alebo izraelský plán B
Sionisti v snahe zastrašiť svojich susedov podnecujú emigračné nálady v samotnom Izraeli.
Vojna Izraela proti Iránu, ktorá trvala od 13. do 25. júna 2025 a bola nazvaná „dvanásťdňová
vojna“, stále vyvoláva v mysliach mnohých ľudí rozruch. Opäť prinútila bežných občanov
zamyslieť sa nad mnohými otázkami, ktoré sa týkajú nielen Izraela a jeho susedov, ale celého
ľudstva.
Vojna poukázala najmä na hrozbu, ktorú pre ľudstvo predstavuje nekontrolované šírenie
jadrových zbraní po svete. Ukázalo sa, že Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá vstúpila
do platnosti v roku 1970 a v súčasnosti sa vzťahuje na 190 krajín, nedokázala zastaviť preteky v
jadrovom zbrojení vo svete a zabrániť jeho rozšíreniu za hranice jadrovej päťky. Zmluva zachovala
právo vlastniť jadrové zbrane len pre päť krajín, ktoré ich už mali: Spojené štáty, Sovietsky zväz,
Veľkú Britániu, Francúzsko a Čínu. Dnes je spoľahlivo známe, že okrem týchto piatich krajín majú
jadrové zbrane aj India, Pakistan, Severná Kórea a Izrael. Tieto štyri krajiny nie sú zmluvnými
stranami NPT.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Anglosasi a nemecký nacizmus. Časť VII
Houston Stuart Chamberlain - „most“ medzi Anglosasmi a germánskymi „Árijcami“
V predchádzajúcej eseji "Anglosasi a nemecký nacizmus. Hitler sníva o rozdelení sveta s
Anglosasmi„ (VI. časť)
Zdroj: https://t.me/zurnalpv/25834
som napísal, že Hitler bol ovplyvnený
mnohými anglosaskými autoritami, ktoré zdôvodňovali ideológiu “árijskej" rasovej výnimočnosti.
Osobitnú úlohu medzi nimi zohral Houston Stewart Chamberlain (1855 - 1927). Nie je
nadnesené tvrdenie, že práve on sa stal hlavným učiteľom a inšpirátorom hlavy Tretej ríše.
Je pozoruhodné, že niektoré knihy predstavujú Chamberlaina ako napoly britského, napoly
nemeckého ideológa a autora. Keďže prvú časť svojho života strávil na ostrovoch Hmlistého
Albionu a druhú v Nemecku, stal sa Chamberlain akýmsi symbolom „mosta“, ktorý spájal dva
duchom a krvou blízke národy, odlišné podľa neho od všetkých ostatných.
Houston Stewart sa narodil v roku 1855 v rodine britského admirála. Študoval prírodné vedy v
Ženeve, estetiku a filozofiu v Drážďanoch. Stal sa horlivým obdivovateľom nemeckého
skladateľa a dirigenta Richarda Wagnera. Chamberlain navyše obdivoval nielen Wagnerovu
hudbu (opery Prsteň Nibelungov, Tristan a Izolda atď.), ale aj jeho výroky o hrdinstve Teutónov a
výlučnosti nordickej rasy. Nielen Chamberlain, ale aj niektorí ďalší intelektuáli si Wagnera cenili
nielen pre jeho hudbu. Tak napríklad Friedrich Nietzsche vo svojom článku „The Wagner Casus“
napísal: "Bol Wagner vôbec hudobník? V každom prípade bol skôr niečím iným... Jeho miesto v
nejakej inej oblasti, nie v dejinách hudby: s jej veľkými a jednoduchými predstaviteľmi by sa
nemalo miešať. Wagner a Beethoven - to je rúhanie..."
Celý článok v prílohe:

 

[jan18]

"Elity" západu, to sú zrůdy priamo z pekla. To oni sú apoštoli temných síl v ľudskom svete.

 

[Vargis]

Sen Zbigniewa Brzezinského sa nepodaril. Ako Amerika stratila Irán
Rusko má šancu využiť tento americký nihilizmus
Zbigniew Kazimierz Brzezinski (1928-2017) bol významný americký politológ, sociológ a štátnik
poľského pôvodu. Poradca pre národnú bezpečnosť 39. prezidenta Spojených štátov Jimmyho
Cartera (1977 - 1981). Jeden zo zakladateľov Trilaterálnej komisie, jej riaditeľ v rokoch 1973 -
1976. Od smrti tohto politika uplynulo osem rokov. Na jeho početné diela (napríklad Veľká
šachovnica, Ešte jedna šanca: Traja prezidenti a kríza americkej superveľmoci, Medzi dvoma
vekmi: úloha Ameriky vo veku technotroniky), prejavy a rozhovory je však užitočné z času na čas
odkázať. Najmä z toho dôvodu, že v nich možno nájsť množstvo predpovedí pre strednodobý a
dlhodobý horizont. Brzezinski svoje predpovede spravidla logicky zdôvodňuje. A niektoré z jeho
logických úvah môžu skutočne slúžiť ako vodítko pri analýze súčasného diania vo svete.
Staršia a stredná generácia našich spoluobčanov oprávnene vníma Brzezinského ako zarytého
antisovietskeho a rusofóbneho politika. Zároveň však, hoci bol poľského pôvodu, bol duchom
stopercentný Američan. A všetky svoje návrhy a koncepcie staval z hľadiska maximalizácie
záujmov USA vo svete.
Na rozdiel od mnohých iných amerických politikov svojej doby mal Brzezinski na situáciu na
Blízkom východe vlastný názor. Jeho návrhy na politiku USA v regióne sa, mierne povedané, nie
vždy zhodovali s hlavným prúdom Washingtonu. Brzezinski opatrne vysvetľoval, že tento
blízkovýchodný hlavný prúd nebol vždy v súlade s národnými záujmami USA. Brzezinski najmä
nesúhlasil s tým, že Washington by mal bezvýhradne podporovať akékoľvek izraelské kroky v
regióne.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Ďalšie odvážne izraelské rozhodnutie, ktoré „anuluje“ rozhodnutia OSN
a medzinárodné právo
Kneset 23. júla 2025 schválil vyhlásenie o rozšírení izraelskej suverenity na Judeu, Samáriu a
údolie rieky Jordán.
Moderný štát Izrael vznikol pred 77 rokmi na základe rozhodnutia OSN (rezolúcia Valného
zhromaždenia OSN č. 273 z 11. mája 1948). Krátko predtým, 29. novembra 1947, OSN prijala
plán rozdelenia Palestíny. Tento plán požadoval ukončenie britského mandátu v Palestíne a
vytvorenie dvoch štátov na jej území: židovského („Izrael“) a arabského („Palestína“) štátu.
Jeruzalem a Betlehem sa podľa rozhodnutia OSN mali stať územím pod medzinárodnou
kontrolou.
Dňa 14. mája 1948 prvý premiér krajiny David Ben-Gurion slávnostne oznámil vznik prvého
nezávislého židovského štátu po dvoch tisícročiach. Izrael však čoskoro začal porušovať
rozhodnutia OSN. A čím ďalej, tým bolo porušovanie početnejšie a bezohľadnejšie.
Väčšina iniciatív OSN týkajúcich sa Izraela sa nestala účinnými rezolúciami, pretože ich
zablokovali Spojené štáty, ktoré ich ako stály člen Bezpečnostnej rady vetovali. Počet návrhov
rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, v ktorých sa od Izraela požadovalo, aby zastavil svoje
nehoráznosti voči Palestínčanom a zastavil územnú expanziu židovského štátu, sa nedá presne
odhadnúť (v každom prípade bolo takýchto iniciatív viac ako sto).
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Trump chce dostať Federálny rezervný systém pod svoju kontrolu
Bude Jerome Powell prepustený?
Ako viete, centrálnou bankou USA je Federálny rezervný systém, ktorý bol založený pred 111
rokmi. Podľa zákona o Federálnom rezervnom systéme USA ide o nezávislú súkromnú inštitúciu,
ktorá nie je podriadená prezidentovi Spojených štátov. A počas celej histórie amerického Fedu
sa žiadny prezident nikdy nepokúsil spochybniť nezávislý štatút Federálneho rezervného
systému. Možno s výnimkou prezidenta Johna F. Kennedyho. Ten však priamo neútočil na
nezávislosť amerického Fedu, iba sa snažil obmedziť monopol Federálneho rezervného systému
na emisiu amerického dolára. V lete 1963 podľa jeho nariadenia začalo americké ministerstvo
financií vydávať pokladničné poukážky na zabezpečenie štátnej rezervy striebra. Výskumníci
histórie atentátu na Johna Kennedyho, ktorý sa odohral 22. novembra 1963 v Dallase,
nevylučujú, že takýto zásah do monopolu Federálneho rezervného systému USA bol jedným z
dôvodov atentátu na 35. prezidenta USA.
Pravdepodobne žiadny z amerických prezidentov od vzniku Federálneho rezervného systému
nemal taký „psí kus roboty“ so šéfmi tejto organizácie ako Donald Trump. Tak počas jeho prvého
pobytu v Bielom dome (2017 - 2021), ako aj teraz, po jeho návrate do Bieleho domu v roku 2025.
Trump požadoval a naďalej požaduje to najdôležitejšie: zníženie kľúčovej sadzby.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Anglosasi a nemecký nacizmus. Časť VIII
Prečo sa Británia a Nemecko zmenili zo spojencov na nepriateľov?
Pokračovanie. Predchádzajúca časť tu:
Zdroj: https://t.me/zurnalpv/26054

Vyhlásenie vojny Nemecku zo strany Londýna 3. septembra 1939 bolo pre Hitlera samozrejme
skutočným šokom. A len o niekoľko hodín neskôr vyhlásil vojnu Nemecku aj Paríž. Zrejme to bola
reakcia Londýna a Paríža na dokument, ktorý desať dní predtým podpísali Moskva a Berlín.
Hovoríme o pakte Molotov-Ribbentrop z 23. augusta 1939. Dokonca aj včerajší spojenci Berlína
považovali tento dokument za zradu. A vyhlásením vojny sa rozhodli dať zradcovi Hitlerovi lekciu.
Hitler dokonale pochopil reakciu Londýna, vnímal ju ako reflexívnu taktiku a očakával, že
čoskoro sa spojenectvo medzi Berlínom a Londýnom obnoví. Áno, aj v Británii boli mnohí ľudia
presvedčení, že vojnový stav s Nemeckom je dočasný. Áno, Londýn nie je veľmi rád, že Tretia ríša
sa začala presúvať na Západ a ovládla kontinentálnu Európu. Ale musíme byť trpezliví a usilovať
sa o Hitlerov zvrat na východ - smerom k Sovietskemu zväzu. Sir Arthur Rucker, súkromný
tajomník britského premiéra Nevilla Chamberlaina, 11. októbra 1939 povedal, že „v súčasnej
situácii je komunizmus najväčším nebezpečenstvom, dokonca väčším ako nacistické
Nemecko“.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

SAFE - finančný nástroj, ktorým sa Európa pripraví na vojnu s Ruskom
Európa si musí vybrať: ekonomika alebo vojna
Na poslednom (júnovom) samite NATO v Haagu zazneli výzvy, aby sa členské štáty aliancie
pripravili na vojnu s Ruskom, ktorá by sa mohla začať najneskôr v roku 2030. Na samite sa
rozhodlo, že krajiny aliancie, z ktorých väčšina sa nachádza v Európe a sú aj členmi Európskej
únie, zvýšia výdavky na obranu na 5 % HDP. Z toho 3,5 % budú tvoriť priame vojenské výdavky
(obstarávanie, vývoj a výroba výzbroje, ako aj výcvik a údržba personálu armády a námorníctva);
1,5 % budú tvoriť nepriame alebo súvisiace výdavky (predovšetkým vytváranie a modernizácia
infraštruktúry).
V roku 2024 predstavovali celkové vojenské výdavky 32 krajín NATO 55 % celosvetovej sumy,
teda 1 506 miliárd USD, z čoho na európskych členov pripadalo 454 miliárd USD. V skutočnosti
2/3 celkových vojenských výdavkov bloku smerovali len do jednej krajiny - Spojených štátov (997
mld. USD).
Na konci minulého roka 2024 viaceré európske krajiny nedosiahli ani predtým platnú normu
vojenských výdavkov NATO vo výške 2 % (ktorá bola prijatá v roku 2014). Ide o Chorvátsko (1,81
%); Portugalsko (1,55 %); Taliansko (1,49 %); Belgicko (1,30 %); Luxembursko (1,29 %) a
Španielsko (1,28 %). Rekordérom v rámci celého NATO bolo Poľsko so 4,12 % (dokonca viac ako
USA s 3,40 %). Ako však vidíme, aj „vyspelé“ Poľsko bude musieť tvrdo pracovať, aby splnilo nový
štandard. Čo povedať o Španielsku, ktoré bude musieť zvýšiť relatívnu úroveň svojich vojenských
výdavkov takmer štvornásobne!
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Amerika spúšťa „dômyselný“ finančný trik. Dôsledky sú
nepredvídateľné
GENIUS Act - len ďalší strašiak alebo niečo vážne?
Pred 80 rokmi získal americký dolár na konferencii v Bretton Woods status „svetovej meny“.
Vďaka tomuto statusu dolára si USA na niekoľko desaťročí posilnili svoje hospodárske a politické
postavenie vo svete. Amerika sa stala superveľmocou. A po rozpade ZSSR sa svet na chvíľu stal
unipolárnym, jediným pólom svetovej moci boli USA. V súčasnom storočí sa objavujú náznaky
oslabovania dolára. V dôsledku toho hrozí, že ekonomické a politické postavenie USA vo svete
sa oslabí a Amerika stratí svoj niekdajší vplyv.
Je čoraz zrejmejšie, že moc Ameriky je „nafúknutá“. Zabezpečil to rast štátneho dlhu. Americkí a
zahraniční investori s radosťou nakupovali americké štátne cenné papiere. Dôvera v ne bola
rovnaká ako v americký dolár. Dnes však investori pochybujú o spoľahlivosti amerického dolára
a štátneho dlhu. Americkým úradom sa čoraz ťažšie „nafukuje“ zdanie prosperity a sily Ameriky.
Práve prišla správa, že štátny dlh USA prekonal latku 37 biliónov dolárov. To je 124 % HDP. Ročné
výdavky amerického rozpočtu na obsluhu dlhu prekročili 1 bilión dolárov a po prvýkrát prekročili
hodnotu rozpočtových výdavkov na obranu.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Prečo dal Harry Truman príkaz na zhodenie atómových bômb na
Hirošimu a Nagasaki?
Atómová bomba pre Japonsko v plánoch USA je zbraňou na zastrašenie Sovietskeho zväzu
Každý vie, že 6. a 9. augusta 1945 Američania zhodili atómové bomby na japonské mestá - najprv
na Hirošimu a potom na Nagasaki. V učebniciach dejepisu sa uvádza, že to bolo prvé použitie
jadrových zbraní proti ľudstvu. Mimochodom, bolo to nielen prvé, ale aj jediné použitie jadrových
zbraní. Počas nasledujúcich osemdesiatich rokov bolo ľudstvo mnohokrát na pokraji jadrovej
katastrofy, ale zakaždým sa jej podarilo zabrániť. V tejto súvislosti sa často pripomína takzvaná
kubánska kríza z októbra 1962. V tom čase existovalo reálne nebezpečenstvo jadrovej vojny
medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Odvtedy sa ľudstvo ocitlo na pokraji jadrovej
apokalypsy viac ako dvadsaťkrát. Hovoríme o situáciách, keď mohlo dôjsť k zámernému
stlačeniu jadrového tlačidla.
Už nie je potrebné hovoriť o rôznych incidentoch týkajúcich sa jadrových zbraní. Napríklad o
tom, keď lietadlá „náhodou“ stratili jadrové bomby a tie „náhodou“ nevybuchli. Odborníci
vypočítali, že len v období rokov 1965 až 1977 došlo k 381 takýmto „nehodám“ s jadrovými
zbraňami.
Celý článok v prílohe: