A ešte k celému tomuto vláknu a otázke prekonávania problémov medzi národmi.
Ak vzniknú medzi národmi nejaké historické boľačky a krivdy, tak je to vždy problém 2. priority zovšeobecnených prostriedkov riadenia.
2. priorita sa venuje správnej chronológii dejinných procesov. Presnosťou faktov a ich správnym zaraďovaním na časovú os a lokalitu. Tiež sa venuje matrično-egregoriálnym záležitostiam.
Matrica je vlastne určitý relatívne voľný scenár, ktorý môže mať rôzne verzie vývoja. Tento scenár môže obsahovať vložené subscenáre/miniscenáre, a tie zase ďalšie v sebe vnorené miniscenáre... Ako matrioška.
Keď postavím v rušnej miestnosti sklenený pohár na kraj stola, tak je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že ten pohár bude zhodený. Takto môžem vytvoriť úplne primitívnu matricu "rozbitia pohára", ktorá sa môže stať, alebo nemusí. V mnohom to závisí od mravnosti a stereotypov ľudí v miestnosti. Ak sú tam cudzí a ľahostajní, tak celkom iste pohár zhodia a rozbijú. Ak sú tam zodpovednejší ľudia, tak niekto ten pohár preloží na bezpečnejšie miesto. Podobne uvažujeme aj pri deťoch, aby sa nezranili. Prehrávame si v hlave rôzne matrice vývoja situácie, a tie nebezpečné svojimi zásahmi zneškodňujeme.
Niektoré procesy vedú k nabudeniu kolektívnej psychiky.
Egregor, to je duch tímu!
Ide o to, že ľudská psychika má v sebe naprogramované nielen individuálne správanie jedinca, ale aj to, ako sa má správať v kolektíve. Je to akýsi programový základ, ktorý sa môže vyvíjať do rôznych foriem. Tie základy sú buď stádo, alebo svorka. To závisí od toho, či ide o dominantných jedincov (radi si presadzujú vlastnú vôľu) alebo o submisívnych (sú pasívni a skôr ustupujú, prispôsobujú sa). Pretože aj v prírode je stádo vždy lovená zver, a svorka je zasa loviaca zver. Svorku tvoria predátori a stádo tvoria obete.
Takto sa aj ľudia v kolektívoch zoskupujú do stád alebo svoriek. Príklady svoriek vidíme v mafioznych skupinách podsvetia, korporáciách (kde si démoni podriaďujú démonov, aby sa natrhu chovali ako dravci).
Stáda najčastejšie vznikajú na vlne emócií: keď sa človek stane fanúšikom niečoho, niekedy až fanatikom, tak je členom egregoru/stáda, či už je so svojim stádom (napríklad s ostatnými na futbalovom štadióne, alebo s kamarátmi pri pive),alebo nie je. Tak ako slony sa vedia dorozumievať infrazvukom cez chodidlá aj na desiatky kilometrov, tak aj ľudia napojení na egregor vedia dostávať informácie do podvedomia cez neviditeľné datové kanály. A môžu byť od seba vzdialení a izolovaní na ľubovoľnú vzdialenosť. Je to extrasenzorické spojenie.
Niekto miluje kreslenie, iný kultúru, niekto hudbu, niekto politický smer, niekto históriu. A ak to milujú a robia to so zanietením, potom sú členmi spoločného egregora a sú prepojení neviditeľnými spojeniami. U členov medzi ich podvedomiami prúdi informácia. Preto u takýchto nadšencov dochádza často k synchronicite. Podobne naladení ľudia dostávajú tie isté myšlienky a nápady, aj keď o sebe nevedia. Zaľúbení ľudia si často vedia hádať myšlienky navzájom, aj keď sú každý v inom meste. Takto fungujú egregory.
Sú to vlastne len rozšírené stádové alebo svorkové algoritmy v našej psychike, ktoré dostanú konkrétnu náplň. Lasku a vzťah k niečomu, oddanosť, emócie. Na tom všetkom sa tieto algoritmu aktivujú.
Existuje ešte tretí typ formy egregoru, umelo vytvorený vôľou ľudí. Okrem stádového a svorkového egregoru existuje ešte egregor typy Súbornosť.
- Svorka je typ skupiny predátor. Zameriava sa na skupiny typu stádo, ktoré sa snaží exploatovať, nejako využiť vo svoj prospech a pre svoje prežitie. Pre svorku sú stáda jeho obete alebo otroci.
- Stádo je typ skupiny, ktorá si žije svoj život a snaží sa prežiť. Nezvykne bez príčiny útočiť na iné skupiny, len keď bráni svoje územie alebo život svoj a svojej rodiny.
- Súbornosť je typ skupiny, ktorá prekonala všetky negatíva z oboch predchádzajúcich skupín. Chová sa asertívne, prejavuje pevnú vôľu, rozum, ale nikoho nasilu nemení. Pritom snaží sa vytvoriť harmonický globálny supersystém. Je založená na jedincoch typu Človek, ktorí sú držiteľmi vôle (čo sa prejavuje ich nebojácnou racionálnou a mravnou aktivitou), riadia sa výhradne svedomím (ktoré je nad písanými zákonmi), pracujú metodologicky na rozširovaní svojich znalostí, a spolupracujú.
A teraz to hlavné.
Ľudia sa nevedomky zoskupujú do egregorov aj na základe historických informácií, ktoré v nich rezonujú. Napríklad otec mohol synovi rozprávať o tom, ako im ubližovali Maďari, a pod. Otec je pre syna autorita, takže tieto slová sa v ňom zapečatia aj s emočným otcovým podtónom, a neskôr to bude rozprávať svojmu synovi rovnako zanietene, ako jeho otec.
Škodlivé matrice občas vidíme na svojich deťoch. My sami sme mohli byť sprostí a nepočúvali skúsenejších rodičov, ktorí nám hovorili, že tento chlapec/dievča nie je pre teba dobrý, je drzý k vlastnej mame a tak aj k tebe sa bude neskôr takto správať, alebo je veľmi naivný, neskúsený a na manželstvo máte čas... No rodičov neposlúchneme a skomplikujeme si život. A teraz tú istú matricu/scenár vidíme aj u našej dcéry. Rúti sa do tých istých problémov, vidíme túto tendenciu už z jasných indícií. Dcéra ale neverí... Rodič sa trápi.
Chybná matrica môže byť aj to, keď človek príde do útulku a vyberie si toho najutiahnutejšieho psíka niekde v rohu voliery, lebo mu je ho ľúto. Pritom indície sú také, že ten psík má psychické problémy, má poruchu správania, a nový majiteľ si s ním nebude vedieť poradiť. Stane sa pánom svojho majiteľa, bude agresívny na iných členov rodiny a podobne. To je potom naozaj na pomoc od psieho kouča, ak majiteľ vôbec bude schopný prekonať útlocit a poslúchať rady tohto kouča, aby aj ten psík prekonal svoje problémy.
Takže opakujem, historické krivdy sú problematikou 2. priority. A tieto problémy sa dajú prekonať len z úrovne vyššej priority. V tomto prípade 1. priority. V KSB platí, že útok na jednej z priorít sa dá prekonať vždy len protiútokom na vyššej priorite. Následky vojenskej agresie sa dajú trvalo vyriešiť na vyšších (podobne aj ideologia nacizmu (3P) sa nedá poraziť vojenskou cestou (6P)). Následky útoku na chronologickej priorite, sa dajú vyriešiť len protiútokom na metodologickej/svetonázorovej priorite.
A tu platí, že človek musí dať "pá... pá..." egregorom, na ktorých fičí, a musí začať pracovať metodologicky, pri skúmaní týchto krívd. Musí zvoliť vedecký prístup, ktorý vylúči najčastejšie chyby, ktorých sa dopúšťajú ľudia a ktoré sú podporované globalizátormi.
Existujú len dve koncepcie riadenia na svete, ak to berieme z maximálne zovšeobecneného pohľadu:
1. nespravodlivá koncepcia (biblická): ktorá môže mať milióny foriem. Avšak základný princíp riadenia je v nej "rozdeľuj a panuj", čím sa v nej udržuje davo-"elitarizmus", čo je základ všetkej nespravodlivosti.
2. spravodlivá koncepcia: tá má v konečnom dôsledku viacmenej jednu základnú formu, (princíp riadenia "zjednocuj a tvor", alebo "spolupráca a súlad") kde ľudia žijú v relatívnej harmónii medzi sebou aj s prírodou (a teda aj s Bohom)
Výber medzi týmito koncepciami je otázkou osobnej mravnosti! Nemravných ľudí to bude vždy ťahať k prvej koncepcii, a mravných k tej druhej.
Metodologickým prístupom pri skúmaní všetkých procesov okolo seba môžeme pomáhať budovať buď spravodlivý svet, alebo nespravodlivý svet. To záleží od našej osobnej mravnosti. Od toho, či chceme budovať svet rozdelený na lepších a horších, bohatších a chudobnejších, múdrejších a hlúpejších, vznešených a háveď, ľudí a neľudí, a pod. Alebo chceme budovať svet, v ktorom budú zohľadňované prirodzené (nie parazitické a degradačné) záujmy všetkých, kde bude hlavným cieľom harmonický a tvorivý rozvoj celého supersystému "ľudstvo + biosféra".
A práve preto je dôležité, keď pracujeme na 1. priorite, sa zamerať nielen na rozvoj metodologických zručností (nedopustenie chýb pri poznávaní sveta, formovaní svetonázoru) ale aj rozvoj mravnosti. Pretože ak sa celé ľudstvo nezjednotí na tom, že si želá harmonický tvorivý rozvoj pre seba aj životné prostredie, tak spravodlivú spoločnosť nikdy nevybudujeme, a ľudia sa nestanú Ľuďmi, dav sa nestane národom a ľudom, a zachová si svoj parazitický charakter, lebo mu budú vládnuť démoni-globalizátori. Bude mať vládcov, akých si zaslúži!
Musíme sa všetci zmeniť jak na úrovni metodologických znalostí, tak aj na úrovni mravnosti. V tomto sa ale nedá nikoho znásilňovať. Treba vychovávať deti, robiť z nich človekov, a to je úloha každého zodpovedného rodiča a zodpovedného a uvedomelého učiteľa.