Ferry
Člen
Reagujem na konverzáciu z témy Vhodné dětské knihy a filmy,
Tiež som sa už dávnejšie nad tým zamýšľal až kým Lev Klikov k tomu nedal ťahák. Povedal, že starý rodičia si stále rozumejú s vnúčatami ale s vlastnými deťami si tak veľmi dobre nerozumejú. Podobne dospievajúce deti veľa krát dedka babku budú počúvať, ale vlastných rodičov nie. Prečo tak?
A tu je na rade vyhodnotenie procesu výchovy. Výchova rodičov závisí od ich svetonázoru. Málokedy rodičia majú v rokoch výchovy detí dostatočý rozhľad. Konecpciu ešte neprehodnotili. Tak proste vychovávajú ako aj ich vychovávali. Lenže tu je pes zakopaný .... človek si má najprv dať do poriadku vlastný svetonázor a až potom ho posúvať ďalšej generácii. Čo sa samozrejme málo kedy dá vidieť u rodičov. Taká je tupá kultúra výchovy v dnešnej spoločnosti.
Poznám rodinu, kde je svetonázor rodičov dosť chabý. Vlastne oni ani nemajú svetonázor. Tvária sa ako kresťania, ale kresťanstvom vôbec nežijú. To že idú do kostola, neznamená, že sú kresťania. Z kostola si málokedy dačo odnesú, kedže dneska v kostole len teologické bájky drístajú. A tak príde na deti. Deti vidia ako sa rodičia hádajú a stále dokola o tom istom. A teraz sa dieťa začne pýtať, "Prečo sa rodičia hádajú?" A odpoveď na svoju otázku akosi nenachádza. Spýta sa rodičov, jeden z nich odpovie "bo tvoja mama je taka a taka plana", druhý rodič samozrejme nakydá na prvého a NIČ dieťaťu nevysvetlia. Ale dieťa ešte nemá pokrivený charakter a vnímanie sveta, ono vidí, že niečo je zle. A tak dieťa hľadá odpovede na svoje otázky niekde inde. Keď zablúdi na internet, tak môže nájsť kopu klamov. Keď zablúdi k susedom tak tam nájde kade čo. Ale starý rodičia, tí už majú dač odžité, tí by mali vedieť. A veľa krát sa potom stane, že práve u starých rodičov dieťa nájde oporu.
Keď som ja bol malý, tak som veľa času strávil práve u starých rodičov, tí vedeli veľa. Oveľa viac, než ich deti sa boli schopné naučiť. Vedeli mi odpovedať na veľa otázok týkajúcich sa koncepcie, ideológie. Jasné, že to nevysvetľovali slovami KSB (ani nikoho nežiadam aby používal len terminológiu KSB) ale svojími slovami, príbehmi a podobne, mi dokázali predať potrebnú informáciu. Teraz keď rozmýšľam o starých rodičoch, tak som sa veľa krát pýtal sám seba, "Prečo sa moji rodičia NIČ nenaučili od svojích rodičov? Veď starý rodičia vedeli toľko veľa a tí moji nevedia doslova nič." Ešte aj dneska akosi neviem nájsť spoločnú reč s mojími rodičmi, pretože koncepcia a ideológia u nich je žiadna, nevyhradená, nevytvorená. Ale to nie som sám, vidím u rovesníkov podobný problém. Stále im ich rodičia nedokážu pomáhať vo svetonázorových otázkach. A to keď sa deje aj počas fázy dospievania, tak dieťa je doslovne stratené a hľadá sa niekde u LGBT alebo podobných degeneratívnzch komunitách.
Tiež veľmi zaujímavá sonda do vnímania sveta dnešných rodičov bol fakt, že niektorí otcovia doslovne nemajú vytvorený vzťah so svojími synami. Akoby ich považovali za konkurenciu. Výsledok toho je, že otecko ani po 3 rokoch odkedy si syn postavil dom, neprišiel k nemu na návštevu. Tiež počas stavania stavby mu ani raz neprišiel na pomoc. Síce mu poslal mäso z barana, svine, ale nikdy materiálna pmoc nemôže vykompenzovať prítomnosť. A tak potom má o ňom syn predstavu akú má. Ale čo to je za rodiča, ktorý takto uviazol? Veď ten rodič je totálne spoločensky dokaličený a pritom si to ani neuvedomuje? Ako sa môže správať akoby jeho syn ani neexistoval? Azda je to kvôli konfliktom z čias dospievania?
A tu sa môžeme vrátiť späť k fáze dospievania a konfliktom medzi deťmi a rodičmi. Deti veľa krát správne poukazujú na chyby rodičov ALE tí rodičia neovládajú koncepciu opravy svojich chýb a zmeny svojho správania. Oni si myslia, že meniť sa nemusia. Veľa krát ani nevedia, že niečo také ako "zmeniť sa k lepšiemu" existuje. Oni si myslia, že "Žijem ako viem a bodka. Nebude mi tu sopliak dospievajúci rozkazovať." Presne takto som sa raz dostal do konfliktu s mojím ocinkom. On chcel ešte pracovať po 18 00 ale ja už som toho mal dosť. V čom bol problém? Problém bol v miere môjho ocinka. Ja som ako dieťa chápal, že aj na prácu má existovať miera. Že pracovať od rána 7:00 do 18:00 by asi aj stačilo. Lenže môj ocinko ako biorobot mal už vtedy zapísaný program v podvedomí, že sa pracuje kým svieti slnko, do 21:00 v lete. Takže to bolo ešte tak + 3 hodiny lopatovania pri miešačke. Samozrejme, že keď som poukázal na jeho program, tak na mňa vyskočil, že som sopliak a podobne, proste biorobot. Ale je to pekný príklad toho, ako u rodičov absentuje akákoľvek forma sebavýchovy.
To že sa niekto stane rodičom neznamená, že teraz jeho deti budú presne také isté ako rodičia. To znamená, že do rodiny tvorenej Matkou a Otcom prišiel úplne cudzí človek, ktorý nie je ich majetkom (otrokom), a oni mu majú POMÁHAŤ v živote. Pomáhať neznamená, mu na silu natlačiť cudzí svetonázor, náboženstvo, pohľad na svet. Pomáhať znamená - vytvoriť také podmienky pre život aby sa dokázal jedinec sebarealizovať. V prípade, že rodič nie je schopný odpovedať na otázky dieťaťa, tak je jeho povinnosťou si naštudovať oblasť otázky a neskôr vysvetliť dieťaťu odpoveď. Koľko dnešných rodičov to dneska tak robí? Koľko tak robí u dospievajúcich detí? 5 % ? Veľmi málo. Dodnes si pametám ako som ako malé decko dostal pod stromček encyklopédiu vedy a techniky. Hrubá kniha. Podal som ju ocinkovi aby si ju pozrel. Prešiel pár strán a povedal "Šak ja už toto šisko znam". Vtedy ako dieťa som si povedal "Ako rodič stojiš sa figu, pretože nie je šanca aby si vedel všetko čo je v tej hrubej knihe obsiahnuté." A potom som sa aj ta správal k ocnikovi.
A tu sa môžeme zastaviť. Čo sa vlastne stalo? Dieťa spochybnilo rodiča ako autoritu, ako vzor, ako človeka, ktorý je schopný mu pomôcť. A to je začiatok všetkých hádok a problémov medzi rodičmi a dospievajúcimi. Ja som ďalej hľadal informácie inde, u starých rodičov a podobne.
Lenže poznám rodiny, kde potom deti začali hulákať po rodičoch, lebo si ich ako osobnosti vôbec nevážili. A prečo si ich nevážili? Lebo tí rodičia im nevedeli pomôcť s ich problémami. Rodičia museli v živote prejsť tými istými problémami v dospievaní, ale vôbec tí rodičia nevyriešili problémy, ktoré ich vtedy trápili - veď odíde puberta tak aj problémy pominú. Lenže problémy svetonázorové nemajú vo zvyku len tak zmiznúť, dajú sa odložiť na neskôr, a potom bude oveľa ťažšie ich riešiť so svojími deťmi, pretože deti budú X násobne ten problém sťažovať.
Výchova detí neznamená, že rodič vychováva dieťa. Výchova znamená, že rodič vychováva seba a zároveň aj deti.
Ešte k tým starým ridičom. Ako som tak raz sedel u starých rodičov tak prišlo na zaujímavejšie rozprávania. Hovorilo sa o tom, ako niekedy vedeli bosorky pokayiť život ľuďom. Ako sa tomu dalo brániť. Možno rozprávky možno nie. Ako dieťa som bral tu informáciu ako "Je dobré také vedieť, lebo čo keď sa mi to stane v budúcnosti? Musím vedieť rozpoznať také veci." Takže už vtedy som pripúšťal existenciu niečoho takého, keďže starý rodičia mi vedeli uviesť niekoľko príbehov a príkladov z vlastnej skúsenosti. Samozrejme, že moji rodičia mi NIKDY také informácie nedali. A tie informácie sú oveľa užitočnejšie než múdra veta mojich rodičov "Mušiš isc do koscela bo šicke idu." Žiadne vysvetlenie čo učia v kostole, prečo tam ľudia chodia, keď sa aj tak lepšími nestávajú. Proste mušiš "bo som povedzel/a". Si to pamätám ako dnes. Za to mali moji rodičia ďalších mínus 300 bodov na rebríčku autority. Ale späť k starým rodičom, ako mi tak hovorili o bosorkách tak vošla do letnej kuchyne mamička a stalo sa niečo, čo ma vtedy ako dieťa veľmi prekvapilo, starí rodičia prestali hovoriť o čarodejníctve a začali úplne inú tému. Takže moja mamička vstúpila do kuchynky a jej rodičia usúdili, že je čas zmeniť tému debaty. Prečo to starí rodičia spravili? A tu je pes zakopaný - pretože ich dcérka (moja mamička) nedokázala spracovať informácie konceptuálneho charakteru. Pretože take niečo ako čarodejníctvo vôbec nemalo miesto v jej svetonázore.
A tu je otázka, Prečo moja mamička nemá vo svetonázore informácie o tom ako funguje mágia?
1 . V čase jej dospievania jej rodičia o tom ešte tiež nemali dostatočne veľa informácií, nemali čo predať dieťaťu
2. Ako mladá nemala moja mamička záujem o informácie takého typu, vôbec ju to nezaujímalo, zaujímalo ju nové oblečenie, topánky a podobne. To by aj vysvetľovalo prečo moja teta vie odrobiť zočí ale moja mamička nievie - pretože ju také veci nezaujímajú, je viac materialisticky orientovaná. Napečiem ti koláč, spravím ti segedín, ale za 17 rokov ťa neobímem ani raz, lebo to pre mňa nič neznamená.
Tiež som sa už dávnejšie nad tým zamýšľal až kým Lev Klikov k tomu nedal ťahák. Povedal, že starý rodičia si stále rozumejú s vnúčatami ale s vlastnými deťami si tak veľmi dobre nerozumejú. Podobne dospievajúce deti veľa krát dedka babku budú počúvať, ale vlastných rodičov nie. Prečo tak?
A tu je na rade vyhodnotenie procesu výchovy. Výchova rodičov závisí od ich svetonázoru. Málokedy rodičia majú v rokoch výchovy detí dostatočý rozhľad. Konecpciu ešte neprehodnotili. Tak proste vychovávajú ako aj ich vychovávali. Lenže tu je pes zakopaný .... človek si má najprv dať do poriadku vlastný svetonázor a až potom ho posúvať ďalšej generácii. Čo sa samozrejme málo kedy dá vidieť u rodičov. Taká je tupá kultúra výchovy v dnešnej spoločnosti.
Poznám rodinu, kde je svetonázor rodičov dosť chabý. Vlastne oni ani nemajú svetonázor. Tvária sa ako kresťania, ale kresťanstvom vôbec nežijú. To že idú do kostola, neznamená, že sú kresťania. Z kostola si málokedy dačo odnesú, kedže dneska v kostole len teologické bájky drístajú. A tak príde na deti. Deti vidia ako sa rodičia hádajú a stále dokola o tom istom. A teraz sa dieťa začne pýtať, "Prečo sa rodičia hádajú?" A odpoveď na svoju otázku akosi nenachádza. Spýta sa rodičov, jeden z nich odpovie "bo tvoja mama je taka a taka plana", druhý rodič samozrejme nakydá na prvého a NIČ dieťaťu nevysvetlia. Ale dieťa ešte nemá pokrivený charakter a vnímanie sveta, ono vidí, že niečo je zle. A tak dieťa hľadá odpovede na svoje otázky niekde inde. Keď zablúdi na internet, tak môže nájsť kopu klamov. Keď zablúdi k susedom tak tam nájde kade čo. Ale starý rodičia, tí už majú dač odžité, tí by mali vedieť. A veľa krát sa potom stane, že práve u starých rodičov dieťa nájde oporu.
Keď som ja bol malý, tak som veľa času strávil práve u starých rodičov, tí vedeli veľa. Oveľa viac, než ich deti sa boli schopné naučiť. Vedeli mi odpovedať na veľa otázok týkajúcich sa koncepcie, ideológie. Jasné, že to nevysvetľovali slovami KSB (ani nikoho nežiadam aby používal len terminológiu KSB) ale svojími slovami, príbehmi a podobne, mi dokázali predať potrebnú informáciu. Teraz keď rozmýšľam o starých rodičoch, tak som sa veľa krát pýtal sám seba, "Prečo sa moji rodičia NIČ nenaučili od svojích rodičov? Veď starý rodičia vedeli toľko veľa a tí moji nevedia doslova nič." Ešte aj dneska akosi neviem nájsť spoločnú reč s mojími rodičmi, pretože koncepcia a ideológia u nich je žiadna, nevyhradená, nevytvorená. Ale to nie som sám, vidím u rovesníkov podobný problém. Stále im ich rodičia nedokážu pomáhať vo svetonázorových otázkach. A to keď sa deje aj počas fázy dospievania, tak dieťa je doslovne stratené a hľadá sa niekde u LGBT alebo podobných degeneratívnzch komunitách.
Tiež veľmi zaujímavá sonda do vnímania sveta dnešných rodičov bol fakt, že niektorí otcovia doslovne nemajú vytvorený vzťah so svojími synami. Akoby ich považovali za konkurenciu. Výsledok toho je, že otecko ani po 3 rokoch odkedy si syn postavil dom, neprišiel k nemu na návštevu. Tiež počas stavania stavby mu ani raz neprišiel na pomoc. Síce mu poslal mäso z barana, svine, ale nikdy materiálna pmoc nemôže vykompenzovať prítomnosť. A tak potom má o ňom syn predstavu akú má. Ale čo to je za rodiča, ktorý takto uviazol? Veď ten rodič je totálne spoločensky dokaličený a pritom si to ani neuvedomuje? Ako sa môže správať akoby jeho syn ani neexistoval? Azda je to kvôli konfliktom z čias dospievania?
A tu sa môžeme vrátiť späť k fáze dospievania a konfliktom medzi deťmi a rodičmi. Deti veľa krát správne poukazujú na chyby rodičov ALE tí rodičia neovládajú koncepciu opravy svojich chýb a zmeny svojho správania. Oni si myslia, že meniť sa nemusia. Veľa krát ani nevedia, že niečo také ako "zmeniť sa k lepšiemu" existuje. Oni si myslia, že "Žijem ako viem a bodka. Nebude mi tu sopliak dospievajúci rozkazovať." Presne takto som sa raz dostal do konfliktu s mojím ocinkom. On chcel ešte pracovať po 18 00 ale ja už som toho mal dosť. V čom bol problém? Problém bol v miere môjho ocinka. Ja som ako dieťa chápal, že aj na prácu má existovať miera. Že pracovať od rána 7:00 do 18:00 by asi aj stačilo. Lenže môj ocinko ako biorobot mal už vtedy zapísaný program v podvedomí, že sa pracuje kým svieti slnko, do 21:00 v lete. Takže to bolo ešte tak + 3 hodiny lopatovania pri miešačke. Samozrejme, že keď som poukázal na jeho program, tak na mňa vyskočil, že som sopliak a podobne, proste biorobot. Ale je to pekný príklad toho, ako u rodičov absentuje akákoľvek forma sebavýchovy.
To že sa niekto stane rodičom neznamená, že teraz jeho deti budú presne také isté ako rodičia. To znamená, že do rodiny tvorenej Matkou a Otcom prišiel úplne cudzí človek, ktorý nie je ich majetkom (otrokom), a oni mu majú POMÁHAŤ v živote. Pomáhať neznamená, mu na silu natlačiť cudzí svetonázor, náboženstvo, pohľad na svet. Pomáhať znamená - vytvoriť také podmienky pre život aby sa dokázal jedinec sebarealizovať. V prípade, že rodič nie je schopný odpovedať na otázky dieťaťa, tak je jeho povinnosťou si naštudovať oblasť otázky a neskôr vysvetliť dieťaťu odpoveď. Koľko dnešných rodičov to dneska tak robí? Koľko tak robí u dospievajúcich detí? 5 % ? Veľmi málo. Dodnes si pametám ako som ako malé decko dostal pod stromček encyklopédiu vedy a techniky. Hrubá kniha. Podal som ju ocinkovi aby si ju pozrel. Prešiel pár strán a povedal "Šak ja už toto šisko znam". Vtedy ako dieťa som si povedal "Ako rodič stojiš sa figu, pretože nie je šanca aby si vedel všetko čo je v tej hrubej knihe obsiahnuté." A potom som sa aj ta správal k ocnikovi.
A tu sa môžeme zastaviť. Čo sa vlastne stalo? Dieťa spochybnilo rodiča ako autoritu, ako vzor, ako človeka, ktorý je schopný mu pomôcť. A to je začiatok všetkých hádok a problémov medzi rodičmi a dospievajúcimi. Ja som ďalej hľadal informácie inde, u starých rodičov a podobne.
Lenže poznám rodiny, kde potom deti začali hulákať po rodičoch, lebo si ich ako osobnosti vôbec nevážili. A prečo si ich nevážili? Lebo tí rodičia im nevedeli pomôcť s ich problémami. Rodičia museli v živote prejsť tými istými problémami v dospievaní, ale vôbec tí rodičia nevyriešili problémy, ktoré ich vtedy trápili - veď odíde puberta tak aj problémy pominú. Lenže problémy svetonázorové nemajú vo zvyku len tak zmiznúť, dajú sa odložiť na neskôr, a potom bude oveľa ťažšie ich riešiť so svojími deťmi, pretože deti budú X násobne ten problém sťažovať.
Výchova detí neznamená, že rodič vychováva dieťa. Výchova znamená, že rodič vychováva seba a zároveň aj deti.
Ešte k tým starým ridičom. Ako som tak raz sedel u starých rodičov tak prišlo na zaujímavejšie rozprávania. Hovorilo sa o tom, ako niekedy vedeli bosorky pokayiť život ľuďom. Ako sa tomu dalo brániť. Možno rozprávky možno nie. Ako dieťa som bral tu informáciu ako "Je dobré také vedieť, lebo čo keď sa mi to stane v budúcnosti? Musím vedieť rozpoznať také veci." Takže už vtedy som pripúšťal existenciu niečoho takého, keďže starý rodičia mi vedeli uviesť niekoľko príbehov a príkladov z vlastnej skúsenosti. Samozrejme, že moji rodičia mi NIKDY také informácie nedali. A tie informácie sú oveľa užitočnejšie než múdra veta mojich rodičov "Mušiš isc do koscela bo šicke idu." Žiadne vysvetlenie čo učia v kostole, prečo tam ľudia chodia, keď sa aj tak lepšími nestávajú. Proste mušiš "bo som povedzel/a". Si to pamätám ako dnes. Za to mali moji rodičia ďalších mínus 300 bodov na rebríčku autority. Ale späť k starým rodičom, ako mi tak hovorili o bosorkách tak vošla do letnej kuchyne mamička a stalo sa niečo, čo ma vtedy ako dieťa veľmi prekvapilo, starí rodičia prestali hovoriť o čarodejníctve a začali úplne inú tému. Takže moja mamička vstúpila do kuchynky a jej rodičia usúdili, že je čas zmeniť tému debaty. Prečo to starí rodičia spravili? A tu je pes zakopaný - pretože ich dcérka (moja mamička) nedokázala spracovať informácie konceptuálneho charakteru. Pretože take niečo ako čarodejníctvo vôbec nemalo miesto v jej svetonázore.
A tu je otázka, Prečo moja mamička nemá vo svetonázore informácie o tom ako funguje mágia?
1 . V čase jej dospievania jej rodičia o tom ešte tiež nemali dostatočne veľa informácií, nemali čo predať dieťaťu
2. Ako mladá nemala moja mamička záujem o informácie takého typu, vôbec ju to nezaujímalo, zaujímalo ju nové oblečenie, topánky a podobne. To by aj vysvetľovalo prečo moja teta vie odrobiť zočí ale moja mamička nievie - pretože ju také veci nezaujímajú, je viac materialisticky orientovaná. Napečiem ti koláč, spravím ti segedín, ale za 17 rokov ťa neobímem ani raz, lebo to pre mňa nič neznamená.
Naposledy upravené:
.
