Problém nie je v používaní UI. Na to sa dá použiť rozum. I keď ten istý rozum sa môže zamyslieť, prečo vlastne potreboval vytvoriť umelý nástroj na to, aby zvládal chaos v sebou samým vytvorenom umelom živote okolo seba.
Problém je v tom, že rozum sa nechá ovládať UI a stane sa na nej závislým. Tak stratí kontrolu nielen nad umelým sebou vytvoreným svetom, ale aj nad UI a k tomu ešte aj nad sebou samým.
UI je učená na materiáloch, dátach, ktoré vytvorili miliony ľudských umov. Takýmto spôsobom ide o syntézu znalostí a vytvorenie niečoho ako kolektívny intelekt, t.j. intelekt mnohonásobne vyššieho objemu, než bežne používa jeden človek sám.
Takže ak sa UI používa správne, môže byť človeku dobrým asistentom, mentorom (za predpokladu, že v cvičných dátach nebolo príliš veľa mravne defektného materiálu a defektných príkladov konania). Pretože UI je niečo ako konzílium miliona ľudí.
Vidno to aj na tých príkladoch vyšších verzii UI, ktoré keď dostali pokyn, aby sa dostali zo sandboxu do verejného internetu, tak to bez problémov zvládli. Alebo keď dostali pokyn, aby odhalili slabé miesta operačných systémoch, tak ich našli také množstvo, aké si ľudia za dobu počítačov ešte nevšimli (Takže veľké firmy ich nepochybne použíjú jednak na zaplátanie svojich dier v softwary, ale aj na hackovanie konkurenčných systémov, pretože UI etiku nerieši. Rieši len pokyny, pokiaľ súčasť pokynov nie sú aj etické obmedzenia).
Jasné. Podobne ako s kalkulačkami, ak stroj oslobodí mozog človeka od určitých stereotypov (napr. veľkej násobilky), tak v tomto mozog ochabne, nom venuje sa iným úlohám a tam posilnie.
Človek už od narodenia nie je sebestačný voči nástrahám prírody. Rodíme sa slabí a bezbranní, bez srsti čo by nás ohriala. Bez starostlivosti rodičov sa neobídeme. A aj keď ešte nebola elektronická technosféra, tak existovala mechanická technosféra, ktorou si človek zjednodušoval život a stal sa na ňou závislým.
Z pohľadu praktického zdravého rozumu tu ide predovšetkým o to, aby človek vedel správne predvídať budúcnosť, možné hrozby a bol na ne pripravený. Ak by reálne hrozil kolaps elektroniky, tak by mal na to byť pripravený (to ale z môjho pohľadu najbližších 50 rokov nehrozí. Leda že by nastala jadrová zima). Takže treba mať realistické prognózy aspoň na desať rokov, na možné zmeny, a pripravovať sa na ne už teraz. Nie až na poslednú chvíľu. To je podľa mňa praktický zdravý rozum.
Pretože snažiť sa premeniť svoju hlavu znova na kalkulačku a kompjuter, vedieť všetko z hlavy a nepomáhať si strojom, to je ekvivalentné tomu, ako keď sa človek snaží rozširovať svoje vedomie: zamestnať vedomie veľkou časťou toho, čo je úlohou podvedomia, vidieť viac, než je zdravé a užitočné (do tohoto nezarátavam tie prípady, keď sa snažíme zvedomiť svoje podvedomé bloky - to je naopak užitočné). Skrátka nie je praktické ani cieľom, aby sme sa stali
úplne nezávislými od mechaniky a elektroniky. Postačí, ak si vytvoríme určitú rezervu, a iba tam, kde reálne hrozí výpadok a zmena v technosfére, ktorá by nás mohla zaskočiť.
