jardob
Člen personálu
Mínus 30 miliárd - Siluanov ďalej utráca peniaze
Neviem, čo sa musí stať, aby ministerstvo financií konečne začalo robiť adekvátnu politiku. Byť ozajstným ministerstvom štátu a nesnažiť sa vyhovieť všetkým, najmä bankárom.
Ministerstvo financií včera prišlo razom o 30 miliárd rubľov. A je to prvýkrát, čo peniaze rozpočtu len zhoreli v takom množstve po aukcii OFZ. Závratná suma.
Na porovnanie, Siluanov sa naťahoval s Ruskými železnicami o 48 miliárd rubľov v dividendách v roku 2020. Len vďaka zásahu Andreja Belousova boli tieto peniaze ponechané v štátnej spoločnosti a použité na investičný program. Ministerstvo financií teraz utráca oveľa väčšie sumy peňazí. Kumulované straty po aukciách v októbri a novembri už predstavujú okolo 50 mld.
A teraz sledujte ruky kúzelníka. V pondelok 7. novembra vykonala Centrálna banka RF mesačnú repo aukciu. V rámci nej banky získali rekordnú likviditu vo výške 1,392 bilióna rubľov pri úroku 7,6 %, pričom do CB založili cenné papiere. Reálne to znamená, že Nabiullinovej úrad tieto peniaze vytlačil a požičal ich bankovému sektoru.
Veľká časť týchto peňazí neskôr šla na spätný nákup nových cenných papierov vydaných ministerstvom financií.
Ide vlastne o politiku kvantitatívneho uvoľňovania, keď Centrálna banka tlačí peniaze na financovanie rozpočtových výdavkov. Predpokladá sa, že po vyčerpaní peňazí zo štátnej pokladnice sa tieto vrátia späť do bankového sektora, ktorý dokáže splniť svoje záväzky spätného výkupu cenných papierov. Mimochodom, transakcie repo sa v prípade záujmu môžu predĺžovať.
V danej situácii podporujem obmedzenú emisiu na financovanie rozpočtových výdavkov. Ale čo s tým majú banky? Prečo by centrálna banka nemohla nakupovať OFZ priamo od Ministerstva financií a poskytnúť tak ruble do rozpočtu? V takom prípade by sme predišli zbytočným stratám.
Celý problém je v koloniálnej legislatíve, ktorú nám v 90. rokoch vnútil MMF. Podľa nej má Centrálna banka zakázané priamo financovať rozpočtový deficit rôznymi spôsobmi.
Áno, je to pochopiteľné. Ale štátne orgány, najmä ministerstvo financií (a tiež centrálna banka, hoci formálne takou nie je), by mali vo všeobecnosti korigovať legislatívu tak, aby nebránila rozvoju hospodárstva a neviedla k takým obrovským rozpočtovým stratám, aké máme teraz. Centrálna banka ani ministerstvo financií však žiadne takéto iniciatívy nevyvíjajú. Akoby zámerne pokračovali podľa metodík MMF.
Kto má z toho najväčší prospech? Bankový sektor, ktorý získal lacné peniaze za 7,6 % úrok (čo je len o 0,1 % viac ako kľúčová sadzba) a potom nakúpil dlhopisy s oveľa vyšším výnosom (snáď len s výnimkou OFZ-IN, ale tých bolo najmenej). No ak sa repo transakcie nepredĺžia, banky čoskoro vrátia peniaze centrálnej banke a zostanú im bezpečné a výnosné dlhopisy. V prípade OFZ-PC (maximálny objem 750 mld. RUB) sú kupónové platby viazané na RUONIU, čo približne zodpovedá kľúčovej sadzbe + diskont do výšky 4 % nominálnej hodnoty. A u OFZ-PD so splatnosťou v novembri 2032 výnos dokonca prekročil 10 % p. a.
Centrálnej banke je to v podstate jedno. Takéto operácie nemajú veľký vplyv na infláciu, a bankový sektor, za ktorý je regulátor zodpovedný, z nich len profituje.
Hlavným porazeným je tu však rozpočet. Jednorazovo z neho už vytiahli 30 miliárd rubľov. Navyše v stredne a dlhodobom horizonte bude na rozpočet štátnej pokladnice značne tlačiť obsluha štátneho dlhu za vysoké úroky.
Konstantin Dvinskij
Zdroj...