Ferry
Člen
Čítal som Sidorove bájky a tam zaujímavý bol príbeh.
Bol jeden vojak. Ten sa dostal k žrecom. Žreci ho ešte v 20 rokoch naučili mnohému. Ako sa biť, ako rozmýšľať, ako ponímať svet. Neskôr sa znova stretli a vojak žrecom povedal, že stále ho nejakí pelaci naháňajú útočia na neho a podobne. A vtedy žrec povedal, že ukáže tomu vojakovi niektoré predchádzajúce životy.
Ukázal mu prvý život. Vojak bol vtedy filozof. Riadil spoločnosť ľudí. Pripravoval ju na útok nepriateľa. Nepriateľ bol silný, straty obrovské na oboch stranách a smrť nášho filozofa pod sutinami budovi.
V druhom živote bol náš vojak na čele skupiny ľudí putujúcej zo severu na juh. Po ceste sa stretli s ľudojedmi a nastala bitka. V nej zase padlo veľa ľudí a aj náš vojak - veliteľ.
V treťom živote bol náš vojak pilotom lietadla v 2 sv vojne. Pamätá si ako letel na útočiaci nemecký bombardér, zostrelil ho, ale hneď aj on dostal zásah. Stihol pristáť na letisku a vtedy zomrel.
Samozrejme životov prežil náš vojak oveľa viac, ale nebolo potrebné opisovať každú jednu násilnú smrť a nedožitých 33 rokov.
Vojak sa opýtal, ako je to možné, že stále sa nedožil ani 33. Na čo mu žreci odpovedali "Lebo tvoja duchovná úroveň je Filozof a ty zakaždým si padol do úrovne Agresívny vojak. Preto si nikdy nezapadol do vojenského kolektívu, lebo všetci tam prítomní vedeli, že máš na viac." Každý človek sa rodí s určitým potenciálom. Niekto má potenciál byť filozofom, niekto má potenciál len robiť deti. Ak sa človek v aktuálnej inkarnácii nehýbe v duchovnom vývoji dopredu, tak jeho život jednoducho skončí. Vo vesmíre to tiež tak funguje. Všetko sa hýbe buď dopredu alebo dozadu. Stav "nehybnosti" neexistuje. Ak sa človek nehýbe vo vývoji dopredu, tak degeneruje - hýbe sa dozadu. Presne ako ten náš vojak. V svojích životoch zabudol na to kým môže byť, aký má potenciál a tak vo veľa životoch skončil púť násilnou smrťou nedovršených 33 rokov.
Ako myšlienka veľmi zaujímavé. Tak som skúsil pátrať, či som aj ja nemal také prípady v živote.
Asi rok dozadu jeden známy z vysokej školy. Mal už rodinu, jedno dieťa. Z ničoho nič do týždňa zomrel. Dalo by sa to pripísať kovidu. Možno. Ale on mal nádory po celom tele. Ani nie 33 ročný človek a doslova ho ubrali z tohto sveta. Názory mal liberálne. Teoreticky by to spadalo do našej kategórie. Možno mal byť niečím viac ... svoju rolu nepochopil a tak odišiel.
Asi 5 rokov dozadu podobný príklad. Známy odcestoval do anglicka a všetko čo tam zarobil precestoval. Milión fotiek na facebooku, z milióna miest. Dobre, nabral skúseností pre dušu. Duša sa rada vyžíva v zážitkoch a emóciách ale čo duch človeka? Čo tak rozšíriť chápanie sveta okolo? Na to nedošlo a tak bol aj tento známy doslova ubraný z tohto života - utopil sa v jednej destinácii.
Dosť zaujímavá myšlienka je to celkovo. Máme veľa ľudí čo hovoria, že sa im v živote "nedarí". Lenže ono to nemusí byť ani tým, že sa nedarí, ale tým, že človek nechápe, že je od neho očakávaný posun dopredu v duchovnej úrovni. Človek čo bol v tisícke životov rodič by sa mal posunúť na ďalšiu priečku s názvom rodič + starosta obce (napríklad). Potom ďalej, učiteľ, kňaz, žrec / vedún. Keď tak rozmýšľam, tak v dnešnej dobe sme ešte ani nedošli k tomu, aby sme nejako odstupňovali duchovnú úroveň človeka. A tak jedinci ani nevedia na čom sú a k čomu by sa mali tiahnuť.
Bol jeden vojak. Ten sa dostal k žrecom. Žreci ho ešte v 20 rokoch naučili mnohému. Ako sa biť, ako rozmýšľať, ako ponímať svet. Neskôr sa znova stretli a vojak žrecom povedal, že stále ho nejakí pelaci naháňajú útočia na neho a podobne. A vtedy žrec povedal, že ukáže tomu vojakovi niektoré predchádzajúce životy.
Ukázal mu prvý život. Vojak bol vtedy filozof. Riadil spoločnosť ľudí. Pripravoval ju na útok nepriateľa. Nepriateľ bol silný, straty obrovské na oboch stranách a smrť nášho filozofa pod sutinami budovi.
V druhom živote bol náš vojak na čele skupiny ľudí putujúcej zo severu na juh. Po ceste sa stretli s ľudojedmi a nastala bitka. V nej zase padlo veľa ľudí a aj náš vojak - veliteľ.
V treťom živote bol náš vojak pilotom lietadla v 2 sv vojne. Pamätá si ako letel na útočiaci nemecký bombardér, zostrelil ho, ale hneď aj on dostal zásah. Stihol pristáť na letisku a vtedy zomrel.
Samozrejme životov prežil náš vojak oveľa viac, ale nebolo potrebné opisovať každú jednu násilnú smrť a nedožitých 33 rokov.
Vojak sa opýtal, ako je to možné, že stále sa nedožil ani 33. Na čo mu žreci odpovedali "Lebo tvoja duchovná úroveň je Filozof a ty zakaždým si padol do úrovne Agresívny vojak. Preto si nikdy nezapadol do vojenského kolektívu, lebo všetci tam prítomní vedeli, že máš na viac." Každý človek sa rodí s určitým potenciálom. Niekto má potenciál byť filozofom, niekto má potenciál len robiť deti. Ak sa človek v aktuálnej inkarnácii nehýbe v duchovnom vývoji dopredu, tak jeho život jednoducho skončí. Vo vesmíre to tiež tak funguje. Všetko sa hýbe buď dopredu alebo dozadu. Stav "nehybnosti" neexistuje. Ak sa človek nehýbe vo vývoji dopredu, tak degeneruje - hýbe sa dozadu. Presne ako ten náš vojak. V svojích životoch zabudol na to kým môže byť, aký má potenciál a tak vo veľa životoch skončil púť násilnou smrťou nedovršených 33 rokov.
Ako myšlienka veľmi zaujímavé. Tak som skúsil pátrať, či som aj ja nemal také prípady v živote.
Asi rok dozadu jeden známy z vysokej školy. Mal už rodinu, jedno dieťa. Z ničoho nič do týždňa zomrel. Dalo by sa to pripísať kovidu. Možno. Ale on mal nádory po celom tele. Ani nie 33 ročný človek a doslova ho ubrali z tohto sveta. Názory mal liberálne. Teoreticky by to spadalo do našej kategórie. Možno mal byť niečím viac ... svoju rolu nepochopil a tak odišiel.
Asi 5 rokov dozadu podobný príklad. Známy odcestoval do anglicka a všetko čo tam zarobil precestoval. Milión fotiek na facebooku, z milióna miest. Dobre, nabral skúseností pre dušu. Duša sa rada vyžíva v zážitkoch a emóciách ale čo duch človeka? Čo tak rozšíriť chápanie sveta okolo? Na to nedošlo a tak bol aj tento známy doslova ubraný z tohto života - utopil sa v jednej destinácii.
Dosť zaujímavá myšlienka je to celkovo. Máme veľa ľudí čo hovoria, že sa im v živote "nedarí". Lenže ono to nemusí byť ani tým, že sa nedarí, ale tým, že človek nechápe, že je od neho očakávaný posun dopredu v duchovnej úrovni. Človek čo bol v tisícke životov rodič by sa mal posunúť na ďalšiu priečku s názvom rodič + starosta obce (napríklad). Potom ďalej, učiteľ, kňaz, žrec / vedún. Keď tak rozmýšľam, tak v dnešnej dobe sme ešte ani nedošli k tomu, aby sme nejako odstupňovali duchovnú úroveň človeka. A tak jedinci ani nevedia na čom sú a k čomu by sa mali tiahnuť.
Samozrejme, bez chápania reinkarnácie by táto úvaha nemohla vzniknúť. A nie len táto ale koľko ďalších. Vlastne bez vieri v ďalší život je zbytočné sa zdokonaľovať v tomto živote. Načo? Žeby som nešiel do pekla? Veľa ľudí ani v peklo neverí. Zákaz vieri v reinkarnáciu jednoznačne vrátil ľudstvo späť tak o pár tisíc rokov.
