Dá sa Láska definovať?
- Thread starter jardob
- Start date
Jox13
Člen
Otázka, kdo s nás dokáže úplne a presne definovať Lásku?
jardob
Člen personálu
Ide o to, že my môžeme pracovať (ako s nástrojmi) len s takými termínmi, ktoré vieme presne definovať. Príklad: marxistická politická ekonómia a jej termíny ako nadhodnota, nadprodukt a nadčas sú v praxi zle uchopiteľné a v podstate neužitočné pre praktické riadenie ekonomiky. Boli užitočné len pre Marxov všeobecný opis kapitalistických výrobných vzťahov. A aj to len sčasti, lebo Marx sa v spore s Adamom Smithom mýlil. Neexistuje žiadny konštatný kapitál, celá hodnota produktu je len kumuláciou hodnoty ľudskej práce, ktoré sa na jeho výrobe podieľali v celom reťazci výrobného procesu od ťažby rudy až po jeho cestu k zákazníkovi.
Lásku ako pojem tiež DVTR nepoužíva, lebo je neuchopiteľný.
Tu ide teraz o zistenie, či pojem "objektívny proces" vieme definovať tak, aby bol v teorii riadenia použiteľný, alebo nie. Ak nie, tak ho používať nebudeme, ale najprv to musíme zistiť a overiť.
Ja by som si ešte pod objektívnym procesom vedel predstaviť aj akýkoľvek proces, ktorý vedie k Božiemu zámeru (pod ktorým sa dá predstaviť dlhodobá harmónia a rozvoj supersystému). Všetky procesy, ktoré stvoril Boh, k tomuto Jeho zámeru (harmonickému vývoju) vedú, o tom asi niet pochýb. A u ľuďmi riadených procesov sa len môžeme domnievať, či sú "objektívne" v zmysle, či vedú ku "harmonickému vývoju".
Pri takomto chápaní by to bolo podobné ako pri výrazoch "subjektívny popis"/objektívny popis. Objektívny popis je presný popis reality bez skreslenia. Subjektívny popis reality môže obsahovať skreslenia.
Podobne aj subjektívny proces by mohol predstavovať ľuďmi riadený proces, kde hrozí "skreslenie zámeru" a vnesenie disharmónie do supersystému.
Objektívny proces by mohol byť akýkoľvek proces (prirodzený ale aj ľudský), ktorý vedie k dlhodobému harmonickému rozvoju supersystému v súlade s ostatnými supersystémami a prostredím. Príroda plní túto úlohu automaticky a prirodzene, no rad je na človekovi, aby sa to tiež naučil.
Ferry
Člen
Veľa ľudí považuje lásku za akýsi pocit. Niektorí si lásku mýlia so sexom, hormonálnym opojením.
Najlepšie vysvetlenie čo som počul bolo - Láska je motorom evolúcie. Človek dostávajúci lásku je schopný sa zmeniť k lepšiemu. Človek pre lásku je schopný hory prenášať.
Jox13
Člen
a toto som ja kratšie napisal vyššie.
Pretože objektívny znamená s Božím riadením, alebo riadením reg. centra riadenia veľmi vysokého supersystému vzhľadom na vnímanie jedinca. Potom je to pseudoobjektivny proces, pretože pre mňa a moje chapanie je len proces pod riadením Božím jednoznacne objektívny, ak prave použijeme na popis Boha nazov zo Sovietskej akad. vied a teda HNR, teda hierarchicky najvyššie riadenie.
Teda kazdý egregor a kazdý supersystém je riaditeľný v MIERE pochopenia jeho cinnosti pomocou PFR.
Teda je to subjektívny proces.
Jedine procesy identifikovane, ako Božie (nie vykladačmi "božími"), podľa JŽO sú teda podľa mňa procesmi objektívnymi.
No a teraz babo raď, pretoze to by znamenalo, že väčšina procesov je riaditeľná. Pretože aj tie, ktoré sa nám zdali pred 150 rokmi ako objektívne, v určitej miere dokážeme riadiť. Dôvodom toho je, si myslim práve neschopnosť vidieť tie vyššie supersystémy.
- Čas pred 150 rokmi na cestu okolo sveta bol 80 dní. Jules Verne
- Čas dnes na cestu okolo sveta je, veľmi relatívny. Od 24 hodín, pre kozmonautov na stanici tam hore, po pár dní, vrátane prespania v hoteli a natankovania s jedným chartrovym lietadlom....
Takze relativizácia času potrebného na niečo tak veľké, ako cestu okolo sveta, sa uplne zmenil.
Bol ten proces subjektívny? Alebo objektivne sa v tej dobe (pred 150 rokmi) nedalo reálne precestovať svet rychlejšie?
Preto ten relativizmus v pojmovom aparate chapem. Pre mňa je vsetko subjektivne až na Bohom riadené procesy. Uz len identifikovať, ktore to sú?
A možno toto je, objektívny základ nášho predurčenia...
Jox13
Člen
kedze sme v butlavej vrbe, odbocka.nezaskodi. toto je tiez hore citovane z internetu v zakladoch sociologie. Je tam definovane, co su tie situacie bez Lasky. Ale co je to Láska? Ako sa prejavuje. Pretoze moj nazor je, ze aj Laska je proces, mnohourovnovy, ale je to proces.
Tak, kto si trúfne?
Lin
Člen
No.... a teď to nějak uchop...
Povídání moc hezké a souhlasím - taky s tím, cos napsal. Ale ... Jak to chceš uchopit a nacpat nějak do procesů?
Ferry
Člen
Evolúcia je proces zdokonaľovania sa človeka. Zdokonalením svetonázoru, sa zmení všetko naokolo človeka, pretože zmena chápania okolitého sveta sa odzrkadli tak na úrovni materiálnej ako na úrovni nemateriálnej. Aj evolúcia má svoje dielčie procesy - proces zabezpečujúci jedlo, ubytovanie, bezpečnosť a hlavným dielčim procesom je láska. Láska ako motor evolúcie je ten hlavný proces, ktorý vnáša do evolúcie nové informácie potrebné k tomu, aby sa človek posunul ďalej, aby viac pochopil. Hlavný proces, ktorý prináša informačné zabezpečenie pre ostatné procesy. Z laásky človek postaví dom, strom, rodinu ...
Napríklad aj pozeranie TV správ k nám prináša informácie, tony informácií, ale to nie sú tie kľúčové informácie, ktoré potrebujeme k tomu aby sme sa posunuli dopredu.
Tak sa človek v živote stretne s iným človekom, ktorý žil dovtedy inak. Napríklad sa stretne bohatý s chudobným. Začnú si medzi sebou vymieňať informácie, a odrazu prídu na to, že ten druhý človek takmer dokonale vyplňuje informačnú prázdnotu v určitých častiach ich duše / psychiky. Ak tento proces nastáva vzájomne a pritom obaja človekovia prímajú novú informáciu, tak sa dá hovoriť o láske. Proces Láska ako slovo dať. Čo sa dáva? Dáva sa informácia kľúčová pre iného človeka. Informácia, ktorá ho donúti sa zamyslieť nad životom dovtedy, nad koncepciou, nad chápaním sveta okolo.
Možno by sa to dalo aj nazvať procesom autosynchronizácie informačných polí dvoch človekov. Autosynchronizácia v slova zmysle, kedy si obe strany vymieňajú životne dôležité informaácie potrebné pre posun dopredu. Informácie nemusia byť len charakteru slova. Informácia môže byť aj v tvare činu, reakcie.
Takto aj vzniká otázka, či je láska proces riadený, a keď tak kým je riadený. Nuž možno je riadený, riadený hiararchicky vyšším riadením (možno noosféra...)
jardob
Člen personálu
Áno, takto nejako by som k tomu pristupoval aj ja.
A poučenie z toho možno plynie takéto:
Treba predpokladať, že každý proces je riaditeľný, a ak je to nevyhnutné, tak hľadať spôsob, ako ho riadiť. Ale treba si sakra dobre premyslieť, či naše ciele voči tomuto procesu a spôsob akým ho riadime, je v súlade so Zámerom (či naozaj smeruje k dlhodobému harmonickému rozvoju supersystému). Lebo nesprávne ciele a metódy môžu z dlhodobého hľadiska spôsobiť viac škody, ako úžitku. A našim cieľom by nemalo byť bezohľadné vytváranie chaosu, ale priestor pre harmonický rozvoj každého a všetkých. Preto pri riadení musíme hľadieť veľmi dopredu a ďalekozrivo predvídať následky (ako to robia šachisti).
jardob
Člen personálu
Počul som aj takú definíciu, že "Láska je súhrnom dokonalostí". A o dokonalosť (v riadení svojho života, i prostredia) sa môžeme všetci snažiť. Dokonalosť je poučiť sa z chýb, neopakovať ich. Dokonalosť je, keď všetko funguje tak, ako má. Dokonalosť je chápanie Zámeru a svojho poslania. Dokonalosť je vybrať zo všetkých možných riešení to najlepšie (ktoré vedie k dlhodobej harmónii supersystému).No.... a teď to nějak uchop...
Povídání moc hezké a souhlasím - taky s tím, cos napsal. Ale ... Jak to chceš uchopit a nacpat nějak do procesů?
Naposledy upravené:
Jox13
Člen
Dovoľ v jednom nesúhlasiť. Chapem, prečo si použil zaužívany obraz šachistov. no je naozaj šach tá spravna hra? začínať s myšlienkou na celok. Šach je hra o porazení súpera. O zabití kráľa. Život je presne o čom píšeš, o rozvíjaní seba a cez seba zdokonaľovani svete vôkol.
Tam by bol možno lepší primer maliara, ktorý musí začať s obrazom v mysli tak ako ho chce namaľovať. A síce môže modifikovať jemný odtieň farby nanšatách ale celkový obraz to nezmení...
s ostatným suhlasím a doplním, že to rozoznanie je to stále a stále dokola omieľané al-furkam, teda rozlíšenie. Čím lepšie, tým menej chýb vzhľadom na budúci budúci stav
jardob
Člen personálu
Súhlas, aj keď na druhú stranu viem, ako uznávaš klasické ľudové rozprávky, a tam sa zabíjaniu zla nebránia. Hrdina vždy zabije zlého draka alebo strigu. Niekedy, ak sa dá, tak predstaviteľa zla iba zbavia jeho sily/moci.
V živote to funguje tak, že ak človek vidí problém ešte v štádiu otvorenej možnosti, otvoreného okna overtona a rieši to, tak na toto riešenie potrebuje len minimum sily, a dá sa to riešiť veľmi šetrnými konzervatívnymi metódami.
No väčšinou to býva tak, že ľudia problémy v takto skorom štádiu neriešia, ale zanedbajú ich, a volajú o pomoc, keď "už celý dom je v plameňoch", "keď celé telo napadla choroba a gniavi ho"... Na riešenie toho istého problému v takomto neskorom štádiu je treba vynaložiť oveľa viac energie, a väčšinou už to nejde bez drastických metód.
Ak celé telo napadnú baktérie a premení sa to na masívny zápal (otrava krvi), tak už konzervatívne metódy nepomôžu. Treba nasadiť silné antibiotiká, ktoré ZABIJU väčšinu škodlivých baktérii v tele, čím sa ich počet zníži na takú úroveň, s ktorou už telo bude vedieť bojovať.
Keď zlo ovládne spoločnosť na 90 percent vo všetkých sférach spoločnosti, tak "homeopatiká" tu tiež veľmi nepomôžu. A bude to o to horšie, ak v dôsledku propagácie antihodnôt degraduje aj obyvateľstvo. Tam už veľmi ani nemá zmysel robiť drastické zmeny kádrov v štátnych štruktúrach, veď pre koho, keď väčšina obyvateľov zdegradovala rovnako ako "elity"?! Zdegradované obyvateľstvo by spravodlivú spoločnosť vnímalo ako väzenie národov.
Ak je obyvateľstvo z väčšej časti zdegradované, treba ho nechať si svoju amorálnosť a jej následky vyžrať, až samo zatúži po spravodlivosti. Samo musí zmúdrieť a zistiť, čo naozaj chce, čo má skutočnú cenu. A keď bude dostatočné (kritické) množstvo mravných ľudí v spoločnosti, vtedy možno spustiť reťazovú reakciu vykopnutia starých kádrov z kresiel a zmeny spoločenského systému. Podľa možnosti mierovou cestou. Kto sa z "elít" bude kajať a zmúdrie, môže ostať bez trestu. Možno aj vo funkcii. Kto sa kajať nebude a bude mať "za ušami", ten pôjde do basy.
Tých najsvedomitejších ľudí treba pretláčať do tých najzodpovednejších funkcií (gen. prokurátor; sudcovia krajských súdov a najvyššieho súdu; šéf rozviedky; šéfovia polície; vojenské generality; primátori, ministri atď.) Práve oni sa vysporiadajú s tými darebákmi, až príde správny čas.
Naposledy upravené:
Jox13
Člen
Juj sme sa nepochopili.
Sachista nemá obraz konečneho stavu. On analyzuje a reaguje a na zaklade toho upravuje videnie. No ak sú rovnako zdatni superi neda sa povedat, ze konecny stav bude, ze na doske budu dve kráľovne, cierny kôn biele veze a 7 pesiakov, ked kraľ dostane mat.
Maliar maľuje obraz s pochopením toho, ako vyzera celkový obraz, kompozícia a následne sa dostava ku jednotlivym fragmentom a detialom.
No celkovy obraz na konci na obraze vznikne s pôvodného obrazu v hlave maliara. U sachostu je to reakcia a strategia no bez pochopenia obrazu celkoveho konečného stavu....
To som tym myslel
jardob
Člen personálu
Jasne. Už chápem, čo si chcel povedať
Lin
Člen
Může být. Nemám nic proti tomu.
Jen jsme opět u abstraktního pojmu = dokonalost.
Každý si bude představovat podle sebe, protože pro každého znamená dokonalost něco naprosto jiného. I když tam specifikuješ, že jde o chápání Záměru a poslání, ale i tady se to hodně těžce uchopuje - natož vměstnává do nějakých pravidel.
Zaujala mě odpověď "sítě" na Michaelin dotaz:
"Láska může podporovat empatické porozumění, spolupráci a péči mezi prvky systému, což napomáhá udržování stability..."
Což je výkon... to si myslím a souhlasím s tím.
Pro náš účel = řízení procesů - by možná bylo jednodušší mluvit o harmonii a ne o Lásce. Jednak docílit harmonie je také tématem Lásky, ale hlavně pojmem harmonie nevneseme do tématu ještě větší zmatek.
Jinak - abstraktní pojmy jsou vždy spojené s představivostí a emocemi, s osobním přístupem, zkušenostmi... Prostě hodně těžko se o nich diskutuje a je nejspíš nemožné je navléknout do nějakých "obecných šatů".
Výše tam padla otázka, zda je Láska řiditelný proces. Myslím si, že je - nebo aspoň z části - ale neumím vysvětlit proč.
Dám mierne odlišný pohľad k diskutovanej láske.
Láska nie je niečo, ku čomu treba smerovať. Láska je stav, od ktorého sa treba odvíjať, presnejšie, od ktorého treba kresliť dokonalosť. Aj ked život v behu je popretkávany láskou, ale my k nej nebežíme, my sa od nej odvíjame a to, v akom momentálnom súlade s ňou sme, to určuje naše smerovanie ku kreslenej dokonalosti.
ps: Proste tvorba ide, beží, ale láska je tu stále a náš súlad s ňou určuje to kým sme a čo tvoríme. Láska je dar, ktorý sa nedá uchopiť, len pochopiť.
Tak nejak. Ono dokonalosť je oporný smerový bod, zorné pole, horizont plánovania atď. To je obraz, ku ktorému sa chce človek vydať.
Z pohľadu, že človek sa učí ľúbit a tým vlastne smeruje k vyšsej kvalite lásky, to by odpovedalo, ale myslím si, že to nie celkom vystihuje podstatu lásky.
Láska nie je niečo, ku čomu treba smerovať. Láska je stav, od ktorého sa treba odvíjať, presnejšie, od ktorého treba kresliť dokonalosť. Aj ked život v behu je popretkávany láskou, ale my k nej nebežíme, my sa od nej odvíjame a to, v akom momentálnom súlade s ňou sme, to určuje naše smerovanie ku kreslenej dokonalosti.
Áno, clovek sa uci "riadit" lasku, ale nie je to riadenie smerovania, ale riadenie svojho počiatku, od ktorého sa smerovanie odvíja.
ps: Proste tvorba ide, beží, ale láska je tu stále a náš súlad s ňou určuje to kým sme a čo tvoríme. Láska je dar, ktorý sa nedá uchopiť, len pochopiť.
jardob
Člen personálu
Plne súhlasím. Láska je transcendentný pojem. Poznáme ju len čiastočne, tak ako Boha. Preto ju nemôžeme zaradiť do "matematiky riadenia", kde sa vyžaduje presnosť a úplnosť. A láska pre nás vždy ostane sčasti neznámou.Pro náš účel = řízení procesů - by možná bylo jednodušší mluvit o harmonii a ne o Lásce. Jednak docílit harmonie je také tématem Lásky, ale hlavně pojmem harmonie nevneseme do tématu ještě větší zmatek.
Ale o dlhodobú harmóniu a harmonický rozvoj sa usilovať môžeme. A myslím si, že je to veľmi rozumný cieľ, prospešný pre supersystém. A harmonia nie je abstraktný pojem. Je to minimalizovanie nesúladov. Je to hľadanie win-win spolupráce medzi všetkými prvkami, vrátane živých prvkov prostredia. (To jest nielen harmónia medzi ľuďmi, ale aj medzi ľuďmi a prírodou).
Jox13
Člen
ok, vsetci píšete, čo vsetko laska je. Laska je dar, laska je dokonalost. Ale čo je to? Ako to popíšete? Ako vysvwtlíte dieťaťu, čo je to slovo Láska a obraz za tým?
jardob
Člen personálu
Skôr mi niečo hovorí, že to láska riadi nás. Láska má svoj vlastný svetonázor, svoju diktatúru svedomia. Občas sa škriepia láska a rozum. To záleží od toho, nakoľko je človek ovládaný "duchom lásky". Len prečo sa potom hovorí: "Láska je slepá?!" Ak sme posadnutí niečím, čo nás oslepuje a vedie do problémov, je to naozaj láska?
Naposledy upravené:
jardob
Člen personálu
Dieťaťu by som povedal: "Láska, to je mamička a otecko, ktorí ľúbia svoje dieťa. A je to aj dieťa, ktoré ľúbi svoju mamičku a otecka". To je celkom jasný obrázok a deti ho veľmi často kreslia.