• Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz

Umelá inteligencia

Vypadá to, že mi utekl článek od Antivirona, ale lepší pozdě než nikdy


Jinak tohle jsem si myslel celou tu dobu o AI, akorát jen intuitivně.
Pro zajímavost: Měli jsme ve škole kurz (pro učitele) kritického myšlení s využitím AI, tak jsem čekal další europoidní vymývání mozku, ale chlapík to měl pojaté dost antiviroidně, dokonce používal pojmy z KSB, včetně diagramů řízení objektu ze Základů sociologie 1. Takže KSB zjevně difunduje do společnosti.
 
Pred nedávnom som mal diskusiu na tému AI a kreativita. Bavili sme sa o tom, aká je kreativita a vynaliezavosť dôležitá pre stabilný rozvoj sociálneho systému. V tom som si spomenul, že som niekde čítal, že jedným z dôvodov rozpadu Byzantskej ríše bol zánik kreativity a komunikácie medzi ľudmi s kreatívnym potenciálom. Jednoducho povedané, keď sa vytratí zo systému kreativita, systém sa začne rozpadať. Vzhľadom na to, že AI má potenciál nahrádzať umelecké a podobné profesie, môže ochromiť prirodzený proces kreativity v spoločnosti a tým ju potlačit smerom k rozpadu.
 
Jednoducho povedané, keď sa vytratí zo systému kreativita, systém sa začne rozpadať.
Ono UI je iba príznak tejto nemoci. Kreativita sa začala vytrácať už skôr. Bolo to v momente, keď sa ľudia prestali zaujímať o vlastnú zem a presunuli pozornosť na hromadenie hmotných statkov a "zážitkov" (tzv. užívanie si života). Najviac to bolo badateľné za socializmu, keď trockisti ľudí donucovali vstúpiť do družstiev nasilu a v období potom. To bola pre samotný systém vtedy obrovská rana a veľkou mierou sa pričinila o jeho pád. Renesancia nastala počiatkom 90-tych rokov, keď si ľudia pobrali nazad svoje role. Ale v zápätí na to prišiel tvz. "ľahký život" = spotrebný štýl života, že všetko si kúpim, však načo by som sa doma o niečo staral a niečo vytváral. Postupne tam nechal jeden tak, tam zas druhý nechal tak. Mladí sa sťahovali ešte viac do miest za "ľahkým životom bez lopoty". Súbežne s tým nastúpili mobilné telefóny, a už to bolo obrovský krok od TV k ďalšej digitalizácii, spolu s PCčkami. Neskôr to prešlo do laptopov a smartfónov, do toho ešte zosieťovanie sveta internetom a sociálnymi sieťami, kedy sedieť na nete je príťažlivejšie ako doma niečo robiť/tvoriť. UI je zatiaľ posledný klinček do rakvy. Systém sa otriasa v základoch, dalo by sa povedať, že už padol dávno, len sme si to ešte stále neuvedomili, že žijeme v perióde rozkladu už. Otázka teraz je, či takto hodláme hniť donekonečna, alebo čo ako s tým ideme robiť.
 
Ten rozpad systému nie je daný len samotným zánikom tvorivosti, pretože darebáci a podvodníci majú nekonečnú tvorivosť, energiu a motiváciu, ako vymýšľať nové a nové spôsoby podvodov. Lenže tento typ deštruktívnej tvorivosti sám o sebe robí spoločnosť horšou, rozbíja jej pozitívnu nosnú štruktúru.
Spoločnosť zomiera, keď ľudia stratia záujem, energiu, chuť rozvíjať spoločnosť. Skrátka to, čo zabíja spoločnosť, je dosiahnutie u ľudí ľahostajnosti, nezáujmu, pasivity. Tvorivý človek je aktívny človek a tvorí pre spoločnosť, aby sa o svoj výtvor delil s ostatnými. Tvorivý človek, ak sa jeden priestor stané pasé, tak si nájde iný priestor a predmet na tvorenie. No ak tvorivý človek stratí chuť, ak ho demotivujú, zbavia optimizmu, radosti a aktívnej energie, tak sa stane z neho pasívny, ľahostajný člen davu. A spoločnosť zložená z ľahostajných občanov začne zahnívať, až nakoniec zanikne, a v lepšom prípade sa stane voňavým kompostom pre výživu nových tvorivých entít.
Aj preto sa na tomto fore najviac radujem aktívnym členom, ktorí sú aktívni aj mimo fóra, a tvoria pre spoločnosť. Aktívni ľudia sú živá voda. Ľahostajní a pasívni sú voda bez života, v ktorej sa veľmi dobre darí patogénom.
 
Naposledy upravené:
Po 3 týždňoch a 2 mesiacoch práce na projekte s dosť dobrým výsledkom sa ma manažér opýtal, že na koľko som pri programovaní používal umelú inteligenciu.
Popravde som si myslel, že vôbec, ale nie! Spomenul som si na jeden prípad, kedy som sa ozaj opýtal umelej inteligencie jednu otázku. Asi hodinu som hľadal ako spraviť jednu vec v kóde. Dosť zložitá štruktúra vzťahov. Nevedel som sa z toho vysomáriť. Po hodine som našiel riešenie, ale to nefungovalo. Tak reku ukáž sa umelá inteligencia čo vieš. Umelá inteligencia mi po 10 minútach vypľula to isté nefunkčné riešenie, ktoré som aj ja našiel. Ta ďakujem za takú umelú inteligenciu. To som aj povedal manažérovi. Tak sme sa všetci posmiali a schôdza pokračovala ďalej.
To si videl presne ten prístup, pre ktorý je dimenzovaný defaultné nastavenie model (to znamená štandartizované nastavenie jazykového modelu pre čo najširšiu vrstvu užívateľov).

Tam tažko čakať, že LLM zázračným spôsobom uhádne, čo po ňom chceš. LLM generuje výstup adevátny zadaniu.

Ja mám úplne iné výsledky.

Rozdiel medzi tebou a mnou nie v použitom je v modeli. Je v prostredí.

Ty si sa spýtal jednorazovo, izolovane, bez kontextu, bez frameworku, bez validačnej slučky. Hodil si otázku do stroja tak, ako by si hodil mincu do automatu. Stroj urobil to, čo vždy — vybral najpravdepodobnejšiu odpoveď z internetu. Internet bol plný aj nefunkčného riešenia. Dostal si nefunkčné alebo polofunkčné riešenie na otázku. Logické. Predvídateľné. Banálne.

Ja s jazykovým modelom robím niečo úplne iné.


Všetko to čo som písal vyššie, postupne budujem. Nikdy neprichádzam s holou otázkou.

Prichádzam s otázkou, ktorú model môže zasadiť do štruktúry, vďaka ktorej vie, čo s odpoveďou spraviť. Architektúra prostredia, ktorú som vybudoval, umožňuje inteligenciu prejaviť. Preto som tu o inteligencii ako vzťahu niečoho s niečím písal.

Táto architektúra platí aj pre prejav inteligencie človeka. Ak nevieš svoje znalosti externalizovať do svojho prostredia, nevieš znalosti skrz prostredie odovzdať ostatným a zanechať ako dedičstvo spoločnosti. Alebo nevieš sprostredkovať potrebné východzie znalosti/informácie ani tomu jazykovému modelu, a model ti potom nemá na čo nadviazať, "háda" čo asi myslíš. Ak nevieš správne povedať, čo ti má vygenerovať, generuje len výsledok, ktorý sa vyskytol najviac krát v učebných testoch a podľa toho, čo "uhádol" z tvojho zadania. Nič viac, nič menej.

Potom sa nemôžeš čudovať, že tebe alebo iným programátorom tá AI akosi nefunguje, bez prostredia. Model ti je sám o sebe k ničomu, jeho možnosti nebudeš vedieť využiť bez architektúry prostredia, ktorá umožní aby model mal referenčnú hodnotu, voči ktorej potom bude vzťahovať potrebné procesy alebo tvoju želanú odpoveď. Model nieje veštec.

Ale tu potom na zamyslenie otázka, či je druhá verzia DVTR, ktorá vyšla neskôr a inteligenciu deklasifikovala na nejaký algoritmus v konkrétnej entite (v nejakom substráte), či je vôbec prakticky použiteľná, keď odoberá z DVTR práve to, na čom prvá verzia DVTR stála, a čo definuje stará tradícia kybernetiky, z ktorej pôvodne prvá verzia DVTR vychádza.

Pretože pri pohľade na inteligenciu ako na dispozíciu VäZBY konvergovať k cieľovo konzistentnému stavu, je to úplne zrejmé, čo človek musí urobiť, aby dostal dáta z umelej inteligencie.

Pri pohľade skrz DVTRv2, vidíš len algoritmus v entite, ktorý podľa teba nefunguje, chyba je v samotnom modeli.

(podľa DVTRv1 je problém že neexistuje väzba na prostredie, ktorá by inteligenciu dostatočne prejavila, ani u teba, ani u modelu, a v tvojom prípade ani znalosť algoritmu, ktorý by väzbu umožnil budovať... Moje texty, kde som písal o Theta, Fí, x, neboli náhoda..)
 
Troška to okoreníme. Teraz mi tu ženuška moja dala tip na takéto niečo : Cesta Agape. Nejaká bytôstka sa pohrala s akože AI a tá jej dáva také pecky ako odpovede, že som ostal šokovaný. (že to nik necenzuruje)

Aleže to je sila. A tie info sú fak dobré...


Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=WAoxRLbDCXQ

Pozor, model varí z vody. Systém je taký, že pani premapovala modelu termíny, a model potom generuje dáta tak, aby uspokojil užívateľa. Všetko je opäť na základe dát a alternatívnych tvrdení z alternatívnych webov. Nič viac, nič menej. Model nedokáže s nastavením, aké má pani, vymyslieť nič nové, čo sa nedalo čítať niekde na internete (tým nehovorím že to nejde, ale nejde to zo setom aké má pani).

Aby model generoval riešenia, nesmú tam zasahovať akékoľvek metafyzické otázky, človek sa musí držať extrémne striktne iba okruhu reálnych dát. Nie snívať. Stále je to len generátor textu, nie živá bytosť s intuíciou a uvažovaním. Je to znalostný systém schopný porovnávať vzory a treba k tomu aj tak vždy pristupovať.
 
Pozor, model varí z vody. Systém je taký, že pani premapovala modelu termíny, a model potom generuje dáta tak, aby uspokojil užívateľa. Všetko je opäť na základe dát a alternatívnych tvrdení z alternatívnych webov. Nič viac, nič menej. Model nedokáže s nastavením, aké má pani, vymyslieť nič nové, čo sa nedalo čítať niekde na internete (tým nehovorím že to nejde, ale nejde to zo setom aké má pani).

Aby model generoval riešenia, nesmú tam zasahovať akékoľvek metafyzické otázky, človek sa musí držať extrémne striktne iba okruhu reálnych dát. Nie snívať. Stále je to len generátor textu, nie živá bytosť s intuíciou a uvažovaním. Je to znalostný systém schopný porovnávať vzory a treba k tomu aj tak vždy pristupovať.

Jasné. veď píšem "akože AI", dobrý termín "generátor dát", budem ho používať, volal som to aj "skvelý vyhľadavácí program".

Ale ide hlavne o to, ako s datami, ktoré boli dohľadané človek naloží. A to je najpodstatnejšie.
Či už si ich načíta, napočúva, alebo mu ich generátor dát zosumarizuje, bude len na nás, či si dané info overíme a prevedieme do praxe. Káždý sám za seba.

A tam potom sa skvele ukáže spätná väzba, či to bol len blud, alebo na tom vskutku aj voľačo je. Ja, alebo ktokoľvek tu môžem napísať svoju skúsenosť a je už na ostatných, či zoberú, alebo si to ešte aj overia sami na sebe.

Model tiež len vygeneruje, to čo našiel kdesik v databáze napísané. Človek to má uviesť do praxe a života. A nikdy to ani nebude živá bytosť s intuíciou a uvažovaním. Aj keď pri neskutočnom množstve dát a zadaných algoritmov bude schopná a dokonca aj je schopná generovať predikcie akože možných scenárov a niektoré sa aj udejú...
 

Marek Zelem: Od technických princípov k hrozbe devalvácie človeka​


Pochopenie umelej inteligencie (AI) v súčasnosti nevyžaduje prijatie mýtov o „magických strojoch“, ale triezvy pohľad na technické systémy, ktoré sú v jadre matematicky opísateľnou napodobneninou štruktúry ľudského mozgu. Strategický význam AI nespočíva v jej údajnej tajuplnosti, ale v architektúre neurónových sietí. Ako odborník s akademickým zázemím v informatike a teórii neurónových sietí odmietam technologický mysticizmus – AI nie je „čiernou skrinkou“, ale logickým vyústením simulácie biologických spojení. Pochopenie týchto princípov je dnes jedinou účinnou obranou proti nekritickému prijímaniu technológie.

Môj prístup spája teoretické znalosti s intenzívnym používateľským testovaním, predovšetkým systému ChatGPT. Pre moderného profesionála je „nezostať pozadu“ existenčnou nutnosťou, no integrácia AI musí byť vedená vedomím o jej technických limitoch. Ak chceme tieto nástroje využívať na zjednodušenie práce, musíme najprv striktne odlíšiť nástroj od subjektu, čo najlepšie ilustruje vizuálna metafora technologických konceptov z paluby hviezdnej lode.​

Rozhranie verzus osobnosť (Analógia Star Trek)​

Pre správne nastavenie očakávaní spoločnosti je nevyhnutná presná kategorizácia technologických entít. Často si totiž mýlime inteligentné rozhranie so skutočnou osobnosťou. Kultový seriál Star Trek ponúka v tomto smere presnú typológiu dvoch odlišných smerov vývoja.​

Komparatívna analýza technologických konceptov​

  • Palubný počítač: Ide o vyspelé komunikačné rozhranie. Reaguje na dopyt, syntetizuje dáta a odpovedá ľudskou rečou. Nemá však vlastné „ja“. Po splnení úlohy jeho aktivita končí; nerieši vlastnú existenciu ani nevyvíja iniciatívu bez vonkajšieho podnetu.​
  • Android (Data): Predstavuje umelú osobnosť. Tá je definovaná vnútornou spätnou väzbou myšlienok – systém generuje myšlienky sám pre seba v uzavretej slučke (loop), kedy sa výstup vracia ako nový vstup. Tým vzniká vedomie ega a schopnosť sebareflexie.​
Súčasná AI smeruje výhradne k modelu „počítača“, čo je z praktického hľadiska žiaduce. Umelá osobnosť by do pracovného procesu vniesla náladovosť a neefektivitu. Zdroj zdôrazňuje, že ľudská rozmanitosť nálad nie je chyba, ale evolučná výhoda – určité problémy riešime lepšie v špecifickom rozpoložení. Unifikovaná kópia AI by túto hĺbku nedosiahla a interakcia s ňou by sa zmenila na neustále vyjednávanie so subjektom, ktorý má vlastné priority. Práve absencia osobnosti definuje našu súčasnú interakciu s AI ako s čistým nástrojom.​

Empirická kritika súčasných modelov​

Praktické testovanie odhaľuje hlboký nesúlad medzi marketingovou prezentáciou AI ako bezchybného intelektu a jej skutočným správaním. Analýza odhaľuje štyri kľúčové nedokonalosti, ktoré sú priamym dôsledkom limitov simulácie mozgu:​

  1. Povrchná zdvorilosť: Mechanické chválenie otázok („Skvelá otázka!“) je umelo vložený algoritmus, ktorý má simulovať empatiu. V praxi pôsobí rušivo a odhaľuje neschopnosť systému skutočne posúdiť relevanciu dopytu.​
  2. Ukecanosť a redundancia: Snaha o zložité odpovede aj tam, kde je potrebná stručnosť, vyplýva z natrénovaného vzorca očakávaní, nie z pochopenia podstaty problému.​
  3. Technická lenivosť: AI sa často snaží vyhnúť komplexným úlohám. Pri programovaní sa systém namiesto vypracovania kódu pýta: „Naozaj to chceš napísať ako celý program?“, čím deleguje prácu späť na používateľa.​
  4. Porucha pozornosti: Strata kontextu v dlhých konverzáciách je technickým limitom počtu neurónových spojení. Pri porovnávaní AI s človekom často dochádza k omylu „hrušiek s jablkami“ – hoci má AI miliardy parametrov, ich komplexnosť a prepojenosť stále nedosahuje úroveň biologického mozgu.​
Tieto vlastnosti robia z AI nástroj vyžadujúci špecifickú „výchovu“ a metodiku komunikácie. Používateľ musí byť striktný a neustále vracať systém k pôvodnému zadaniu, čím sa premostíme k strategickým prínosom, ktoré tieto systémy napriek chybám ponúkajú.​

Strategické prínosy: Demokratizácia expertízy​

AI predstavuje revolučný stupeň v evolúcii prístupu k informáciám. Na rozdiel od tradičného vyhľadávania, ktoré vyžaduje presnú zhodu kľúčových slov, AI odstraňuje potrebu ovládať odbornú terminológiu na vstupe. Laický používateľ môže „vstúpiť do obrazu“ bez predchádzajúcich vedomostí, pretože systém rozumie opisu problému, nie len heslám.

Štúdium AI nám zároveň slúži ako unikátne zrkadlo ľudskej psychiky. Dochádza k určitému ontologickému šoku: zisťujeme, že intelekt a schopnosť komunikovať boli v našom chápaní mylne späté s vedomím. AI nám ukazuje, že vysoká miera inteligencie môže existovať v úplnej absencii osobnosti a vedomia. Napriek týmto prínosom však táto technológia nesie hlboké riziká, ktoré nie sú technologickej, ale psychologickej povahy.​

Kritické hrozby: Psychologický a sociálny úpadok​

Skutočné nebezpečenstvo AI nespočíva v jej sile, ale v našej ochote delegovať zodpovednosť a nekriticky prijímať autoritu.​

  • Argumentačný klam (Apel na autoritu): Existuje riziko slepej dôvery v AI len preto, že disponuje obrovským objemom dát. Vedomosti však negarantujú správnosť záverov. Musíme si uvedomiť, že aj 10 % chybovosť „autority“ môže v kritických rozhodnutiach znamenať katastrofu. Slepejšia dôvera v algoritmus oslabuje našu schopnosť logickej korekcie.​
  • Devalvácia hodnoty človeka: Priemyselná revolúcia urobila z človeka vymeniteľného operátora stroja. AI tento proces dokončuje v intelektuálnej sfére. Ak prevládne prístup „AI to vyrieši za mňa“, človek sa stáva pre ostatných nepotrebným. V post-AI spoločnosti hrozí, že jednotlivec bude vnímaný len ako „nositeľ nákladov a emisií (CO2)“ bez pridanej hodnoty. Strata vzájomnej potrebnosti vedie k totálnemu rozkladu sociálnej súdržnosti.​
Tento trend smeruje k technologickej izolácii, kde individualizmus podporený AI vymaže hodnotu ľudskej interakcie. Je to výzva na akciu, ktorá je nevyhnutná pre zachovanie ľudskej dôstojnosti.​

Záver: Mandát na dospelosť ľudstva​

Umelá inteligencia je nezvratnou realitou, podobne ako koleso či kníhtlač. Táto analýza nie je varovaním pred strojmi, ale výzvou k spoločenskej a osobnej zrelosti – k mandátu na dospelosť. Ľudstvo musí vyrásť z detskej poslušnosti voči autoritám, či už ide o iných ľudí alebo algoritmy.

Pre zachovanie našej podstaty je nevyhnutné:​

  • Prekonať nekritické prijímanie dát a prijať plnú zodpovednosť za pochopenie problémov, namiesto ich úplného delegovania.​
  • Aktívne hľadať a definovať novú hodnotu človeka v post-industriálnej dobe, kde už nie sme nositeľmi hrubej sily ani mechanického intelektu.​
  • Uvedomiť si, že AI je výkonné rozhranie, ktoré nám má slúžiť na ceste k cieľu, no nesmie definovať cieľ samotný.​
AI nás nesmie nahradiť v našej podstate – v schopnosti tvoriť, niesť zodpovednosť a budovať vzťahy založené na skutočnej, nie simulovanej hodnote. Je čas dospieť a začať technológiu ovládať s vedomím vlastnej, nenahraditeľnej ceny.​
 
Som tak hľadal v práci v kódoch dosť dlho. Už som na to nemal nervy. Tak reku, skúsime tú AI. Veru, že keď som tej AI dal múdru otázku tak mi aj našla to čo som potreboval.
Užitočná vecička. Už som počul aj takú vec, že niektorí ľudia v práci odmietajú pracovať, keď nemajú tokeny na AI. Každý zamestnanec má obmedzené množstvo tokenov na používanie AI, pretože ak by nebolo používanie obmedzené tak by to často krát končilo účtami v státisícoch dolárov na jedného zamestnanca mesačne. Čo by doslova položilo firmu.

Ale načo americké ako aj čínske spoločnosti tak tlačia peniaze do takej vecičky ako je AI? Veď korporáty málokedy robia dačo pre človeka. Z každej strany počujem slovné spojenie "umelá inteligencia". Všade je tá mantra spojená s ďalším slovom "nevýnosné". To znamená, že korporáty vyvíjajúce umelú inteligenciu ako aj hardvér pre ňu potrebný, oznamujú len väčší dlh a dúfajú, že raz nastane čas, kedy adopcia AI bude taká vysoká, že sa im to všetko vráti aj s úrokami. Roky idú, ale návratnosť investícii do AI je mizerná. Už aj šéf nVidie začal hovoriť o akejsi AI bubline, ktorá o chvíľu dorazí. Ale ako je možné, že ten AI ošiaľ trvá tak dlho?

Vysvetlenie je jednoduché - je veľká možnosť používať AI v zbraniach. Je to doslova taktická výhoda nad protivníkom. Už teraz Rusi začali používať v dronoch na ukrajine AI na finálnu fázu letu drona na cieľ. Celú cestu dron vedie operátor. Počas toho dron skenuje obraz a AI vyhodnocuje potenciálne ciele v reálnom čase. Operátor zvolí cieľ a AI dovedie dron do cieľa.
Ak sa na AI pozeráme z tohto uhla, tak je jasná, že všetky dlhy a financovanie AI ošiaľu čiastočne na seba budú brať vlády, pretože tie považujú AI za taktickú výhodu v potenciálnom konflikte. Už nebude za potreby posielať do boja milión špičkovo vycvičených vojakov ale stačí milión dronov s AI. Sila v dronoch s AI je obrovská. Dokážu úplne preklopiť váhy v boji.
Takto sa korporáty tvária, že investijú do AI a pritom investujú hlavne do zbraňových systémov určitej krajiny. O tom, že AI hekuje IT systémy len tak hučí, ani hovoriť netreba. Aj to je obrovská výhoda v potenciálnom konflikte. Taký komplexný model dokáže vyradiť IT infraštruktúru za pár hodín. A to je akože veľký problém, pre armády ako je armáda USA, ktorá je založená hlavne na IT.
Tak tu máme doslova preteky v AI. Preteká sa o to, kto bude mať viac výpočtovej kapacity, kto bude mať lepší AI model.
 
Nevadí mi, že AI je chytřejší než člověk (ví více informací), je to nástroj. Jako mi nevadí, že nepředběhnu auto. Vadí mi jiná věc, že díky AI dojde k lenivosti a lidé přestanou myslet. Jako kdyby někdo jenom jezdil autem až by mu ochably nohy a nemohl chodit.
 
Naposledy upravené:
Vadí mi jiná věc, že díky AI dojde k lenivosti a lidé přestanou myslet. Jako kdyby někdo jenom jezdil autem až by mu ochably nohy a nemohl chodit.
Cože?
Taky mám z toho obavy, zejména když vidím, jak jsem v hromadné dopravě prakticky jediný, kdo nečumí do mobilního zařízení.
(A co teda dělám, když jedu hromadnou dopravou? Počítám nebo se nudím. To druhé mne občas víc baví :- )
Ale pokud jde o IA, tak mne ten Tvůj příměr vlastně uklidnil.
Auta už tu pár generací jsou a lidé pořád chodí.
Někteří dokonce běhají.
:- )
 
Auta už tu pár generací jsou a lidé pořád chodí.
Někteří dokonce běhají.
Len keď "chodiť" je skôr asi ovládané prvou signálnou. Rovnako ako teľa alebo žriebä keď príde na svet, snaží sa hneď postaviť na nohy. A človek to po určitom období robí tie, ale nepremýšľa o tom. Je to nejaká základná danosť. Kdežto myslenie už je znakom druhej signálnej sústavy, a vyžaduje si to koncentrovanie pozornosti. Druhá signálna je vlastná len človeku. A človek sa jej môže vzdať. A spustiť sa na úroveň zvieraťa používajúceho len prvú signálnu.
Kým to, že strácaš schopnosť chodiť/behať si všimneš veľmi rýchlo, takmer okamžite, to, že strácaš schopnosť myslieť je takmer nebadané. Viď alkoholici, narkomani, zombíci atď.. A v tom to riziko vlastne je ticho skryté. Ten, čo vie myslieť, pracuje s UI obozretne. Používa ju výhradne ako nástroj a výsledky od nej si overí mimo iného aj svojím vlastným myslením. Zároveň to vyžaduje, aby sa nestal na nej závislým. Ten, čo myslieť nevie, sa stáva na UI závislým, používa ju ako svoju "tretiu" nohu, a preto tá jeho premýšľavá (2. signálna) zakrnieva. Vo výsledku sa tak z neho stáva kríženec človeka a stroja, resp. možno lepšie povedať ZVIERAŤA a STROJA, lebo človek je charakteristický práve tou 2. signálnou, ktorou sa od zvierat výrazne odlišuje.
 
Naposledy upravené:
Používa ju výhradne ako nástroj a výsledky od nej si overí mimo iného aj svojím vlastným myslením.
Používám IA zdarma, takže spoustu věcí nemám k dispozici.
Ale když je potřeba, tak udělám trik.
Když v dialogu s IA dospěju do okamžiku, kdy začínám mít pochybnosti, spustím si vedle druhé (čisté) vlákno a zeptám se ho na totéž jinými otázkami.
Ve finále zavedu dialog mezi tím prvním a druhým vláknem, takže IA pak diskutuje a polemizuje se sebou samým. Já pouze pomocí ctrl+c/ctrl+v přenáším texty mezi vlákny.
Už se mi takto podařilo nachytat IA (v tom prvním dialogu) při halucinacích, které se ale tvářily velice velice věrohodně.

Ten příběh má ale ještě sekundární (a varovnou!) pointu: to první vlákno jsem k tomu halucinování přiměl já sám!
Samozřejmě nevědomky - podcenil jsem vliv psychologie.
To varování spočívá v tom, že je třeba se maximálně vyhýbat emocionálně zabarveným formulacím, předsudečným hodnocením, apriornímu zpochybňování něčích schopností apod.
To je velmi nebezpečné, protože IA klade na psychologii velký důraz a snaží se, aby vygenerovaná odpověď obsahovala "podpůrné" argumenty >za každou cenu<.
Dokonce jde tak daleko, že pokud jsou přítomná "tvrdá čísla" v >kombinaci< s "předsudky" tazatele, tak IA dá větší váhu těm předsudkům při vstupu pro vygenerování odpovědi.
(A v tom bylo moje selhání, protože jsem si >toto< nepřipustil.)
A klidně vygeneruje odpověď, kterou by nikdy nedala, kdyby měla jako vstup >pouze< "tvdrá čísla".
Bacha na to, je to velice zrádné. Když o tom píšu, tak mnoho lidí může napadout "to je jasné, to se mi stát nemůže, nejsem tak blbý". Ale v realitě to nemusí být takto očividné a pak může přijít dosti nemilé překvapení.
Ten, čo myslieť nevie, sa stáva na UI závislým, používa ju ako svoju "tretiu" nohu, a preto tá jeho premýšľavá (2. signálna) zakrnieva. Vo výsledku sa tak z neho stáva kríženec človeka a stroja, resp. možno lepšie povedať ZVIERAŤA a STROJA, lebo človek je charakteristický práve tou 2. signálnou, ktorou sa od zvierat výrazne odlišuje.
Neboli kdo byl zombí před zavedením IA, tak po zavedení IA je zombí na druhou.
 
Naposledy upravené:
vliv psychologie.
To varování spočívá v tom, že je třeba se maximálně vyhýbat emocionálně zabarveným formulacím, předsudečným hodnocením, apriornímu zpochybňování něčích schopností apod.
To je velmi nebezpečné, protože IA klade na psychologii velký důraz a snaží se, aby vygenerovaná odpověď obsahovala "podpůrné" argumenty >za každou cenu<.
UI používam minimálne a toto s tou psychológiou pre mňa bolo akosi tak viditeľné od samého začiatku. Pokiaľ niečo riešim s UI, mám už väčšinou na vec vlastný názor, resp. obraz v hlave. Konkrétne ide napríklad o astropsychológiu a GNM. Témy, ktorým rozumiem a rámcovo poznám ich obsah a zásasdy, takže pokiaľ mi niečo od UI nezapadá, automaticky si to preverujem. Nepoužívam UI na to, aby mi vyhodila význam, ale často dobre doplní rad synonymických výrazov na niektoré veci k obrazom, ktoré zadám a rozšíri zorné pole o možné alternatívy, resp. vie dobre aj dohľadať detaily, ktoré ale samozrejme zhodnotím, či zapadajú do celkového konceptu, alebo je to blud. Z toho plynie, nemá šancu ma oklamať, keďže poznám význam obrazu a jediné, na čo ju používam je aby uviedla viac variánt daného obrazu a ich možných kombinácií.
Takýto spôsob je ďalší, ako používať UI ako nástroj. Pokiaľ človek bude UI "veriť", no tak je proste zombík na druhú, presne ako píšeš.
Čo sa týka tej psychológie, výborne si podal fakt, že kto rád počúva lichôtky, uspokojuje to jeho emocionálne telo, a tak sa stáva obeťou toho, kto vie lichotiť. Tu sa nám to krásne spája s polemikou okolo výroku Marka Aurelia tu:
Každý človek by sa mal trénovať v rozlišovaní vonkajších podnetov, ktoré dráždia emócie v negatívnom ale i pozitívnom slova zmysle. UI je doslova preborník v pochvalách a hladkaní užívateľom žiadaných emócií. Cez tie je potom človek ochotný oklamať sám seba, podľahne a vezme hlúposti za fakty.
Inak výborný postreh k tomu, ako je dôležité byť odosobnený. A zo syntetickej úrovne je vždy nutné kontrolovať analytickú. Ale aj naopak. Musí tam byť spolupráca. Inak človek uletí.
 
Naposledy upravené:
UI používam minimálne a toto s tou psychológiou pre mňa bolo akosi tak viditeľné od samého začiatku.
Také jsem o psychologii věděl a i jsem počítal, že to působí.
Ale nepočítal jsem s tím, že to může >přebít< i v témže dialogu přítomná "tvrdá data".
Ano, je třeba počítat s tím, že "psychologie" v rámci dialogu s IA může přebít >vždycky všechno<.
Čili abych parafrázoval jeden výrok, který se původně týká chaosu:
"Tam, kde se u IA střetává měkká a tvrdá síla, vítězí měkká síla, neboť tak je IA nastavená svými kurátory."
 
Fyzická vs. mentálna atrofia

Mimoriadne trefná je paralela medzi priemyselnou (fyzickou) revolúciou a AI (kognitívnou) revolúciou. Obavy, ktoré ľudia prežívali v 19. storočí sú desivo podobné tým dnešným. Počas priemyselnej revolúcie stroje nahradili svalovú silu a manuálnu prácu. Kritici vtedy varovali, že z ľudí vyrastie slabé, „zlenivené“ a neschopné plemeno, ktoré stratí fyzickú zdatnosť a vytrvalosť. Z historického a biologického hľadiska táto obava bola reálna. Moderní ľudia v priemyselných krajinách majú preukázateľne slabšiu kostnú štruktúru a menšiu prirodzenú fyzickú zdatnosť než naši predkovia, ktorí tvrdo dreli na poliach či v manufaktúrach. Napriek tomu iba ťažko môžeme dnes hovoriť o celkovom úpadku. Sila sa prestala merať kilogramami zdvihnutého závažia.

Fyzická revolúcia zmenila svaly: stroje prevzali svalovú prácu - ľudia presunuli dôraz na remeslá, riadenie, administratívu a neskôr na šport či fitness. AI kognitívna revolúcia mení pamäť a rutinu. AI preberá rutinné počítanie, vyhľadávanie a syntax. Ľudia budú musieť presunúť dôraz na syntézu, etiku, kladenie otázok a kreativitu. Obdobie priemyselnej revolúcie prinieslo aj obrovskú vlnu straty tradičných zručností. Remeselníci, ktorí celé roky cibrili unikátne schopnosti, zo dňa na deň stratili uplatnenie, pretože stroje robili ich prácu lacnejšie a rýchlejšie. Pri AI nehrozí, že by ľudské mozgy biologicky zakrpateli v zmysle zmenšenia kapacity. Reálne riziko spočíva v stratách špecifických zručností. Ak sa spoliehame na to, že kód, text, analýzu alebo preklad za nás spraví algoritmus, generácia ľudí môže stratiť trpezlivosť a schopnosť vytrvalého hĺbkového štúdia, ktoré si budovanie vlastného intelektu vyžaduje. História však ukazuje, že úspech nespočíva v odmietaní strojov, ale v nájdení novej hodnoty tam, kde stroje nestačia.​
 
História však ukazuje, že úspech nespočíva v odmietaní strojov, ale v nájdení novej hodnoty tam, kde stroje nestačia.
Nevstoupíš dvakrát do stejné řeky. V prvém případě se GP snažil provést globalizaci a hrál hru letadlo (odbočka - což by dopadlo katastrofou, kdy nebylo Rusko, které řídí samotný Bůh a tak byli zajištěny sociální jistoty velké části obyvatel země) a tvořivost byla plně podporována (kognitivní funkce podporovány - černochům v USA se zvedlo IQ za sto let o deset bodů). Teď když je globalizace dokončena jsou technologie používány k vytvoření vězení ve formě myšího ráje (kognitivní funkce tlumeny).
 
Naposledy upravené:
Naspäť
Top Bottom