Jazykové okienko

[Ferry]

Som tak pozeral jedno video na youtube. Báčik tam objednával súčiastky na YMZ motor. Na web stránke bola stromová štruktúra.
Niečo ako

On tú stromovú štruktúru nazval derevo. Pochopil som, že myslí strom, veď predsa v našom jazyku slovo derevo - drevo nepriamo poukazuje na strom.
V anglicom jazyku sa takáto štruktúra nazýva tree - čítaj trí. V slovenskom jazyku sa tiež tá štruktúra nazýva strom - sTrom. V anglickom aj slovenskom názve vidíme základ slovo tri. Aj v anglickom, ruskom aj slovenskom jazyku je tri číslo 3.
Slovenský aj anglický jazyk poukazujú na príncíp rozvetvovania

Ruský jazyk poukazuje len na materiálnu štruktúru stromu - drevo. Neviem či sa dá dohľadať ako sa v staroruskom jazyku nazýval strom, či to bolo derevo alebo nejaké iné slovo so základom "tri". Skôr mi príde, že v Ruskom jazyku niekto zámerne vymenil slovo strom za slovo derevo.

 

[Úradník]

@Ferry Inherited from Old East Slavic дерево (derevo), from Proto-Slavic *dervo, from Proto-Indo-European*dóru, whence English tree. Doublet of дре́во(drévo).

A tu máš aj k stromu
Originally “what towers above” (see also strmý, strměti); from Proto-Slavic *stromъ, from *strьmъ, probably from Proto-Indo-European *ter-, *ster- (“hard”).

 

[Ferry]

Um vs Razum​

Konečne som našiel pochopiteľné vysvetlenie tých dvoch slov.

Umný je dnešný štandarný vedec, ktorý vidí do svojho odboru a to je asi všetko. Dajme tomu, že náš jedinec je meteorológ. O meteorológii vie všetko. To je jeden jeho um. Potom o fyzike nevie nič, to je ďalší jeho um. Potom o chémii vie trošku. To je ďalší um. Takýto jedinec má stovky umov medzi sebou neprepojených. Um ako schopnosť myslieť a oddeľovať jednotlivé obory považujúc ich za nesúvisiace.

Človek rozumný vidí do všetkých oborov na toľko, že ich dokáže všetky medzi sebou prepájať do jedného celku. Človek RAZ-umný, u neho je len jeden um, ktorý zahŕňa v sebe chápanie sveta ako celku a nie ako osobitných, medzi sebou nesúvisiacich , celkov.

Umný jedinec vám začne rozoberať aký je matelko super, lebo zvýšil materskú o 100 E.
Človek rozumný vám vysvetlí, že tých 100 E čo dostanete naviac na materskej bude ukradnutých samosprávam a si to zaplatíte na zvýšených daniach.

Umný jedinec myslí v blokoch a nevidí prepojenia medzi nimi. Informácie si zapemätáva bez hlbšieho pochopenia.
Človek rozumný myslí globálne a vidí prepojenia. Informácie si osvojuje.

 

[jardob]

Vraj človek má v sebe až tri "nervové sústavy" (hovorím to laicky). Jednu tvorí mozog, to je všeobecne známe. O trochu menej známe je, že svoj samostatný nervový systém majú aj črevá, teda brucho. A vraj podobne je to aj u srdca.
Ak by to bola pravda, tak potom by dávalo zmysel, keď sa povie, že niekto uvažuje hlavou a druhý srdcom. Okrem toho, mnohé city sú sprevádzané šteklením pri srdci. A sú aj ľudia, čo rozmýšľajú najmä bruchom, t.j. myslia len na uspokojovanie telesných potrieb.

V ruštine problém um/rozum myslím rozdeľujú takto:
UM - to je samotný intelekt.
ROZUM - to je srdce. Úvaha, ktorá sa riadi mravnosťou a citmi.

 

[kulich]

samostatný nervový systém majú aj črevá

To nie je vraj, ale dokázaná realita. V črevách sú receptory, ktorých dráhy vedú priamo do mozgu. Priamo v zmysle bez obmedzení či filtrov či uzlov. Tak je možné, že niektoré baktérie vedia stimulovať napr. chuť k rizikovému jednaniu alebo naopak liečiť depresiu. Už sa na to používajú napr. laktobacily. A to je aj dôvod, prečo sa pri transplantácii cudzieho mikrobiómu ľuďom mení povaha. Niekedy aj radikálne.

Transplantácia mikrobiómu je, že ti zjednodušene povedané vstreknú do tvojich čriev výkaly niekoho iného, čím ťa naštepia inými kolóniami baktérií. Mám o tom jednu odborno-populárnu knihu mladej nemeckej vedkyne.

 

[Ferry]

Dni v týždni v ruskom jazyku + fonetický, logický význam

Pondelok Понедельник (Ponedelʹnik) - po nedel nik - deň po nedeli
Utorok Вторник (Vtornik) - od slova второй - druhý, druhý deň v týždni
Streda Среда (Sreda) - v strede (týždňa)
Štvrtok Четверг (Četverg) - trištvrte ?
Piatok Пятница (Pjatnica) - piaty deň
Sobota Суббота (Subbota) - toto nemá žiaden význam, zrejme to bude od slova Šabat - židosvký sviatok, kedy sa nerobí
Nedeľa Воскресенье (Voskresenʹe) - vzkriesenie (ježiša?)

Čo mi nejde do hlavy je význam slova Ponedelnik a slova Воскресенье. Po nedel-nik jasne hovorí, že je to deň po NEDELI. Takže nedeľa je správny názov a nie Воскресенье. Воскресенье dali nedeli názov isto počas krstenia rusi, kedy chceli zlikvidovať staré zvyky a kultúru a nahradiť ju satanizmom - kresťanstvom. Reálne Nedela má význam aký treba - Ne Delá , v češtine Cigán nedelá - nerobí. Alebo v ruštine Net Dela - nerobí sa.

 

[Lin]

@Ferry
Rusky slovo неделя (nědělja) není neděle jako u nás, ale je to týden!
To ti vysvětluje, proč je neděle воскресенье a pondělí je ponědělnik (= protože je po uplynutí týdne, začíná nový týden).
Původ voskreseňje netuším, asi to má co dělat se vzkříšením (spíže tedy oživením, ožitím) - ale pozor - píše se to jinak a to воскресение, dneska také воскрешение.
Voskresenije se v RJ nespojuje jen se vzkříšením Krista, ale celkově s oživením, vstáním z mrtvých, obnova života a životního cyklu. Tady je možná i vysvětlení, proč se tak jmenuje poslední den v týdnu.

 

[juraj115]

Um vs Razum​

Umný je dnešný štandarný vedec, ktorý vidí do svojho odboru a to je asi všetko. Dajme tomu, že náš jedinec je meteorológ. O meteorológii vie všetko. To je jeden jeho um. Potom o fyzike nevie nič, to je ďalší jeho um. Potom o chémii vie trošku. To je ďalší um. Takýto jedinec má stovky umov medzi sebou neprepojených. Um ako schopnosť myslieť a oddeľovať jednotlivé obory považujúc ich za nesúvisiace.

S tým celkom nesúhlasím, napr. meteorológia je z veľkej časti aj o fyzike, žiadny odbor nie je len o tom, ako napovedá jeho názov. Ako by si potom definoval napr. navigáciu, ktorá obsahuje po troške z mnohých odborov ?

 

[jardob]

Dni v týždni v ruskom jazyku + fonetický, logický význam

Pondelok Понедельник (Ponedelʹnik) - po nedel nik - deň po nedeli
Utorok Вторник (Vtornik) - od slova второй - druhý, druhý deň v týždni
Streda Среда (Sreda) - v strede (týždňa)
Štvrtok Четверг (Četverg) - trištvrte ?
Piatok Пятница (Pjatnica) - piaty deň
Sobota Суббота (Subbota) - toto nemá žiaden význam, zrejme to bude od slova Šabat - židosvký sviatok, kedy sa nerobí
Nedeľa Воскресенье (Voskresenʹe) - vzkriesenie (ježiša?)

Čo mi nejde do hlavy je význam slova Ponedelnik a slova Воскресенье. Po nedel-nik jasne hovorí, že je to deň po NEDELI. Takže nedeľa je správny názov a nie Воскресенье. Воскресенье dali nedeli názov isto počas krstenia rusi, kedy chceli zlikvidovať staré zvyky a kultúru a nahradiť ju satanizmom - kresťanstvom. Reálne Nedela má význam aký treba - Ne Delá , v češtine Cigán nedelá - nerobí. Alebo v ruštine Net Dela - nerobí sa.

K štvrtku a piatku. Môže to súvisieť so slovami "četvertyj" (četverg) a "pjatyj" (pjatnica).

 

[Atom]

Štvrtok Четверг (Četverg) - trištvrte ?
Piatok Пятница (Pjatnica) - piaty deň
Vidím tam přímočaře pořadové číslo dne: cetverk - z cetyre (čtyři), pjatnica - pjat (pět)

Zajímavé, že sedm dní týdnu je hodně starobylé, starší než biblický projekt zotročení lidstva

tady je o tom dobrý článek:

Proč má týden právě sedm dnů? A kde se vzala jména jednotlivých dnů? | 100+1 zahraniční zajímavost

www.stoplusjednicka.cz

A z civilizace zrozené mezi řekami Eufrat a Tigris pochází i prvotní zmínka o existenci sedmidenního týdne. Zavedl jej panovník a sjednotitel Akkadské říše Sargon I. poté, co v roce 2350 př. n. l. dobyl sumerský Ur.

Ovšem mě to vychází jinak, protože Slované jsou mnohem starší (viz. ta poměrné známe dispustace učencův Egyptě, kde to Slované dokázali a další indicie, že Slované tu byli sedm tisíc let). Považuji za prvotní jednoduché přímočaré číslování, které si pak upravili civilizace podle jmen polobohů.

Biblický projekt zavedl sobotu (sabat), což je velmi zajímavé:
Již pro Babyloňany představovala sobota den posvátný, i když poněkud nepříznivý. Tady někde jsou možná nějaké stopy po formování GP.

Proč, ale sedm ?
Nejvíce se mi líbí a sedí, že to rozděluje měsíční cyklus (21.dní), hodně procesů se řídí v přírodě podle měsíce. Další možná souvislost - pokud se používala šestková soustava (tucet, kopa, veletucet), pak se docela hodí jeden den zvláštní (svatý, volný) a první až šestý den potom.

 

[Popolvár]

ěsíční cyklus (21.dní)

nie 21 ale 28 dní a niečo, preto sa deň splnu časom posúva

 

[Ferry]

Farmári a gúdlak. Banáš varuje pred likvidáciou slovenského jazyka- Hlavné správy

Jozef Banáš varuje pred postupnou likvidáciou slovenského jazyka a jeho nahrádzaním cudzojazyčnými výrazmi

www.hlavnespravy.sr

V článku Banáš plače nad tým, ako sa vnášajú cudzie slová do Slovenského jazyka. Že sa nepoužívajú slovenské slová ..... Podobne sa sťažovala jedna kamarátka. Ma prekvapilo, že o jazyk ako taký sa ešte dneska aj niekto zaujíma.

Všetko je to dôsledok. Dôsledok čoho? Dôsledok úpadku kultúry národa. Národ nečíta, nemá slovnú zásobu a tak používa slová, ktoré niekde počuje. Tiež kultúra ako taká neprodokuje žiadne nové kvality, nezdokonaľuje sa, kopíruje niečo už existujúce - v dnešných časoch kopíruje západnú nekultúru.

Ak sa kultúra zdokonaľuje, tak musí vytvárať nové slová na opis nových obrazov, ktoré vznikli zdokonalením chápania predchádzajúcich obrazov.
Napríklad čistá násilná deštrukcia všetkého okolo sa nazýva satanizmus. Slovo Kultúra popisuje zvyky, tradície, vzorce správania určitej skupiny ľudí. Ale ak v tej skupine prevláda satanizmus, tak aj už existujúce vzorce sa likvidujú v priebehu jednej generácie. Už neexistujú vzorce správania, pretože aj tie sa ničia. Nedá sa hovoriť o kultúre ale skôr o NEkultúre. Slovné spojenie - Západná NEkultúra.
Takto nejaký človek, mysliaci, uvažujúci o aktuálnom stave kultúry na západe dokázal svojou myšlienkovou činnosťou dospieť do stavu, kedy potreboval nové slovo na opis javu, stavu, ktorý predtým nebol definovaný. A tak vznikne nové slovo - NEkultúra.
Alebo nové slovo Hlukári - netalentovaní ľudia, produkujúci hluk.

V oboch prípadoch musela vzniknúť potreba na opis javu, stavu, ktorý predtým neexistoval.
Takže ak chceme aby sa náš jazyk zdokonaľoval tak musíme spraviť 2 veci

Čítať (odbornú) lietaratúru, kde sa používajú poriadne slová ako disonancia, inkohorentné, biopole a podobne. Ako príklad je Laco Borbély.

Najlepšie výroky Laca Borbélyho. Ak nie ste divergentní, toto ani radšej nečítajte

Laco Borbély vie zaskočiť aj Marcela Merčiaka. Z holej vety dokáže upliesť strastiplné súvetie.

fici.sme.sk

Mesiho emocionálna inteligencia stigmatizuje divákov.
Divergencia je najsilnejší kreatívny element v postoji k realite.

Ladislav Borbély a jeho hlášky počas MS 2014 vo futbale

Ladislav Borbély, futbalový spolukomentátor RTVS, je jednou z najkontroverznejších postáv slovenskej športovej žurnalistiky. Mnoho fanúšikov futbalu mu

www.aktuality.sk

Tímové spirity boli inkoherentné.

Začať myslieť - uvažovať o aktuálnom opise sveta okolo nás, o tom ako bloky obrazov medzi sebou spolupracujú a vytvárať nové slová pre novo vzniknuté obrazy, javy. Bez myšlienkovej činnosti nové obrazy a javy objavené nie sú, preto nie je potreba vytvárať nové slová, len sa preberajú slová vytvorené niekým iným, v našom prípade západom.

U nás doma sa napríklad udomácnilo slovné spojenie "Čarna voda" - akákoľvek cocacola, pepsicola, šofocola, - nápoje čiernej farby s vysokým obsahom cukru.

 

[jardob]

Minule som v angličtine narazil na slovíčko kukurica. Angličania majú pre ňu slovo corn, indian corn alebo maize (číta sa meíz). To prvé znamená "zrno" pod čím sa má na mysli akékoľvek obilie. To druhé sa dá preložiť ako "indiánske zrno", čo sedí, keďže kukurica pochádza z amerického kontinentu. Ale ten tretí výraz je prevzatý z francúzštiny. Francúzy kukuricu volajú "mais" (číta sa maís).
A to podľa mňa svedčí o tom, že Angličania prišli do styku s kukuricou cez Francúzov, alebo ju od nich kupovali v čase, keď bol britský kontinent ovládnutý francúzmi (v čase keď šľachta hovorila francúzsky, duchovenstvo latinsky a po anglicky hovoril iba prostý ľud). Pretože angličania, dokonca ani američania nemajú nejaký svoj vlastný zmysluplný výraz pre kukuricu... hovoria tomu zrno, tak ako obiliu. Pritom pšenica je wheat, jačmeň je barley, a kukurica je "zrno"...

 

[jardob]

Inak ak sa učíte francúzštinu a potom angličtinu, tak objavíte, že v angličtine je veľmi veľa slov prevzatých z francúzštiny. Práve z toho obdobia, keď tam vládli Francúzi. Tá francúzska stopa nie je vo výslovnosti, ale v písanom texte. Napr. slovo BEAUTY (krása). Zložené samohlásky ako EAU (číta sa ako "O") sú typické francúzske. Vo francúzsku sa "krása" povie BEAUTÉ (číta sa boté).
Podobne aj anglické slovíčko Certain (istý). Zložená samohláska ai (vo fr. sa číta ako nosové "e") je typická francúzska. A v oboch jazykoch to slovo má rovnaký význam.
Inak pobavilo ma francúzske slovíčko "voler" (číta sa volé). Má dva totálne odlišné významy. Znamená "lietať" ale znamená aj "kradnúť". Takže ak poviete "chcem sa naučiť lietať", môže to byť pochopené aj ako "chcem sa naučiť kradnúť".

Ale inak Francúzov tá tolerancia tiež rozleptáva. Neviem ako dnes, ale pred rokmi platilo, že Francúzi nemajú veľmi radi ak ich oslovíte anglicky. Majú radšej, keď aj lámano, ale skúšate francúzštinu. Pritom ako vidím, sami úplne zbytočne preberajú niektoré anglické slová. Keď hľadajú parkovisko, tak povedia "Je cherche un parking". Pritom "parking" je typické anglické. A to Francúzi majú menej používané ale vlastné slovo "parkage"... Tá koncovka age (číta sa "áž") je typická francúzska. Máme ich aj v slovenčine "Pasáž", "Vernisáž", "Koláž" atď.

My tiež by sme nemuseli používať slová ako progres, ak máme vlastné slovo pokrok. Ani slovo kreatívny, keď máme vlastné slovo tvorivý.

 

[Ferry]

Dneska som rozmýšľal o našom slove Nesmierny.
"Piťo je nesmierny hlupák."
Po šarišsky
"Piťo je nezmirny hlupák."
Tu ma prekvapilo, že v šarištine je v slove nesmierny Z a v slovenčine je tam S.
Nesmierny, môže byť odvodené od
Ne Zmierny - nevie sa s niečim zmieriť (s tým že je hlupák)
Ne Zmerný - nedá sa zmerať (veľkosť hlúposti)
v Ruštine je slovo
неизмеримый neizmerimyy - nemerateľný
Tiež tam majú Z v slove.
Si myslím, že vzhľadom na skladbu slova tam malo byť Z - nezmierny, potom sémantika slova dáva viac významu.

 

[Bratislav]

No na hodinach anglickeho jazyka sme preberali, ze cca tretina slov v anglicine ma povod vo francuzstine z tohto obdobia co popisujes. Dalsia tretina slov pochadza od Vikingov, ked tam vladli pred Francuzmi. Su to tie tvrde slova ako GET, WRONG, SRONG, HARD, GOD, RED, HOLD, SWORD, WORLD, LAND .... Tie sa zhruba vyslovuju tak ako sa aj pisu.
Zvysna tretina je z latinciny. Takze na tento nesurody zlepenec slov hodili svoju prihriatu vyslovnost a vznikla moderna anglictina. Pismo prevzali latinske, ale ich jazyku to neodpoveda, lebo sa vacsina slov inak pise a inak vyslovuje. Ked sa nad tym zamyslite tak je to do oci bijuci nezmysel. Napr. slovo ONE sa cita ako VAN. Jedine pismeno co tam sedi je N. Este aj v telke vysielaju sutaze, kde sa speluju cize hadaju spravne pismenka roznych slov a moc im to nejde.
Pri uceni anglictiny je mozog zaneprazdneny spravnou vyslovnostou, ako sa to pise, roznym vyznamom toho isteho slova a to mu brani v pevnom uchopeni slova ako pojmu a brzdi to rozvoj mysle.
Porovnajme si to napr. so slovencinou. Zoberme si slovo KOV (METAL). V slovencine mame mnozstvo pribuznych slov, ktore so slovom kov suvisia a to napr. KOVac, podKOVa, naKOVa, oKOVa, uKOVat, poKOVovanie...V anglictine je to blacksmith, horseshoe, anvil, schackle, forge, plating. Nesuvisiace slova, ktore sa treba nabiflit a nie je ich v hlave na co ukotvit.
Podobne slovo ROD, mame slova ako zROD, poROD, naRODeniny, naROD, priRODa...
V anglictine to ani nebudem vsetko hladat. Pride mi to ako jazyk vymysleny pre otrokov, ktory ich udrzuje na nizkej intelektualnej urovni. Mozno aj preto ju tak pretlacaju do celeho sveta. Co sa tyka nejakej odbornej anglictiny (vedeckej) tak to je na 99 % len latincina s anglickou vyslovnostou.

 

[Ferry]

Ked sa nad tym zamyslite tak je to do oci bijuci nezmysel. Napr. slovo ONE sa cita ako VAN. Jedine pismeno co tam sedi je N. Este aj v telke vysielaju sutaze, kde sa speluju cize hadaju spravne pismenka roznych slov a moc im to nejde.

Podľa mňa angličinta má takú reatardovanú výslovnosť , lebo v tej dobe mali angličania nejaký problém so zubami. Vypadané zuby, vypadané vlasy - grófovia nosili parochne ... možno radiácia?
Odhliadnuc od toho ... každý sa vie naučiť hovoriť anglickým prízvukom, stačí si obariť ústa horúcim zemiakom :D

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=JhiqsVw3gP4

 

[Popolvár]

ako sa vnášajú cudzie slová do Slovenského jazyka

nielen do slovenského, a tie cudzie slová sa týkajú predovšetkým importu z angličtiny.
Bol som v Bulharsku, kde je cyrilika. So zdesením som sledoval koľko je tam vývesiek, reklám, sloganov a hesiel latinkou, a to predovšetkým v angličtine.
So závisťou sme už počas socializmu pokukovali po pozlátku za železnou oponou - po konzumnom spôsobe života. Opona padla a lačno sme siahli po západnom spôsobe života, a teda aj ich (ne)kultúrnych vzorcoch. Tak sa nečudujme tomu importu anglických nezmyslov do nášho prostredia - sú len zrkadlom toho, čo bolo v nás. A tie povzdychy - to je sebareflexia a uvedomenie si toho, že nie je všetko zlato, čo sa blyští…

 

[jardob]

nielen do slovenského, a tie cudzie slová sa týkajú predovšetkým importu z angličtiny.
Bol som v Bulharsku, kde je cyrilika. So zdesením som sledoval koľko je tam vývesiek, reklám, sloganov a hesiel latinkou, a to predovšetkým v angličtine.
So závisťou sme už počas socializmu pokukovali po pozlátku za železnou oponou - po konzumnom spôsobe života. Opona padla a lačno sme siahli po západnom spôsobe života, a teda aj ich (ne)kultúrnych vzorcoch. Tak sa nečudujme tomu importu anglických nezmyslov do nášho prostredia - sú len zrkadlom toho, čo bolo v nás. A tie povzdychy - to je sebareflexia a uvedomenie si toho, že nie je všetko zlato, čo sa blyští…

Pamätám si, ako tesne po revolúcii, sa to začalo všade po uliciach aj v menších mestách mihať názvami "shop" sem, "shop" tam... Ja neviem, či si mysleli, že sem príde záplava cudzincov, že budú potrebovať angličtinu, aby trafili do dedinského obchodu... Podobne aj tie tabule "for sale"...

 

[Ferry]

Som tak šiel písať jednu vetu so slovkom Mainstream ... a som si uvedomil, že to je čisto anglické slovo. Prebraté. Chcelo by to preklad do slovenčiny s príslušným výrazom, správnym výrazom. Čo tak preklad - Mediálna Jelita? Viem, že kade tu prekladajú to slovo ako Médiá hlavného prúdu. Čo je doslovný preklad Main - stream, hlavný prúd. Ale to nič nehovorí o tom čo tá mediálna jelita koná - kriví pravdu, spoločnosť ...