To sa dá nájsť v každej lepšej hermetickej knihe a nie len tam. Je to všeplatný postup, tak ako to vysvetluje chlapík vo videu.
Myslím, že tento výrok má viacero rovín. To, čo popisuješ je obradová/rituálna forma, kde svoju myseľ musíš "oklamať", aby si stratil strach. Lebo o tom to je. O zbavení sa strachu, resp. ako píše Jung, skôr jeho integrovaní. S každým integrovaným strachom človek zomiera a rodí sa v novej už vylepšenej podobe. Ide o sebatransformáciu. Každým ďalším rozviazaním negácie v podvedomí súvisiacej s nejakým strachom sa človek stáva viac a viac vedomým. Pri prekonaní daného strachu (jeho integrovaní) staré JA odumiera, a rodí sa nové JA, ktoré je o tento strach ľahšie a tým bližšie k ČELOVEčiemu typu psychiky.
Jung bol ďaleko, ďaleko viac, než len psychológ...
Tých kníh je na mraky, že ich človek ani za 10 životov neprečíta, ale ani neni treba, dá sa k poznaniu prísť rôznymi cestami, každý keď sa rozhodne, môže vcelku slušne pochopiť a postúpiť. Sebadisciplína mysle a snaha spoznať sú prevelice nápomocné. A správny smer...
Freud bol v porovnaní s Jungom iba negramotný šarlatán.
Ja by som ich akože ale ani vôbec neporovnával. Freud plne zodpovedá tomu, ako ho definujú Základy Sociológie 1. Veď tam je aj spomenutý priamo s odkazom na svoju "libidopsychológiu". Jung tam, ak ma pamäť neklame spomínaný nie je. Ale mnohí KSB študenti sa Junga nasilu snažia napchať ho do toho istého vreca ako tam spomínaných, a používajú pri tom "vzor Freud".
Freud skúmal psychológiu iba na úrovni inštinktov, do iných poschodí sa neopovážil (zrejme to nebolo v zadaní mocenských autorít).
Presne, osobne řadím Freuda do tabora gritologicke vedy (vse pochazi z hmoty) a Junga do ontologicke vedy (vse pochazi z vedomi). Proto to nelze ani porovnavat.
Je to podobná paralela ako Tesla s Eisteinom. Tesla sa kamarátil s nejakým indom a ten ho naučil "nejaké mistériá" a nejaké princípy momentálneho matrixu, ale bolo treba inak ľudstvo smerovať, tak ho upratali takticky. Prežil, no nie všetci sa podvolili a aj tak dopadli. A išlo sa podľa Eisteina. Voľačo hovoril, ale Tesla bol omnoho, omnoho ďalej. O tom sú aj tie niektoré nehody a aj dopravných lietadiel. Ak moc viete, netreba sa moc vystrkovať. Zopár ľudí má doma už "perpetá mobile" na rôznych princípoch a neni o nic vôbec počuť. Lebo im je život milý.
Trochu přeháníte, na druhou stranu Jung byl v osobním životě pěkný hajzlík - viz židovka Sabina Spielreinová.
Plne súhlasím s tým čo tu ostatní kolegovia napísali o freudovi. Opakovane sa k nemu dostávam a opakovane po prečítaní jeho "úvah" si poviem "Ty freud nie si normálny." Naposledy to bola freudova úvaha o tom, ako v rodine otec so synom akože bojujú o priazeň matky. Kedy sa na oca a syna pozeral ako na samcov a na matku ako na samicu. Považoval boj o priazeň za právo oplodniť samicu. A toto preniesol freud na ľudí. Za takú úvahu ho mali poslať niekde do gulagu. Mne Freud pripadá ako chybný jedinec, ktorý sám potreboval odbornú pomoc.
Freud, ako taký už asi ani v podstate za to nemohol, že sa jeho naratív ujal a vyhovoval. Ja som pred cca 30 rokmi dostal jednu knihu od neho a ani som ju nemohol dočítať, lebo to fakt boli čudesné pohľady. Aj trnavčan, binárni a 10 pohlavní, ktokoľvek nie kompletný by už bol v ústave, ak by bola spoločnosť normálna a doktori v base, za to, čo tu predvádzali a ešte aj niektorí predvádzajú. Ide iba o to, či sa ďalej vezú na "svojej vlne", alebo majú sebareflexiu.
Wu-wei. Neuveriteľné. Presne v tomto štýle som sa chystal odpísať. Nakoniec som to však nechal tak. Je to asi 2 hodiny? A odpísal si ty. Mám zato, že @Lena sa snaží len o to, aby sa tu ľudia nekriticky na Junga v niečom nefixovali ako na autoritu. Ako zámer to nie je zlé, ale z princípu sa netreba fixovať na nikoho ako na autoritu (ani na VPSSSR! ani na Pjakina! ani na Putina! ani na Stalina! ... atď.), pretože presne, ako píšeš, do ľudí nevidíš a cieľom ani nie je mať ich na piedestále. Cieľom je zaoberať sa pochopením dôležitých vecí, o ktorých hovoria.
Sloboda nezačína tým, že odstránim všetky vonkajšie vplyvy. Začína tým, že medzi vonkajším podnetom a svojou reakciou vytvorím priestor, v ktorom môžem vidieť, čo sa vo mne deje, a vedome zvoliť odpoveď
Páleš sám se hlásí k linii celostního myšlení označovaného jako sofiologie (ten pojem používá ve smyslu určité strukturální kontinuity, nikoli přesně v tom významu, který získal u Solovjova na přelomu 19. - 20. století), k jejímž historickým představitelům uvádí: „K sofiológom patrili Čech Ján Ámos Komenský, Poliak Bronislaw Trentowský, Rus Vladimír Solovjov a na Slovensku Štúrovci, najmä Jozef Miloslav Hurban a Peter Kellner-Hostinský.“ Tato linie se u něj sbíhá s antroposofickou angelologií, kde navazuje na myšlenky R. Steinera.
www.sophia.sk
K potlačení informace není nutné znemožnit její zveřejnění. Stačí zvýšit náklady na její nalezení a ověření nad dostupnou kapacitu lidské pozornosti.
