-
Oznam: na nasledovných stránkach môžete nájsť Konceptuálneho Bota, ktorý je trénovaný na odpovede z českých prekladov VP ZSSR. Preto sa odporúča používať český jazyk. mariasky.cz nabojpravdy.cz
Matéria-Informácia-Miera (MIM)
- Thread starter StaReneRatS
- Start date
Popolvár
Známy člen
Nič…
Skús to dokázať. Ja som vyššie už dokazoval opak.
Je to iba o tom, či správne chápeme MIM. Pre mnohých je to posvätné mystérium, dogma, ktorú nechápu, ale boja sa o tom zapochybovať. Potom vznikajú také otázky ako vyššie od Přemka. Pritom ten koncept MIM je totálne jednoduchý. Je to len filozofická pomôcka pre človeka, ako uchopiť okolitý svet, úplne každú vec od tej najmenšej po tú najväčšiu.
MIM a Plná funkcia riadenia sa zdajú byť niečím zložitým, pritom je to totálne jednoduché, až primitívne, ako recept na kakao.
Naposledy upravené:
Stále píšeš o nejakej matérii, ale zamyslel si sa nad tým, čo to vlastne je a či je vôbec treba? MIM slúži len na popis vecí, nie je to nič hmatateľné. Veci a procesy skrátka sú, Boh ich stvoril, a MIM slúži len na filozofický popis všetkého. Je to niečo, čím sa dá popísať aj tá najväčšia aj tá najmenšia vec alebo proces. Sú to len popisné filozofické kategórie. Nič viac.
Každú vec opíšeš Informáciou a Mierou. To jest vieš ju zaradiť do nejakej kategórie vecí (Informácia) a vieš to zistiť pomocou vlastností tejto veci (Miera). Už len tieto dve veci plne definujú každú vec a proces, a každá vec je prirodzene aj nosičom ďalších vecí. Na to nepotrebuješ nejakú mýtickú novú popisnú kategóriu.
Inak, @Popolvár , ak by si bol na telegrame, mohli sme to prebrať aj súkromne s tebou a ľudom.
Naposledy upravené:
Popolvár
Známy člen
Jardob, so všetkou úctou, nedokázal si nič. Sú to iba umelé konštrukty ľavej hemisféry. Čo je pre teba konkrétne matéria?
Čo je na tom nepochopiteľné, že jednotlivé zložky MIM bez tých ostatných strácajú opodstatnenie? Čo chceš formovať (už len to slovo zložené z Miery a procesu Informácie) poukazuje na matériu ako na niečo všeobecné, ktoré sa formovaním mení na niečo konkrétne. Pritom aj samotná myšlienka vyžaduje nosič, teda matériu.
Čo, kto je BOH? Tu si dovolím tvrdiť, že aj on má materiálnu podstatu, resp. je zárodkom, zdrojom MIM, a teda aj matérie, všetko to má v sebe obsiahnuté, a z toho zárodku prvopočiatku sa následne stvorením/tvorením sformovala a ďalej formuje Stavba Sveta.
Bude to ťažké, lebo vidím, že vôbec netušíte o čom hovorím, a tým pádom sa nechápeme.
Možno by bolo dobré to prediskutovať súkromne, lebo aj tak sa do diskusie nikto ďalší nezapája.
Ľudo, pochop, že MIM nie sú žiadne hmatateľné tehličky. Sú to len pomocné filozofické kategórie, ktorými sa snažíme opisovať svet a všetko v ňom. Sú to len opisné kategórie, nič viac.
Informácia je označenie pre akúkoľvek vec, pre akýkoľvek obraz veci. Miera je len označenie, pre akékoľvek vlastnosti danej veci, pre jej akékoľvek parametre. Sú to len kategórie pre popis. Nie je to lego.
Možno by bolo dobré to prediskutovať súkromne, lebo aj tak sa do diskusie nikto ďalší nezapája.
Samozrejme. Veď to ani netvrdím.
Presne. Ja vo svete vidím len Miery (Božie zákony, vlastnosti, parametre, skrátka aplikovanú matematiku "v behu"). A tieto mieri charakterizujú to, čomu hovoríme veci a procesy (a to je Informácia). T.j. z mier sú vyskladané obrazy všetkého. Presne ako v PC svete, keď celá virtuálna realita je tvorená len z dát a algoritmov. Informácii a Mier
Ľudo, súhlas, ale nosič predsa neznamená matériu. Ty vlastne hovoríš, že každá vec je nosičom ďalších vecí. A že neexistujú veci, ktoré by neboli nesené inou vecou. Dobre. Súhlas. Ale veď každý nosič, t.j. každú vec dokážeš definovať obrazom a jeho parametrami, načo ti je matéria. A navyše, každý parameter je sám osebe ďalšou vnorenou vecou, ktorú možno definovať jeho vlastnými parametrami. Chápeš? Napr. obraz van Goga, impresionizmus, obrazy z farebných bodiek. Spolu tie bodky tvoria obraz, ale každá bodka má svoje vlastné chemické zloženie. To sú subparametre, a tie majú zase svoje vlastné subparametre a tak do nekonečna.
Ľudo, pochop, že MIM nie sú žiadne hmatateľné tehličky. Sú to len pomocné filozofické kategórie, ktorými sa snažíme opisovať svet a všetko v ňom. Sú to len opisné kategórie, nič viac.
Informácia je označenie pre akúkoľvek vec, pre akýkoľvek obraz veci. Miera je len označenie, pre akékoľvek vlastnosti danej veci, pre jej akékoľvek parametre. Sú to len kategórie pre popis. Nie je to lego.
Popolvár
Známy člen
To jest každý stav matérie opíšeš Informáciou a Mierou. Ak nemáš matériu, nemáš čo popisovať, a teda ti to ani netreba. Niet veci bez obrazu a niet obrazu bez veci.
Popolvár, každopádne sa aspoň snažím to vysvetliť, hoci to zatiaľ neprináša efekt. Očividne sa nechápeme. Ale je potrebné aby sme prišli na koreň veci. Nemôže to ostať visieť vo vzduchu. Bol by som rád, keby si si ten telegram založil a môžeme o tom diskutovať súkromne aj rok, ak bude treba. Ale je nutné sa navzájom pochopiť, ja teba, a ty mňa, ako to myslíme, a dospieť k spoločnému záveru. Lebo zatiaľ sme ako v tom spore Karla Marxa a Adama Smitha, pričom Smith mal jednoznačne pravdu v tom ich spore. Ale škoda, že k tomu nedospeli oni spoločne, ale prišli na to až neskoršie generácie.
Ale máš. Vec je nosičom veci, a tá je nosičom ďalších vecí... Pritom vec opisujem len Informáciou (tým, že ju pomenujem a kategorizujem) a Mierou (popíšem jej vlastnosti).
MIM nie je lego, sú to len popisné filozofické kategórie. Nimi len opisujeme, nimi netvoríme! Veci už stvorené sú! Človek veci preTvára. MIM slúži len na opis, nie na tvorenie!
Veci sú nosičmi vecí. A ak vec je popísaná Informáciou a mierou, a tá vec je zároveň aj nosičom inej veci, tak tú nesenú vec tiež len popíšem Názvom a vlastnosťami.
Na opis jablka nepotrebujem nič viac, len mu dať meno (Informácia) a podrobne popísať jeho vlastnosti (Miery). Pričom každá vlastnosť je "vecou" sama osebe. Každá vlastnosť má svoje meno a svoje parametre. A takto sa dá ísť do nekonečna.
Ano, veci a procesy sú do seba vnorené, a môžeme tvrdiť, že niet veci, ktorá by neobsahovala v sebe ďalšie veci, ale načo do toho pliesť nový pojem (matériu), keď mi na opis vecí stačí meno a vlastnosti veci. Veď keď poviem "jablko", tak vieš o čom hovorím. A ak poviem neznámy názov "girobundikus", tak sa ti nevytvorí obraz, a aby ten obraz mohol vzniknúť, tak musím použiť opisné miery, z ktorého ti ten obraz "namaľujem".
Je to presne ako v tom Marxovom vzorci, kde stále blúznil o konštantnom kapitáli, ako o niečom objektívnom, pričom konštantný kapitál je len suma variabilných kapitálov.
To čo ty nazývaš matériou, je len množina Informácii a Mier. Nič viac.
A ty si myslíš, že myšlienky nie sú materiálne? Že tvoja fantázia objektívne neexistuje? Síce existuje len v tvojej hlave, ale aj tak objektívne existuje. Je to len iný materiálny (jemnohmotný) svet.
Ja tvrdím iba to, že to, čo sa nazýva matéria, je sumár matérií a mier, takže pojem matéria je tam nadbytočný. To nie je o rozdelení hmatateľného a nehmatateľného; myšlienkového a vonkajšieho.
Tento tvůj konkrétní příklad chápu tak, že matérie, bez které ta píseň nemůže být zaznamenána, je právě ten nosič, tzn. gramoplatňa, nebo přesněji ta umělá hmota, ten disk, do kterého se ryje, tzn. do kterého se zaznamenává míra.
Jinak tvůj další výklad, totiž že výsledná píseň je ona informace - cílový obraz-forma, která vzniká kódováním frekvencí - vyrytím drážek do matérie, přičemž to konkrétní kódování je míra, podle mě nejvíc souhlasí s výkladem KSB.
A přitom zároveň musím s tebou souhlasit v tom, že jakoukoliv matérii (když zkoumáme, z čeho se skládá, jak to dělá moderní fyzika), nakonec lze rozložit na atomy a částice, které jsou (jak ukázala moderní fyzika) jen nějakým vlněním v prázdnu, a ve finále dokonce (jak to vnímá védanta i čínský základní princip jin-jang) ničím jiným než základní dualitou je-není. Z čehož pro tebe, i pro mě, vyplývá, že každá matérie je vlastně utvořena kódem-mírou do určitého obrazu-informace. Tzn. že neexistuje žádná abstraktní matérie sama o sobě, že matérie je vždy pouze druhotná a existuje vždy jen jako konkrétní obrazy-informace vytvořené kódováním-mírou. Přesně jak jsi to psal tady:
Jestliže je ale matérie druhotná, tak z toho opravdu vyplývá, že základním principem vesmíru je Boží vědomí (jak to předpokládá védanta advaita), celý vesmír je v podstatě Boží myšlenkou, která kódováním-mírou (je-není, jin-jang) vytváří jednotlivé-formy-obrazy-informace. To, že při božím přemýšlení-kódování našeho vesmíru vzniká matérie, je pak druhotné.
Vůbec nic nevíme a ani nemůžeme vědět o tom, jestli Bůh při přemýšlení-kódování jiných vesmírů taky zákonitě vytváří matérii. Pokud vyjdeme ze základního hermetického zákona "jak dole, tak i nahoře", a z toho, že lidská myšlenka má jemnohmotnou povahu torzního pole, tak by z toho mělo vyplývat, že i boží myšlenka je vždy spojena se vznikem matérie. Že když Boha něco napadne, tak přitom vždy zákonitě vznikne nový vesmír. Podle mě to nemusí být vůbec absurdní, jak uvádíš zde:
Podle mě, pokud je výše podaný výklad správný, tak přinejmenším v našem vesmíru se každá boží myšlenka opravdu materializuje.
Ale souhlasím s tvým argumentem, že pro jiné vesmíry to vůbec platit nemusí, že by to omezovalo boží svobodu. Jestliže tento náš materiální vesmír vznikl v boží mysli tím způsobem, že se v našem vesmíru každá boží myšlenka materializuje, tak to vůbec nemusí platit pro jiné vesmíry, které vznikají jinou boží myšlenkou.
Z toho všeho ale skutečně plyne závěr, že základní stavební principy našeho vesmíru nejsou tři, jak to předpokládá učení MIM, ale pouze dva, to znamená míra-kódování a informace-obraz. Nebo dokonce jenom jeden, totiž samotná míra-kódování, jejímž prostřednictvím Bůh vytváří jakýkoliv obraz, který je v tomto vesmíru vždy vázán na nějaký materiální nosič automaticky vznikající při kódování (ať už jemnohmotný nebo hrubohmotný). Čili jak píšeš:
Jestliže jsme se s tebou, Jardobe, výše snažili rozřešit otázku základních principů našeho vesmíru, tak Ľudo podle mě popisuje něco jiného, i když přinejmenším stejně důležitého, totiž proces řízení-tvoření v rámci našeho vesmíru.
Přitom ale Ľudo definuje pojmy matérie, informace, míra úplně jinak než jsi to udělal ty výše, a to způsobem, který je neslučitelný s tvými definicemi. Nechci tvrdit, že to je v rozporu s KSB. Podle mě je to jen vysvětlení MIM jiným, ale stejně platným a důležitým způsobem.
Takže podle Ľuda je základním pojmem informace, tzn. proces tvoření-řízení, formování.
Na začátku tvoření je stanovení cílového vektoru, obraz-forma, který má být uskutečněn a který je dán svou mírou, resp. svými mírami, parametry matrice (celkové formy-výsledného obrazu, kterých je třeba dosáhnout. Tato míra je ale i na konci tvoření-řízení, nyní už jako realizovaný obraz-forma, uskutečněný cílový stav.
Matérie je to, co je řízeno-utvářeno. Ľudo navrhuje i pojem existence, podle mě víc zamlžující než vysvětlující.
Snad tou existencí chce Ľudo upozornit na to, že v tomto našem vesmíru jedině Bůh tvoří (celý náš vesmír) z ničeho. Lze to popsat jedině obrazně. Když Boha napadne myšlenka, Bůh si představí ve svém vědomí obraz-formu, která se prostřednictvím kódování-míry informuje-realizuje, přičemž vzniká matérie v dané formě, daná věc se materializuje. Což odpovídá tomu, co jsme formulovali výše s Jardobem, totiž že matérie je druhotná.
Všichni ostatní kromě Boha, který je HNR, nevytvářejí nic nového, ale přetvářejí již stvořené věci. To znamená že tu matérii, která je k dispozici pro dané řízení-tvoření (ať už má jakékoliv výchozí formy) informují-přetvářejí do jimi zamýšleného cílového vektoru-obrazu-formy za využití jimi stanovených míry, resp. měr.
Naprosto to odpovídá Aristotelovu učení o podstatě všech jsoucen, která spočívá v tom, že forma je realizována na matérii. Mnozí hermetici byli vyděšeni, že Aristoteles tímto učením vyzradil tajné principy řízení.
Ľudo je ovšem dál mnohem konkrétnější.
Čili ještě jednou: Zatímco Jardob popisuje nejobecnější principy našeho vesmíru, tak Ľudo popisuje nejobecnější principy řízení-tvoření v tomto vesmíru. Oba vycházejí z výkladu MIM v KSB, který je podle mě poněkud nejasný i v definici základních pojmů a umožňuje různé výklady. Podle mě jsou oba výklady se svými definicemi základních pojmů možné, platné a důležité. Jenom je nelze sjednotit, protože mají neslučitelné nebo nesnadno slučitelné definice informace (Jardob-obraz, Ľudo-proces řízení-tvoření) a míry (Jardob-kódování, Ľudo-obraz a jeho parametry).
Viem, čo je podmet, prísudok a predmet.
Ale v tomto delení nerozumiem, čo presne chápeš pod informáciou. Trochu sa to zamotáva. FEI. Existencia je subjekt? Forma objekt? A Informácia prísudok? To som z toho jeleň.
Ľudo, takto nie. To je ako v tej rozprávke "O polievkovom kameni", kde jeden figliar predal inému kameň z ktorého možno uvariť vždy dobrú polievku. Ale nakoniec vysvitlo, že tá polievka bude lepšia, ak tam pridá ešte zopár ingrediencií. Skrátka ten kameň bol v tom hrnci úplne zbytočný.
Vákuum môžeš opísať aj bez matérie. Len pojmami a vzťahmi.
Aha, tak tu vidím, že Informáciu chápeš inak... Prečo práve pohyb? Pomocou MIM môžeš opísať každú vec. Ako by si teda opísal "30 cm vysokú sošku budhu z nefritu"? Aká je jeho informácia a aké má miery? Je to zdanlivo statický predmet. A pýtam sa na Informáciu a Miery tejto sošky, nie na submiery čiastočiek, z ktorých je zložený, pretože MIM musí popísať aj danú vec, aj čiastočky z ktorej sa vec skladá, nedá sa preskakovať.
Popolvár
Známy člen
Omyl, jardob, je to množina Informácií a Mier o konkrétnych stavov Matérie o Stavbe Sveta.
A s týmto
súhlasím s jednym doplnením: MIM slúži len na opis, avšak aj opis samotného tvorenia.
Konkrétnych stavov áno, ale nie matérie. Konkrétnych stavov Mier (vyjadrujúcich aj konkrétne informácie).
Podľa mňa ťa mýli to, že sme naučený chápať veci ako niečo materiálne. Z môjho pohľadu náš svet nie je nič iné, len čísla a rovnice. Sme len predstavou v Božej mysli.
Rovnica je miera, a konkrétna rovnica, napr. pytagorova veta bude existovať aj bez toho, či ju napíšeš na papier, či ju vyslovíš ako slovo, alebo si ju predstavíš. Je to len vzťah čísel. Nič viac. Čísla sú informácie a rovnice sú miery. Presne takto to funguje aj v počítači. A to, čo nazývame hardware, to nie je nič iné, len ďalšie čísla a rovnice, ale už v našom svete, a nie v tom virtuálnom. A náš svet, to je Boží svet, Božích čísiel a rovníc (PRAVidiel)
Popolvár
Známy člen
Ale potom ani všeobecná Informácia a Miera neexistujú, lebo vždy sú to konkrétne miery a informácie.
Informácia a Miera, to sú len popisné kategórie. Existujú len ako pojmy v našej ľudskej reči. Slovom Miera opisujeme akékoľvek vlastnosti a vzťahy.
Skrátka takto. Existuje svet, a my sa ho snažíme spoznávať. Materialisti sa rozhodli celú objektívnu realitu nazvať matériou. Všetky veci v nej, všetky čiastočky, viditeľné aj neviditeľné.
No ja skúšam ísť na to inak. Existuje jedna objektívna realita a v nej sa snažíme ROZLISENIM rozlišovať, na čo všetko sa môže rozdeľovať, a aké sú vzťahy medzi týmito dielikmi.
OR (objektívna realita) sa v prvom rade delí na BOHA (najvyšší intelekt, rozum) a Jeho výtvory. To je prvé delenie. Boha rozdeliť nevieme. Ale jeho výtvory deliť vieme.
V jeho vytvoroch, to jest vo vesmíre rozpoznávame najrôznejšie veci a procesy, ktoré majú hierarchický charakter. Každý proces obsahuje podprocesy, a každý proces je súčasťou nadradeného procesu. Každá vec obsahuje v sebe veci, a každá vec je súčasťou väčšej veci.
Teoreticky stále môžeš všetky stvorené veci nazývať matériou, ale nie je to nutné. Môžeš ich nazývať svojimi menami a tak ich rozlišovať. Len keď niečo nemáš preskúmané, tak to nazveme neznáma hmota/matéria.
Ide o to, že každú jednu vec (bez výnimky) môžeme IDENTIFIKOVAŤ pomocou dvoch vecí:
1. podľa názvu (ak už je ta vec známa, poznáme jej MIERY-charakteristiky, a teda poznáme jej obraz, formu)
2. podľa charakteristík (ak ide o nový neznámy jav, vec, s tým, že musíme najprv preskúmať jeho charakteristické MIERY, aby sme aj do budúcna vedeli tento jav/vec rozpoznať. Miery nám pomáhajú vytvoriť obraz veci v hlave. A následné je potrebné dať tomuto novému javu-veci meno. Aby sme do budúcna nemuseli zložito opisovať, o čom je reč, ale dokázali to vyjadriť jedným slovom-menom. Ak už ľudia majú obrazy tejto veci v hlave vytvorené).
Ja pojem Informácia stotožňujem s názvami vecí a procesov. (ľudo to stotožňuje s pohybom, čo zatiaľ nechápem, ale vysvetlíme si to). Je to ako v matematike buď priame číslo, ktoré sa vkladá do rovnice, alebo premenná, ktorá má nejakú hodnotu. Alebo konštanta.
Pojem Miera stotožňujem s matematicky opísateľnými vzťahmi medzi vecami (molekula bielkoviny sa skladá z atómov uhlíka, vodíka, kyslíka a dusíka. Držia spolu práve v tejto podobe, lebo existujú medzi nimi špecifické miery, matematicko-fyzikálne vzťahy. Každý atóm má určité vlastnosti (Miery, matematicko-fyzikálne vyjadriteľné), vďaka ktorým sa s niektorými inými atomami zlučuje a s inými nie). Keďže vzťahy medzi vecami, procesmi bývajú väčšinou zložité, tak matematickou analógiou miery je funkcia, alebo algoritmus. Miera, ako odtieň farby, intenzita jasu, to je číselne ľahko vyjadriteľná premenná.
Pomocou týchto dvoch kategórií sa dá IDENTIFIKOVAŤ akákoľvek vec. Dokonca aj taký proces ako SPEV: Spev je pre mňa podmet (z gramatického hľadiska), je to Informácia, t.j. názov javu, ktorý idem skúmať. A miera je prísudok/sloveso, je to činnosť, ktorá sa pri speve deje. To jest, človek vydáva harmonické melódie zo svojho hrdla, v čom mu pomáhajú hlasivky.
Keď hovorím, že každá vec sa skladá z ďalších vecí. Tak vlastne hovorím, že každá informácia sa skladá z ďalších informácii. Každá miera sa skladá z ďalších mier.
Jasne, všeobecná miera v realite neexistuje, ani všeobecná informácia. Lebo vo vesmíre neexistuje ani "všeobecná vec", "všeobecný proces". Vo vesmíre sú len konkrétne veci, a tie opisujeme pomocou konkrétnych termínov (Informácii) a konkrétnych vlastností a vzťahov (Mier).
Informácia a Miera, to je len prst, ktorý ukazuje na Lunu, nie Luna samotná. Pozor na to!
A ak by si chcel oddeliť to, čo existuje, od toho, čo neexistuje, potom pojem matéria má zmysel. Ale ak sa chceme baviť iba o tom, čo reálne existuje (a to je vlastne všetko, o čom sa vieme baviť), tak nemá zmysel tretia popisná kategória.
Veď existencia vzniká len z existencie. Existujúce veci, len z existujúcich vecí. Z neexistencie nevzniká vôbec nič. Preto ju môžem vnímať ako irelevantnú. A preto túto tretiu kategóriu nepotrebujem.
Jasné, v ľudskej reči používame také zvraty, že niečo neexistovalo a zrazu existuje, ale to je v skutočnosti nekorektné vyjadrovanie. V Božom predurčení všetko vždy existovalo na úrovni plánu, matrice. Veď aj myšlienka je objektívna existencia nejakej veci. Len je to jemnohmotná existencia, nie hrubohmotná. Z jemnohmotnej do hrubohmotnej môže sa vec zmeniť len za určitých podmienok. Človek má ideu, a tú neskôr uskutoční. No táto ľudská idea nevznikla v ľudskej hlave. Všetky nápady a vynálezy sa nerodia v hlave. Ony existujú večne už dávno pred samotným človekom, jeho narodením. Idey a nápady sú ľuďom zosielané Zhora. Aj preto vravím, že nikto nemá právo si privlastňovať nápady, vynálezy a pod. lebo nie sú jeho vlastné. Tie nápady boli človeku dané Zhora, kde existovali vždy na jemnohmotnej úrovni, ako nerealizovaná matrica.
Preto nie je korektné vravieť, že niečo neexistovalo a objavilo sa. Každá vec na úrovni matrice existovala vždy. To, čo neexistuje, to sa nikdy neobjaví, nikdy sa nezrealizuje, je to mimo Božieho predurčenia. Preto o neexistencii sa nemá zmysel baviť. Nemá zmysel sa baviť o nematérii. A ak neexistuje nematéria, potom nepotrebujeme hovoriť ani o matérii, lebo nič okrem matérie neexistuje! V takomto ponímaní je matéria samotný Život! A aj Boh je materiálny.
Potom stráca zmysel aj marxistická otázka, ktorú sa aj nás v mladosti vypytovali: "Čo je prvotné: matéria alebo vedomie?" Pretože ide o jedno a to isté. To je ako pýtať sa, čo je prvotné: bytosť alebo jej podstata?
Skrátka takto. Existuje svet, a my sa ho snažíme spoznávať. Materialisti sa rozhodli celú objektívnu realitu nazvať matériou. Všetky veci v nej, všetky čiastočky, viditeľné aj neviditeľné.
No ja skúšam ísť na to inak. Existuje jedna objektívna realita a v nej sa snažíme ROZLISENIM rozlišovať, na čo všetko sa môže rozdeľovať, a aké sú vzťahy medzi týmito dielikmi.
OR (objektívna realita) sa v prvom rade delí na BOHA (najvyšší intelekt, rozum) a Jeho výtvory. To je prvé delenie. Boha rozdeliť nevieme. Ale jeho výtvory deliť vieme.
V jeho vytvoroch, to jest vo vesmíre rozpoznávame najrôznejšie veci a procesy, ktoré majú hierarchický charakter. Každý proces obsahuje podprocesy, a každý proces je súčasťou nadradeného procesu. Každá vec obsahuje v sebe veci, a každá vec je súčasťou väčšej veci.
Teoreticky stále môžeš všetky stvorené veci nazývať matériou, ale nie je to nutné. Môžeš ich nazývať svojimi menami a tak ich rozlišovať. Len keď niečo nemáš preskúmané, tak to nazveme neznáma hmota/matéria.
Ide o to, že každú jednu vec (bez výnimky) môžeme IDENTIFIKOVAŤ pomocou dvoch vecí:
1. podľa názvu (ak už je ta vec známa, poznáme jej MIERY-charakteristiky, a teda poznáme jej obraz, formu)
2. podľa charakteristík (ak ide o nový neznámy jav, vec, s tým, že musíme najprv preskúmať jeho charakteristické MIERY, aby sme aj do budúcna vedeli tento jav/vec rozpoznať. Miery nám pomáhajú vytvoriť obraz veci v hlave. A následné je potrebné dať tomuto novému javu-veci meno. Aby sme do budúcna nemuseli zložito opisovať, o čom je reč, ale dokázali to vyjadriť jedným slovom-menom. Ak už ľudia majú obrazy tejto veci v hlave vytvorené).
Ja pojem Informácia stotožňujem s názvami vecí a procesov. (ľudo to stotožňuje s pohybom, čo zatiaľ nechápem, ale vysvetlíme si to). Je to ako v matematike buď priame číslo, ktoré sa vkladá do rovnice, alebo premenná, ktorá má nejakú hodnotu. Alebo konštanta.
Pojem Miera stotožňujem s matematicky opísateľnými vzťahmi medzi vecami (molekula bielkoviny sa skladá z atómov uhlíka, vodíka, kyslíka a dusíka. Držia spolu práve v tejto podobe, lebo existujú medzi nimi špecifické miery, matematicko-fyzikálne vzťahy. Každý atóm má určité vlastnosti (Miery, matematicko-fyzikálne vyjadriteľné), vďaka ktorým sa s niektorými inými atomami zlučuje a s inými nie). Keďže vzťahy medzi vecami, procesmi bývajú väčšinou zložité, tak matematickou analógiou miery je funkcia, alebo algoritmus. Miera, ako odtieň farby, intenzita jasu, to je číselne ľahko vyjadriteľná premenná.
Pomocou týchto dvoch kategórií sa dá IDENTIFIKOVAŤ akákoľvek vec. Dokonca aj taký proces ako SPEV: Spev je pre mňa podmet (z gramatického hľadiska), je to Informácia, t.j. názov javu, ktorý idem skúmať. A miera je prísudok/sloveso, je to činnosť, ktorá sa pri speve deje. To jest, človek vydáva harmonické melódie zo svojho hrdla, v čom mu pomáhajú hlasivky.
Keď hovorím, že každá vec sa skladá z ďalších vecí. Tak vlastne hovorím, že každá informácia sa skladá z ďalších informácii. Každá miera sa skladá z ďalších mier.
Jasne, všeobecná miera v realite neexistuje, ani všeobecná informácia. Lebo vo vesmíre neexistuje ani "všeobecná vec", "všeobecný proces". Vo vesmíre sú len konkrétne veci, a tie opisujeme pomocou konkrétnych termínov (Informácii) a konkrétnych vlastností a vzťahov (Mier).
Informácia a Miera, to je len prst, ktorý ukazuje na Lunu, nie Luna samotná. Pozor na to!
A ak by si chcel oddeliť to, čo existuje, od toho, čo neexistuje, potom pojem matéria má zmysel. Ale ak sa chceme baviť iba o tom, čo reálne existuje (a to je vlastne všetko, o čom sa vieme baviť), tak nemá zmysel tretia popisná kategória.
Veď existencia vzniká len z existencie. Existujúce veci, len z existujúcich vecí. Z neexistencie nevzniká vôbec nič. Preto ju môžem vnímať ako irelevantnú. A preto túto tretiu kategóriu nepotrebujem.
Jasné, v ľudskej reči používame také zvraty, že niečo neexistovalo a zrazu existuje, ale to je v skutočnosti nekorektné vyjadrovanie. V Božom predurčení všetko vždy existovalo na úrovni plánu, matrice. Veď aj myšlienka je objektívna existencia nejakej veci. Len je to jemnohmotná existencia, nie hrubohmotná. Z jemnohmotnej do hrubohmotnej môže sa vec zmeniť len za určitých podmienok. Človek má ideu, a tú neskôr uskutoční. No táto ľudská idea nevznikla v ľudskej hlave. Všetky nápady a vynálezy sa nerodia v hlave. Ony existujú večne už dávno pred samotným človekom, jeho narodením. Idey a nápady sú ľuďom zosielané Zhora. Aj preto vravím, že nikto nemá právo si privlastňovať nápady, vynálezy a pod. lebo nie sú jeho vlastné. Tie nápady boli človeku dané Zhora, kde existovali vždy na jemnohmotnej úrovni, ako nerealizovaná matrica.
Preto nie je korektné vravieť, že niečo neexistovalo a objavilo sa. Každá vec na úrovni matrice existovala vždy. To, čo neexistuje, to sa nikdy neobjaví, nikdy sa nezrealizuje, je to mimo Božieho predurčenia. Preto o neexistencii sa nemá zmysel baviť. Nemá zmysel sa baviť o nematérii. A ak neexistuje nematéria, potom nepotrebujeme hovoriť ani o matérii, lebo nič okrem matérie neexistuje! V takomto ponímaní je matéria samotný Život! A aj Boh je materiálny.
Potom stráca zmysel aj marxistická otázka, ktorú sa aj nás v mladosti vypytovali: "Čo je prvotné: matéria alebo vedomie?" Pretože ide o jedno a to isté. To je ako pýtať sa, čo je prvotné: bytosť alebo jej podstata?
Naposledy upravené:
Model MIM sa od modelu HEPČ (hmota energia priestor čas) odlišuje PREDOVŠETKÝM tým, že model MIM vylučuje možnosť existencie chaosu a náhody (v bežnom ľudskom chápaní, ako niečoho z princípu nelogického).
Ako sa v Koráne píše "Boh stvoril každú vec a rozmeral ju mierou". Skrátka pojem Miera predpokladá, že všetky veci vo vesmíre sú rozmerané, vyjadrené matematicko-fyzikálnymi vzťahmi, vo všetkom je vyššia logika a náhoda a chaos neexistuje. MIM hovorí o tom, že teoreticky je možné pochopiť úplne všetko, hoci na mnohé veci treba mocnejší intelekt a vyššie rozlíšenie, než má bežný človek.
Najväčšou nevýhodou starého modelu HEPČ/METS je to, že umožňuje existenciu náhody, dogiem a nevysvetliteľného chaosu. Za to sa dá všeličo skryť.
Ako sa v Koráne píše "Boh stvoril každú vec a rozmeral ju mierou". Skrátka pojem Miera predpokladá, že všetky veci vo vesmíre sú rozmerané, vyjadrené matematicko-fyzikálnymi vzťahmi, vo všetkom je vyššia logika a náhoda a chaos neexistuje. MIM hovorí o tom, že teoreticky je možné pochopiť úplne všetko, hoci na mnohé veci treba mocnejší intelekt a vyššie rozlíšenie, než má bežný človek.
Najväčšou nevýhodou starého modelu HEPČ/METS je to, že umožňuje existenciu náhody, dogiem a nevysvetliteľného chaosu. Za to sa dá všeličo skryť.
@Popolvár myslím, že sme sa nakoniec dopracovali ku konsenzu tým, ak poviem, že "matéria = existencia ako taká". Matéria je všetko, čo existuje. Vcelku aj v detailoch. Okrem matérie neexistuje nič. Je to vlastne iný názov pre substanciu života, substanciu súcna.
Lenže ak nič okrem matérie neexistuje, a my opisujeme len charakteristiky a vnútorné členenie matérie, tak nemusíme nutne tento pojem používať. Na opis vecí (možno ale netreba používať pojem matéria) stačí použiť len pojmy (Informácia) a ich charakteristiky (Miery).
Lenže ak nič okrem matérie neexistuje, a my opisujeme len charakteristiky a vnútorné členenie matérie, tak nemusíme nutne tento pojem používať. Na opis vecí (možno ale netreba používať pojem matéria) stačí použiť len pojmy (Informácia) a ich charakteristiky (Miery).