Valentin Katasonov

[Vargis]

Rozhodnutie Najvyššieho súdu o clách Trumpa – silný úder na pozície 47. prezidenta USA
Amerika vstupuje do obdobia veľkej turbulencie Hlavnou témou svetových médií sa od včera stalo rozhodnutie Najvyššieho súdu USA z 20. februára 2026 o uznaní za nezákonné a zrušení väčšiny obchodných ciel, ktoré zaviedol 47. prezident USA Donald Trump. Pripomínam, že ešte pred príchodom do Bieleho domu Trump sľúbil výrazné zvýšenie colných sadzieb na dovoz z iných krajín. A to ako na obnovenie „spravodlivosti“ v obchodných vzťahoch s inými krajinami, tak aj na stimulovanie hospodárskeho rozvoja USA. Podľa jeho výnosu od 5. apríla 2025 nadobudla platnosť základná sadzba cla vo výške 10 % na dovoz tovaru takmer zo všetkých krajín sveta. Pre mnohé štáty však boli stanovené zvýšené colné sadzby, ktoré boli prezentované ako „vzájomné“ a ako odpoveď na nekalú obchodnú politiku príslušných krajín. 1. augusta 2025 Trumpova administratíva oznámila diferencované dovozné clá pre desiatky krajín, pričom obchodných partnerov rozdelila do troch kategórií v závislosti od objemu obchodného deficitu. 6. augusta 2025 Trump podpísal dekrét o zavedení dodatočných 25 % ciel na tovary z Indie v reakcii na nákup ruskej ropy indickou stranou. Pre stručnosť vynechávam niektoré ďalšie colné iniciatívy Trumpa.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

MMF sa zaoberá čínskymi rekordmi v oblasti zahraničného obchodu
Dvojité štandardy medzinárodných finančných organizácií V mojom nedávnom článku „Medzinárodný obchod v roku 2025: Trump robí rozruch, zatiaľ čo Čína ticho posilňuje svoje pozície“ som uviedol predbežné odhady zahraničného obchodu USA a Číny za rok 2025. Americké oficiálne štatistiky zatiaľ neposkytli výsledky za celý minulý rok. Vo svojom článku som sa opieral o štatistiky za prvé tri štvrťroky roku 2025 a odhadol som, že za celý rok bude deficit obchodnej bilancie USA približne rovnaký ako v roku 2024 (a ten bol 918,4 mld. USD). Pred pár dňami som však narazil na novšie čísla, ktoré svedčia o tom, že môj odhad bol príliš optimistický. Podľa údajov Úradu pre ekonomickú analýzu USA k 11. decembru 2025 deficit obchodnej bilancie USA za celý rok vzrástol o 112,6 mld. USD, alebo 17,2 %, v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2024. Teraz možno s istotou konštatovať, že kampaň 47. prezidenta USA Donalda Trumpa za nastolenie „spravodlivosti“ v obchode Ameriky so zvyškom sveta zlyhala. Trumpove sľuby znížiť alebo dokonca vyrovnať deficit obchodnej bilancie USA sa ukázali ako prázdne slová.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Agresia proti Iránu ako „lakmusový papierik“: kto je kto v súčasnom svete?
Súdiac podľa absencie verejnej reakcie, pozície členských krajín BRICS k súčasnej vojne sa podstatne líšia. Uplynulo osem mesiacov od skončenia takzvaného dvanásťdňového vojnového konfliktu na Blízkom východe. A teraz začalo nové kolo agresie Izraela a USA proti Iránu. Médiá veľmi podrobne informujú o všetkých udalostiach v regióne, preto sa nebudem opakovať. Robia sa prognózy ďalšieho možného vývoja udalostí. Veľká pozornosť sa venuje aj dôsledkom vojny na svetovú ekonomiku. Najmä možnému rastu cien čierneho zlata v dôsledku uzavretia Hormuzského prielivu Iránom. Diskutuje sa o vplyve vojny na pozíciu 47. prezidenta USA Donalda Trumpa. Atď. Atď. Chcel by som upriamiť pozornosť na to, ako rôzne štáty, medzinárodné organizácie a rôzne medzinárodné zoskupenia reagovali na agresiu Izraela a USA voči Iránu. V istom zmysle možno súčasnú vojnu nazvať „lakmusovým papierikom“, ktorý ukazuje, kto je kto v súčasnom svete. Je veľmi dôležité, aby si to Rusko uvedomilo, aby lepšie pochopilo, aké stanovisko môžu jednotlivé krajiny a medzinárodné organizácie zaujať v budúcich vojnách a konfliktoch.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Americko-izraelská vojna proti Iránu a „španielska anomália“
V Madride požadovali evakuáciu amerických základní v Pyrenejách Už som písal o tom, že krajiny kolektívneho Západu sa v americko-izraelskej vojne proti Iránu, ktorá začala 28. februára, postavili na stranu agresorov. Niektoré krajiny vyjadrili svoju podporu Spojeným štátom a Izraelu priamo, bez akýchkoľvek výhrad. Predovšetkým ide o veľkú trojku európskych krajín – Veľkú Britániu, Nemecko a Francúzsko. V spoločnom vyhlásení krajiny „eurotrojky“ pripustili prijatie „primeraných obranných opatrení na ochranu svojich záujmov a spojencov“. Trump samozrejme počítal s podstatne energickejšou podporou Ameriky zo strany spojencov Starého sveta. Obzvlášť sa urazil na Veľkú Britániu. Tá odmietla poskytnúť USA svoje vojenské základne pre prvé údery na Irán. Zrejme si pamätala, ako draho Britániu v nedávnej minulosti stálo unáhlené súhlasenie s vojenskou účasťou v nepokojoch, ktoré zorganizovali Spojené štáty v Iraku, Líbyi a Sýrii.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Americko-izraelská vojna proti Iránu: príznaky besnenia
Kresťanskí sionisti v Amerike sú pripravení podporovať Izrael za každú cenu Považuje sa za samozrejmé, že náboženské vojny sú javom dávno minulých storočí. V učebniciach dejepisu sa uvádza, že v stredoveku v Európe neustále vypukali vojny a ozbrojené konflikty na náboženskom základe. Zdalo by sa, že Európa bola kresťanská, ale na pôde kresťanstva začali vznikať rôzne modifikácie a herézy, ktorých predstavitelia bojovali medzi sebou aj s oficiálnou cirkvou. Bojovali aj s „neveriacimi“ na východe (moslimami). Pod vlajkou ochrany viery neustále tiekla krv. V tejto súvislosti si môžeme spomenúť na križiacke výpravy na Blízky východ (1096 – 1272), albigénske vojny (1209 – 1229), reconquista (790 – 1309), husitské vojny (1419-1434), séria siedmich náboženských vojen vo Francúzsku v 16. storočí. Atď. Za poslednú náboženskú vojnu v Starom svete sa považuje tridsaťročná vojna medzi katolíkmi a protestantmi (1618 – 1648).
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Švajčiarsky precedens. Zastavenie výstavby „digitálneho koncentračného tábora“?
Občania alpského štátu sa vyslovili za zachovanie hotovosti Súčasné trendy vo svete peňazí vyvolávajú u mnohých oprávnené obavy. V najhoršom období svetovej finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009 začali centrálne banky mnohých krajín realizovať menovú politiku takzvaného „kvantitatívneho uvoľňovania“. Po prvé, začala sa rýchlo zvyšovať peňažná masa. Po druhé, začala klesať kľúčová sadzba, pričom centrálne banky niektorých krajín ju znížili pod nulovú hranicu.
Celý článok v prílohe:

 

[Popolvár]

Švajčiarsky precedens

Zaujímavé, že ako prvá krajina, ktorá uzákonila ústavné právo na hotovosť, sa spomína Slovinsko a nie Slovensko, pričom Slovensko to uzákonilo o viac ako rok skôr (15.6.2023), než Slovinsko…

 

[Lado]

Globalny medialny informacny prud Slovensko ignoruje. Vidim to napriklad v clankoch v anglictine a nemcine na vsetkych spravodajskych weboch, ktore sledujem - vsade sa spomina Madarsko a Orban, hoci ropovod Druzba ide z Ukrajiny na Slovensko. Podobne to je v teme o jadrovej energii. Praca slovenskeho premiera je zneviditelnena.

 

[Popolvár]

Globalny medialny informacny prud Slovensko ignoruje

To je dobre, lebo tým nepúta pozornosť…

 

[Vargis]

Trumpov protekcionizmus: zatiaľ je výsledok nulový, ale čoskoro bude negatívny
Americké ministerstvo obchodu zverejnilo údaje o zahraničnom obchode USA za rok 2025 Od prvých dní svojho pôsobenia v Bielom dome 47. prezident USA Donald Trump vydával vyhlásenia a podpisoval dekréty zamerané na obnovenie „spravodlivosti“ v obchode Ameriky so zvyškom sveta. Trump začal zavádzať protekcionistické clá na dovoz z iných krajín. Vyhlásil, že takéto opatrenia umožnia vyriešiť celý rad kľúčových problémov. Po prvé, zbaviť Ameriku obrovských chronických deficitov obchodnej bilancie. Po druhé, dať impulz ekonomickému rozvoju Ameriky tým, že ochráni národných výrobcov pred zahraničnou konkurenciou. Po tretie, využiť dovozné clá ako nástroj nátlaku na iné krajiny, aby od nich dosiahol zmeny vo vonkajšej a vnútornej politike, ktoré sú pre Ameriku potrebné.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Banky začali zasahovať do politiky a súkromného života
Trump obvinil šéfa JPMorgan z debankingu V súčasnosti sa stále väčšej obľube teší nový pojem „debanking“. Objavil sa dokonca aj v slovníkoch. Znamená to, že človeku sú odoprené bankové služby. Nie však preto, že by skutočný alebo potenciálny klient porušoval nejaké zákony týkajúce sa peňazí. Napríklad že by sa podieľal na praní špinavých peňazí alebo posielal peniaze teroristom. Prístup k bankovým účtom takejto osoby nemôže, ale musí byť blokovaný v súlade s platnými zákonmi. Nie, ide o odňatie prístupu človeka k bankovým službám z politických dôvodov. Alebo z toho dôvodu, že správanie človeka je v rozpore s predstavami banky o tom, čo je dobré a čo je zlé (mimochodom, niektoré banky majú svoj vlastný korporátny systém hodnôt, ktorý sa môže líšiť od všeobecne prijatého v krajine). Zdalo by sa, že banky by mali byť mimo politiky a prejavovať nestrannosť a toleranciu voči svojim klientom. Obsluhovať všetkých, bez ohľadu na národnosť, náboženstvo, politické názory a správanie (s výnimkou prípadov, keď správanie jasne odporuje platným zákonom).
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Vojna na Blízkom východe môže vyvolať celosvetovú hospodársku krízu
Podarí sa vymaniť z dlhovej pasce? Agresia Izraela a USA proti Iránu, ktorá začala 28. februára, už vyvolala vojenské operácie na značnej časti Blízkeho východu. Môže však prekročiť hranice regiónu a zasiahnuť celý svet. K tomu môže dôjsť v prípade, ak budú vo vojne použité jadrové zbrane. Vojna však môže zasiahnuť celú planétu aj v prípade, ak vyvolá svetovú hospodársku krízu. Pravdepodobnosť toho nie je taká malá, ako sa zdá. Ešte pred začiatkom súčasnej vojny na Blízkom východe experti hovorili, že na obzore sa zbiehajú mraky, ktoré predznamenávajú búrku svetovej ekonomickej krízy. Sporiť sa dalo len o tom, v ktorej krajine by mohla začať, a tiež o čase jej začiatku. Väčšina expertov odhadovala rok 2027. A ak máme veriť prognózam MMF a Svetovej banky, tento rok mal byť viac-menej priaznivý. Rast svetového HDP (v reálnom vyjadrení, t. j. s prihliadnutím na infláciu) v roku 2026 odhaduje MMF na 3,8 %; Svetová banka na 2,6 %. Tieto odhady boli zverejnené na začiatku tohto roka. Teraz ich samozrejme treba prehodnotiť vzhľadom na začatú vojnu. Ale zatiaľ na webových stránkach uvedených organizácií visia staré čísla. Pretože v MMF a Svetovej banke nie sú jasnovidci, ktorí vedia, kedy a ako vojna skončí. A či vôbec skončí v tomto roku.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

„Výnimočný stav“, ktorý z Donalda Trumpa urobil amerického „monarchu“
Ešte chvíľu potrvá, kým sa do Ameriky dostanú zničujúce dôsledky dobrodružstva na Blízkom východe Mám pocit, že v dnešnej Amerike prijíma všetky štátne rozhodnutia prezident Donald Trump, zatiaľ čo americký Kongres a vláda sú len komparzistami a vykonávateľmi. Napríklad 47. prezident USA podpíše nejaký výnos. A Kongres o niečo neskôr, aby to vyzeralo dôveryhodnejšie a spoľahlivejšie, k tomuto výnosu pripojí príslušný zákon. Napríklad Donald Trump sa rozhodne uniesť prezidenta iného štátu a armáda bezodkladne vykoná jeho rozkaz. Tak to bolo napríklad v prípade únosu venezuelského prezidenta Nicolása Madura. „Ľudoví zástupcovia“ z Kapitolu a americkí ministri (s výnimkou ministra obrany) sa o tom dozvedeli až na druhý deň z novín a televízie. Niektorí pozorovatelia, či už zo žartu, alebo vážne, hovoria, že v Amerike sa zavádza „monarchia“, t. j. vláda jednej osoby menom Donald Trump.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Kedy sa Amerika stiahne z vojny na Blízkom východe: možné termíny
Pravdepodobnosť šťastného konca je mimoriadne nízka Už čoskoro uplynie mesiac odvtedy, čo USA spolu s Izraelom začali vojenskú agresiu proti Iránu; vojna stále trvá. Svojou dĺžkou prekonala mnohé z najdôležitejších vojen, ktoré Izrael viedol. V lete 1967 prebiehala na Blízkom východe krátka, ale veľmi intenzívna vojna, ktorá neskôr dostala názov „Šesťdňová vojna“. V roku 1973 prebehla vojna, ktorá dostala názov „Vojna súdneho dňa“, trvala menej ako tri týždne (od 6. do 25. októbra). Minulý rok Izrael s podporou USA rozpútal agresiu proti Iránu, trvala od 13. do 24. júna a dostala názov „Dvanásťdňová“. Je pozoruhodné, že USA sa doteraz priamo nezúčastnili na vojnách na strane Izraela. Amerika poskytovala židovskému štátu iba vojenskú, ekonomickú a diplomatickú pomoc.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Iránske útoky na vojenské základne USA alebo koniec bezpečných prístavov svetového kapitálu
K úplnému návratu arabských monarchií do „starých dobrých čias“ už nedôjde 28. februára 2026 ozbrojené sily Iránskej islamskej republiky v reakcii na americko-izraelskú agresiu uskutočnili raketové útoky na vojenské základne ozbrojených síl Spojených štátov amerických (USA) nachádzajúce sa na Blízkom východe. Boli napadnuté rôzne základne v Katare, Kuvajte, Spojených arabských emirátoch a Bahrajne. Táto odvetná vojenská operácia dostala názov „Pravdivý sľub 4“. V priebehu operácie Irán použil ako balistické rakety, tak aj bezpilotné lietadlá. Tieto údery pokračovali aj v marci. Z 13 amerických základní nachádzajúcich sa v blízkosti iránskych hraníc väčšina utrpela kritické poškodenia a stala sa neschopnou plnohodnotného fungovania.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Na programe sú reparácie. Vojenské aj koloniálne
Rezolúcia OSN označila obchod s otrokmi za „najzávažnejší zločin proti ľudskosti“ Na konci minulého storočia sa téma reparácií v medzinárodnej politike postupne dostala do úzadia. Reparácie – platby jedného štátu druhému za škody spôsobené vojnou alebo iným spôsobom. Po druhej svetovej vojne Nemecko a jeho vojenskí spojenci vyplácali reparácie víťazným krajinám, vrátane Sovietskeho zväzu. Tieto kompenzačné platby sa postupne znižovali a neskôr úplne ustali (hoci odborníci pripúšťajú, že reparácie vyplácané Nemeckom a jeho spojencami nezabezpečili úplné pokrytie škôd). V posledných niekoľkých rokoch sa však téma reparácií opäť oživila. Na konci roka 2022 sa poľské ministerstvo zahraničných vecí obrátilo na generálneho tajomníka Rady Európy so žiadosťou o pomoc pri vymáhaní vojnových reparácií od Nemecka. Varšava vypočítala, že Nemecko Poľsku nedoplatilo reparácie vo výške 1,3 bilióna eur. Reparačné požiadavky Varšavy voči Berlínu vyvolali vážne napätie v európskom spoločenstve. Brusel však potreboval maximálnu konsolidáciu všetkých členských štátov EÚ v nevyhlásenej vojne proti Rusku. Poliakov sa podarilo trochu upokojiť. Poľský premiér Donald Tusk v máji minulého roka po stretnutí s novým nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom vo Varšave povedal, že Poľsko už nebude od Nemecka požadovať vyplatenie reparácií za škody spôsobené počas druhej svetovej vojny.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Marcové trendy na svetových trhoch: cena ropy prudko vzrástla, zatiaľ čo cena zlata klesla USA sú čistým vývozcom uhľovodíkov, a preto sa ocitli medzi tými, ktorí profitovali z rastu cien ropy Marec 2026 sa zapíše do histórie ako mesiac vojny na Blízkom východe. Vplyv vojny presiahol hranice regiónu. Vojna začala mať mimoriadne silný vplyv na svetovú ekonomiku najmä prostredníctvom prudkého nárastu cien ropy. Tesne pred vypuknutím vojny bola cena ropy typu Brent 70 dolárov za barel. Už v prvých dňoch marca vyskočila na 100–110 dolárov, t. j. o polovicu. Mnohí pozorovatelia začali porovnávať situáciu na svetovom trhu s ropou s tou, ktorá bola na jeseň 1973. Vtedy krajiny OPEC výrazne obmedzili dodávky ropy na svetový trh a cena čierneho zlata vyskočila štvornásobne.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Vojna na Blízkom východe – spúšťač nielen energetickej, ale aj potravinovej krízy
Rusko bude schopné čiastočne zmierniť dôsledky globálneho nedostatku potravín Vojna USA a Izraela proti Iránu trvá už druhý mesiac. Tak či onak zasiahla nielen región Blízkeho východu, ale aj celý svet. Vrátane svetovej ekonomiky. Vplyv na svetovú ekonomiku sa prejavil a naďalej prejavuje v raste cien energetických surovín, predovšetkým ropy. Už v prvých dňoch vojny Irán zablokoval Hormuzský prieliv, ktorým prechádzalo približne 20 % čierneho zlata obchodovaného na svetových trhoch. Približne rovnaký bol podiel skvapalneného zemného plynu (LNG).
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Suezský prieplav v roku 1956 a Hormuzský prieliv v roku 2026: do akej miery sú si tieto krízové situácie podobné?
Sú to náznaky blížiaceho sa konca Pax Americana? Pred takmer 70 rokmi vypukla na Blízkom východe vojna v rámci takzvaného Suezskej krízy. Účastníkmi vojenského konfliktu boli na jednej strane Egypt a na druhej strane Izrael, Francúzsko a Veľká Británia. Príčinou krízy bola nacionalizácia Suezského prieplavu Egyptom, čo ohrozovalo záujmy západných krajín, najmä Veľkej Británie a Francúzska na Blízkom východe. Egypt bol v tom čase jednou z najvplyvnejších arabských krajín. Od roku 1956 stál na čele Egypta Gamál Abdel Násir, vlastenec krajiny, ktorého cieľom bolo oslobodiť krajinu od pozostatkov koloniálnej minulosti a neokoloniálnej závislosti. Za jednu z prioritných úloh považoval Gamál Abdel Násir znárodnenie Suezského prieplavu.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Otvorené prenasledovanie kresťanstva: kanadský precedens
Za citovanie Biblie hrozí väzenie Kresťanstvo malo počas dvoch tisíc rokov svojej existencie vždy nepriateľov – otvorených aj skrytých. Potom, čo cisár Konštantín Veľký, rovnoprávny s apoštolmi, na začiatku 4. storočia legalizoval kresťanskú cirkev vo východnej časti Rímskej ríše (Byzancii), začalo kresťanstvo získavať status oficiálneho náboženstva aj v iných krajinách Európy. Skrytý boj proti kresťanstvu však pokračoval. Navyše prekročil hranice Európy, keďže kresťanstvo prenikalo do všetkých kútov planéty. Okrem iného sa po takzvaných veľkých geografických objavoch dostalo do Nového sveta (Severnej Ameriky). V 20. storočí sa všetky krajiny, ktoré sa považovali za súčasť Západu (Starý a Nový svet plus Austrália a Nový Zéland), nazývali kresťanskými (katolicizmus, protestantizmus rôznych smerov, miestami pravoslávie). A zdalo sa, že štát tam (napriek formálnemu oddeleniu cirkvi od štátu) strážil záujmy kresťanov. Samozrejme, vojna proti kresťanstvu prebiehala, ale mala skrytý charakter.
Celý článok v prílohe: