• Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz
  • Oznam: na fore bol spustený nový režim moderácie. Viac o to je napísané v tomto článku.

Ekológia a odpadové hospodárstvo

To hej, ale myslím, že tu nejde len o "drúkov", ale aj o celkom bežných ľudí, ktorí hlavne kričia, ako sa majú zle, aké je všetko drahé, ale on auto, ona auto ... úplne bežné auto. Žiadny extra prepych. Si pamätám, že jak decko som ani nesníval o tom, že raz budem mať auto. A aj keď som ho mal, cestoval som bežne do roboty spojmi, auto bolo len do "pohotovosti" (že keby niečo alebo čosi doviezť odviezť).
Veď aj oni - tí bežní ľudia sú dav. Nemusia byť nutne snobi z úverovým mercedesom.
Na druhej strane kedysi nebol taký nehorázny tlak na mobilitu. Ľudia chodili do prace hromadnou dopravou al. pešo, dokonca aj šéfovia (socializmus). Keď niekde bolo treba ísť, bol naporúdzi vlak-bus. Auto bolo naozaj na zvláštne príležitosti. Dnes vás chorý démonický blázinec, ktorý žijeme, núti lietať ako vrabca a byť pomaly v tom istom čase na dvoch miestach. V minulosti sa vybudovala republika, bytový fond a všetko možné a pritom bolo jedno auto v každom štvrtom dome (Škoda či Wartburg).
 

Vnímám i jako EMS:​

Sucho odkrylo v Dunaji pozůstatky druhé světové války​

Například ve Francii podle úřadů letos vyschlo 16 procent toků.


Strážnice
Návštěva města a okolí zřetelně potvrdila, že oteplování přineslo do života místních řadu nových těžko přehlédnutelných problémů. Zároveň ale ukázala, jak v praxi funguje tzv. syndrom vařené žáby, ke kterému jsme kvůli přirozenému způsobu vnímání teplot všichni náchylní. Pokud se člověk o počasí nijak zvlášť nezajímá, dokáže docela bez problémů zažívat už 30. tropický den roku před koncem července, v předpovědi na další den vidět 40 °C a zároveň nemít pocit, že se děje něco mimořádného
Jde o tak velkou změnu, že Strážnice počtem tropických dní a často i průměrnou letní teplotou „dohnala“ podnebí, jaké panovalo v druhé polovině minulého století na řadě míst u Středozemního moře
„V této vrstevnici je jedna studánka. Z té byl dřív ještě přepad a dole měl z toho další majitel další studánku a pod tím ještě jednu. Člověk mohl kdykoliv přijít, kleknout a nabral vodu. Říkalo se, že nikdy nebylo, aby tam nebyla voda. Posledních nejméně šest let je suchá,“

Predvčerom som pozrel predpoveď počasia pre Casablancu (Maroko, sev. Afrika) a Lagos (Nigéria, takmer rovník). Skoro mi vypadli oči, keď som videl na celý týžden najvyššiu teplotu v Casablanke okolo 25 st. C a v Lagose 28 st. C. A Štúrovo 34-39 st. C! Vymenil azda niekto na mape kontinenty?
 
Casablancu (Maroko, sev. Afrika) a Lagos
Obe mesta lezia pri oceane, ktory funguje ako klimatizacia, tropicke ostrovy maju stabilnu klimu okolo 30 stupnov lebo tam nie je pevnina ktora akumuluje teplo, voda ho vsetok pohlti. Vo vnutrozemskej afrike su tiez rozdiely podla pusti alebo pralesov, pralesy vytvaraju vlhkost a mraky ktore blokuju slnecne ziarenie, v pustnych oblastiach sa aspon v noci ochladi, na arabskom polostrove to plati len vo vnutrozemi, pobrezne oblasti sa kvoli teplemu moru neochladia velmi ani v noci - 45 cez den a 35 v noci. V europe panuju stabilne tlakove vyse a vsetky suvisle lesy ktore pred tisic rokmi boli spojene su vybetonovane alebo premenene na monokulturne polia, takze krajinu nema co ochladzovat, staci ale prejst napr. na stredne Slovensko kde krajina este nie je tak zohavena a vecer po zapade slnka je clovek rad ked ma po ruke sveter, nadmorska vyska robi rozdiel tiez ale to je iba cca 1 stupen celzia na 200 metrov, v afrike je tiez vela miest polozenych vyssie ako 1500 m.n.m. takze nestaci pozerat len na zemepisnu sirku... v europe je jeden z poslednych velkych pralesov v Bielorusku, ktory mimochodom poskytol zazemie partizanom lebo cez mocariny sa k nim nevedeli dostat tazkou technikou, ten si este aj dnes dokaze vytvarat vlastnu mikroklimu a vlhkost aj bez vysokej nadmorskej vysky a pokial neobnovime maly vodny cyklus tak nam mozu len zostat oci pre plac.
 
Obe mesta lezia pri oceane, ktory funguje ako klimatizacia, tropicke ostrovy maju stabilnu klimu okolo 30 stupnov lebo tam nie je pevnina ktora akumuluje teplo, voda ho vsetok pohlti. Vo vnutrozemskej afrike su tiez rozdiely podla pusti alebo pralesov, pralesy vytvaraju vlhkost a mraky ktore blokuju slnecne ziarenie, v pustnych oblastiach sa aspon v noci ochladi, na arabskom polostrove to plati len vo vnutrozemi, pobrezne oblasti sa kvoli teplemu moru neochladia velmi ani v noci - 45 cez den a 35 v noci. V europe panuju stabilne tlakove vyse a vsetky suvisle lesy ktore pred tisic rokmi boli spojene su vybetonovane alebo premenene na monokulturne polia, takze krajinu nema co ochladzovat, staci ale prejst napr. na stredne Slovensko kde krajina este nie je tak zohavena a vecer po zapade slnka je clovek rad ked ma po ruke sveter, nadmorska vyska robi rozdiel tiez ale to je iba cca 1 stupen celzia na 200 metrov, v afrike je tiez vela miest polozenych vyssie ako 1500 m.n.m. takze nestaci pozerat len na zemepisnu sirku... v europe je jeden z poslednych velkych pralesov v Bielorusku, ktory mimochodom poskytol zazemie partizanom lebo cez mocariny sa k nim nevedeli dostat tazkou technikou, ten si este aj dnes dokaze vytvarat vlastnu mikroklimu a vlhkost aj bez vysokej nadmorskej vysky a pokial neobnovime maly vodny cyklus tak nam mozu len zostat oci pre plac.
To je všetko pravda, ale v neďalekom Španielsku je ako v pekle (aj na pobreží) kým na marockom pobreží idylka. A predsa len, ak je v Hurbanove 40 a v Casablance 25, nevyzerá to divne? A Maroko nie je príliš lesnata krajina, i keď more urobí svoje. Pozeral som aj Madagaskar, tam sú teploty r. +6, poobede medzi 18-22. Nie som znalec africkej klímy, ale očakával by som niečo iné.
 
Naposledy upravené:
Na druhej strane kedysi nebol taký nehorázny tlak na mobilitu.
Je pravda, že tlak na mobilitu narastá, ale treba sa pozrieť aj na to, či je mobilita prejavom iba tohoto tlaku, alebo v prevažnej miere vlastnou pohodlnosťou a spohodlnením. Ako sa hovorí: "Na dobré (pohodlie) sa ľahko zvyká." Kopec ľudí chodí autom i ta, kde nemusia. Len preto, že môžu. Lebo sa im nechce používať nohy. Prípadne do práce sa vozia i keď majú dobré spoje skrátka z pohodlnosti. Ráno vozia (!) do školy svoje deti. A to žijem v malej dedine, kde nie je problém ísť pekne po svojich. Na čo ich rodičia privykajú? Čomu ich učia?
A znova, ako sa hovorí: "Zvyk je železná košeľa."
Takže potom je pre niekoho problém sebareflexiou dospieť do bodu, že mám dostatok a doslova až materiálne hojnosť, keď si už odmalička zvykám na totálnu pohodlnosť.
 
Pidľa
Je pravda, že tlak na mobilitu narastá, ale treba sa pozrieť aj na to, či je mobilita prejavom iba tohoto tlaku, alebo v prevažnej miere vlastnou pohodlnosťou a spohodlnením. Ako sa hovorí: "Na dobré (pohodlie) sa ľahko zvyká." Kopec ľudí chodí autom i ta, kde nemusia. Len preto, že môžu. Lebo sa im nechce používať nohy. Prípadne do práce sa vozia i keď majú dobré spoje skrátka z pohodlnosti. Ráno vozia (!) do školy svoje deti. A to žijem v malej dedine, kde nie je problém ísť pekne po svojich. Na čo ich rodičia privykajú? Čomu ich učia?
A znova, ako sa hovorí: "Zvyk je železná košeľa."
Takže potom je pre niekoho problém sebareflexiou dospieť do bodu, že mám dostatok a doslova až materiálne hojnosť, keď si už odmalička zvykám na totálnu pohodlnosť.
Podľa M.L. Chazina sa ekonomická situácia v EU bude uberať takým smerom, že asi znovu budú chodiť pešo... a nie o desať rokov, skôr tak o desať mesiacov.
 
asi znovu budú chodiť pešo... a nie o desať rokov, skôr tak o desať mesiacov.
Chazina vôbec nesledujem. Ale myslím si, že toto je bájka. Cena nafty je síce vysoko, a je možné, že ešte bude rásť, ale treba si uvedomiť, že pohodlný človek obetuje prakticky čokoľvek pre svoje pohodlie, a okrem toho bez udržiavania tohoto "pokroku" by hospodárstvo dostalo značný úder, keďže na autách visí napríklad taký cestovný ruch a prakticky komplet celý čierny biznis.
Ale prirodzene, keby ľudia mali začať len čo sa týka nepoužívania áut na sprostosti z pohodlnosti chodiť viac pešo, prvý by som za to zodvihol ruku.
 
Chazina vôbec nesledujem. Ale myslím si, že toto je bájka. Cena nafty je síce vysoko, a je možné, že ešte bude rásť, ale treba si uvedomiť, že pohodlný človek obetuje prakticky čokoľvek pre svoje pohodlie, a okrem toho bez udržiavania tohoto "pokroku" by hospodárstvo dostalo značný úder, keďže na autách visí napríklad taký cestovný ruch a prakticky komplet celý čierny biznis.
Ale prirodzene, keby ľudia mali začať len čo sa týka nepoužívania áut na sprostosti z pohodlnosti chodiť viac pešo, prvý by som za to zodvihol ruku.
Chazin na svojich bájkach trvá (tvrdí, že to na západe "rachne" tak do 2 mesiacov) a ja si myslím, že opodstatnene. Tiež platí, že ak nenažranec nemá ani na chleba, tak sa proste nenaje ústric ani pečených bažantov.
 
Odpoveď je tu. V pár minútach. Praktický pokus. Naväzuje na to, o čom bola už medzi nami v tomto vlákne reč. Pochopí každý (snáď teda).

Zdroj: https://www.facebook.com/reel/1387112573579506

Veľmi dobrá ukážka jednotlivých spôsobov obrábania pôdy z hľadiska zadržiavania vlahy v pôde. Videl som podobné štúdie, ale vo väčšom meradle. Chcel by som sa opýtať, pretože ma to vcelku zaujíma, existuje niekde u týchto pánov (nemám fejksbug), alebo inde, ak by si vedel poradiť, ďalšie spôsoby, ako sa potom ďalej starať o takúto pôdu? Čo burina, ako sadiť a ďalej sa starať o napríklad klasické rastliny v rodinnej záhradke, ako je mrkva, cibuľa, ..., alebo je to určené len pre veľké "družstevné" polia a monokultúry na nich? Presnejšie, hľadám odpoveď, či je možné efektívne bez orania pestovať plodiny v domácej záhradke? (A hlavne ako?)
 
Chcel by som sa opýtať, pretože ma to vcelku zaujíma, existuje niekde u týchto pánov (nemám fejksbug), alebo inde, ak by si vedel poradiť, ďalšie spôsoby, ako sa potom ďalej starať o takúto pôdu? Čo burina, ako sadiť a ďalej sa starať o napríklad klasické rastliny v rodinnej záhradke, ako je mrkva, cibuľa, ..., alebo je to určené len pre veľké "družstevné" polia a monokultúry na nich? Presnejšie, hľadám odpoveď, či je možné efektívne bez orania pestovať plodiny v domácej záhradke? (A hlavne ako?)
Tento pán robí regeneratívnym poľnohospodárstvom, a pomerne veľké plochy. Niečo môžeš polapať aj z jeho sledovania.
Osobne som však toho názoru, že v prvom rade sa treba venovať vzdelávaniu na poli s názvom:
"permakultúra". Google ti to nájde spoľahlivo, okrem toho je to už celkom rozšírené aj u nás, napríklad títo tu:
Robia aj školenia.
Tuná:
Nájdeš aj kopec teórie v podkastoch.
Materiálu je obrovské množstvo, stačí len pod kľúčovým slovíčkom "permakultúra" alebo "regeneratívne poľnohospodárstvo" pohľadať.
Permakultúra je vhodná pre malé i veľké plochy.
 
Naposledy upravené:
Zachytávanie vzdušnej vlhkosti - zavlažovanie


Zdroj: https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=pfbid02n1AwvzQUwBxhHZv3UxSmEGbkLUcMFNT4RrcW2S8W845y1KqXVfZ48vUqHssHiNyzl&id=61591908435456


Pozn.:
Práve som narazil na toto. Pri prvom pohľade na takéto zariadenie mi napadlo, že to bude vhodné použiť tam, kde nemáš veľmi prístup k vode a ako núdzové zavlažovanie by to mohlo fungovať. Oslovuje ma aj to, že vieš využiť na takéto vlastne odpad. To, čo by inak skončilo buď v koši, alebo v zbere skla na recykláciu, pričom ale pomerne malá pridaná hodnota na 1 ks je s tým vlastne hromadne vyhadzovaná do koša (čo hromadne dá pomerne peknú hodnotu), a takto ju možno využiť a dať jej účel, ktorý nestojí nič naviac, a "odpad" tak dostane druhý život a účel, pričom dosť užitočný.
 
Zachytávanie vzdušnej vlhkosti - zavlažovanie


Zdroj: https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=pfbid02n1AwvzQUwBxhHZv3UxSmEGbkLUcMFNT4RrcW2S8W845y1KqXVfZ48vUqHssHiNyzl&id=61591908435456


Pozn.:
Práve som narazil na toto. Pri prvom pohľade na takéto zariadenie mi napadlo, že to bude vhodné použiť tam, kde nemáš veľmi prístup k vode a ako núdzové zavlažovanie by to mohlo fungovať. Oslovuje ma aj to, že vieš využiť na takéto vlastne odpad. To, čo by inak skončilo buď v koši, alebo v zbere skla na recykláciu, pričom ale pomerne malá pridaná hodnota na 1 ks je s tým vlastne hromadne vyhadzovaná do koša (čo hromadne dá pomerne peknú hodnotu), a takto ju možno využiť a dať jej účel, ktorý nestojí nič naviac, a "odpad" tak dostane druhý život a účel, pričom dosť užitočný.

Nápad je to dobrý, ale použitý materiál už ne. Normální PET, ze kterého jsou běžné láhve, bude do té zadržované vody uvolňovat antimon, acetaldehyd i dokonce xenoestrogeny a to především při zahřátí. Pokud by se však použil HDPE, který je netečný i při vysokých teplotách, které mohou vzniknout vlivem zahřátí slunečními paprsky, bude to super věc. Takové obaly se používají kupř. na farmaceutické suroviny či různé rostlinné oleje ve větším objemu - je to nejčastější materiál pro běžné plastové kanystry.
 
Veľmi dobrá ukážka jednotlivých spôsobov obrábania pôdy z hľadiska zadržiavania vlahy v pôde. Videl som podobné štúdie, ale vo väčšom meradle. Chcel by som sa opýtať, pretože ma to vcelku zaujíma, existuje niekde u týchto pánov (nemám fejksbug), alebo inde, ak by si vedel poradiť, ďalšie spôsoby, ako sa potom ďalej starať o takúto pôdu? Čo burina, ako sadiť a ďalej sa starať o napríklad klasické rastliny v rodinnej záhradke, ako je mrkva, cibuľa, ..., alebo je to určené len pre veľké "družstevné" polia a monokultúry na nich? Presnejšie, hľadám odpoveď, či je možné efektívne bez orania pestovať plodiny v domácej záhradke? (A hlavne ako?)
Efektivní to je. Důležité je osvojit si vědomosti o zadržování vody v půdě - mulčování, zakopávání ovčí vlny či případně dřevního odpadu. Mnohé cenné rady lze získat kupř. z knih Jaroslava Svobody či Seppa Holzera. Dále není špatný ani YT kanál Potravinová soběstačnost.
 
Nápad je to dobrý, ale použitý materiál už ne. Normální PET, ze kterého jsou běžné láhve,
Šiel by som, prirodzene, do skla. Nie do plastových fľaší. V pôvodnom príspevku to aj spomínam. Plasty na to vhodné nie sú už aj z toho titulu, že časom ich slnko rozloží/zničí/vyžíha a rozpadnú sa. A jasné, že uvoľňujú rôzne škodliviny.
 
Zadržování atmosferické vlhkosti desítky let odzkoušenými technologiemi, ukrytými před nevzdělanými lidmi názvem "Klimatická změna", způsobuje nedostatek vody v krajinách a zřejmě opět nastane blábolení nejen o kůrovci, jak si pochutnává na suchých a hlavně zdravých jehličnatých lesích.
Dnes jsem s dalekohledem koukal na stromy, jejichž některé větve se v tom horkém ovzduší blýskají, pro kůrovce smrkového tou omamně voňavou smůlou, která zve k hostině.
Ojedinělé stromy se snaží vyprodukovat kopu šišek a to i malé smrčky, aby vysemenili a zajistily vhodné klima v okolí a také některé smrky kvetou.
Příroda by si s tím suchem poradila, jenže většinové školství - vzdělávání je zaměřeno z důvodu kapitálu proti přírodě.
 
To je všetko pravda, ale v neďalekom Španielsku je ako v pekle (aj na pobreží) kým na marockom pobreží idylka. A predsa len, ak je v Hurbanove 40 a v Casablance 25, nevyzerá to divne? A Maroko nie je príliš lesnata krajina, i keď more urobí svoje. Pozeral som aj Madagaskar, tam sú teploty r. +6, poobede medzi 18-22. Nie som znalec africkej klímy, ale očakával by som niečo iné.
Pred rokmi sme za ustáleným teplým slnečným počasím chodili k moru - Bulharsko, Chorvátsko. Posledné roky si ideme do Bulharska oddýchnuť a ochladiť sa od pekelných vnútrozemských horúčav.
Toho roku sledujem počasie pri mori v Bulharsku (Primorsko) od začiatku leta. Teplota len občas prekročila 30 stupňov, a tak to bude aj nasledujúci týždeň a v júli im tam pravidelne pršalo - 3-4-krát v týždni.
Tu je niečo k tej anomálii: https://oracle911blog.wordpress.com/2026/08/10/a-kto-nam-vypol-jetstream/
 
Pred rokmi sme za ustáleným teplým slnečným počasím chodili k moru - Bulharsko, Chorvátsko. Posledné roky si ideme do Bulharska oddýchnuť a ochladiť sa od pekelných vnútrozemských horúčav.
Toho roku sledujem počasie pri mori v Bulharsku (Primorsko) od začiatku leta. Teplota len občas prekročila 30 stupňov, a tak to bude aj nasledujúci týždeň a v júli im tam pravidelne pršalo - 3-4-krát v týždni.
Tu je niečo k tej anomálii: https://oracle911blog.wordpress.com/2026/08/10/a-kto-nam-vypol-jetstream/
Sledovala jsem "Proroctví palmových listů" a bylo řečeno, že současné počasí v Evropě je umělá manipulace, ale neřekli koho.
 
Ak si niekto pozrie tie videá vyššie o tom, ako sa NEzasakuje voda do pôdy, videá, kde Vaľo predvádza meraniami a pokusmi priamo v lese, ako sa stráca voda z lesa odvodňovaním po svažniciach a napríklad takéto, (nedávno Pavol Svätoslav Kováčik pridal na svoj FB - vďaka nemu som sa dozvedel):

Zdroj: https://www.facebook.com/reel/1079542774728532

... kde pán hovorí niekoľko zaujímavých vecí, medzi inými aj to, že sme vysúšaním bažín a mokrín prispeli k redukcii chladenia krajiny a odparu vody kvôli tvorbe mrakov, A DO TOHO si uvedomí, koľko sme položili kedysi meliorácií za socialistického poľnohospodárstva, A DO TOHO si uvedomí, že ťažkou technikou tu valcujeme poľnohospodársku pôdu cca 80 rokov a orbou neustále uvoľňujeme obrovské množstvo CO2 uskladneného v pôde do ovzdušia, A DO TOHO sčítame podiel betónových, dláždených a asfaltových plôch, A DO TOHO zrátame súborný efekt priemyselnej a technicko-technologickej činnosti ľudstva za posledných 100 rokov, A DO TOHO pripočítame nejaký prirodzený otepľovací cyklus Zeme, tak je otázka, prečo chceme vôbec hľadať nejakého neznámeho niekoho, kto mačká tlačidielka na nám doteraz neznámom technologickom zariadení a zo svojej zvrátenej túžby škodiť ľudstvu a zničiť Zem sa chechtá niekde schovaný za svojim hračkárskym pultíkom.

2 veci:
a.) ak to hodíme na toho záhadného niekoho, nemusíme ani chápať, ani meniť sa a ani robiť nič. Iba čakať, kým to toho neznámeho niekoho prestane baviť. Vinu hodíme (naprojektujeme) na niekoho iného, najlepšie niekoho nevieme koho, lebo šak ťažko je ukázať v takomto prípade na Jana, Fera, Joža, Betu, Miru ... Tak to teda musí byť niekto, koho nepoznáme, lebo šak my sme to neurobili a nezodpovedáme za to (a čo je najhoršie, že ľudia to neberú ani ako výsledok kolektívnej deštruktívnej činnosti!!!).
b.) ak to prestaneme hádzať (projektovať - Jung) na niekoho iného, a naplno si priznáme všetko čo sme porobili, a všetko čo ignorujeme, otvára sa nám slušný rad možností, ako veci zmeniť = zmenu máme do veľkej miery vo vlastných rukách.

Z psychoLOGICKÉHO hľadiska to prvé je klasická "obeť". Človek čaká pohodlne na godota, ale sám seba chráni pred tým, aby sa musel čohokoľvek vzdať, a čokoľvek robiť a opúšťať tým svoju komfortnú zónu. Iba čaká na "záchrancu", ktorý nepríde. Alebo ak príde, tak príde domnelý - iluzórny záchranca, ktorý tu v rámci zachraňovania nastolí tak tvrdý režim, že sa bude s keče pariť všetkým obetiam.
To druhé je práve prevzatie zodpovednosti sám za seba a svoje okolie i celý svet, opustenie komfortnej zóny a začatie práce na tom, aby sa veci hýbali iným smerom. Smerom k zlepšovaniu.

Sám posúď(te aj iní), ktoré z toho má zmysel.

P. S.: Toto práve podľa môjho názoru je kolektívny JŽO, ktorý dostávame od HNR. Náš účel na tejto planéte nie je žiť tak, ako žijeme. Je iný. A v rámci toho je nutné, aby sme sa začali meniť a našli ho (ten účel), tomu zodpovedá aj spôsob života, ktorý máme viesť. Je to to isté, čo s nemocou. V prvom prípade čakáš, kým ti doktor rakovinu vylieči, ale veci sa len zhoršujú. V druhom prípade vezmeš rozum a zodpovednosť za svoje zdravie do hrsti, naštuduješ si GNM, ideš napríklad na RUŠ a pomôžeš si sám. V oboch prípadoch platí, že čas aj tak utečie. Ale výsledky sú úplne odlišné.
 
Naposledy upravené:
prečo chceme vôbec hľadať nejakého neznámeho niekoho, kto mačká tlačidielka na nám doteraz neznámom technologickom zariadení a zo svojej zvrátenej túžby škodiť ľudstvu a zničiť Zem sa chechtá niekde schovaný za svojim hračkárskym pultíkom.
Souhlasím se vším popsaným a nepopiratelně prokazatelným působením "obyčejného člověka" v oboru prznění krajiny, potažmo světa, avšak představa škodolibého psychopata s pultíkem, se mi zdá značně primitivní. Ti bezstrukturně řízení (ne)lidé, kteří se věnují geoinženýství si naopak myslí, že svět zachraňují, a proto vnímám cílenou manipulaci se zemskými systémy jako stejně nepopiratelný fenomén. Koneckonců křídla GP máme dvě a představit si, který z těchto dvou fenoménů zavání cestou evoluční a který zase tou revoluční, není zase tak těžké. Tam, kde existují dvě lži, mohou být i dvě pravdy.
 
Naspäť
Top Bottom