A ešte tesne pred druhou voľbou prezidenta SR ... krátky vývojový náčrt tejto inštitúcie v samostatnej SR:
Slovenský prezident je inštitúcia vskutku zaujímavá.
V jednom momente je symbolický so slabými ústavnými právomocami, aby sa vzápatí premenil na významného politického hráča, ktorý svojím konaním mení rozloženie politických síl v spoločnosti.
Pripomeniem:
V marci r. 1994 predniesol v parlamente prezident M. Kováč svoj historicky prvý prejav o stave krajiny (keď predtým obdržal požehnanie od V. Havla), ktorý predznamenal pád V. Mečiara, jeho vlády a nastolenie prechodnej Moravčíkovej úradníckej vlády. Výsledkom boli predčasné parlamentné voľby (ktoré boli zároveň prvé parlamentné voľby v samostatnej SR).
V podstate o identický scenár sa za 24 rokov pokúsil p-rezident A. Kiska (resp. sily stojace v jeho pozadí).
V marci r. 2018 predniesol svoj "improvizovaný" prejav o stave slovenskej spoločnosti (pre požehnanie išiel až do N.Y), ktorý predznamenal odchod (resp. ústup) R.Fica s určitými modifikáciami.
Vláda vtedy nepadla len vďaka konsolidácii koaličných strán, ktoré sa samy medzi sebou dohodli na riešení vzniknutej situácie, čím Kisku de facto vylúčili z ďalšieho procesu a "odsúdili" už len na menovanie novej vlády vyplývajúcej z ich dohody (sem spadá aj to Ficovo "gesto" vo vzťahu ku Kiskovi so slovami "ja nikam neodchádzam"). Inak, na tomto konkrétnom príklade možno zreteľne vidieť ako sa zmenšuje "manévrovací" priestor prezidenta (v parlamentnej demokracii) za predpokladu existencie disciplinovaných a konsolidovaných politických strán (v koalícii). Touto nenahraditeľnou skúsenosťou sa Fico riadi aj dnes.
Vyššie načrtnutý vzťah PREZIDENT-PREDSEDA VLÁDY v zásade od vzniku slovenskej štátnosti kontinuálne generuje potenciál NAPATIA v spoločnosti (výnimku predstavuje len spoluvládnutie Gašparovič -Fico), ktorý sa ešte podporil zavedením priamej voľby prezidenta na základe dvojkolového vačšinového volebného systému (január 1999) - čo v konečnom dosledku posilnilo legitimitu prezidentského úradu (moc priamo od ľudu), ktorý je inak charakteristický slabým ústavným postavením (reprezentatívny prezident) v parlamentarizme (Slovensko má parlamentnú, nie prezidentskú či poloprezidentskú formu vlády) a predstavuje tak "cudzí prvok" v systéme, kde ťažiskovým orgánom je parlament (de facto VLÁDNA KOALÍCIA v parlamente, tá v skutočnosti kreuje exekutívu a prijíma legislatívu).
V podstate medzi sebou akoby dlhodobo súťažia DVA TRENDY: "autonomizácia" prezidenta vs "prezidencializácia" predsedu vlády.
Tieto dva trendy sú v skutočnosti iba odrazom TRETIEHO (skrytého, tieňového) "trendu" - snahy určitých nadnárodných síl o prevziatie riadenia v štáte a keďže sa im to dlhodobo nedarí cez inštitút predsedu vlády ("lebo Mečiar, lebo Fico"), skúšajú to cez inštitúciu prezidenta (druhé ohnisko moci opozičnej voči "nepohodlnej" vláde).
Historicky významný začiatok posobenia slovenskej hlavy štátu bol poznačený silným politicky konfrontačným bojom prerastajúcim až do osobnej animozity medzi prvým prezidentom Kováčom a prvým predsedom vlády Mečiarom, ktorý "dal hlave štátu potenciál inštitúcie obraňujúcu slobodu a demokraciu proti autoritárskym tendenciám." (klasická liberálna/ mainstream-ova téza prakticky vo všetkých učebniciach politológie)
1. Teda už prvý slovenský prezident M. Kováč založil tradíciu prezidenta "OPOZIČNÍKA" (ktorý je opozičný vo vzťahu k vláde). V tejto tradícii, hoci bol spoločným kandidátom vládnej koalície na čele s Dzurindom, pokračoval aj R. Schuster.
2. Zmenu opozičnej línie prezidentského úradu prinieslo až vládnutie prezidenta I. Gašparoviča spolu s politickou stranou SMER-SD, ktoré založilo tradíciu prezidenta "INTEGRAČNÉHO" ( ktorý je integračný vo vzťahu k vláde). Inak, na túto tradíciu založenú na vynikajúcej spolupráci troch najvyšších ústavných predstaviteľov reflektoval R.Fico v rámci svojej prezidentskej kandidatúry v r. 2014. Prezentoval ju ako základ stability, sociálneho zmieru a predpoklad riešenia aktuálnych problémov Slovenska ... "a že si teraz nemožeme dovoliť experimenty typu, že by sa prezidentom stal človek, ktorý by automaticky išiel do konfliktu s vládou" ... Aké aktuálne, však? A to je z rozhovoru pre MF DNES zo dňa 8.2.2014.
3. Kiska otvoril ďalší príbeh smerovania prezidentského úradu... v mainstreamovej rovine prezentovaný ako príbeh o "NADSTRANÍCKOM", nepoliticko- civilnom prezidentovi, nezaťaženého žiadnym politickým "genofondom", nepoškvrneného politikou, ktorý vďaka tomu ("dobrý anjel"!) bude schopný vystupovať ako moderátor, koordinátor či arbiter pripadných politických sporov ...viď scenár (špeciálna operácia) "ústavná kríza február -marec 2018": po tom, čo sú v dosledku vraždy iniciované sociálne nepokoje, Kiska má prejav, vláda padne, on sa ujíma role moderátora s cieľom zostaviť úradnícku vládu, ktorá dovedie Slovensko k predčasným voľbám s konečným cieľom zmeny politickej konfigurácie a odstránenia Fica z politickej scény (ako sa predtým pokúsili odstrániť Mečiara).
Spomínam si, že to, čo vtedy urobil Fico (odstúpenie z funkcie premiéra čím zachránil koalíciu a "knokautoval" Kisku), niekto ešte na starej Vode pomenoval ako "Ficov krok stranou", ktorý sa raz bude vyučovať v učebniciach politológie.
V Kiskovej línii pokračovala "Princezná zo skládky", ktorá má teraz odovzdať žezlo "Korčokovi s okuliarmi", ktorý je v skutočnosti poverený iba jedinou hlavnou úlohou: akýmkoľvek sposobom, akýmikoľvek prostriedkami vyvolať novú ÚSTAVNÚ KRÍZU v štáte ... , ktorá v konečnom dosledku povedie k pádu vlády (de facto k odstráneniu Fica).
TU sa oplatí zopakovať Ficove slová z r. 2014 (aktuálne ako nikdy predtým), "že si teraz nemožeme dovoliť experimenty typu, že by sa prezidentom stal človek, ktorý by automaticky išiel do konfliktu s vládou."
