Vždy jsem měl problém s tím, že konceptuální moc je podle KSB samovládná - nějak mi to nesouzní s demokracií a zájmem většiny... ale když vidím kam se odvádí diskuse od podstatného k podružnostem (čož je obecný problém demokratického vládnutí), tak tomu přicházím na kloub. Jen ještě tu konceptuální moc získat, to je trošku problém. ... a pak Změnu systému udělat podle sebe a hotovo.
Veď dnes tu máme liberálnu demokraciu, t.j. demokraciu, kde ľudia velebia "všetko-si-dovoľovanie". To je nielen opak autokracie, ako vlády, ale aj osobnej autokracie v zmysle "diktatúry svedomia". No ľudí treba spojiť aj svetonázorovo, pretože kritériá svedomia nemáme všetci rovnaké, ale sú ovplyvnené rôznymi filozofiami, náboženstvami, ateizmami... Preto by sme sa nevedeli zhodnúť na tom, ako dosiahnuť blaho pre väčšinu.
Koncepcia je len idea (pozor, nemýliť si ideu a ideológiu, to je sakramentský rozdiel), t.j. idea bohocentrizmu, hájenia záujmov väčšiny, víťazstva dobra nad zlom, tvorivými potrebami nad degradačnými potrebami, víťazstva diktatúry svedomia u každého jednotlivca (alebo aspoň štatistickej drvivej väčšiny, lebo gaussova krivka sa znásilniť nedá).
To jest, koncepcia vytyčuje hlavné svetonázorové ciele. Ale otázka o tom, ako tieto ciele dosiahnuť, to už nerieši samotná koncepcia, ale je potrebné vypracovať "cestovnú mapu"/"akčný plán" na dosiahnutie týchto cieľov. Jasné postupy (vrátane sloganov), ktorým bude rozumieť každý. Každému národu a etnikám na mieru.
V DVTR sa tomu hovorí "cieľová funkcia riadenia" (4. etapa), alebo aj "čiastková koncepcia riadenia", pre každý čiastkový cieľ vypracovaná na mieru.
Heslá a slogany sú na to, ako zrozumiteľnejšie nadchnúť ľudí pre nejaké vysoké idey. Ideológia, nie v negatívnom ale pozitívnom zmysle, by mala byť o tom, ako zjednodušene vysvetliť ľuďom, o čo sa usilujeme a o čo by sa mali usilovať tiež.
A tieto zjednodušené vysvetlenia sa naozaj skôr podobajú na ideológiu, pretože zjednodušená DVTR sa v praxi nedá použiť, je len o uvedení človeka do témy, slúži na veľmi hrubé zorientovanie. Nič viac. Ak chce človek naozaj priložiť ruku k dielu, musí sa začať vzdelávať a bude potrebovať presné a funkčné postupy, ktoré sa vypracovávajú pre národy na mieru. Neostať len pri zjednodušených ideológiách.
A každý, kto má v sebe ducha bojovníka a budovateľa, ten sa vzdelávať bude. Bude hľadať spôsoby ako to ide, a nie výhovorky, prečo to nejde.
Trochu som odbočil od hlavnej myšlienky. Konceptuálna moc je autokratická. A odráža sa to v tom, že vytvára určitý druh dobrovoľnej totality.
Konceptuálna moc globálneho parazita vytvára totalitu v tom zmysle, že zotročuje človeka bez toho, aby si daný ľudia uvedomovali svoje otroctvo. Aby si uvedomovali totalitu, v ktorej žijú. Žijeme v otroctve konzumu, nemravnosti a neznalosti.
Ak sa pozrieme na konceptuálnu moc tvorenú súbornosťou, tak tam tiež ľudia tvoria totalitu, ale každý túto totalitu podstupuje dobrovoľne a nazýva to diktatúrou svedomia. Ak by dnešný dav nazrel do takej spoločnosti, tak to nazve dystopiou, koncentrákom, peklom... a povie, že tam by žiť nechcel... Isteže, je príliš zrastený závislosťami na dnešný parazitický systém... Ako sa povie: Nevetráj, nepúšťaj zimu... máme tu smrádek, ale teplúčko... To platí aj na dnešných ovčanov... Nechceli by žiť zdravšie, mravnejšie, vnútorne slobodnejšie od vlastných nerestí....
Vypočítavost nestačí..