Debaty o politike na Slovensku

[tondo]

Prečo sa bez justično-bezpečnostnej reformy nepohneme ďalej - Spoločenské reformy - Blog - Pravda

V predchádzajúcich textoch v tejto rubrike sme sa dotkli otázky, ako komunikovať spoločenské reformy bez zbytočnej polarizácie a prečo je dôležité uvažovať

tondo.blog.pravda.sk

 

[tondo]

Európa na rázcestí: prečo výmena ľudí nestačí a prečo treba hovoriť o systéme - Hlavné správy - Blog

Európska únia vznikla ako mierový projekt.Ako odpoveď na vojny, ktoré Európu v minulosti ničili, a ako pokus nahradiť silu pravidlami a konflikt spoluprácou. Tento základ je legitímny a stále platný. Problém dnešnej Európy však neleží v jej pôvodnej myšlienke, ale v tom, že jej spôsob riadenia...

blog.hlavnespravy.sk

Keď sa spravodlivosť bojí rozhodnúť - Spoločenské reformy - Blog - Pravda

V diskusiách o stave spravodlivosti sa často hovorí o prieťahoch, o zlyhaniach či o strate dôvery verejnosti. Menej často sa však hovorí o hlbšej príčine tohto

tondo.blog.pravda.sk

 

[tibku]

Keď sa spravodlivosť bojí rozhodnúť - Spoločenské reformy - Blog - Pravda

V diskusiách o stave spravodlivosti sa často hovorí o prieťahoch, o zlyhaniach či o strate dôvery verejnosti. Menej často sa však hovorí o hlbšej príčine tohto

tondo.blog.pravda.sk

Vysoko oceňujem Tvoje aktivity v právnej oblasti. Ako vidíme z prebiehajúcich súdnych procesov, nadišiel bod "zlomu". Súčasný katastrofálny stav politického a právneho systému na Slovensku je výsledkom cieleného procesu subverzie po r. 1989 o ktorom sme tu diskutovali už dávnejšie. Proces rozkladu započal počas prvých dvoch štádií subverzie – demoralizácie a destabilizácie a ako dnes vidíme v priamom prenose, úspešne pokračuje ďalej. Zdvojenie riadiacej štruktúry právneho aj kontrolného systému, spôsobilo stratu zodpovednosti a právnej istoty. Táto duplicita (všeobecná vetva vs. špeciálna vetva v polícii, prokuratúre, súdnictve, kontrole) vytvorila v podstate "štát v štáte" a prehĺbila systémovú deformáciu. Narušila princíp jednotnosti, umožnila politickej moci hrať hru „rozdeľuj a panuj“ a namiesto spolupráce začali rozdelené zložky bojovať proti sebe. Došlo tak k premene právneho systému štátu na „právny inžiniering“ v službách oligarchie. Vzniklo prostredie pre bežného občana nečitateľné, ale pre vplyvné skupiny mimoriadne výnosné. Výsledkom sú nekonečné kompetenčné spory, až kým sa vec nepremlčí alebo "sa zabudne". Je zrejmé, že deformácia politického a právneho systému na Slovensku nie je chybou, ale logickým poprevratovým výsledkom vývoja. Politický systém založený na veľkom počte strán nenávratne stratil schopnosť efektívneho riadenia spoločnosti. Je ideálny na to, aby sa štát nedokázal brániť vonkajšiemu tlaku. Rozdrobenosť sa rovná slabosti. Malé strany sú lacnejšie na „nákup“ alebo ovplyvnenie. Domáca elita a jej nadnárodní tútori „stratili“ zodpovednosť a systém sa stal plne parazitickým. Zmena systému sa stáva nevyhnutnou. Otázkou je, či v slovenskej spoločnosti (akademickej obci alebo medzi odborníkmi) existuje aspoň zárodok sily vypracovať analýzu chýb poprevratového obdobia bez toho, aby bola okamžite „onálepkovaná“ a zničená masmédiami.​

 

[tondo]

Veď sa o to tými článkami snažím.

 

[tondo]

https://tondo.blog.pravda.sk/2026/0...-reformach-musime-najprv-na-chvilku-zastavit/ https://tondo.blog.pravda.sk/2026/01/28/prietahy-nie-su-len-chyba-su-signal/

 

[tondo]

Polycentrický svet a tichá zodpovednosť jednotlivca​

Svet, ktorý sa nám rozpadá v rukách

Ešte pred niekoľkými desaťročiami mal svet zdanlivo pevnejší tvar. Existovali štáty, inštitúcie a autority, ktoré vytvárali spoločný rámec reality. Väčšina ľudí síce nemala priamy vplyv na veľké rozhodnutia, no mala pocit, že existuje smer, poriadok a určitá predvídateľnosť.

Dnes tento pocit mizne.

Ľudia čoraz častejšie hovoria, že sa „nedá vyznať“, že „nikto nevie, čo bude“ a že „pravda závisí od toho, kto ju hovorí“. Nie je to len chaos informácií. Je to hlbšia zmena spôsobu, akým svet funguje a ako ho prežívame.

Od jedného stredu k viacerým pólom

Po skončení studenej vojny sa svet na čas usporiadal okolo jedného hlavného centra moci. Globalizácia, liberalizácia obchodu a technologický pokrok vytvárali dojem, že smer vývoja je jasný. Tento model sa však vyčerpal.

Dnes sa často hovorí o multipolárnom svete – o svete viacerých mocenských pólov. Tento pojem však opisuje len presun moci medzi štátmi. Menej už vysvetľuje, prečo sa ľudia cítia dezorientovaní aj vo vlastnom živote.

Popri multipolárnosti vzniká totiž polycentrický svet.

Polycentrický svet: keď sa realita štiepi

Polycentrický svet neznamená len viac mocných štátov. Znamená rozpad spoločného stredu významu.

Vzniká množstvo centier vplyvu:
štáty,
korporácie,
technologické platformy,
médiá,
sociálne siete,
komunity,
jednotlivci.

Dnes môže mať jeden virálny príspevok väčší dosah než rozhodnutie parlamentu. Algoritmy sociálnych sietí rozhodujú, čo uvidíme, čo nás nahnevá a čoho sa budeme báť. Umelá inteligencia zosilňuje tento proces tým, že personalizuje realitu pre každého zvlášť.

Výsledkom je svet, v ktorom každý žije v trochu inom príbehu.

Keď sa rozpadá spoločná realita

Ľudia používajú rovnaké slová, ale myslia nimi niečo iné. Sloboda, bezpečnosť, spravodlivosť či pravda prestávajú mať spoločný obsah. Vznikajú paralelné svety, ktoré sa navzájom nepočúvajú.

To vytvára napätie, únavu a hnev. Mnohí majú pocit, že sú tlačení do strán, konfliktov a postojov, s ktorými sa vnútorne nestotožňujú.

Nejde len o politiku. Tento stav preniká do rodín, pracovných kolektívov aj medzi priateľov.

Prečo sa to deje práve teraz

Jedným z hlavných dôvodov je rýchlosť. Zmeny, ktoré kedysi trvali generácie, dnes prebehnú v priebehu rokov. Technológie, globalizácia a umelá inteligencia zrýchlili tok informácií natoľko, že ľudské vedomie nestíha vytvárať stabilné orientačné body.

Ďalším dôvodom je strata dôvery v autority. Médiá, inštitúcie aj experti sú spochybňovaní. Často oprávnene, niekedy manipuláciou. Výsledkom je stav, v ktorom si každý musí hľadať pravdu sám.

Od chaosu k vnútornej miere

V polycentrickom svete sa zodpovednosť nedá delegovať len „nahor“. Každý jednotlivec sa stáva aktívnym uzlom siete.

Každým zdieľaním,
každým komentárom,
každým kliknutím
spoluvytvárame prostredie, v ktorom žijeme.

Preto vzniká potreba novej etiky – nie ako súboru pravidiel, ale ako vnútornej miery.

Základná veta tejto etiky znie:
môžem sa mýliť.

Nie ako slabosť, ale ako ochrana pred fanatizmom. Človek, ktorý si pripúšťa omyl, je menej ovládateľný strachom a hnevom.

Byť uzlom, nie zbraňou

V sieťovom svete môže každý z nás zosilňovať konflikty alebo tlmiť napätie. Nejde o pasivitu. Ide o vedomé rozhodnutie nebyť nástrojom cudzích vojen – informačných, kultúrnych ani politických.

Nie všetko treba komentovať.
Nie všetko treba zdieľať.
Nie každý konflikt je náš.

Vojny ako dôsledok, nie osud

Rastúce konflikty vo svete nie sú nevyhnutné. Sú dôsledkom fragmentácie reality, straty dôvery a neschopnosti porozumieť perspektíve druhého.

V polycentrickom svete sa konflikty šíria rýchlejšie – nie vždy zbraňami, ale príbehmi, obrazmi a emóciami. Strach je nákazlivejší než pokoj.

Záver: Svet bez stredu potrebuje vedomých ľudí

Polycentrický svet je rizikový, ale otvorený. Nevyžaduje slepú poslušnosť, ale vnútornú stabilitu.

Budúcnosť nebude určená jedným lídrom ani jednou technológiou. Bude výsledkom množstva tichých, každodenných rozhodnutí.

Aj tých našich.

 

[Hpkjn]

"DEFINITÍVNY KONIEC ZNÁMEJ FIRMY! Začína prepúšťanie" tu

Vsetko musime sprivatizovat (rozkradnut), lebo stat je predsa 'spatny vlastnik', potom to u nas zapadny dobrodinec starostlivo znici, a bude sa vsetko dovazat ako v bananovom state. Tu sa uz iba pripravia sklady na urodnych poliach a pracu dostanu ovecky v state naseho panicka. A este pracu dostanu kamionisti, aby zasierali nase 2 prudove dialnice, kde vacsinou uz jazdite v lavom prude.

 

[tondo]

Pri čítaní diskusií o politike na Slovensku mám dlhodobo pocit, že sa často pohybujeme buď v rovine kritiky osôb, alebo v rovine abstraktných konceptov, ktoré sa ťažko prepájajú s konkrétnou praxou.

Skúsil som preto napísať článok, ktorý sa pozerá na slovenský politický proces z konceptuálneho hľadiska, konkrétne:
– na programové vyhlásenie vlády ako riadiaci dokument bez spätných väzieb,
– na skrátené legislatívne konanie ako systémový symptóm, nie náhodu,
– a na problém zodpovednosti moci v polycentrickom prostredí, kde sa riadenie rozplýva.

Článok nie je útokom na konkrétnu vládu ani straníckym postojom. Je to pokus pomenovať chýbajúce poistky riadenia a otvoriť diskusiu, či je dnešný systém ešte schopný niesť zodpovednosť za vlastné rozhodnutia.

Zaujímalo by ma, ako sa na tieto úvahy pozeráte z pohľadu KSB:
– či sú navrhované mechanizmy v súlade s konceptom riadenia,
– a či vidíte v slovenskom prostredí vôbec priestor na návrat spätnej väzby medzi programom, rozhodovaním a dôsledkami.

Link na článok: https://blog.hlavnespravy.sk/38918/programove-vyhlasenie-vlady-slub-bez-nasledkov/

 

[Popolvár]

či je dnešný systém ešte schopný niesť zodpovednosť za vlastné rozhodnutia.

Nie je, pretože je postavený na hlavu. My volíme poslancov na základe programu strán, a nie vládu. Vládni činitelia sú spravidla vrcholoví predstavitelia parlamentných strán a poslanci parlamentu sú hierarchicky v daných stranách nižšie. Vláda a parlament sú na štyri roky. Aká je pravdepodobnosť, že poslanec počas 4 rokoch bude využívať svoje zákonodárne parlamentné právo a kritizovať či odvolávať svojich straníckych šéfov z vládnych funkcií, a tí mu to cez stranícke štruktúry a svoje postavenie v stranách následne nedajú vyžrať? Nulová…
A aj keď takéto pokusy boli, tak takíto poslanci boli vylúčení najprv z poslaneckých klubov a následne sj zo strany.
Piliere moci a ich hierarchia je len mýtus na papieri. V praxi je to o sponzoroch a donoroch parlamentných strán a ich bábkach v podobe straníckych špičiek, pretože politika je koncentrovaný výraz ekonomiky (v dnešnej dobe v rukách oligarchie a korporátov). V súvislosti s týmto je tu jav, kedy sa stranícke špičky snažia cez rôzne mechanizmy dostať k ekonomickej moci, a tak byť sami sebe sponzorom/donorom i recipientom, čo im zabezpečuje určitú autonómnosť v rozhodovaní (toto už dávno pochopil V.Orbán, jeden z najbohatších mužov Maďarska, a preto je tak dlho kontinuálne pri moci).
Preto tebou navrhované opatrenia sú len pokusmi o opravu fasády rúcajúcej sa budovy.

 

[tondo]

Nie je, pretože je postavený na hlavu. My volíme poslancov na základe programu strán, a nie vládu. Vládni činitelia sú spravidla vrcholoví predstavitelia parlamentných strán a poslanci parlamentu sú hierarchicky v daných stranách nižšie. Vláda a parlament sú na štyri roky. Aká je pravdepodobnosť, že poslanec počas 4 rokoch bude využívať svoje zákonodárne parlamentné právo a kritizovať či odvolávať svojich straníckych šéfov z vládnych funkcií, a tí mu to cez stranícke štruktúry a svoje postavenie v stranách následne nedajú vyžrať? Nulová…
A aj keď takéto pokusy boli, tak takíto poslanci boli vylúčení najprv z poslaneckých klubov a následne sj zo strany.
Piliere moci a ich hierarchia je len mýtus na papieri. V praxi je to o sponzoroch a donoroch parlamentných strán a ich bábkach v podobe straníckych špičiek, pretože politika je koncentrovaný výraz ekonomiky (v dnešnej dobe v rukách oligarchie a korporátov). V súvislosti s týmto je tu jav, kedy sa stranícke špičky snažia cez rôzne mechanizmy dostať k ekonomickej moci, a tak byť sami sebe sponzorom/donorom i recipientom, čo im zabezpečuje určitú autonómnosť v rozhodovaní (toto už dávno pochopil V.Orbán, jeden z najbohatších mužov Maďarska, a preto je tak dlho kontinuálne pri moci).
Preto tebou navrhované opatrenia sú len pokusmi o opravu fasády rúcajúcej sa budovy.

Samozrejme, že máš pravdu a nie je to len Orbán, ale aj iní (napr. aj Putin). Na Slovensku začína jedna strana, ktorá môže tento neduh pretrhnúť, keď zistíme, že to naozaj myslí vážne a urobí to, čo avizuje. V takom prípade bude dobre sa zamyslieť, či použiť všetky skúsenosti a poznatky z riadenia, na chvíľku zabudnúť na vnútorné egá a všetci priložiť ruky k dielu a pomôcť "zdola" všetkým, čím môžeme, aby takýto subjekt mohol svoj program v praxi realizovať a najlepšie bez rušivého elementu v koalícii. Myslím si, že know-how k tomu máme a aspoň za mňa, cítim príležitosť, ktorá sa nemusí opakovať veľmi dlhé obdobie. To nie je propagácia nikoho z mojej strany, len sa zamýšľam, či všetci členovia na tomto fóre cítia to isté, čo ja, že okno príležitostí sa otvorilo a zavrie sa na veľmi dlho v najbližších voľbách a teda máme na to rok a niečo.

 

[SLAV_jan_in]

Na Slovensku začína jedna strana, ktorá môže tento neduh pretrhnúť, keď zistíme, že to naozaj myslí vážne a urobí to, čo avizuje.

Dovoľ mi otázku, bez toho, aby som sa venoval zvyšku tvojho textu.
Aké má táto strana pozadie? A pýtam sa preto, že to môže úplne znegovať to, s čím "ide von".
Verím, že si plne uvedomuješ, že každá strana bez výnimky, podlieha systému davo-elitárnej moci. Takže nemá šancu vyhnúť sa tomu, čomu sa nevyhli ani iné strany s veľkými ideálmi, a prakticky každá z nich dopadla spôsobom: "Chceli sme to urobiť ako najlepšie sa dalo, ale dopadlo to ako vždy."
A k mojej otázke ešte pripomínam, že r. 2027 nie je čas na experimenty. Pretože na mrkvičku rýchlej zmeny k lepšiemu sa veľmi rýchlo chytí hocikto, ale to sľuboval aj majdan v Kyjeve, a výsledkom bola obrovská priepastná zmena k horšiemu.

 

[jardob]

Samozrejme, že máš pravdu a nie je to len Orbán, ale aj iní (napr. aj Putin). Na Slovensku začína jedna strana, ktorá môže tento neduh pretrhnúť, keď zistíme, že to naozaj myslí vážne a urobí to, čo avizuje. V takom prípade bude dobre sa zamyslieť, či použiť všetky skúsenosti a poznatky z riadenia, na chvíľku zabudnúť na vnútorné egá a všetci priložiť ruky k dielu a pomôcť "zdola" všetkým, čím môžeme, aby takýto subjekt mohol svoj program v praxi realizovať a najlepšie bez rušivého elementu v koalícii. Myslím si, že know-how k tomu máme a aspoň za mňa, cítim príležitosť, ktorá sa nemusí opakovať veľmi dlhé obdobie. To nie je propagácia nikoho z mojej strany, len sa zamýšľam, či všetci členovia na tomto fóre cítia to isté, čo ja, že okno príležitostí sa otvorilo a zavrie sa na veľmi dlho v najbližších voľbách a teda máme na to rok a niečo.

Pre mňa konceptuálne zodpovedne je prípustná len taká alternatívna strana, ktorá je ochotná spolupracovať s najväčšími stranami dnešnej koalície. Najmä so Smerom. Pretože len v takom prípade nedôjde k triešteniu síl.
Veď sa pozri na to realisticky, bez emocii: je viacmenej isté, že vo voľbách 2027 budú mať nad 8 percent strany ako Smer, Hlas, Republika... Úplne nová strana, ktorú ľudia ešte nepoznajú, bude mať šťastie, ak sa jej podarí prekonať 5% hranicu. A čo sa stane, ak sa líder takejto strany bude dištancovať od SMERU? No stane sa to, že oslabí dnešné koaličné strany, znemožní vznik koalície (pretože niekomu musel svoje percentá odobrať), a vďaka tomu umožní príchod PS a kumpánov k moci.

Alebo chce niekto povedať, že to takto nefunguje? Že nejakým zázrakom dosiahne nová strana 35% a zloží jednofarebnú vládu?

Čo je pravdepodobnejšie, že sa stane? Čo je zrelé konceptuálne uvažovanie, a čo lietanie v oblakoch? (Nech je dnešná koalícia akokoľvek nevyhovujúca, tak stále je to pre Slovensko a ľudí lepšia varianta, než PS and co. Jedine Harabín by bol schopný povedať, že medzi touto koalíciou a PS nie je rozdiel, ale to by bola lož. Rozdiel a dopad na Slovensko je stále obrovský.)

 

[tondo]

Dovoľ mi otázku, bez toho, aby som sa venoval zvyšku tvojho textu.
Aké má táto strana pozadie? A pýtam sa preto, že to môže úplne znegovať to, s čím "ide von".
Verím, že si plne uvedomuješ, že každá strana bez výnimky, podlieha systému davo-elitárnej moci. Takže nemá šancu vyhnúť sa tomu, čomu sa nevyhli ani iné strany s veľkými ideálmi, a prakticky každá z nich dopadla spôsobom: "Chceli sme to urobiť ako najlepšie sa dalo, ale dopadlo to ako vždy."
A k mojej otázke ešte pripomínam, že r. 2027 nie je čas na experimenty. Pretože na mrkvičku rýchlej zmeny k lepšiemu sa veľmi rýchlo chytí hocikto, ale to sľuboval aj majdan v Kyjeve, a výsledkom bola obrovská priepastná zmena k horšiemu.

Som si vedomý všetkých nástrah a aj tak cez to všetko mám pozitívnu intuíciu a som pomerne dosť presvedčený, že sa to dá "ukočírovať" a tiež cítim, že keď sa to neurobí v otvorenom okne príležitostí, ktoré sa práve otvorilo, tak mnoho ľudí to môže v budúcnosti už len ľutovať, samozrejme nie však všetci, ktorým vyhovuje status quo. Chce to ale systematickú a veľmi koordinovanú prácu tých, ktorý by sa do toho zapojili. Jedno menšie okno príležitostí bolo v roku 2001, potom v roku 2011, no nepodarilo sa to a výsledok vidíme a zažívame na vlastnej koži, tak si myslím, že toto okno by sme nemali zmeškať zvlášť, keď veľmi málo ľudí vôbec vie, že čo je to polycentrizmus. Multipolarita sa totiž nerovná sa polycentrizmus, aj keď to väčšinu zvádza uvažovať týmto smerom a to môže byť naša výhoda a aj špičkové nástroje k tomu máme, ktoré v rokoch 2001 a 2011 neboli a nie sú to peniaze.

 

[Popolvár]

je viacmenej isté, že vo voľbách 2027 budú mať nad 8 percent strany ako Smer, Hlas, Republika... Úplne nová strana, ktorú ľudia ešte nepoznajú, bude mať šťastie, ak sa jej podarí prekonať 5% hranicu

to nie je vôbec isté, pretože volebné výsledky sa vo veľkej miete ovplyvňujú a upravujú želaným smerom. Voľby viac-menej dopadnú tak, ako je dohodnuté v zákulisí…

 

[tondo]

Okrem niekoľkých desiatok tvárí, ktoré sú verejnosti neustále už takmer tridsať rokov na očiach, teraz mám na mysli politikov, existuje armáda pre bežných ľudí neznámych kádrov, ktoré v skutočnosti ovládajú tento štát. Títo neviditeľní anonymní b*****di ktorých sú desiatky tisíc, mimo oči a vedomia verejnosti, prelezení do všetkých štruktúr štátu, v skutočnosti totálne ovládajú spoločnosť, včera slúžili Amerike, dnes Bruselu ,pozajtra po otočení kormidlom komu ??? Ľahko ich poznáte, lebo môžete dať b*****dovi titul aj generálsku uniformu, môžete ho vymenovať za ministra, dokonca arcibiskupa, ale s charizmou, vkusom a taktom sa môžete len narodiť, to môže vzísť len z generacií v procese prirodzeného výberu. Ako môže existovať prirodzený výber tam, kde chamraď zakazuje hovoriť pravdu, kde si chamraď vyárendovala monopol na pravdu a rozhodovanie?

Preto sa vám zdá absurdné, keď z vlastnej každodennej skúsenosti viete, že väčšina národa má nejaké predstavy o hodnotách, o riadení vecí verejných, a pritom nejakým tajným riadením veci idú úplne opačným smerom ako by sme si v skutočnosti želali.
Kto z vás vie povedať meno, pozná tvár človeka, ludí, systematicky pracujúcich na zavedení digitálnej meny?
Koľko percent ľudí na Slovensku by za normálnych okolností vôbec rozmýšľalo na tým, že sa máme aktívne zapájať do vojny na Ukrajine, že ich máme vyzbrojovať?
Kto z nás je natoľko blbý, že verí, že Putin má ambíciu zmocniť sa Slovenská? Načo by mu bol ten nekonečný bordel? Ukrajinci vraj bojujú aj za nás!!!!!
Kde je inštitúcia, kde môžem poslať žiadosť o to, aby Ukrajinci za mňa nebojovali?
Kto z vás by pri zdravých zmysloch vôbec pomyslel, že on je za zrušenie
hotovosti a zavedenie digitálnej meny? Prečo, za akým účelom?
Kto z vás sa niekedy zobudil s myšlienkou, že túži, že je potrebné doviezť do Európy milióny ľudí z Afriky?
Kto z vás, ktorí máte rodinu a deti, zaspával niekedy s túžbou, aby zajtra vašim deťom v škole nejaký degenerát rozprával o sexuálnych zvrátenostiach?
Kto z vás sa neodvracia s pocitom hnusu a rozhorčenia od toho, čo táto chamraď dnes nazýva umením? Chcú vraj oddeliť cirkvi od štátu. Ja súhlasím, len v jednom ťahu treba oddeliť aj "umenie" od štátu - nech si to dobrovoľne platia tí, čo tú zhovadilosť za umenie pokladajú.
(Vedeli ste o tom, že v USA alebo v Kanade nemajú ministerstvo kultúry? Nikomu to nechýba. Pritom vy sami obdivujete a každodenné konzumujete výsledky tvorivosti a etických umelcov v najrôznejších oblastiach.)
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, kto je pôvodcom takýchto zhovadilostí, kto má právo nám vnucovať jeho zvrátenú agendu? Videli ste niekedy ktorékoľvek z týchto anonymných parazitov vyjsť na verejnosť a povedať: Áno, to som ja ja sa živím zavádzaním agendy na systematické ničenie všetkého, všetkých hodnôt ľudskosti, pokroku, ušľachtilosti, všetkého, čo je vznešené a ľudské, tvorivé, povznášajúce, ja za peniaze od Soroša a jemu podobných, k***ím svet. Sú zalezení v dierach, parazitujú a ticho ničia..

No vidíte, myslíme si, že žijeme v demokracii za ktorú by sme snáď jeden druhého pozabijali, že si sami riadime svoje záležitosti, pritom naša sloboda spočíva v tom, že môžeme nanajvýš v referende rozhodnúť o tom, či verejné WC bude v Nitre na začiatku alebo na konci pešej zóny.
Čokoľvek dôležitejšie od toho je mimo nášho dosahu....

Čo na to povedať? Skús sa ukľudniť, popremýšľať, dať si pauzu a ešte raz sa zamyslieť, o čom je toto fórum. A potom s kľudnou hlavou a rozvážnymi myšlienkami sa vráť späť a budeš vítaný, keď chceš priložiť ruku k dielu, aby to nebolo tak, z čoho si tak veľmi frustrovaný drahý priateľu.

 

[jardob]

to nie je vôbec isté, pretože volebné výsledky sa vo veľkej miete ovplyvňujú a upravujú želaným smerom. Voľby viac-menej dopadnú tak, ako je dohodnuté v zákulisí…

Naozaj veríš tomu, že celkom neznáma strana bude mať na prvý šup taký závratný výsledok, že zloží jednofarebnú vládu? (Keďže Z. nechce spolupracovať so Smerom). Komu z domácich alebo zahraničných oligarchov by to vyhovovalo, aby k tomu dopomáhal? A keď o výsledkoch rozhoduje zákulisie, tak prečo si myslíš, že má "na just" šancu uspieť Z ?

 

[SLAV_jan_in]

Som si vedomý všetkých nástrah a aj tak cez to všetko mám pozitívnu intuíciu a som pomerne dosť presvedčený, že sa to dá "ukočírovať" a tiež cítim, že keď sa to neurobí v otvorenom okne príležitostí, ktoré sa práve otvorilo, tak mnoho ľudí to môže v budúcnosti už len ľutovať, samozrejme nie však všetci, ktorým vyhovuje status quo. Chce to ale systematickú a veľmi koordinovanú prácu tých, ktorý by sa do toho zapojili. Jedno menšie okno príležitostí bolo v roku 2001, potom v roku 2011, no nepodarilo sa to a výsledok vidíme a zažívame na vlastnej koži, tak si myslím, že toto okno by sme nemali zmeškať zvlášť, keď veľmi málo ľudí vôbec vie, že čo je to polycentrizmus. Multipolarita sa totiž nerovná sa polycentrizmus, aj keď to väčšinu zvádza uvažovať týmto smerom a to môže byť naša výhoda a aj špičkové nástroje k tomu máme, ktoré v rokoch 2001 a 2011 neboli a nie sú to peniaze.

No dobre. V názore sme zajedno s @jardob -om, že akákoľvek strana, ktorá ide týmto SMERom, musí byť schopná spolupráce so SMERom. Jeho názor je napísaný o kúsok vyššie. Inak totiž hrozí vláda PS = zánik SR ... a každá strana, ktorá odmieta kontinuálne naviazať na prácu SMERu, ktorá nemá dostatok kádrov ani väčšie skúsenosti a podporu "neviditeľných" zložiek riadenia, robí iba to, že pracuje proti nám všetkým pod pláštikom spomínanej mrkvičky zmeny k lepšiemu.

Preto mám na teba ďalšiu otázu:
"Ako sa táto strana stavia k stranám súčasnej koalície (predovšetkým k SMERu a k Ficovi?"

Lebo intuícia síce môže ukazovať cestu, ale často vedie aj cez mínové polia, krv, slzy a pot. Mať intuíciu neznamená, že sa vyhneš všetkým nástrahám, často tvoja intuícia práve testuje aj to, či si schopný preVERIŤ (vo) svoje schopnosti. A tu nejde len o teba. Ide o kolektív - celok. O celonárodný príbeh.

A nakoniec by som sa rád dotkol znova suverenizácie. Naša suverenizácia nie je taká, ako suverenizácia ruská. Môžeme povedať "bohužiaľ" (pretože to nie je cesta rýchla a do značnej miery závisí od nedostatku zdrojov) ale aj "bohuvďaka" (lebo si ju nebudeme musieť vybojovať ako Rusko, pretože na to nemáme ani zdroje, ani postavenie a hlavne nemáme na to ANI ODVAHU, čo sme ukázali pri kolektívnom testovaní špajdlou hromadným ohýbaním kolien pred stachom zo straty peňazí = kto hádže flintu do žita pred finančným nepohodlím, oveľa skôr ju zahodí pred namiereným samopalom). Oné "bohužiaľ/bohuvďaka" sa dá ale aj vymeniť. Ak sa dáme nesprávnou, pre nás neurčenou cestou. Vtedy budeme chvíľu velebiť jej začiatko a "bohuďakovať", kým následne táto cesta nás vovedie do krvavého zavŕšenia našej existencie "bohužiaľ". Zameniť si tieto dva princípy je pomerne jednoduché, pokiaľ si nedá človek pozor a neodlíši silu svojej túžby od reálnej sily svojich svalov = precení svoje schonposti. A keď píšem "svoje" myslím tým personifikovaný národ slovenský a hovorím nie o tvocih, nie o mojich túžbach a schopnostiach, ale o kolektívnom výsledku celonárodných túžob a o kolektívnom výsledku celonárodných schopností.

 

[SLAV_jan_in]

Naozaj veríš tomu, že celkom neznáma strana bude mať na prvý šup taký závratný výsledok, že zloží jednofarebnú vládu? (Keďže Z. nechce spolupracovať so Smerom). Komu z domácich alebo zahraničných oligarchov by to vyhovovalo, aby k tomu dopomáhal? A keď o výsledkoch rozhoduje zákulisie, tak prečo si myslíš, že má "na just" šancu uspieť Z ?

Zrejme je načase, aby som zverejnil svoju ďalší príspevok týkajúci sa NEvýsledku volieb 2027. Pracujem na tom. Lebo konfrontácia názorov je najlepšia vtedy, keď môžeš v ucelenej podobe niečo niekomu predložiť, aby to vzal do úvahy, ak nad tým ešte nemyslel.

 

[SLAV_jan_in]

to nie je vôbec isté, pretože volebné výsledky sa vo veľkej miete ovplyvňujú a upravujú želaným smerom. Voľby viac-menej dopadnú tak, ako je dohodnuté v zákulisí…

To je, samozrejme, pravda, ale keď bude masová štatistika voľby SMERu poviem príklad 50 %, nemôžu ju upraviť na 30. A preto jedinú páku, ktorú ako ľudia v ruke máme, je rozhodnúť sa správne a masovo zahlasovať za našu budúcnosť. Vytvoriť takú hlasovaciu štatistiku, ktorá preští aspoň čiastočne očakávania tých, ktorí svojimi manipulatívnymi technikami budú vtesnávať výsledky do svojich predstáv.

 

[tondo]

Naozaj veríš tomu, že celkom neznáma strana bude mať na prvý šup taký závratný výsledok, že zloží jednofarebnú vládu? (Keďže Z. nechce spolupracovať so Smerom). Komu z domácich alebo zahraničných oligarchov by to vyhovovalo, aby k tomu dopomáhal? A keď o výsledkoch rozhoduje zákulisie, tak prečo si myslíš, že má "na just" šancu uspieť Z ?

Nehnevaj sa priateľu, ale toto z taktických dôvodov nemôžem rozoberať, že či je to možné alebo nemožné. K tomu poviem len toľko, že v živote občas platí aj "prúpovídka", že "zázraky na počkanie a nemožné do troch dní" a ešte "neexistujú veci nemožné, len veci nepoznané".