• Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz
  • Oznam: na fore bol spustený nový režim moderácie. Viac o to je napísané v tomto článku.

Život a duchovný vývoj

Tady bych navrhnul
Návrh obsahuje pohled hlediska rozvoje vědomí a považuji ho velmi za užitečný. Měnit za mě dokonalé označení typů z hlediska řízení sociálního systému, ale považuji za zmatečné. Ne změna termínu, ale doplnění pohledu z dalších hledisek, to beru.

Zvířecí typ mě neuráží, dnes jsme se bavili v práci o rozdílech mezi zvířetem a člověkem a zvíře vycházelo lépe. Zastával jsem se člověka, ale ostatní spíše zvířat, avšak ke konci diskuze jsem uvedl, že člověk umí mnohem lépe lhát a podvádět než zvíře. Ono označení typu je spíše urážka zvířete než člověka. Povyšování člověka nad zvíře nad přírodu je důsledek biblické koncepce - jsme přeci "páni tvorstva", můj světonázor je, že příroda je můj domov, moje rodina.

Označení zombie je také výstižné, jak nazvat armádu na drogách, která je schopná vyvražďovat sousední národ (že to zombie zrovna u nás nedělají je jenom shoda okolností, ale u sousedů ano). U mě název funguje co varování nebýt tou zombií.
 
Naposledy upravené:
zvířecí, zombie (biorobot), démonický a zaměnil se na dětský, dospívající (starší dítě), pubertální typ psychiky a člověčí (lidský) zaměnit za dospělý.
Osobně jsem zatím nezaznamenal u nikoho, kdo by tyto kategorie bral, jako hanlivé. nebo urážlivé. Možná záleží na vhodném úvodu a navedení této látky, před podáním informace u konkrétní skupiny lidí a poté objasnění, proč to tak je a zatím mi všichni potvrdili, že to nějakou logiku má.
No co vidím jako důležité je, abych neříkal informace, které by byly v rozporu v případech když si látku sami čtou v učebnicích. Aby zbytečně nebyly rozpory mezi mými slovy a látkou v učebnici.
Biorobot se dobře popisuje na příkladu profesní pozice atomotiv - pásová výroba - pružinka + kolečko za 5 vteřin a pořád dokola 10 hod, rok za rokem, atd. Takže tuto psychiku nedáš popisem kategorii dospívající starší dítě už proto, že jsou starší děti více měně samostatné a na vesnici bezva tvůrčí typy už v 11-14 letech, až kolikrát strčí do kapsy rozumem jiné dospělé.
Stejně psychika démon - pozice šéfů, gurů, atd, nepopsatelná u pubertálního vzoru, jelikož shora přicházející puberta, mění fyzio a psycho a posunuje jej k další fázi = člověku rozumnému, který k pubertě ovládá látku DVTR + KOB
 
Návrh obsahuje pohled hlediska rozvoje vědomí a považuji ho velmi za užitečný. Měnit za mě dokonalé označení typů z hlediska řízení sociálního systému, ale považuji za zmatečné. Ne změna termínu, ale doplnění pohledu z dalších hledisek, to beru.
Nepovažuju to za dokonalé. Sice to perfektně odpovídá momentálnímu stavu, ale to je jen pojmenování následku. Např. řeknu, že typ zvíře je člověk ovládaný svými instinkty, ale když řeknu duchovní dítě, je to také člověk ovládaný svými instinkty, ale zároveň tím říkám v zamlčení, že je to člověk, který zaostal v duchovním vývinu a tím mu také ukážu směr jak se z tohoto stavu dostat. A to mi přijde mnohem výstižnější.

A navíc kategorie zvíře-zombie-démon jsou sice popisné a popisují následky stavu, ve kterém se člověk nachází, ale vůbec z toho není jasné, že se jedná o vývojové stupně, kterým si projde každý člověk od narození, a že je to svým způsobem přirozené. Nepřirozené je na tom to, že se GP snaží tento duchovní postup zastavit, aby lidé všeobecně nedosahovali lidského typu psychiky tj. duchovní dospělosti. Navíc to co jsem navrhnul, lidem přímo ukazuje co mají dělat, a že je to jen v jejich rukách a i pro nás je to přímý návod co dělat.
Dodatek: Když se setkáte s člověkem s typem psychiky zvíře a myslíte na něj jako na zvíře, tak se to odráží v duchovním světě, že vaše duše zaujímá vůči té zvířecí, opatrný defenzivní postoj a ta zvířecí to vidí, ten váš postoj a nebude vás poslouchat, protože jste se v duchovním světě už vůči němu vymezili. Kdežto když na něj budete koukat jako na malé dítě, tak váš duchovní postoj bude klidný až rodičovský a ten dětský duch to vidí a pak si můžete u něj získat důvěru a něco změnit.
 
Naposledy upravené:
Tady bych navrhnul, aby se nepoužíval výraz zvířecí, zombie (biorobot), démonický a zaměnil se na dětský, dospívající (starší dítě), pubertální typ psychiky a člověčí (lidský) zaměnit za dospělý.
Ta změna není jen tak, když jsem prováděl samostatný výzkum mezi lidmi, tak když jsem jmenoval kategorie typu psychiky (zvíře, zombie, démon, člověk) tak k tomu měli instinktivní odpor a odmítali tuto informaci přijmout a přišlo jim to ponižující takové přirovnání. Není to až taková změna, kdy i v KOB se píše, že člověk od narození přirozeně prochází od zvířecího po lidský typ psychiky, kterého by měl ideálně dosáhnout v 25 letech svého života.
Když teď lidem vysvětluji kategorie typu psychiky jako dětský atd., tak to přijmou mnohem lépe, připadá jim to mnohem přijatelnější a přirozenější a sami pak mají snahu něco s tím dělat (motivace) a přidávám k tomu, že se jedná o duchovní vývoj, který se nemění časem, ale tím, že se člověk permanentně rozvíjí po celý svůj život.

Předtím to naprostá většina lidí odmítla v automatickém režimu, že je to nějaká blbost, když lidi přirovnávají ke zvířeti, zombie a démonům a pak se na lidi vyvyšují, že se chovají jako člověk (lidský).

Nepovažuju to za dokonalé. Sice to perfektně odpovídá momentálnímu stavu, ale to je jen pojmenování následku. Např. řeknu, že typ zvíře je člověk ovládaný svými instinkty, ale když řeknu duchovní dítě, je to také člověk ovládaný svými instinkty, ale zároveň tím říkám v zamlčení, že je to člověk, který zaostal v duchovním vývinu a tím mu také ukážu směr jak se z tohoto stavu dostat. A to mi přijde mnohem výstižnější.

A navíc kategorie zvíře-zombie-démon jsou sice popisné a popisují následky stavu, ve kterém se člověk nachází, ale vůbec z toho není jasné, že se jedná o vývojové stupně, kterým si projde každý člověk od narození, a že je to svým způsobem přirozené. Nepřirozené je na tom to, že se GP snaží tento duchovní postup zastavit, aby lidé všeobecně nedosahovali lidského typu psychiky tj. duchovní dospělosti. Navíc to co jsem navrhnul, lidem přímo ukazuje co mají dělat, a že je to jen v jejich rukách a i pro nás je to přímý návod co dělat.
Dodatek: Když se setkáte s člověkem s typem psychiky zvíře a myslíte na něj jako na zvíře, tak se to odráží v duchovním světě, že vaše duše zaujímá vůči té zvířecí, opatrný defenzivní postoj a ta zvířecí to vidí, ten váš postoj a nebude vás poslouchat, protože jste se v duchovním světě už vůči němu vymezili. Kdežto když na něj budete koukat jako na malé dítě, tak váš duchovní postoj bude klidný až rodičovský a ten dětský duch to vidí a pak si můžete u něj získat důvěru a něco změnit.
Podle toho, co jsi napsal, tak máš svůj vlastní popis vývoje psychiky člověka. To ničemu nevadí. Ale nedával bych to jako návrh na přepsání učebních materiálů KSB.
Podobných návrhů na změnu termínů i v DVTR, už tady bylo uvedeno více.
Píšeš také, že: ".. Nepovažuju to ( psychika zvířecí, biorobot, démon, člověk rozumný, padlý do nepřirozena), za dokonalé .."
Pak ale když to říkáš jiným a sám to odmítáš "(.. Nepovažuju to za dokonalé ..") , tak je přirozené, že to odmítne i ten, kdo od tebe přebírá tvým vědomím odmítnutou informaci ne?
 
Podle toho, co jsi napsal, tak máš svůj vlastní popis vývoje psychiky člověka. To ničemu nevadí. Ale nedával bych to jako návrh na přepsání učebních materiálů KSB.
Podobných návrhů na změnu termínů i v DVTR, už tady bylo uvedeno více.
Píšeš také, že: ".. Nepovažuju to ( psychika zvířecí, biorobot, démon, člověk rozumný, padlý do nepřirozena), za dokonalé .."
Pak ale když to říkáš jiným a sám to odmítáš "(.. Nepovažuju to za dokonalé ..") , tak je přirozené, že to odmítne i ten, kdo od tebe přebírá tvým vědomím odmítnutou informaci ne?
Meniť terminológiu v knihách by nebol dobrý nápad. Ale použiť vlastné termíny pri práci s ľuďmi v snahe prispôsobiť sa ich chápaniu a mentalite, prečo nie?!
Veď prvoradým cieľom je dosiahnuť, aby ľudia tieto informácie pochopili. A na ten účel môže človek použiť všetok svoj tvorivý potenciál, vynaliezavosť... Nie je nutné sa v prvom kroku a snahe ľuďom niečo vysvetliť držať sa tvrdohlavo akademických termínov.

Tie akademické termíny sú dobré pre tých, ktorí chcú riadenie využívať profesionálne. Napr. v politike alebo vede. Tam je tá terminologická jednota treba kvôli tomu, aby sa navzájom chápali.
 
Tie akademické termíny sú dobré pre tých, ktorí chcú riadenie využívať profesionálne. Napr. v politike alebo vede. Tam je tá terminologická jednota treba kvôli tomu, aby sa navzájom chápali.
Tak to samozřejmě není každý z nás :)
 
Naposledy upravené:
Dělám to proto, že se snažím najít cestu k těm lidem, kteří takové věci nechápou a navést je na cestu poznání. A terminologie vyjádřená v pracech VP SSSR se mi jeví jako protichůdná k takovému úkolu.
 
Dělám to proto, že se snažím najít cestu k těm lidem, kteří takové věci nechápou a navést je na cestu poznání. A terminologie vyjádřená v pracech VP SSSR se mi jeví jako protichůdná k takovému úkolu.
V mojom okolí som už dávnejšie začal používať terminológiu KSB ale slová som zamenil
Zviera - zvieratko
Biorobot - Robot
Démon - Diabol
Človek - Človek

Ľudia potom skôr prímajú také vysvetlenie.
Slovo zviera v slovenskom jazyku interpretuje niečo nebezpečné. Ako niekomu povieš, že je zver, tak máš na mysli zver dravá, nebezpečná. Ale Zviera z pohľadu KSB má málokedy nebezpečné pohnútky a psychiku. Je to skôr také zvieratko - škrečok, sviňka - jesť, sexovať a robiť.

Slovo biorobot málo kto chápe. Väčšinou keď o tom hovorím s ľudmi tak najprv poviem - ten človek má svoje programy, automatizmy, ako program v počítači. Nič iné vykonávať nevie. Je to taký robot. Alebo také dieťa.

Démon - väčšinou si ľudia pod tým slovom predstavujú ducha. Preto radšej používam slovo diabol. To je v naších končinách viac pochopiteľné vzhľadom k žijúcemu človeku. Démon väčšinou nemá fyzickú podstatu.
 
Naposledy upravené:
V učebnici pro žáky základních škol Potřebujeme jinou školu, Úvod do společenské nauky, 7.4. Kdo z lidí je skutečným člověkem v životě? , na straně 109-123 je faktologický popis typů psychiky na bio základě práce psychiky.
 
O reinkarnácii.

Ako dobre vieme, v minulosti ľudia verili v nejaké tie formy reinkarnácie. Verili v to, že po smrti sa môžu vrátiť späť do ľudského tela, buď na tejto planéte alebo na iných planétach. Na pár miestach sa aj v biblii píše o viere starých ľudí v reinkarnáciu.
Napríklad
Ján 9:2-3 SEBDT. Jeho učeníci sa ho opýtali: „Rabbi, kto zhrešil, že sa narodil slepý? On, či jeho rodičia? “ Ježiš odpovedal: „Ani on, ani jeho rodičia nezhrešili, ale stalo sa to preto, aby sa na ňom zjavili Božie skutky.
Ako prvé sa naskytla otázka, ako mohol ešte nenarodený zhrešiť? No áno, učeníci narážali na to, že zhrešil v predchádzajúcom živote a v tomto živote je preto slepý.

Vieru v reinkarnáciu zakázali v roku 545
Ak niekto presadzuje bájnu pre-existenciu duší a bude presadzovať monštróznu obnovu, ktorá z neho vyplýva, nech je naň uvalená anatéma.[Exkomunikácia alebo zavrhnutie] (Anatémy proti Origenovi, pripojené k dekrétom Piateho Ekumenického Koncilu, 545 nl., v Nikaia a Post-Nicéjsky Otcovia, 2d ser., 14: 318).”

Aký má vlastne vplyv na spoločnosť viera v ďalšie existencie?
Ako prvé by v koši skončili názory typu
"Žijeme len raz tak si musíme užívať."
"Telo je potrebné zhumpľovať, aby nešlo do hrobu v dobrom stave."
"Karma neexistuje."
V týchto "krédach" sa skrýva hedonistický, nezodpovedný postoj k životu.
Čo by sa zmenilo v spoločnosti ak by sme sa vrátili k viere v ďalší život?
Nezodpovedným podnikateľom by sa dalo pripomenúť, že za neplatenie mzdy zamestnancom alebo za okrádanie by v ďalšom živote skončili ako cigáni, ktorých by vykorisťovali iní cigáni. Nie je to pekná predstava že?
Ľudia užívajúci si život, pekné jachty, sex drogy a rock and roll by mali pred očami predostreté, že v ďalšom živote budú drieť biedu, pretože napriek materiálnym statkom, ktoré im boli dané k dispozícii, nedokázali sa ani trochu duchovne pozdvihnúť. A na čo je človeku milión jácht, domov, peňazí, keď sú duševní mrzáci s nízkou mravnosťou? No z pohľadu evolúcie je to mrhanie zdrojov. Toľká investícia do človeka a žiadny posun.
Veľa ľuďom by sa dalo vyčítať, že zlé skutky, ktoré nenapravili v tomto živote, budú musieť naprávať v ďalšom živote. Jedná sa hlavne o politikov, farárov a iných ľudí riadiacich spoločnosť.
Pravidlá vykorisťovania typu "Musíš trpieť tu na zemi neprávosť vykorisťovateľa aby si mal v nebi večné kráľovstvo." by tiež prestali fungovať, lebo ľudia by odmietali slovné spojenie "Večné kráľovstvo v nebi". By vedeli, že prídu späť žiť život medzi ľudí a nie tam túžiť po vysnívanom blude. Možno to večné kráľovstvo existuje, keď človek dosiahne kvality ako mal Ješiž - tjs takú vysokú mravnosť, že už taký človek má inú úlohu a nie len sa prevteľovať. Ale povedzme si úprimne, kto je taký dokonalý, že by sa porovnával s Ježišom ... asi nikto.

Akosi sa nám pomaly črtajú základy, pravidlá, na ktorých sa dá postaviť lepšia spoločnosť.
Pojem reinkarnácia v sebe skrýva aj ďalší význam. Dajme tomu, že duch človeka ostáva a mení sa len telo. Aký je dôvod výmeny tela keď duch ostáva? Nuž niečo sa musí stať aj s duchom. Duch sa tým vyvíja. Každou inkarnáciou naberá na kvalitách, mravnosti, charaktere, naberá skúsenosti. Takže by sme mohli povedať, že duch každého človeka je na určitej úrovni vývoja. Pomyselne si vytvoríme škálu od 0 po 100, kde 100 je človek bez chyby a pokúsime sa ľuďom vysvetliť, že každý z nich je niekde na tej škále. Čo je dosť zaujímavý predpoklad otvárajúci nové dvere ďalším vysvetleniam.
Dneska v spoločnosti máme problém, že každý si myslí, že všetci okolo neho musia byť ako on. Ale to je nemožné, lebo každý človek je iný. Aspoň sa to vysvetľuje frázami "Každý človek je jedinečný." "Každý človek je iný." Ale akosi ľudia na to zabúdajú. Čo ak by sme im dali vysvetlenie, typu "Každý človek je na určitom stupni vývoja." Na tom sa dá viac stavať. Potom by sme k tomu doplnili "Žiaden človek počas jedného života nemôže preskočiť 50 levelov vývoja." Tu sa znova otvárajú dvere pre ďalšie vysvetlenia ako napríklad - je zbytočné od padlého človeka vyžadovať kvality Ježiša, pretože on ich dosiahne až o niekoľko inkarnácií. Ale má zmysel mu už teraz dohovárať, aby sa zmenil k lepšiemu, aby na sebe pracoval. Lebo v ďalšom živote môže prísť horšia bieda na toho jedinca.
Na jednej strane máme páku, ktorou môže inšpirovať jedinca k duchovnému pozdvihu. Na druhej strane máme spôsob akým vysvetliť nemravné správanie niektorých jedincov - jednoducho sú to jedinci čo žijú prvý alebo druhý krát. Oni nemajú odkiaľ mať skúsenosti. A tak skúšajú všetko a pritom sa veľmi popália. Trpia pri tom. Takí tu budú stále.
To chápanie pohľadu na svet jedinca jednoduchšieho vnáša do vzťahu s ním oveľa viac lásky. Podobne ako keď máte doma psíka. Viete, že ten psík je náladový, že nie je dokonalý, ale aj tak ho máte radi a stále sa snažíte z neho vychovať niečo lepšie. Tak aj pri chápaní mnohých životov, človek pri pohľade na dušu mladú má pre ňu pochopenie a snaží sa jej pomôcť. Samozrejme nesnaží sa pomôcť za každú cenu. Ale chápe v akom postavení je tá duša človeka, ako sa trápi a to je prvým krokom k pomoci. A už aj keď sa ten človek rozhodne druhému pomôcť tak nebude na neho tlačiť do nepríčetna, lebo zákon jasne hovorí "Nedá sa preskočiť 50 stupňov naraz". A tak sa snaží po kúskoch posúvať človeka ďalej k lepšiemu človeku. To posúvanie po krôčikoch je základ evolúcie.

Zhrniem - chápanie faktu, že duša človeka môže mať 20, 200, 2000 alebo 20 000 rokov nám dáva prekrásne vysvetlenie pre správanie daného človeka. Mladá duša všetko skúša a veľmi trpí pri skúšaní lebo je neopatrná, neskúsená, bojí sa. Stará, skúsená duša človeka pristupuje k životu opatrnejšie, pamätá si z predchádzajúcich životov kde sa popálila. Je oveľa múdrejšia. Takto stará duša má pochopenie pre mladú dušu, vie že mladá duša netúži po odsúdení ale po pomoci. Aj keď sa mladá duša myká pri pokuse o pomoc, tak skúsená duša ju chápe a snaží sa pomôcť. Pomôcť v určitej miere, nie nasilu. Princíp tkvie v tom pochopení, aby sa človek človeka snažil pochopiť a nie odsúdiť. Lebo po pochopení, sa vyjavuje spôsob akým sa dá človeku pomôcť.

Len v krátkosti sa vrátim k darebákom biblickej koncepcie, ktorí len tak zakázali vieru v ďalšie životy aby im nikto nepripomínal ich budúcnosť v tele mrzáka. Tí darebáci to už majú spočítané. Dobre vedeli, že tým spoločnosť odsúdia k nepochopeniu a degradácii.
 
Len v krátkosti sa vrátim k darebákom biblickej koncepcie, ktorí len tak zakázali vieru v ďalšie životy aby im nikto nepripomínal ich budúcnosť v tele mrzáka. Tí darebáci to už majú spočítané. Dobre vedeli, že tým spoločnosť odsúdia k nepochopeniu a degradácii.
Není strach z posledního soudu silnějším motivem v úsilí o ctnost, než by byla reinkarnace?

Mravně omezený církevník, který nevěří v reinkarnaci má motivaci přeci jen usilovat o vyhnutí se věčnému zatracení, protože čelí finalitě jednoho jediného pokusu. Naopak ten, který uvěří v reinkarnaci může přejít do sebeomluvy, že se přeci jen zlepšil tak trochu a další krůček udělá až v dalším životě. 50 let v těle mrzáka je přeci daleko menší strašák než věčné zatracení.

Navíc nejsem přesvědčen, že by (po ovoci poznáte je) společnosti věřící v reinkarnaci dosahovaly "vyšší úrovně lidskosti" než společnosti z biblické koncepce.
 
Není strach z posledního soudu silnějším motivem v úsilí o ctnost, než by byla reinkarnace?
Větší hloupost jsem v životě neslyšel. Lidskost nelze dosáhnout strachem, strach je naopak cesta k nelidskosti, všechny zrůdné činy se konají ze strachu. Strach je hlavní emoční nástroj našeho zotročení. To je asi tak cenné a pravdivé, jako vynucené doznání.

Ale ano ať se darebáci bojí (ale na to není třeba apelovat, darebák se vždy bojí prozrazení), ale nepoužívat strach na zotročení obyvatel.

K dispozici je od Boha mocný nástroj svědomí a jeho neuposlechnutí se projevuje studem. Ten stud lze potlačit, ale za cenu ještě větších problémů. Svědomí dát do popředí infopole ve společnosti, ruku v ruce se svědomím přichází zodpovědnost.

GP může chytračit a vyvolat stud a pocit viny, ale pouze u těch co svědomí neposlouchají a pohrdli tím Bohem nám daným nástrojem (německý národ se vzdal svědomí, že ho nebude omezovat - Hitler to vyhlásil a teď se před nimi o tom co páchali nesmí mluvit jak jsou přecitlivělí, kdyby si místo viny raději vrátili svědomí, pak by nemuseli brát migranty, tím to nespraví).

Dodatek:
Právě strach nám brání projevit svědomí. Na svědomí je potřeba odvaha. Jako ten Německý voják, když měl popravit nevinné civilisti, tak si stoupl k nim do řady, kdo probudí svědomí volí raději smrt než se nechat donutit k páchání zla. Na rozdíl od věřících páchajících ve jménu "Boha" (ve skutečnosti Satana) jednu genocidu za druhou a věčné zatracení jim překážkou nebylo, protože jim kněží nakecali, že oni si to zaslouží.
 
Naposledy upravené:
Není strach z posledního soudu silnějším motivem v úsilí o ctnost, než by byla reinkarnace?
Opakom lasky nie je nenávisť. Opakom lásky je strach. Strach používa SATAN (amon / amen) na to aby ľudí ovládal. Presne ako v kostoloch a v médiách ... strašia donekonečna. Pomocou strachu dokážeš zmeniť správanie človeka, ale tá zmena nevychádza z jeho vnútra, nie je spôsobená pokáním (zmenou v algoritmike myslenia). Keď takýto strach pominie, tak jedinec sa vráti späť k hriešnemu správaniu.
jen usilovat o vyhnutí se věčnému zatracení
To je zase strašenie večným zatratením. A ako to večné zatratenie vyzerá? No to asi nikto nevie. Preto ťa dneska každý vysmeje, keď mu budeš argumentovať večným zatratením. Ale skús navštíviť nemocnice, tam uvidíš ako sa niekedy rodia deti zdravých rodičov, ktoré majú leukémiu hneď po narodení. A ako toto vysvetlíme? Azda povieme, že Stvoriteľ je taký krutý ako jahve a len zo srandy a náhody dá novorodencovi leukémiu? Možno to je akceptovateľné vysvetlenie pre veriacich v jahveho, ale to nie je akceptovateľné vysvetlenie pre ľudí Veriacich Stvoriteľovi. Lebo tí vedia, že Stvoriteľ nie je krutý. Stvoriteľ je môj kamarát. A isto mi nedá leukémiu len tak pre nič za nič. Ale keď duša v minulom živote chytala na ukrajine ľudí do dodávok a posielala na front zomrieť, tak ver tomu, že tá duša musí v ďalšom živote dostať patričnú odmenu. Stvoriteľ bude k takej duši maximálne zhovievavý, nepošle ju hneď po narodení zomrieť, nie je ako jahve. Stvoriteľ jej dá chorobu, čo znamená - možnosť žiť ďalej ak sa duša zmení, ak zmení svoj pohľad na svet. Ak sa duša nezmení, nezlepší tak podľahne chorobe. V tom je rozdiel medzi jahvem a Stvoriteľom. Jahve len trestá ľudí a vyhráža sa im, je to taký fašista. Stvoriteľ verí v každého človeka, každému človeku dáva možnosť výberu. Stvoriteľ verí, že každý človek sa stane lepším, vidí v ňom ten potenciál.
Tiež z pohľadu vesmírnych zákonov, ktoré preslepá cirkev zakázala, je pojem večné zatratenie úplne mylný. Dajme tomu, že jedinec páchal neprávosť celý život. Vznikol vo vesmíre deficit dobra, nerovnováha. Kde sa tá nerovnováha vykompenzuje, keď človek sa stratí vo večnom zatratení? Azda príde jahve a bude konať dobro namiesto človeka, ktorého zatratil? Asi ťažko že? Jednak jahve konať dobro nevie, a aj duša ktorá rovnováhu vesmíru porušila ju musí aj opraviť. Nikto iný to za ňu spraviť nemôže. Žiadne odpustenie hriechov za menší poplatok alebo za otčenáš. Pekne duša sama musí vykonať nápravu (pokánie) na sebe a na okolitom svete aby sa rovnováha vo vesmíre naspäť obnovila.
může přejít do sebeomluvy
Viera v ďalšie životy je určitým rámcom na pochopenie sveta okolo nás. Na to aby sme si vedeli vysvetliť svet okolo nás. Je na každom ako si ten rámec vyloží, ako ho bude chápať a používať. Áno kľudne sa môže stať, že človek si pred sebou ospravedlní vykonanú neprávosť, s tým, že to opraví v ďalšom živote. Ale ako vieme to je klam, lebo nikto nevie, kedy príde odmena za naše skutky. Čo ak taký človek, čo sa sám vyhovoril na ďalší život, hneď na ďalší deň zlomí nohu? Koho potom obviní? Asi mu docvakne, že jeho predstava odloženia pokánia v ďalšom živote bola mylná. Tiež sa môže nájsť veľmi veľa íných ľudí veriacich v ďalšie životy, ktorí mu uvedú príklad ako ten s leukémiou u novorodenca. A to už nie je strašenie virtuálnym zatratením, ktoré nikto nikdy nevidel. To už je reálny príklad zo života, ktorý sa ignorovať nedá. Žiadne strašenie, ale realita. Ak sa nechce poučiť náš jedinec z reality, tak nech skúša ďalej. Ale tak či onak, v jeho tŕnistej ceste životami dospeje do stavu, kedy si bude musieť uvedomiť nekorektnosť správania, nekorektnosť chápania sveta. A potom sa z ničoho nič, dovtedy krutá cesta životami, premení na poučnú prechádzku lesom. Lesom, ktorý síce nie je rajská záhrada (ani ním byť nemôže), ale ktorý obsahuje aj sladké, aj trpké, aj bezpečné aj nebezpečné a je na nás čo si vyberieme.

Navíc nejsem přesvědčen, že by (po ovoci poznáte je) společnosti věřící v reinkarnaci dosahovaly "vyšší úrovně lidskosti" než společnosti z biblické koncepce.
Tu si tiež treba dávať pozor, lebo niekedy majú darebáci tendenciu reinkarnáciu používať vo svoj prospech. Napríklad môžu zaviesť pravidlo, že "Človek sa nemôže presunúť do vyššej kasty ak bol v minulom živote roľník". Alebo fámy o tom ako sa duša človeka prevtelí do svine. Je potrebné prezentovať ďalšie životy tak ako to reálne funguje a nie zneužívať vo svoj prospech. Každá myšlienka sa dá zneužiť ak sa mylne vysvetlí.
Pekným príkladom je Ruská kultúra, stále čerpajúca zo Slovanských koreňov, kde bola viera v ďalšie životy časťou svetonázoru. Jej opakom je biblická koncepcia hlásajúca jeden život a koniec. Čo vidíme v každom vojenskom konflikte? Ľudia biblickej koncepcie utekajú z frontu, lebo sa boja o svoj život. O svoj "ževraj" jediný život. Tak ako poliaci (bašta RKC) masívne zutekali v 2 sv vojne. Tak ako teraz KRC ukrjainci utekajú z frontu. A naopak ľudia vediaci o ďalšom živote na opačnej strane barikády sú schopní obetovať svoj život pre hŕstku civilistov. Kto má "vyššiu úroveň ľudskosti"? Ako Ježiš povedal - "Kto si hľadá zachrániť život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa (pre hŕstku civilistov), nájde ho."
 
Naposledy upravené:
Větší hloupost jsem v životě neslyšel. Lidskost nelze dosáhnout strachem, strach je naopak cesta k nelidskosti, všechny zrůdné činy se konají ze strachu. Strach je hlavní emoční nástroj našeho zotročení. To je asi tak cenné a pravdivé, jako vynucené doznání.

Ale ano ať se darebáci bojí (ale na to není třeba apelovat, darebák se vždy bojí prozrazení), ale nepoužívat strach na zotročení obyvatel.

K dispozici je od Boha mocný nástroj svědomí a jeho neuposlechnutí se projevuje studem. Ten stud lze potlačit, ale za cenu ještě větších problémů. Svědomí dát do popředí infopole ve společnosti, ruku v ruce se svědomím přichází zodpovědnost.

GP může chytračit a vyvolat stud a pocit viny, ale pouze u těch co svědomí neposlouchají a pohrdli tím Bohem nám daným nástrojem (německý národ se vzdal svědomí, že ho nebude omezovat - Hitler to vyhlásil a teď se před nimi o tom co páchali nesmí mluvit jak jsou přecitlivělí, kdyby si místo viny raději vrátili svědomí, pak by nemuseli brát migranty, tím to nepraví).

Dodatek:
Právě strach nám brání projevit svědomí. Na svědomí je potřeba odvaha. Jako ten Německý voják, když měl popravit nevinné civilisti, tak si stoupl k nim do řady, kdo probudí svědomí volí raději smrt než se nechat donutit k páchání zla. Na rozdíl od věřících páchajících ve jménu "Boha" (ve skutečnosti Satana) jednu genocidu za druhou a věčné zatracení jim překážkou nebylo, protože jim kněží nakecali, že oni si to zaslouží.
...môže mi niekto vysvetliť, ako sa človek "zlepšuje" pri reinkarnáciách, keď si nikto nič nepamätá z predchádzajúcich životov?
 
...môže mi niekto vysvetliť, ako sa človek "zlepšuje" pri reinkarnáciách, keď si nikto nič nepamätá z predchádzajúcich životov?
Niektoré malé deti do 5 rokov si pamätajú. Otázka znie, ako by človek existoval ak by si všetko pamätal z predchádzajúcich životov, keď často krát má problém si pamätať aj veci z jedného života. Jednoducho by sa asi zbláznil ak by mal všetkú tú informáciu v hlave. Skúseností z predchádzajúcich životov sa podľa mňa premietajú do predtuchy a mravnosti. Ideš niečo robiť a cítiš, že to nebude dobré. Nevieš prečo to cítiš, predtým si v tomto živote nič také nerobil ale akosi ti to je proti srsti. Tvoja duša pamätá, že si to už robil v minulom živote niekedy ale ty o tom nevieš. Ale duša ti dáva najavo cez nepríjemný pocit, že to môže skončiť zle. Je na tebe ako sa rozhodneš.
Tiež ako sa deti narodia, tak majú rôznu mravnosť. Ako je to možné? Azda to zvalime na genetiku? Ale genetika je len nosičom informácii. A akých informácii je nosičom? Nosičom informácii nazbieraných. Nazbieraných našími rodičmi alebo nami? Nuž rodičia môžu byť veľmi zlí, nemravní a predsa budú mať dieťa, ktoré ich v mravnosti predčí oboch. Takže buď tá mravnosť vychádza z Rodu alebo z predchádzajúceho života.
Zo zákonu zachovania energie sa dá vydedukovať, že niekde tie informácie o skúsenostiach musia byť uložené. Ak človek zomrie, tak telo sa rozloží, transformuje sa na iné látky. A čo s informáciami? Tie nemôžu len tak zmiznúť. Tie sa tiež musia transformovať. Napríklad do iného života?
 
Niektoré malé deti do 5 rokov si pamätajú. Otázka znie, ako by človek existoval ak by si všetko pamätal z predchádzajúcich životov, keď často krát má problém si pamätať aj veci z jedného života. Jednoducho by sa asi zbláznil ak by mal všetkú tú informáciu v hlave. Skúseností z predchádzajúcich životov sa podľa mňa premietajú do predtuchy a mravnosti. Ideš niečo robiť a cítiš, že to nebude dobré. Nevieš prečo to cítiš, predtým si v tomto živote nič také nerobil ale akosi ti to je proti srsti. Tvoja duša pamätá, že si to už robil v minulom živote niekedy ale ty o tom nevieš. Ale duša ti dáva najavo cez nepríjemný pocit, že to môže skončiť zle. Je na tebe ako sa rozhodneš.
Tiež ako sa deti narodia, tak majú rôznu mravnosť. Ako je to možné? Azda to zvalime na genetiku? Ale genetika je len nosičom informácii. A akých informácii je nosičom? Nosičom informácii nazbieraných. Nazbieraných našími rodičmi alebo nami? Nuž rodičia môžu byť veľmi zlí, nemravní a predsa budú mať dieťa, ktoré ich v mravnosti predčí oboch. Takže buď tá mravnosť vychádza z Rodu alebo z predchádzajúceho života.
Zo zákonu zachovania energie sa dá vydedukovať, že niekde tie informácie o skúsenostiach musia byť uložené. Ak človek zomrie, tak telo sa rozloží, transformuje sa na iné látky. A čo s informáciami? Tie nemôžu len tak zmiznúť. Tie sa tiež musia transformovať. Napríklad do iného života?
ak by to bolo takto, tak na Zemi by mali žiť iba samí dobrí a stále sa zlepšujúci ľudia. Čiže podľa tejto teórie sú ZLO iba samé "mladé" duše....?
 
ak by to bolo takto, tak na Zemi by mali žiť iba samí dobrí a stále sa zlepšujúci ľudia. Čiže podľa tejto teórie sú ZLO iba samé "mladé" duše....?
Ak by sme žili vo svete robotov, tak áno, svet by bol tvorený len dobrými a zlepšujúcimi sa ľuďmi. Ale každý človek má právo výberu. Niekto môže odmietnuť evolúciu, lebo napríklad okolité podmienky na neho príliš tlačia. Tak sa dá na cestu degradácie. Pritom trpí, lebo porušuje zákony a jemu sa to vracia. Ale to bol jeho výber, ktorý bude rešpektovaný a nakoniec ohodnotený.
Zlo môžu páchať aj staré duše. Ale mladé sú viac náchylné na zvedenie z cesty. Napríklad starej duši môžeš dokola omieľať rozprávku o večnom raji a aj tak ti neuverí. Rodičia začnú biť dieťa, lebo nechce uveriť rozprávke z kostola. Ale to dieťa so starou dušou vie, že také dačo neexistuje. Mladá duša ešte nevie, nemá takú informačnú zabezpečenosť. Tá uverí a zožne ovocie.
 
Ak by sme žili vo svete robotov, tak áno, svet by bol tvorený len dobrými a zlepšujúcimi sa ľuďmi. Ale každý človek má právo výberu. Niekto môže odmietnuť evolúciu, lebo napríklad okolité podmienky na neho príliš tlačia. Tak sa dá na cestu degradácie. Pritom trpí, lebo porušuje zákony a jemu sa to vracia. Ale to bol jeho výber, ktorý bude rešpektovaný a nakoniec ohodnotený.
Zlo môžu páchať aj staré duše. Ale mladé sú viac náchylné na zvedenie z cesty. Napríklad starej duši môžeš dokola omieľať rozprávku o večnom raji a aj tak ti neuverí. Rodičia začnú biť dieťa, lebo nechce uveriť rozprávke z kostola. Ale to dieťa so starou dušou vie, že také dačo neexistuje. Mladá duša ešte nevie, nemá takú informačnú zabezpečenosť. Tá uverí a zožne ovocie.
....hmm, keď myslíš. Podľa mňa je nezmysel, reinkarnovať sa do toho istého sveta, dostať šancu na "polepšenie" a súčasne si nič nepamätať. Skôr polepšení ľudia idú ďalej, ale nie na túto planétu.
 
....hmm, keď myslíš. Podľa mňa je nezmysel, reinkarnovať sa do toho istého sveta, dostať šancu na "polepšenie" a súčasne si nič nepamätať. Skôr polepšení ľudia idú ďalej, ale nie na túto planétu.
Nikto nehovorí, že sa musíme reinkranovať naspäť na túto planétu. Možno je to ako píšeš, že polepšení ľudia pôjdu na "lepšiu" planétu. Ja som písal o tejto planéte, lebo som videl pár zdokumentovaných prípadov, kedy človek nešťastne zomrel pri autonehode. Potom pokračoval v ďalšom živote na našej planéte a ešte do 4 rokov vedel vymenovať kde presne žil v minulom živote, kto bola jeho žena, aké mal deti a podobne.
Skôr šlo o tú myšlienku viacerých životov a jej vplyv na poločnosť. Či to je prínos pre spoločnosť, či dokáže produkovať v spoločnosti lepších jedincov ako myšlienka "Žijeme len raz tak si treba užívať."
 
Naspäť
Top Bottom