Inak VP ZSSR vydal novú analytickú zápisku o situácii okolo Iľjina. Volá sa "Ďalšia "mína" vložená V.I.Leninom pod budúcnosť Ruska". (Pretože Iľjin bol v tých časoch prenasledovaný, ale Lenin ho zachránil pred zastrelením a miesto toho mu dal lístok na parník nech emigruje. Vraj kvôli tomu, že bol autorom najlepšej knihy o Hegelovi. A tak mu umožnil stať sa ďalšou "mínou").
Kto chce, nájde si to na dotu.ru alebo vodaspb.ru
Je tam názorová zhoda s Pjakinom na túto osobu, len tu je to trochu rozvláčnejšie a je to podané cez prizmu KSB.
Mňa tam zaujalo to, čo je tam povedané navyše, ako dodatočná informácia, ktorú som u Pjakina nepočul. Iľjin sa po vojne sklamal v nemeckom, talianskom a španielskom fašizme. Podľa neho Hilter, Musolíni a Franco sa dopustili mnohých chýb, ktoré fašizmus iba poškvrnili. Preto vymenováva chyby fašizmu a zároveň do budúcna odporúča nasledovníkom, aby sa vyhýbali pojmu "fašizmus", ale používali iný, nepoškvrnený termín. A to je v podstate to, čo vidíme u všetkých tých, ktorí nedajú dnes v Rusku na Iľjina dopustiť. Nielen Dugin, ale aj politici Volodin, Tolstoj, Nikita Michalkov...
Iľjin uviedol tieto chyby, ktoré poškodili idei fašizmu:
1. Bezreligióznosť. Nepriateľský postoj ku kresťanstvu, k náboženstvu, vierovyznaniam a k celkovo k cirkvám.
2. Vytvorenie pravičiarskej totality, ako stáleho a údajne "ideálneho" režimu.
3. Vytvorenie straníckeho monopolu a z neho vyrastajúcej korupcie a demoralizácie.
4. Zájdenie nacionalizmu a vojenského šovinizmu do krajnosti.
5. Zmiešanie sociálnych reforiem so socializmom a skĺzanie cez totalitu do zoštátňovania hospodárstva.
6. Upadnutie do modlárskeho cézarizmu s jeho demagógiou, pätolízačstvom a despociou.
Preto Iľjin neodporúčal do budúcna používať pojem "fašizmus", lebo ľudia by si ho spájali s obnovením uvedených chýb, ktorých sa dopustili fašistickí diktátori.
Iľjin dokonca dal aj definíciu fašizmu: Vraj "...fašizmus je spásny exces patriotickej svojvôle". Lenže toto je tak široká definícia, že ju možno pripísať aj boľševikom. Alebo komukoľvek, kto sa chopil moci a zachraňoval krajinu.
---------------------------------------------------------------
Premýšľal som nad týmito vecami a uvedomil som si jednu vec. V davo-"elitárnej" spoločnosti prakticky VŽDY vládla oligarchia, ktorá mala vo vláde buď priamo svojho človeka, alebo nepriamo nejakú figúrku, ktorú ovládala, keď chceli dať davu zdanie slobody. Či už to bol otrokársky režim, v ktorom vládla privilegovaná vrstva pánov a pomocných dozorcov. Či už to bol feudalizmus, kde vládol cár/kráľ a v jeho pozadí skutočne vládla aristokracia (feudálna oligarchia). To istí aj v kapitalizme a demokracií. Kde skutočnú moc má oligarchia(nadnárodná a cez ňu lokálna), ktorá určuje demokratické procedúry tak, že do riadiacich pozícii sa predurčene dostane len ich človek, ktorý bude oligarchii lojálny. Dokonca aj v starovekom Egypte vládli duchovní cez poslušných faraonov. A keď duchovenstvo zdegradovalo do znacharstva, tak na faraonský trón sa posadil jeden zo znacharov (Herihor).
V davo-"elitárnej" spoločnosti vždy vládne oligarchia (aj s ich bábkarmi v pozadí), menia sa len kulisy. A demokracia je iba kulisa.
Fašizmus v podstate vznikol po rozpade najväčších monarchií v Európe. Nebudem teraz skúmať, ako to bolo vo všetkých krajinách, pozriem sa len na Rusko. Začalo to bielim hnutím. Prečo vlastne vzniklo? No preto, lebo padla monarchia, stará oligarchia (aristokrati) prišla o moc, svoj status a privilégiá, a s tým sa nechcela zmieriť. Navyše šíril sa marxizmus a z neho vyplývala idea, že všetku moc treba dať robotníkom, chudobe... (niečo podobné sa už stalo počas francúzskej revolúcie, mali tak skúsenosť). Najviac sa prehrešili tí aristokrati, ktorým nešlo o záchranu Vlasti, Ruska ako veľmoci, ale ktorí si chceli iba zachrániť a vrátiť svoj oligarchický status.
Najbližšie k fašizmu mali práve zástancovia bieleho hnutia, ktorí sa spolčili so zahraničnými interventmi pri dobývaní Ruska. Prečo? Lebo chceli byť lokálnymi oligarchami na svojom malom panstve. Mysleli si, že zahraničný pániček im toto privilégium vráti.
Vlastne toto je celá podstata fašizmu. Historický fašizmus je podľa mňa iba pokračovanie tohto boja šľachty o znovunastolenie režimu, ktorý by bol podobný monarchizmu. Diktátor (Hitler, Musolíni, Franco) je v podstate cár - samovládca. V pozadí ho podporuje oligarchia - šľachta, ktorá riadi ekonomiku. A osprostený ľud zbožňuje svojho cára - diktátora. Podriaďuje sa mu.
Marxizmus dal ľuďom ideály, no nedal nástroje a cestu, ako ich dosiahnuť. Presne tak aj Iľjin, ukázal ideály "dobrého" fašizmu, ale nedal nástroje, ako ho dosiahnuť. A to všetko preto, aby to nemohli realizovať obyčajní ľudia. Metodologické nástroje mali iba vyvolení "upravlenci" (aristokracia, oligarchia). A bolo iba na nich, či a na čo ich použijú. Preto židovstvo nedúfalo, že niekomu sa podarí realizovať ideály marxizmu. A podobne aj u Iľjina bežný človek nebude vedieť realizovať ideály skutočného patriotizmu. A preto riešenie ostáva len v rukách šľachty, najlepšie židovskej, ktorá si s riadením poradí a ponúkne ľudu víziu pseudopatriotizmu a bude im premývať mozgy budovaním patriotickej spoločnosti, a sama si pritom žiť ako prasa v žite.
Tak to majú a mali vymyslené. Veď po rozpade monarchií, kto asi tak mohol riadiť obnovenú ekonomiku fašistickej republiky? No jedine tí, ktorí si historicky zachovali riadiace schopnosti, ktoré sa na školách nevyučovali. Bývalá aristokracia. Jedine oni mohli podporovať a riadiť rozvíjajúcu sa ekonomiku fašistických štátov. Honba na Židov bola u Hitlera iba zámienka. Na riadiace kádre si nikto nedovolil siahnuť. Vyčistili len "suché haluze". No reálne Hitler potreboval zaútočiť na Rusko preto, aby svetová židovská oligarchia nestratila nad Ruskom moc, ktorú do svojich rúk sústredil Stalin a sústredil ju v prospech Ruska. Vôbec nebolo dôležité to, že väčšina riadiaceho korpusu ZSSR tvorili Židia. Trockizmu v ZSSR klepli po prstoch, a čistky obrátili proti nim. A či už bol vo vláde Žid alebo nežid, tak musel makať na záujmy ZSSR, lebo inak riskoval vlastnú hlavu. Preto Hitler útočil, aby vrátil Rusko do rúk svetovej oligarchii. Nie, aby zachránil svet pred Židmi, ako znela propaganda.
Dnes už sa prívrženci fašizmu ani nechcú hrať na despotických cárov ako kedysi. Veď Iľjin odsúdil cezarizmus ako chybu. Dnes sa fašisti jednoducho chcú hrať na patriotov, chcú zachovať rozdelenie na dav a "elitu", prať davu mozgy pseudopatriotizmom a sami si pritom žiť ako prasce v žite. A keď to dav prekukne, no tak zase vymyslia nejaké nové kulisy. Títo Iľjinovci naskočili na Putinovu rétoriku. Putin povedal, že "jedinou štátnou ideológiou má byť patriotizmus" a niekoľkokrát citoval Iljina (má v ponuke aj dobré a skutočne patriotické citáty). Teraz Iljinovci pretláčajú ako toho správneho patriota práve Iľjina a jeho verziu patriotizmu. Ale týmto zagágali ako tá "postrelená hus". Poukázali na to, za koho a za aké ciele kopú...
Takže kto sú všetci tí dnešní "monarchisti" a obhajcovia Iľjina? Dnes si už nehovoria fašisti, lebo to znie fuj. No sú to prívrženci aristokracie, oligarchie, prívrženci davo-"elitarizmu" a rozdelenia spoločnosti na dav a pseudopatriotickú "elitu". Sú to skrátka podvodníci. Volodin, Tolstoj aj Michalkov sú len pseudopatrioti, ak sú zástancami Iľjina. Nechcú fašizmus povojnového typu, chcú fašizmus patriotického typu, tak ako je definovaný v KSB, že je to vlastne delenie spoločnosti na hlúpy dav a privilegovanú "elitu", ktorá bráni davu stať sa Človekmi. Takýto fašizmus môže mať stovky šiat (ideológií, typov režimov), za ktorými bude skrývať svoju podstatu.
ereport.sk
nms.global
