Autor: jox13 (oracle911blog.wordpress.com | RSS odber)
V bledomodrých nebesiach, po ktorých vo večernom vánku plávajú snehobiele mraky,
zjavili sa verše, ktoré videli nemnohí, aj keď na ne všetci upierali zraky.
ㅤ
Počuť ich bolo v šumení krídiel, obleteli svet nad riekou času, ako sťahovaví vtáci,
rozprávali o tajomstve cesty, ako ukončiť je možno príbeh nikdy nekončiaci.
ㅤㅤ
Verše, ktoré ukrývajú svoje tajomstvá pred našimi zraky,
otvoria sa tomu Čeloveku, ktorý uvidí aj za tie snehobiele mraky.
ㅤ
A tam, za tým mrakom, na lúčoch dúhového mosta,
na nikdy nekončiaci príbeh nachádza sa odpoveď jednoduchá, prostá.
ㅤ
Čo znamenajú verše tieto, táto nekončiaceho príbehu krátka sloha básne ?
To, že Ľudstvo z rieky času vystúpiť má...