Ak si niekto pozrie tie videá vyššie o tom, ako sa NEzasakuje voda do pôdy, videá, kde Vaľo predvádza meraniami a pokusmi priamo v lese, ako sa stráca voda z lesa odvodňovaním po svažniciach a napríklad takéto, (nedávno Pavol Svätoslav Kováčik pridal na svoj FB - vďaka nemu som sa dozvedel):
Zdroj: https://www.facebook.com/reel/1079542774728532
... kde pán hovorí niekoľko zaujímavých vecí, medzi inými aj to, že sme vysúšaním bažín a mokrín prispeli k redukcii chladenia krajiny a odparu vody kvôli tvorbe mrakov,
A DO TOHO si uvedomí, koľko sme položili kedysi meliorácií za socialistického poľnohospodárstva,
A DO TOHO si uvedomí, že ťažkou technikou tu valcujeme poľnohospodársku pôdu cca 80 rokov a orbou neustále uvoľňujeme obrovské množstvo CO2 uskladneného v pôde do ovzdušia,
A DO TOHO sčítame podiel betónových, dláždených a asfaltových plôch,
A DO TOHO zrátame súborný efekt priemyselnej a technicko-technologickej činnosti ľudstva za posledných 100 rokov,
A DO TOHO pripočítame nejaký prirodzený otepľovací cyklus Zeme, tak je otázka, prečo chceme vôbec hľadať nejakého neznámeho niekoho, kto mačká tlačidielka na nám doteraz neznámom technologickom zariadení a zo svojej zvrátenej túžby škodiť ľudstvu a zničiť Zem sa chechtá niekde schovaný za svojim hračkárskym pultíkom.
2 veci:
a.) ak to hodíme na toho záhadného niekoho, nemusíme ani chápať, ani meniť sa a ani robiť nič. Iba čakať, kým to toho neznámeho niekoho prestane baviť. Vinu hodíme (naprojektujeme) na niekoho iného, najlepšie niekoho nevieme koho, lebo šak ťažko je ukázať v takomto prípade na Jana, Fera, Joža, Betu, Miru ... Tak to teda musí byť niekto, koho nepoznáme, lebo šak my sme to neurobili a nezodpovedáme za to (a čo je najhoršie, že ľudia to neberú ani ako výsledok kolektívnej deštruktívnej činnosti!!!).
b.) ak to prestaneme hádzať (projektovať - Jung) na niekoho iného, a naplno si priznáme všetko čo sme porobili, a všetko čo ignorujeme, otvára sa nám slušný rad možností, ako veci zmeniť = zmenu máme do veľkej miery vo vlastných rukách.
Z psychoLOGICKÉHO hľadiska to prvé je klasická "obeť". Človek čaká pohodlne na godota, ale sám seba chráni pred tým, aby sa musel čohokoľvek vzdať, a čokoľvek robiť a opúšťať tým svoju komfortnú zónu. Iba čaká na "záchrancu", ktorý nepríde. Alebo ak príde, tak príde domnelý - iluzórny záchranca, ktorý tu v rámci zachraňovania nastolí tak tvrdý režim, že sa bude s keče pariť všetkým obetiam.
To druhé je práve prevzatie zodpovednosti sám za seba a svoje okolie i celý svet, opustenie komfortnej zóny a začatie práce na tom, aby sa veci hýbali iným smerom. Smerom k zlepšovaniu.
Sám posúď(te aj iní), ktoré z toho má zmysel.
P. S.: Toto práve podľa môjho názoru je kolektívny JŽO, ktorý dostávame od HNR. Náš účel na tejto planéte nie je žiť tak, ako žijeme. Je iný. A v rámci toho je nutné, aby sme sa začali meniť a našli ho (ten účel), tomu zodpovedá aj spôsob života, ktorý máme viesť. Je to to isté, čo s nemocou. V prvom prípade čakáš, kým ti doktor rakovinu vylieči, ale veci sa len zhoršujú. V druhom prípade vezmeš rozum a zodpovednosť za svoje zdravie do hrsti, naštuduješ si GNM, ideš napríklad na RUŠ a pomôžeš si sám. V oboch prípadoch platí, že čas aj tak utečie. Ale výsledky sú úplne odlišné.
