Mrtva voda II na prvých stránkach, tam to nájdeš.
ŽIDOEXALTÁCIA. (Prehnaný obdiv k židom). Závisť mafiánstva v „zákone Mojžišovom“. Prejavuje sa rôznorodými názormi s obsahom na spôsob: židia sú najmúdrejší z národov, medzi ktorými žijú; civilizácia oddávna za všetko dobré v rozvoji kultúry vďačí židom; spodina závidí židom ich rozum, a z toho vzniká antisemitizmus; samozrejme, existujú aj židia — podliaci, no podliaci sú vo všetkých národoch, preto netreba paušalizovať; antisemitizmus je hanbou národov, a každý kultúrny človek je povinný s ním bojovať a ochraňovať židov.
Židoexaltácia býva rozochvená a súcitná. „Antisemitizmus“ je tiež jednou z foriem židoexaltácie, no nie k židovi «priateľovi a učiteľovi», ale židovi-zotročiteľovi. Vecná neadekvátnosť židoexaltácie bola preukázaná pri analýze riadenia v globálnom dejinnom procese.
VERNOPODDANOSŤ. (Slepá dôvera k „cárovi“ a vrchnosti). Bezduché presvedčenie o tom, že ak sa všetci členovia spoločnosti budú vo všetkom riadiť výlučne vyššiepostaveným autoritatívnym vedením, neporušujúc jeho nariadenia a nemiešajúc sa do jeho záležitostí
(do toho, čo vedenie nekázalo), tak celá spoločnosť bude prosperovať. Nie, nebude prosperovať taká spoločnosť, pretože poddanosť je prejavom absolutizácie štruktúrneho spôsobu riadenia, a ani jedna konečná štruktúra s pevne stanovenými funkčnými povinnosťami jej elementov nemôže vystihnúť nekonečnú rôznorodosť života.
Pracovná disciplína a poddanosť sú obsahovo dve rozdielne veci, tak ako sú obsahovo rozdielnymi vecami — samostatnosť správania a anarchia.
LIBERALIZMUS
[1]. Bezduché presvedčenie „elitárnej“ luzy o tom, že ak všetci takýto liberáli dostanú právo tárať, čo sa im zachce, tak spoločnosť začne prosperovať hneď potom, ako liberáli prevezmú moc do svojich rúk. Liberalizmus pramení z „elitárneho“ nezodpovedného diletantizmu v otázkach sociológie a stotožnenia svojho liberálneho-individualistického rojčenia so životnými ideálmi celého národa. Je spojený s krajnou agresivitou a pohŕdaním voči všetkým, ktorí nezdieľajú liberálnu formu myšlienok. Všetci neliberáli sú v očiach „mysliaceho“ liberála spiatočníkmi, lokajmi, fízlami, spodinou a celkovo «vlasteneckým blatom, namyslenou špinou»
(báseň „Vandeja“ od J.Gangnus-Jevtušenka).
Neadekvátnosť liberalizmu v Rusku (ZSSR) názorne predviedol P.J.Čádajev a dekabristi, dočasné vlády r. 1917 i dnešné urečnené, no v riadení negramotné Soviety, a ich výkonné orgány všetkých úrovní
[2].
SLNIEČKÁRSTVO. Bezduché presvedčenie o tom, že v slušnej spoločnosti sa «nepatrí» zaoberať vecnou stránkou niektorých javov: židovskou otázkou, pôvodom príjmov, charakterom kohokoľvek osobných vzťahov: so zahraničím, mafiami, cudzími tajnými službami atď. Najprv začína heslami: «Ľudia, poďme žiť priateľsky…». «Ja sa starám len o svoje veci, cudzie sa ma netýkajú», a nakoniec končí: «Lepšie je byť agentom CIA, než agentom KGB». Takýto prístup vždy stroskotá, čím potvrdzuje dávnu múdrosť: «Je bláznovstvom si myslieť, že zlí netvoria zlo». Vždy ústi do antipatriotizmu, pretože na politickú „slušnosť“ dopláca v prvom rade štát, v ktorom nežijú len predstavitelia „slušných“. Konanie „slušných“ je zamerané proti orgánom štátu, ktorý nesie predovšetkým funkciu riadenia spoločnosti, a nie jej výdavky v davo-„elitárnej“ spoločnosti, proti ktorým sa „slušný“ búria.
V minulosti to vyzeralo nasledovne: spolupracovať s tajnou políciou je zlé, no zámerne prehliadať dodávku zbraní parníkmi zo zahraničia na rozbitie štátnosti je dobré. Následkom toho tak „slušní“, liberáli, poddaní aj židonadšenci hynuli v húfoch «počas realizácie červeného teroru», čo len potvrdzuje Spravodlivosť Dejín na úrovni spoločenského javu.
Dnes je KGB „fuj“, no styky medziregionálnej skupiny poslancov a „demokratických“ síl s agentmi CIA všetkých úrovní — to je chvályhodná „slobodomyseľnosť“…
Tieto štyri druhy
sociálnej i***cie sa navzájom prelínajú a v rôznych kombináciách sa prejavujú v správaní každého, kto je nimi postihnutý. Môže sa stať, že ochorejúc na ne všetky, postupne alebo naraz, človek pri pokuse sa ich „svojpomocne“ zbaviť upadne do piateho druhu sociálnej i***cie.
NIHILIZMUS. Prejavuje sa v nasledovaní hesla: «Neverím nikomu, spolieham sa výlučne sám na seba». Kým zákon dodržiavajúci žid je mafiánom-„družstevníkom“ v „Mojžišovom zákone“, tak aktívny nihilista je mafiánom-„individualistom“, pretože nihilizmus individualistu parazituje na spoločenskej tvorbe, presne tak isto, ako aj mafiánske družstvo židovstva.
Druhou možnou líniou správania nihilistu je degradácia jeho osoby v pijatike, narkománii, pôžitkárstve.
[3]
Všetkých týchto päť druhov
sociálnej i***cie je formou
kaleidoskopického i***tizmu, majúceho vo svojom základe narušenú celistvosť vnímania sveta a (obrazného) PROCESNÉHO MYSLENIA. Preto vyliečenie zo všetkých piatich prebieha rovnako: SAMOSTATNÉ sformovanie v sebe metodologickej kultúry a zmena svojho režimu psychiky smerom k Ľudskosti.
[1] O tom, čo je to liberalizmus, viď prácu VP ZSSR „Liberalizmus — nepriateľ slobody“. (Poznámka r. 2004).
[2] Od okamihu napísania týchto riadkov do zoznamu pribudli aj „demokratizátori“.
[3] Inými slovami, nihilizmus spoločnosti nič nedáva, len z nej berie. V oboch prípadoch. – pozn. prekl.