Stát je tedy suverénní, jestliže dokáže uplatňovat Plnou funkci řízení podle schématu Prediktor-Korektor, tj. dokáže plnit bod 3)
stanovovat vlastní cíle rozvoje a bod 4)
formulovat vlastní koncepce řízení dosahování těchto cílů.
View attachment 2712
Má někdo nějakou představu jak toho dosáhnout ??? (já se pokusím své pojetí zde sepsat)
Tá otázka je veľmi podobná otázke:
"Kedy je človek suverénny?"
Aj pri tejto otázke je krásne vidieť, že človek nežije vo vzduchoprázdne, ale v spoločenstve jemu podobných ľudí. Musí mať práva, ale aj povinnosti. T.j.
žiť v súlade, a nie v rozpore, s univerzálnymi pravidlami.
A kedy je človek suverénny? (je to veľmi podobné slovu "slobodný").
Keď mu nič nebráni sa slobodne rozvíjať (nie však slobodne degradovať), pritom ale nenarúšať túto istú slobodu iným ľuďom. Ide o mieru.
Lenže to
závisí od podmienok:
-
V normálnych mierových podmienkach sa vždy dá nájsť konsenzus spolužitia, spolupráca, miera.
-
V nenormálnych podmienkach, kde je otázka "buď ja alebo ty", "človek človeku vlkom", "víťaz berie všetko", "ber od života, čo ti ponúka", "parazituj, kým je z čoho" - sa konsenzus hľadať nedá, baránok s vlkom nebudú spolu tancovať. Tam je to o vykorenení neľudskej kultúry, v tom najhoršom prípade aj formou vojny
(ak je situácia príliš kritická a všetky ostatné možnosti zlyhali, t.j. ide o holé prežitie kultúry ľudskosti)
Plná funkcia riadenia (PFR) je pomôcka na dosahovanie cieľov. A práve túžba žiť a rozvíjať sa ako človek, môže byť jedným zo základných cieľov, na dosiahnutie ktorých bude pomáhať PFR. To sú strategické ciele (tie hlavné, dlhodobé) - vektor strategických cieľov. Pri hľadaní plánu (koncepcie) ich realizovania môžu vznikať prechodné, taktické ciele (krátkodobé). Pre predstavu, je to niečo ako schodíky na ceste k strategickému cieľu. A môžem k nemu použiť schodisko č. 1 alebo č.2 alebo č. 3 alebo č. N. Každé z tých schodísk má nejaké plusy a mínusy, a niektoré dokonca k cieľu ani nevedú...
Riadiť podľa plnej funkcie riadenia (najmä používať prvé 4 etapy) znamená, že si sám určím cieľ, ktorý chcem riešiť, sám si analyzujem, čo je dobré a čo zlé, a najmä sám si vypracujem postup na dosiahnutie cieľa. Ide o to, že dnes nám ponúkajú množstvo "predžuvaných" vedomostí (4. etapa - t.j. návodov, ako niečo realizovať), ktoré nás ale môžu viesť do slepej uličky. V mnohých sférach života treba začať analyzovať problémy od Nuly, aby sme sa nestali obeťami nejakých náuk "pre klerkov" (pre otrokov a správcov kryptokolónie). Učia nás svoje pohľady, čo je dobré a čo zlé v ekonomike, v sociológii, fyzike, histórii a pod. Nie všetkému sa dá veriť. Všetko treba revidovať a preosiať sitom vlastnej racionálnej analýzy.
Čo sa týka schém riadenia, tak sú tri:
1. programová: Robím niečo podľa naučených inštrukcií a postupujem bez spätnej väzby. T.j. pracujem ako kôň s klaplami na ušiach. Idem podľa vlastného programu a nič iné nevnímam.
Toto je užitočné väčšinou v krízových situáciách, kde nie je čas na premýšľanie. Tam, kde je treba konať inštinktívne a veľmi rýchlo: Niečo na mňa padá, tak uskočím.
Má to zmysel buď vtedy, keď treba rýchlo zareagovať, alebo aj v normálnej situácii, keď som si stopercentne istý, že sa nestane nič nepredvídané, čo by môj zámer zmarilo.
2. programovo-adaptívna: to je riadenie so spätnou väzbou. Znamená to, že postupujem podľa vlastného programu, ale zároveň si aj všímam, čo sa okolo mňa deje, a prispôsobujem tomu svoje konanie.
3. schéma prediktor-korektor:
Tu si v prvom rade vysvetlime, čo je to prediktor-korektor. Povodne je to program, ktorý funguje tak, že sa učí predvídať. Prediktor aj korektor je ten istý program, nie sú to dva subjekty. Ten istý subjekt sa učí predvídať, a ak predvídal zle, tak svoje predikcie zdokonaľuje.
Napríklad idem po tráve, kde je veľa bordelu. Idem nebojácne a stúpam po všetkom možnom. -
Zrazu stúpim na hrable, a tie mi dajú do čela. Z toho momentu mi je jasné, ako fungujú hrable spadnuté na zemi a dávam si na ne pozor. Môj systém predikcie bol korigovaný.
- Bojujem v športovom zápase so súperom. Dostávam na frak, lebo neviem predvídať súperove údery. Potom sa mi podarí si všimnúť, že vždy pred úderom sa môj súper pozrie očami na miesto, kam ma chce udrieť. A vďaka tomu som sa naužil predvídať jeho útok a včas ho zneškodniť. Moja slabá predikcia bola skorigovaná o nové poznatky. No môžem stretnúť súpera, ktorý také školácke chyby nerobí, že by sa pozeral kam chce udrieť, a na predvídanie takýchto úderov budem potrebovať ešte dokonalejšiu korekciu mojej metodiky predvídania-predikcie.
Táto tretia schéma sa od druhej schémy líši tým, že reaguje skôr, než sa niečo stane. Druhá schéma čaká na udalosť a až potom na ňu reaguje. A to môže viesť k prehre. Sú situácie, keď sa nesmie čakať na problém a potom ho riešiť, ale treba ho predvídať a vopred zneškodniť tendenciu.
Tretia schéma nie je o tom, že my (prediktor) urobíme nejaký krok, a nejaká dobrá duša (korektor) nás upozorní, že veci sa vyvíjajú inak a treba inak reagovať. Nie! Vysoko efektívny subjekt riadenia musí mať v sebe jak prediktora, tak aj korektora. Musí sa učiť zdokonaľovať svoje predikcie, správne odhadovať trendy, aby mohol úspešne riadiť. Pretože ako chcete riadiť niečo, čo je pre vás nepredvídateľné? Kým je niečo nepredvídateľné, tak to riadiť nedokážem. Ak správanie nejakého procesu alebo ľudí dokážem predvídať len málo, tak aj úspešnosť môjho riadenia bude nízka. Preto je nutné nie len byť prediktorom, ale naučiť sa aj korigovať svojho prediktora, zdokonaľovať svoju schopnosť predvídať... Ako? Pozorovaním procesov a objavovaním v nich opakujúcich sa zákonitostí! To je úplná alfa a omega riadenia... Bez schopnosti predvídať-predikovať sa riadiť nedá.
PS: Vďaka Jura za tú tabuľku. To som si ani nevšimol, že spočiatku mala PFR iba 6 etáp. To, že mala 7 etáp a najnovšie 8, o tom viem.
PS: Konceptuálna moc, podľa mňa, je skôr otázka psychológie človeka a skupín. Pretože je to o vôli niečo realizovať, nemať strach, nenechať sa ničím odradiť, mať pevnú vôľu a vytrvalosť.
PS: Koncepcia je produkt 4 etapy riadenia. Je to vlastne "realizačný plán", "plán uskutočnenia vektora cieľov".
A konceptuálne mocný je len ten, kto svoje plány dokáže efektívne realizovať. A na realizáciu plánov sú potrebné jak riadiace znalosti (vrátane znalostí prostiedia, objektu) a nezlomná vôľa. Konceptuálne mocný je ten človek, ktorý dokáže realizovať aj tie najťažšie strategické úlohy, ako je zmena koncepcie štátu. Človek, ktorý sa neposerie pred úradmi a zákonmi, pred vydieračmi a agresormi, ale bude pracovať aj mimo zákon tak, aby dosiahol svoj strategický cieľ, ak zákony štátu sú nespravodlivé. A vôbec nie je podmienka, aby výsledok bol dosiahnutý už za jeho života. Môže to byť plán na viacero generácií, ale tak efektívne navrhnutý, že sa nerozpadne, že ho žiadna z generácií nezmarí...
, souhlasím, je třeba se stávat konceptuálně mocnými a takový stát zdola budovat.
