SLAV_jan_in
Známy člen
- Okres
- Považská Bystrica
-
Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz
Ešte jeden zaujímavý koncept.
V láske sa často stáva, že ľudia ľudia nevedia rozlíšiť čo je to láska a čo je to priviazanosť (závislosť) na inom človeku. Myslia si, že to je láska a pritom to je závislosť.
Ako sa prejavuje závislosť? Človek úplne stratí svoj cieľ v živote. Začne byť jeho cieľom ten druhý človek, ktorého miluje. Áno hormóny dobre všetko nerozbijú človek sa cíti blažene ale predsa to nie je láska. Ako potom rozpoznať kedy to je láska a kedy závislosť na inom človeku? Stačí si všímať, či vzniká vo vedomí otázka typu "A miluje aj ten druhý mňa toľko ako milujem ja jeho?" Ak taka otázka vzniká, tak to hovorí o závislosti človeka na druhej polovičke. Pretože pravá láska nepozná egoizmus. Pri pravej láske človek nepozerá koľko dostáva, snaží sa dať koľko môže. Ak už druhý človek viac nechce prímať, tak jednoducho nemôže viac dať. Ale nesmie nastať situácia, že človek prestane dávať, len preto, lebo nič nedostáva. Lebo to už sa do lásky mieša ego - myslenie, a ako bolo opísané v predchádzajúcom príspevku, myslenie je hierarchicky nižšie ako láska. Myslenie nedokáže pochopiť, prečo to dvoch ľudí k sebe tak ťahá. Ale na úrovni ducha, existuje pochopenie, rezonancia, harmónia. A duch sa nezaujíma o nekorektné závery pochádzajúce z ega človeka. Ak to ego dokáže svojími pochybnosťami otráviť všetko, tak celá závislosť sa rozpadne.
Veľa ľudí sa snaží opísať slovami lásku. Slová pochádzajú z mysle. Ale myseľ samotná nemôže opísať hierarchicky vyššiu úroveň, ktorou je duch človeka, kde reálne prebieha rezonancia pri láske. Presne tak ako koza nedokáže vysvetliť správanie pastiera. Môže sa o to pokúsť ale stále to nebude úpné. Takto vyjadrením slov o láske môže človek aj odplašiť toho druhého, lebo ten druhý chápe pod slovami lásky niečo úplne iné.
V láske sa často stáva, že ľudia ľudia nevedia rozlíšiť čo je to láska a čo je to priviazanosť (závislosť) na inom človeku. Myslia si, že to je láska a pritom to je závislosť.
Ako sa prejavuje závislosť? Človek úplne stratí svoj cieľ v živote. Začne byť jeho cieľom ten druhý človek, ktorého miluje. Áno hormóny dobre všetko nerozbijú človek sa cíti blažene ale predsa to nie je láska. Ako potom rozpoznať kedy to je láska a kedy závislosť na inom človeku? Stačí si všímať, či vzniká vo vedomí otázka typu "A miluje aj ten druhý mňa toľko ako milujem ja jeho?" Ak taka otázka vzniká, tak to hovorí o závislosti človeka na druhej polovičke. Pretože pravá láska nepozná egoizmus. Pri pravej láske človek nepozerá koľko dostáva, snaží sa dať koľko môže. Ak už druhý človek viac nechce prímať, tak jednoducho nemôže viac dať. Ale nesmie nastať situácia, že človek prestane dávať, len preto, lebo nič nedostáva. Lebo to už sa do lásky mieša ego - myslenie, a ako bolo opísané v predchádzajúcom príspevku, myslenie je hierarchicky nižšie ako láska. Myslenie nedokáže pochopiť, prečo to dvoch ľudí k sebe tak ťahá. Ale na úrovni ducha, existuje pochopenie, rezonancia, harmónia. A duch sa nezaujíma o nekorektné závery pochádzajúce z ega človeka. Ak to ego dokáže svojími pochybnosťami otráviť všetko, tak celá závislosť sa rozpadne.
Veľa ľudí sa snaží opísať slovami lásku. Slová pochádzajú z mysle. Ale myseľ samotná nemôže opísať hierarchicky vyššiu úroveň, ktorou je duch človeka, kde reálne prebieha rezonancia pri láske. Presne tak ako koza nedokáže vysvetliť správanie pastiera. Môže sa o to pokúsť ale stále to nebude úpné. Takto vyjadrením slov o láske môže človek aj odplašiť toho druhého, lebo ten druhý chápe pod slovami lásky niečo úplne iné.
To je naivní.Lidi se chovali "slušně" vždy jen pod nějakým bičem.
Jura
Člen personálu
Já jsem přesvědčen, že typ psychiky Člověk dokáže překonat všechna protivenství, tj. i působení Kalijugy.
seneca
Člen
Veď práve o to ide. Rôzne podmienky nám dávajú možnosť ukázať ( nám samým pred sebou), že či harmonizujem s nejakou kalijugou, alebo idem hrať už inú tóninu.
K tomu mne sedí " kak zakaľaľa stal pa rusky".
Celá nádhera tu naokolo vymyslená je o našom duševnom a duch***om postupe. A keď sa zase nachvíľu vrátime "hore" a vyhodnotíme, ako a čo sme sa naučili a pochopili, tak hybáj ozlomkrky opäť "dole" ( do hmotičky excelentnej) na skusy do sveta pre poznanie...
Naposledy upravené:
SLAV_jan_in
Známy člen
- Okres
- Považská Bystrica
K tomuto:
Závislosť sa neprejavuje iba na tom, koľko kto dáva komu a porovnávaním tohoto. Závislosť znamená napríklad aj potreba prítomnosti a pozornosti toho druhého. Keď človek nemá rád seba, nemôže mať rád ani druhého. Nemáš z čoho dávať, tak nedáš. A ak aj tak dáš, ideš "do mínusu" = po nejakom čase sa to obráti proti tebe, lebo život ti ukazuje, že dávať treba vyvážene. Aj nedať je láska. Láska nechať druhého človeka naučiť sa jeho vlastnú lekciu, ktorú mu nadmerným dávaním môžeš aj brať = robíš ho závislým a nevieš o tom.
Ideálne je, keď sa stretnú dvaja celiství ľudia. Ktorí sú si navzájom radosťou a nie potrebou.
Zákon dávania a prijímania: "Miluj svojho blížneho ako seba samého."
Závislosť sa neprejavuje iba na tom, koľko kto dáva komu a porovnávaním tohoto. Závislosť znamená napríklad aj potreba prítomnosti a pozornosti toho druhého. Keď človek nemá rád seba, nemôže mať rád ani druhého. Nemáš z čoho dávať, tak nedáš. A ak aj tak dáš, ideš "do mínusu" = po nejakom čase sa to obráti proti tebe, lebo život ti ukazuje, že dávať treba vyvážene. Aj nedať je láska. Láska nechať druhého človeka naučiť sa jeho vlastnú lekciu, ktorú mu nadmerným dávaním môžeš aj brať = robíš ho závislým a nevieš o tom.
Ideálne je, keď sa stretnú dvaja celiství ľudia. Ktorí sú si navzájom radosťou a nie potrebou.
SLAV_jan_in
Známy člen
- Okres
- Považská Bystrica
Pod bičom to ale nie je skutočné. Je to len herecká póza "aby to nebolelo".
Lars Turms
Člen
Urcite ano, ale kolik procent lidi dosahne toho Cloveciho typu psychiky v tom pusobeni Kaliyugy ? Myslim si, ze toho jsou schopny jen starsi zkusene duse, prave diky tomu pusobeni Kaliyugy.
Vzdy jsem nedokazal pochopit, jak je mozne, ze mnohe starsi civilizace (Harapa, Mohenjodaro, Minojska civilizace, a mnohe dalsi) zili v te dobe v miru se svym okolim, nevalcili (alespon nebyli nalezeny zadne zbrane z techto obdobi) meli velmi rozvinutou spolecnost, a mnohych architektonickych skvostu ani nemame potuchy ,jak to dokazali . A pak zhruba poslednich 2500 let a obzvlast stredovek , to je ukazka toho jak hluboko byli lide schopni klesnout, a projevy toho vidime dodnes. Takze urcite pusobeni tech opakujich se cyklu je na 100% evidentni. Urcitou utechu nabizi fakt, ze z Kali yugy jsme jiz na 98% venku a jako lidstvo se svou planetou Zeme jsme v vzestupne fazi do nove ery.
Lidem chybi znalosti o tom, kdo jsou, odkud se tu vzali, jaky je skutecny smysl byti, atd. Bez pokladani si takovych otazek na individualni urovni a hledani odpovedi, se tezko dosahuje typu psychiky Clovek.
SLAV_jan_in
Známy člen
- Okres
- Považská Bystrica
Tieto otázky sa počas najťažšej fázy noci svarožej prehadzovali z generácie na generáciu. Pretože každá generácia žila len z toho, čo ju naučila predchádzajúca generácia. Nakopilo sa to tak, že bez rozväzovania celej tejto pouzlenej psychickej histórie žiadny človek nedokáže len tak byť Človekom. Práve preto sme tu dnes, a práve preto dokážeme definovať takéto otázky ako ty teraz, že to vedie k vnútornej očiste a k dosahovaniu vyššej úrovne celistvosti, kvôli ktorej sa toto všetko stalo. Zreteľnejšie zrkadlá ako počas spomínanej periódy, ktoré lepšie odkryjú rezervy a nedostatky systému "Človek", nebudú takto kolektívne zreteľné až dokedy táto časť cyklu znova nenastane.
Naposledy upravené:
seneca
Člen
Práve tento náhľad na opakujúce sa určité cykly a pôsobenia sú veľmi dobre spracované a zrozumiteľné v Pálešových Angeológiach.
Ak sú dva poháre poloprázdne, tak nebudú nikdy plné, ak sa aj jeden naplní, v druhom zas bude ešte menej.
Ak sú plné, poprípade preteká ( obdoba hrnček var), tak to je už iná paráda, ale aj to sa tu máme naučiť, každému presne čo treba, či už na individuálnej úrovni, alebo ako celok nejakej spoločnosti.
Každý pekne sám za seba, ale aj všetci pekne spolu...
A kto pochopí a náležite uvedie do praxe, tak ani kalijuga, ani postavenie hviezd a čokoľvek naňho prestane mať vplyv. Keby to tak aj ľahko išlo, ako sa ľahko o tom píše...
A toto je jeden z kľúčov, čo otvára dvere...
Naposledy upravené:
SLAV_jan_in
Známy člen
- Okres
- Považská Bystrica
Súhlas. Čo sa týka hviezd a astro(psycho)lógie, každý človek ide na autopilote, pokiaľ k veciam pristupuje nevedome. Čím viac je človek v strede svojho horoskopu (navyšuje úroveň svojho vedomia), tým menší vplyv majú naňho synchronicity, ktoré reprezentujú jeho starý stav vedomia, ale zároveň je zvláštne, že sa dejú nové synchronicity, ktoré sú vyššou/oveľa vyššou oktávou tých starých, a v závislosti od dosiahnutej úrovne vedomia sa dejú aj také, ktoré sú "nepredpokladané" (ľudovo povedané "zázraky").
Píše sa o tom ľahko. Praktická časť taká vždy nie je. Podstatné je poznať metodológiu, keď hocičo, vieš ako na to. Keď nevieš ako na to, tak si pekne "v rici", ale aksa na to pozrieš z úrovne dostatočne ďalekej, zistíš, že aj tam vie byť niekedy celkom príjemne teplo
Naposledy upravené:
Súhlasím. Akurát ten Človek (Manu) to nebude mať ľahké.
Na všetko je potrebná energia.
Človek môže energiu použiť pre seba alebo pre iného človeka.
Ak človek použije energiu pre iného človeka, tak mu z jeho zásoby energie neubudne.
Ak človek použije energiu pre seba, tak mu zo zásoby ubudne a neskôr ju bude potrebné doplniť.
Energia dávaná inému človeku sa nazýva aj láska. Ak lásku darujeme inému človeku, tak z našej zásoby neubudne. Dokonca sa zásoba našej lásky zväčší a ľudia budú mať tendenciu nám lásku odplácať.
Ak lásku využijeme len pre seba, pre ego, tak nám zo zásoby ubudne. Preto sú niektorí ľudia prekvapení tou prázdnotou v duši, po tom ako všetku lásku dali len sebe na dosiahnutie nejakého cieľa. Po tom čo cieľ dosiahli, sa nedostavil požadovaný stav, energie je málo, človek nie je šťastný.
Toto je princíp vesmírny. Slnko dáva energiu všetkým planétam a nie sebe. Slnko sa nestará o to, či ho tie planéty majú radi alebo nie. Proste dáva im energiu. Samozrejme, potom existuje aj nejaký spôsob, ktorým slnko energiu čerpá, na to aby ju mohlo dávať. Vedci hovoria, že pomocou jadrových reakcií, ale to je len dohad. Skôr za tým bude nejaký iný princíp.
Imram ma ešte prekvapil jednou vetou.
Človek ľúbi iného človeka len po ten okamih kedy sa sám seba opýta: "A ľúbi ma ten človek tiež?" Ak tá otázka padne, tak presne v ten okamih sa doslova vyparí všetka láska.
Ako je to možné? Nuž je to o psychike. Ak človek ľúbi, tak je v určitom psychickom rozpoložení. Je pozitívne naladený, jeho myšlienky sú pozitívne a aj činy budú dobré.
Ale keď si človek položí otázku: "A ľúbi ma aj ten druhý človek?" Tak tá otázka v psychike človeka spustí lavínu ďalších otázok typu
Váži si milovaný moju lásku?
Má zmysel ho ešte ľúbiť?
Som dostatočne dobrý pre toho človeka?
Je ten človek dostatočne dobrý pre mňa?
....
Je objektívne dané, že na tieto otázky sa nedá jednoznačne odpovedať. Dokonca aj keby vám milovaný odpovedal "áno aj ja ťa ľúbim" tak by ste si mohli potom dať otázku "A myslel to úprimne, alebo mi klame?"
Po sérii týchto myšlienok sa stav človeka úplne zmení. Začne pochybovať, začne negativisticky myslieť. Začne konať nerozvážne pod vplyvom zlého emocionálneho nastavenia. Stav lásky sa akoby úplne stratí. A prečo? Len preto, lebo EGO si chcelo uzurpovať niečo pre seba - lásku, pozornosť.
EGO položilo otázku "A ľúbi ma aj ten druhý človek?". To ego, ktoré je príčinou všetkej deštrukcie. A tak začne aj pomaly nahlodávať lásku v nás.
Človek môže energiu použiť pre seba alebo pre iného človeka.
Ak človek použije energiu pre iného človeka, tak mu z jeho zásoby energie neubudne.
Ak človek použije energiu pre seba, tak mu zo zásoby ubudne a neskôr ju bude potrebné doplniť.
Energia dávaná inému človeku sa nazýva aj láska. Ak lásku darujeme inému človeku, tak z našej zásoby neubudne. Dokonca sa zásoba našej lásky zväčší a ľudia budú mať tendenciu nám lásku odplácať.
Ak lásku využijeme len pre seba, pre ego, tak nám zo zásoby ubudne. Preto sú niektorí ľudia prekvapení tou prázdnotou v duši, po tom ako všetku lásku dali len sebe na dosiahnutie nejakého cieľa. Po tom čo cieľ dosiahli, sa nedostavil požadovaný stav, energie je málo, človek nie je šťastný.
Toto je princíp vesmírny. Slnko dáva energiu všetkým planétam a nie sebe. Slnko sa nestará o to, či ho tie planéty majú radi alebo nie. Proste dáva im energiu. Samozrejme, potom existuje aj nejaký spôsob, ktorým slnko energiu čerpá, na to aby ju mohlo dávať. Vedci hovoria, že pomocou jadrových reakcií, ale to je len dohad. Skôr za tým bude nejaký iný princíp.
Imram ma ešte prekvapil jednou vetou.
Človek ľúbi iného človeka len po ten okamih kedy sa sám seba opýta: "A ľúbi ma ten človek tiež?" Ak tá otázka padne, tak presne v ten okamih sa doslova vyparí všetka láska.
Ako je to možné? Nuž je to o psychike. Ak človek ľúbi, tak je v určitom psychickom rozpoložení. Je pozitívne naladený, jeho myšlienky sú pozitívne a aj činy budú dobré.
Ale keď si človek položí otázku: "A ľúbi ma aj ten druhý človek?" Tak tá otázka v psychike človeka spustí lavínu ďalších otázok typu
Váži si milovaný moju lásku?
Má zmysel ho ešte ľúbiť?
Som dostatočne dobrý pre toho človeka?
Je ten človek dostatočne dobrý pre mňa?
....
Je objektívne dané, že na tieto otázky sa nedá jednoznačne odpovedať. Dokonca aj keby vám milovaný odpovedal "áno aj ja ťa ľúbim" tak by ste si mohli potom dať otázku "A myslel to úprimne, alebo mi klame?"
Po sérii týchto myšlienok sa stav človeka úplne zmení. Začne pochybovať, začne negativisticky myslieť. Začne konať nerozvážne pod vplyvom zlého emocionálneho nastavenia. Stav lásky sa akoby úplne stratí. A prečo? Len preto, lebo EGO si chcelo uzurpovať niečo pre seba - lásku, pozornosť.
EGO položilo otázku "A ľúbi ma aj ten druhý človek?". To ego, ktoré je príčinou všetkej deštrukcie. A tak začne aj pomaly nahlodávať lásku v nás.
achtoego
Člen
- Okres
- Bratislava
Trochu by som to poupravil:
, tak tesne pred týmto okamihom sa doslova vyparili posledné zbytky lásky.
SLAV_jan_in
Známy člen
- Okres
- Považská Bystrica
Doplnil by som, že táto otázka nie je zlá sama osebe a nič nekazí. Ide o to, že milovať bezhraničnou/BEZPODMIENEČNOU láskou nás neučili, skôr práve naopak. Hatili tento druh lásky, ktorý sme ako deti poznali. T. j. ak sa chceme dostať znova do tejto úrovne, je nutné poodstraňovať všetky bloky, ktoré sme si odmalička vytvorili, a ktoré nám prirodzene bránia milovať iných bezpodmienečne. Aj láska je o harmónii prijímania a dávania. Učili nás, že dávať každému čo sa komu páči je dobré, preto, aby nás za to netrestali = učili nás byť poslušnými. Len pritom zabudli, že láska bez slobody zvoliť si, či chcem milovať to nie je láska. Pretože oni sami to nepoznali. Láska nie je len to pekné, čo komu dávame. Je to často aj hranica, ktorú musíme niekomu nastaviť. Je to aj odmietnuť niečo niekomu splniť, aby on sám sa postavil na vlastné nohy. Láska je veľmi široký pojem a mnoho ľudí má o bezpodmienečnej láske značne skreslenú predstavu, ktorej centrom je prevažne "dávanie bez obmedzení", a sú už trochu bezradní, pokiaľ obsah týchto slov treba prakticky naplniť.
Naposledy upravené:
S týmto nemôžem celkom súhlasiť. Sú okamihy, keď to platí, a sú okamihy, keď to neplatí.
Zamerať všetku svoju energiu von by bol extrém. Rovnako by bol extrém zamerať všetku energiu na seba. Miera je v správnom pomere rozdelenia tejto energie.
Veď prečo inak platí, že "ten, kto nemiluje seba, nedokáže milovať ani druhých ľudí".
Alebo prečo existuje energetický vampirizmus, ktorý sa deje, keď sme dlhšiu dobu milí k negatívnym ľuďom, ktorí si vyžadujú našu pozornosť, a nulujú všetky popudy nášho nadšenia. Tá energia, ktorú ím dávame ide do prázdna a nič sa nevracia, nič pozitívne neopätujú. Sme z nich vyčerpaní...
Aj naše telo, aj naša psychika a duša si vyžadujú časť našej energie na ich údržbu a prirodzený rozvoj. A zvyšok energie venujeme iným ľuďom, rodine, práci, spoločnosti.
Je to vždy o správnom pomere, harmónii záujmov, vyváženosti, lade...
(mne sa myšlienka "rozdať sa celý až na smrť" asociuje s kresťanským nesprávnym pohľadom, kde človek podľa vzoru biblického krista má byť dokonalým sluhom pre pánov, pracovať až do telesného vyčerpania a psychického vyhorania, ak to pán bude požadovať. No skutočný Človek si neničí zdravie ani psychiku, ak si to nevyžaduje mimoriadna situácia. Vie, že len telesne a psychicky zdravý bude môcť byť prospešný rodine aj spoločnosti).
PS: navyše, sú aj koníčky, ktoré robíme len čisto pre vlastnú radosť, a dávajú nám toľko energie ako máločo. Táto činnosť pre seba nás nijako nevyčerpáva, ale naopak, zabudneme pri neja niekedy aj na jedlo. A niekedy môže byť koníčkom aj kolektívna činnosť, zameraná na iných, no aj tak z veľkej činnosti je tá radosť odmenou zameranou dovnútra nás. Nie je to čisto von smerovaná energia.
Naposledy upravené:
Samozrejme, každý človek má na výber komu lásku / energiu dá. Každý má slobodnú vôľu. Nikomu sa nenúti aby mal rád energetických vampírov a podobne.
Snažil som sa skôr opísať stav, kedy sa už človek rozhodol. Ako to je potom s tou energiou.
achtoego
Člen
- Okres
- Bratislava
Za mňa asi takto?
Nie je podstatné kam/komu smeruje energia, ale na aký účel(z hľadiska vyššieho zámeru). Správny účel(niekedy kľudne aj celú na seba) = moje "naplnenie" a doplnenie energiou.
Nesprávny účel(niekedy všetku na druhých) = moje "nenaplnenie" a nedoplnenie energiou.
Podobenstvo o talentoch
Bude to tak, ako keď sa pán chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. Ten čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: “Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal. ”Jeho pán mu povedal: “Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.” Predstúpil ten, čo dostal dva talenty a vravel: “Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.” Jeho pán mu povedal: “Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.” Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: “Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.” Jeho pán mu povedal: “Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.”
Zaujímavú úvahu dal Lev - tie talenty v príbehu , to nie sú peniaze, ani to nie sú talenty osobnostné, ani to nie sú nejaké zručnosti alebo schopnosti. Talent v príbehu to je množstvo lásky.
Každý človek sa narodí s istými predispozíciami. Niekto vie viac preukazovať lásku, niekto menej. Nazvime to genetická predispozícia. Potom každý človek sa narodí do nejakej rodiny. niekto sa narodí do ľúbiacej rodiny. Niekto do rodiny kde lásky takmer niet.
To opisuje to pridelenie talentov. Pošle stvoriteľ na svet človeka a dá mu na začiatok určité množstvo lásky. Počas života by malo byť úlohou každého človeka znásobovať množstvo lásky ktoré dostal. Ten čo je v ľúbiacej rodine a aj má na to predpoklady šíri ďalej lásku. Založí si rodinu, bude mať deti. Ďalší sa nenarodil do práve najlepšej rodiny. Lásky toľko nedostal. Ale snaží sa a aj z toho mála čo dostal dačo rozmnoží. Pomáha ľuďom ako vie. Nie je to ideálne, ale ide to. Nakoniec života keď sa vracia človek k Stvoriteľovi povie "snažil som sa ako som vedel, snažil som sa šíriť lásku aj keď sa mi jej veľa nedostalo".
Ešte tu máme tretieho človeka (v židovskom jazyku "sluhu"). Ten dostal veľmi málo lásky a sa rozhodol, že bude egoista, nikomu tú lásku ďalej nedá, lebo sa bude báť, že aj to trošku stratí, a že ho za to Stvoriteľ potrestá. Tak celý život žije v nenávisti, hneve a egoizme. Na koniec života má ísť náš človeka "späť k stvoriteľovi" a tam mu stvoriteľ vyčíta, že vôbec nerozmnožoval lásku, ktorú mu Stvoriteľ dal. A tak duša toho človeka skončí v "očisci" kde bude trpieť za tie všetky príležitosti, pri ktorých mohla prejaviť trochu lásky, ale z osobného egoizmu neprejavila nič. Vlastne, ani nemusí tá duša čakať na očistec, lebo už počas života na zemi bude trpieť tým, že nechce dať lásku. A keď nevie dať lásku, tak sa to má naučiť.
Samozrejme pod láskou sa nemyslí láska človeka k človeku, ale láska voči všetkému, voči celému svetu. Všetko na svete potrebuje lásku, bez lásky začne všetko chradnúť a pomaly umierať. Tak stvoriteľ posiela človeka, aby ten šíril lásku a oživoval svet. Človek ako predĺžená ruka Stvoriteľa. Ako ten čo oživuje veci a tvorí. Vkladá do nich lásku - životnú energiu.
Bude to tak, ako keď sa pán chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. Ten čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: “Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal. ”Jeho pán mu povedal: “Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.” Predstúpil ten, čo dostal dva talenty a vravel: “Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.” Jeho pán mu povedal: “Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.” Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: “Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.” Jeho pán mu povedal: “Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.”
Zaujímavú úvahu dal Lev - tie talenty v príbehu , to nie sú peniaze, ani to nie sú talenty osobnostné, ani to nie sú nejaké zručnosti alebo schopnosti. Talent v príbehu to je množstvo lásky.
Každý človek sa narodí s istými predispozíciami. Niekto vie viac preukazovať lásku, niekto menej. Nazvime to genetická predispozícia. Potom každý človek sa narodí do nejakej rodiny. niekto sa narodí do ľúbiacej rodiny. Niekto do rodiny kde lásky takmer niet.
To opisuje to pridelenie talentov. Pošle stvoriteľ na svet človeka a dá mu na začiatok určité množstvo lásky. Počas života by malo byť úlohou každého človeka znásobovať množstvo lásky ktoré dostal. Ten čo je v ľúbiacej rodine a aj má na to predpoklady šíri ďalej lásku. Založí si rodinu, bude mať deti. Ďalší sa nenarodil do práve najlepšej rodiny. Lásky toľko nedostal. Ale snaží sa a aj z toho mála čo dostal dačo rozmnoží. Pomáha ľuďom ako vie. Nie je to ideálne, ale ide to. Nakoniec života keď sa vracia človek k Stvoriteľovi povie "snažil som sa ako som vedel, snažil som sa šíriť lásku aj keď sa mi jej veľa nedostalo".
Ešte tu máme tretieho človeka (v židovskom jazyku "sluhu"). Ten dostal veľmi málo lásky a sa rozhodol, že bude egoista, nikomu tú lásku ďalej nedá, lebo sa bude báť, že aj to trošku stratí, a že ho za to Stvoriteľ potrestá. Tak celý život žije v nenávisti, hneve a egoizme. Na koniec života má ísť náš človeka "späť k stvoriteľovi" a tam mu stvoriteľ vyčíta, že vôbec nerozmnožoval lásku, ktorú mu Stvoriteľ dal. A tak duša toho človeka skončí v "očisci" kde bude trpieť za tie všetky príležitosti, pri ktorých mohla prejaviť trochu lásky, ale z osobného egoizmu neprejavila nič. Vlastne, ani nemusí tá duša čakať na očistec, lebo už počas života na zemi bude trpieť tým, že nechce dať lásku. A keď nevie dať lásku, tak sa to má naučiť.
Samozrejme pod láskou sa nemyslí láska človeka k človeku, ale láska voči všetkému, voči celému svetu. Všetko na svete potrebuje lásku, bez lásky začne všetko chradnúť a pomaly umierať. Tak stvoriteľ posiela človeka, aby ten šíril lásku a oživoval svet. Človek ako predĺžená ruka Stvoriteľa. Ako ten čo oživuje veci a tvorí. Vkladá do nich lásku - životnú energiu.
Naposledy upravené: