V 2008 bol taký milý film Wall-e. Tie kreslené rozprávky ani tak nepovažujem moc pre deti, lebo sú skôr pre dospelých, aby sa zobudili. Kto sa zobudí, zobudí, kto nie, tak nabudúce.
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=h1BQPV-iCkU
Niekde to už naozaj takmer dosiahlo tento bod, respektíve nie sme ďaleko od toho. Ak človek pochopí, o čo vlastne ide v tomto výučbovom programe, tak mu bude viac menej všetko jasné. Už pred 25 rokmi moji starší a múdrejší učitelia v múdrosti "videli", že do európy príde pol miliardy afriky a už vtedy vedeli aj prečo.
A stále mi brali moje ilúzie a moju útópiu o takmer dokonalej spoločnosti. Nie preto, že by sami po nej netúžili, ale oni už vedeli, pochopili, ako to v "tejto realite", v tomto konkrétnom výučbovom programe funguje.
Jednoducho to v "tomto" konkrétnom matrixe za daných podmienok a nastavení nejde urobiť centrálne, z vrchu, mocou, politikmi. ( Atlantída padla a tá bola ďaleko pred nami aj technologicky aj morálne aj duchovne ) Ale svoje poznanie a skúsenosti a múdrosť s nami zdielali ( nemuseli sme chodiť do Indie) a žili najlepšie ako vedeli, tak ako každý zo svojho uhlu pohľadu a povzbudzovali v tom každého, kto sa tak sám za seba zo slobodnej vôle rozhodol. Ľudí nezmeníme. Aj keby majú "osvieteného diktátora celosvetového", veď aj o tom je princíp slobodnej voľby. Cesta do pekla (naspäť do toho istého matrixu) je dláždená dobrými úmyslami. A to ešte aj takmer všetci politici ani nemajú v úmysle robiť niečo pre krajinu, ale hlavne pre seba a svoje klany, ale nič nebude zabudnuté, ani mäkke fňň. Kokšo, toto keby vedeli, tak sa budú úplne inak snažiť a činiť, ale prešli sme to už niektorí a prejdú a pochopia nakoniec všetci, veď o tom to tu je.
Môže sa to zmeniť, či sa zmení, to ukáže akože "budúcnosť". Jedine čo môžeme urobiť, je žiť v rámci možností najlepšie ako vieme a ako sa dá. Skúsenosť, múdrosť, poznania v apatieke nekúpiš/nevnútiš nasilu.
Keby ma otec priviazal reťazou ku klavíru, tak sa nenaučím noty a ani hrať a čo by som dneska za to dal, poznať noty a vedieť to. Kúpil som si klavír, hrám na ňom, počujem v hlave čo mám hrať, ale neviem to zapísať. Keď niekde len tak sadnem za klavír a brnkám si, tak sa ma všetci pýtajú, že ako dlho som chodil do hudobnej. Jednoducho sme v škole a učíme sa na vlastnej skúsenosti (blbosti, lenivosti atď.)
Jedna malá pekáreň v meste čo do večera nepredá, chlebíky, koláče a fakt skvelé, na druhý deň dajú zadarmo do domovov dôchodcov, detským domovom, sociálne slabším, a aj tým zúfalcom bezďákom (väščina si to ani nevážia a ani nezaslúžia, ale dobre...), a klobúk dolu je toho niekedy fakt dosť. Tak som im ponúkol produkty z môjho sadu, čisté, nestriekané, totol bio, nie podľa EU pravidiel ( max tuším 7x striekané je ešte možné predávať ako bio) zadarmo, len tak, lebo že keď oni, tak aj ja mám potrebu im to nejako "vrátiť". Suché pečivo nosíme takým, čo ešte chovajú, lebo ja "boží dar nemôžem hodiť do koša" a dostanem tam sem tam víno (ja nepijem alkohol už 20 rokov), vajcia, med, tak som im to tam doniesol. Kukali na mňa jak na puka, ale potešili sa. Teraz majú slivky z mojho sadu, aj hrušky. A keď sa urodí, tak aj všetko ostatatné. Taký zábavný barter.
Bola nejaká štúdia, že keby sme "normálna uvedomelá vyspelá spoločnosť", tak pri technologickom pokroku a deľbe práce ( bez parazitov všetkého druhu), by nám stačilo pracovať jedeň deň v týždni a ostatné máme voľno a čas na rozvoj, a pritom aj práca šlachtí tiež. Kľudne budem raz do týždňa robiť čokoľvek, bárs aj v Grécku, alebo vo Vietname v kuchyni umývať riad na dovolnke jeden deň. Čo by bolo treba, lebo fakt je to teoreticky možné. Zažil som vo svete, že ma ľudia poznali deň a nechali ma u nich prespať, požičali mi klúče od auta, domu, išli do práce. Ja s tým tiež vôbec nemám problém, lenže u nás sú ľudia inak nastavený. A hlavne je to individuálne. Ale aj napriek tomu väčšinou stretám rovnakých ľudí. Veď to by bola nádhera existovať v takej spoločnosti... ( na to ale jednoducho treba vyspieť a dožiť poznanie ) Ale prakticky v tomto momentálnom reálnom nastavení spoločnosti ?!?!
Žijem si svoju "utópiu" vo svojej bubline, najlepšie ako viem v rámci možností. A že sa svet uberá, ako sa uberá. Cca 5 rokov dozadu som skoro dostal pokutu, ráno v sobotu, prázdne chodníky, som bol kúpiť nejaký koberec a viezol som si ho na bicykli po chodníku. A policajti štátny ( na ceste z auta ) ma normálne zdžubali, že čo. Ani noha v meste na chodníkoch ráno, ty vole !!! Ja chodím všade, kde sa dá dá na biku, pokiaľ je to možné, zima leto, dášť. Jednoducho ma to baví, už od mala, nie že eko.
Nevadí, viem ako veci fungujú. Ja sám za seba ukazujem, že ja už mám chuť inak žiť aj napriek všetkému, čo sa naokolo deje. Pretože ak budete komunita inej spoločnosti (civilizácie), pustíte si do domu niekoho z osady Luník 9 ? A keby aj nie, nevadí, jednochu to nejako mám v sebe a z časti som bol tak vychovaný. A že ide ostatný svet tak ako ide. Aj keby zajtra mal skončiť svet, aj tak tak budem žiť. Sme v škole, ja už som sa čo to naučil, tak doprajem aj ostatným, nech si to užijú naplno.
A tie info, čo sprostredkováva Dolores Cannon v tých knihách sú skvelé, lebo keď zažívate niečo podobné, alebo niečo totožné, tak viete, že to nie je len tak...
To sucho je prúser ( vyschli mi aj 5 ročné stromy), ale keď "viete", že je to všetko v porádečku, že všetko sa deje presne ako má a s "dovolením", keď viete, že všetko má svoj význam, aj keď ho momentálne ešte presne nemusíme rozoznávať ?
Žime najlepšie ako vieme a ako sa dá, tam kde sme ( fakt sa to oplatí).
Už čoskoro..., ešte sme len na začiatku niečoho veľmi zaujímavého...
(vždy sme na nejakom začiatku niečoho, alebo na konci niečoho, podľa uhlu pohľadu poznania a toho, kto sa pozerá )
?
