Medzinárodný diskusný klub Valdaj

[Vargis]

Studená vojna bola vojnou, nie mierom
Medzinárodný poriadok v období studenej vojny neexistoval – existoval zložitý systém riadenia systémovej konfrontácie studenej vojny, ktorý sa neustále pohyboval na hrane prechodu do horúceho stavu. Súčasťou tohto systému bola svojrázna etika vzťahov medzi hlavnými protivníkmi. A v skutočnosti to, čo väčšina pozorovateľov píšucich o tejto téme ľutuje, je osobitný zodpovedný štýl dialógu veľkých jadrových veľmocí, ktorý bol charakteristický prinajmenšom pre druhú fázu studenej vojny (po kubánskej jadrovej kríze v roku 1962). Či je možné oživiť túto etiku alebo či vznikne nejaký podobný neformálny systém pravidiel hry, je v súčasnosti ťažké povedať, píše Timofej Bordačev, programový riaditeľ Valdajského klubu.
Celý článok v prílohe:

 

[Lena]

Když je tu zmínka o kubánské krizi - dnes je to 100 let, co se narodil Fidel Castro.

 

[Vargis]

O prínose Anchorage
Stretnutie prezidentov Ruska a USA na Aljaške 15. augusta 2025 sa stalo senzáciou – a to tak po formálnej, ako aj po obsahovej stránke. Od neho sa očakávalo tak veľa: jedni s obrovskou nádejou, iní s nemenej veľkými obavami, že Anchorage je odsúdené na neúspech a očakávania nenaplní. Ostrosť, hĺbka a rozsah konfliktu okolo Ukrajiny sú také, že počítať so šťastným vyriešením už na prvom vážnom stretnutí bolo zjavne naivné. Stačí si spomenúť na rokovania o ukončení vojny vo Vietname, ktoré trvali roky, hoci stranám bolo od začiatku jasné, že konflikt treba nejako ukončiť.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

August 1991 prehĺbil nepriateľstvo Západu voči Rusku
Z hľadiska bežných meradiel mierové zakončenie studenej vojny v rokoch 1946–1991 viedlo z historického hľadiska k nevyhnutnému obnoveniu konfliktu. Hlavným dôvodom bolo, že západné krajiny na čele s USA sa nedokázali zmieriť s tým, že ich nepriateľ vyšiel z konfliktu neporazený. 35 rokov od dramatických udalostí v auguste 1991 v Moskve – to je najpresnejšie vyjadrenie historického časového úseku, ktorý nás delí od ukončenia éry známej pod názvom „studená vojna“. Jednoducho preto, že zlyhanie posledného pokusu o zachovanie ZSSR znemožnilo akékoľvek pokračovanie tejto vojensko-politickej konfrontácie: jeden z jej účastníkov už v tom čase jednoznačne opustil bojisko a prenechal ho protivníkovi.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

„Bez rozhovorov s Ukrajinou sa nezaobídeme.“ Fjodor Lukjanov o vojne, Rusku a budúcnosti Kyjeva
Je Ukrajina nástrojom Západu alebo samostatným aktérom vo vojne s Ruskom? Má Moskva s ňou viesť samostatný politický dialóg – oddelene od rokovaní s USA a Európou? Alebo je Kyjev už pevne zakotvený v západnom systéme a priamy dialóg nemá praktický zmysel? V rozhovore pre portál Ukrajina.ru predseda prezídia Rady pre zahraničnú a obrannú politiku, známy politológ Fjodor Lukjanov, hovoril o samostatných cieľoch Kyjeva, úlohe Európy a USA, ukrajinskej politickej kultúre a perspektívach budúcich rokovaní s Ruskom.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Rusko prekročilo hranice „anti-Západu“
Pre celý svet predstavuje Rusko akési „alter ego“ – iné stelesnenie Západu, jeho alternatívnu osobnosť, ktorá existuje popri tej hlavnej. Vyzerá to tak, že nadchádzajúca jeseň bude pre medzinárodný dianie a zahraničnú politiku Ruska pomerne bohatá na udalosti a v niektorých ohľadoch dokonca emotívna. Neschopnosť protivníkov Moskvy prinútiť ju, aby sa vzdala dosiahnutia svojich cieľov v ukrajinskej otázke, ako aj neúspechy politiky USA na Blízkom východe môžu spôsobiť, že politika západných krajín bude dobrodružnejšia, než by si väčšina krajín sveta želala. Najmä ak ide o konanie Európy, kde inštinkt sebaochrany historicky nebol príliš silný, inak by odtiaľ nevzišli obe svetové vojny. To znamená, že narastá význam pochopenia toho, v mene akých hodnôt a záujmov sú štáty pripravené podstúpiť riziká v oblasti zahraničnej politiky a ako vnímajú svoju pozíciu vo svetovom poriadku, ktorý by mal byť lepší ako ten súčasný. Pre Rusko sú takéto úvahy na pozadí energickej zahraničnopolitickej praxe aktuálne nielen preto, že sa nachádza v centre najdôležitejšieho konfliktu súčasnosti, ale aj preto, že vo svete vždy zaujímalo jedinečné postavenie.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

V Európe nahradil dobrodružný duch inštinkt sebaochrany
V Starom svete si nikto nerobí ilúzie o možnosti ľahkého vojenského víťazstva nad Ruskom. Inštinkt sebaochrany európskych elít by sa však nemal príliš preceňovať. História sa neopakuje. Ani ako fraška. A nové kolo storočného súperenia medzi Ruskom a Európou bude, samozrejme, vyzerať úplne inak ako všetky predchádzajúce. V súčasnosti nemecké úrady pod vymyslenou zámienkou zatvárajú ruské kultúrne a diplomatické inštitúcie, zatiaľ čo nórske úrady zadržiavajú ruské vedecké lode. Všetko sa vracia do starých koľají, ktoré poznáme už od konca 15. storočia, keď sa Európa po prvýkrát pokúsila skrotiť ruskú túžbu po nezávislosti. Pritom nemeckí, nórski ani žiadni iní európski vládcovia v súčasnosti nemajú v úmysle doviesť situáciu až k priamemu ozbrojenému konfliktu. Dôvodom toho rozhodne nie je mierumilovnosť Berlína, Paríža či Londýna, ktorá im nikdy nebola vlastná. Tiež nemôžeme vážne hovoriť o tom, že Európa je naklonená diplomatickému dialógu o širších otázkach regionálnej bezpečnosti – všetko, čo sa tam na túto tému hovorí, sú len prázdne slová. Pokusy o vyhýbanie sa konfrontácii však majú objektívne dôvody.
Celý článok v prílohe:

 

[Atom]

V Európe nahradil dobrodružný duch inštinkt sebaochrany

Timofej Bordačev tak trochu potvrzuje, že Evropa nemůže bojovat ani kdyby moc chtěla. Sice říká, že nějaká zbraně má, ale ty jsou už také k ničemu. Každá další větší válka způsob boje posunuje dále. Teď Evropské tanky schované někde v lese reznou a nemůžou ani pravidelně spustět motor (dron zachytí černý kouř z výfuku) pro udržení funkčnosti tanku.

 

[Vargis]

Dvojica mierotvorcov: nová zábava
Diplomatické snahy o ukončenie akútneho a krvavého ozbrojeného konfliktu treba privítať. A vytrvalosť administratívy Donalda Trumpa, ktorá sa o to snaží už viac ako rok a pol, si zaslúži uznanie, aj keď výsledky nemožno nazvať výnimočnými. Biely dom je prinajmenšom jediným subjektom na Západe, ktorý sa snaží niečo podniknúť a má možnosti ovplyvniť situáciu. Prezident USA a jeho najbližší spolupracovníci by pravdepodobne naozaj chceli zastaviť vojnu, pretože jej pokračovanie odvádza pozornosť od realizácie zahraničnopolitických priorít, ktoré považujú za kľúčové. Ide však o podmienku, ktorá je síce nevyhnutná, ale nedostatočná.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Zlomový moment?
Čo voľby v Nemecku vypovedajú o stave tejto krajiny a o európskej politike V Nemecku je to z hľadiska ďalšieho politického smerovania rozhodujúci mesiac. V septembri sa budú konať voľby v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko a Meklenbursko-Predpomoransko, ako aj v meste Berlín. Ak vládnuca CDU utrpí všade vážnu porážku (čo nie je isté), osud federálnej vlády zostane v neistote. Osud kancelára Friedricha Merza sa naopak zrejme vyjasní veľmi jasne: bude musieť odísť. Drvivý neúspech CDU v Sasku-Anhaltsku sa predpovedal, ale jeho rozsah je aj tak pôsobivý. Zatiaľ nie je jasné, či „Alternatíva pre Nemecko“ dosiahne absolútnu väčšinu a bude schopná zostaviť vlastnú krajinskú vládu. Z hľadiska sily signálu pre establishment to však nie je podstatné. Červená kontrolka bliká ako bláznivá.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Ukrajina nezostane „bezmocná“ a bude od Európy žiadať odplatu, kým Rusko buduje nový svet
Čo čaká Ukrajinu po vojne a bude samostatná? Predseda prezídia Rady pre zahraničnú a obrannú politiku a šéfredaktor časopisu „Rusko v globálnej politike“ Fedor Lukjanov sa domnieva, že krajina bude v každom prípade závislá od vonkajších síl, ale oslabená Ukrajina nemusí byť nutne neškodná. O možnej štruktúre ukrajinského štátu, záujmoch USA a Európy, rizikách revanšu a perspektívach rozdelenia území hovoril tento známy politológ v rozhovore pre portál Ukraina.ru.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

„Neohrabaný diplomat s istým inštinktom“
John Mearsheimer je charizmatický, presvedčivý a veľmi kategorický človek. Je živým príkladom ofenzívneho realizmu, ktorý vždy všetko vysvetlí jednoducho a zrozumiteľne. Počas nedávnej návštevy tohto klasika v Moskve sa s ním Fjodor Lukjanov porozprával o aktuálnych témach. Úryvky z rozhovoru boli odvysielané v relácii „Medzinárodný prehľad“ .
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Pohľad z opačnej strany?
Zvykli sme si považovať krajiny východnej Európy za najkonfliktnejší a najnapätejší prvok celej politickej palety v okolí Ruska. Na to existujú dôvody. Bezprostredné susedstvo je najzložitejšou situáciou pre akékoľvek vzťahy. Čím viac sa záujmy prekrývajú, tým sú trenice ostrejšie. Geopolitická logika, najmä pokiaľ ide o Rusko, ktoré má nemalé skúsenosti s vonkajšími inváziami, diktuje, aby sa nedopustilo, že by odtiaľ vychádzala akákoľvek hrozba, a aby sa dosiahla predvídateľnosť susedných území. Túto predvídateľnosť zabezpečovali rôznymi spôsobmi. V niektorých prípadoch prostredníctvom priameho pripojenia, v iných – nepriamymi formami kontroly. A keďže všetci západní susedia Ruska sú v porovnaní s ňou malé alebo dokonca maličké štáty, ich konanie bolo často determinované práve strachom – či už opodstatneným, alebo iracionálnym.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Európa a konflikt na Ukrajine: zmena historického kontextu
Počas celej vojensko-politickej krízy okolo Ukrajiny zostáva postoj západnej Európy naďalej nejednoznačný. Na jednej strane jej vládcovia slovami aj skutkami odporujú Rusku všetkými dostupnými prostriedkami, na druhej strane však neustále zdôrazňujú svoju snahu o začatie diplomatického dialógu. Ak sa však obrátime k učebniciam dejín európskej medzinárodnej politiky, zistíme, že na takejto nejednoznačnosti nie je nič zvlášť nové, píše Timofej Bordačev, programový riaditeľ Valdajského klubu.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Nemecko v kríze, Ukrajina bez volieb, Rusko určuje „novú normalitu“
Hlavnou témou jesene sú voľby v rôznych častiach sveta. Ich tradičnú úlohu v rozhovore pre portál Ukraina.ru prehodnotil Fjodor Lukjanov, predseda prezídia Rady pre zahraničnú a obrannú politiku a šéfredaktor časopisu „Rusko v globálnej politike“. V Nemecku dosahuje pravicová strana „Alternatíva pre Nemecko“ (AdG) rekordné výsledky a dostáva oficiálny Berlín do slepej uličky. V Rusku prebehol volebný cyklus podľa scenára „novej normality“. Na tomto pozadí stojí Ukrajina, kde boli voľby zrušené na neurčito. Kde je tu realita a kde sú naše ilúzie?
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Nočná mora Helmuta Kohla
V Nemecku sa začalo rozpadanie kľúčových politických strán Helmut Kohl, kancelár Spolkovej republiky Nemecko, ktorému pripadla úloha zjednotiť Nemecko po 45 rokoch rozdelenia, opustil tento svet pred deviatimi rokmi. V posledných rokoch sa už nijako nezúčastňoval na verejnom živote, pretože mu to zdravotný stav nedovoľoval. A kým ešte sledoval dianie, bolo známe, že politika jeho nástupcov u neho nenašla uznanie. Angelu Merkelovú, ktorú Kohl osobne podporoval v straníckom postupe, považoval priamo za zradkyňu. Ambiciózna dáma nepodporila svojho mentora, keď sa na neho v posledných rokoch jeho vlády začali zameriavať priame útoky. Patriarcha bol znepokojený aj všeobecným smerovaním k potláčaniu individuality a celoeurópskej unifikácii. Keby bol Kohl nažive (mal by teraz 96 rokov, jeho predchodca vo funkcii kancelára Helmut Schmidt sa dožil tohto veku pri úplne jasnej mysli), bol by zhrozený tým, kam sa jeho strana dostala a kto ju vlastne vytláča.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Hranice nemeckého militarizmu určuje vonkajšia sila
Do akej miery umožňujú okolnosti, ktoré sa za posledné desaťročia zmenili, všetkým typickým črtám Európanov „naozaj sa rozbehnúť“, čím sa naši susedia na západ od poľských hraníc stávajú skutočne nebezpečnými? To, čo sa v súčasnosti deje v európskej politike, môže pôsobiť veľmi znepokojujúco na pozadí relatívnej stability, ktorá sa tam ustálila po druhej svetovej vojne. Platí to najmä pre Nemecko, kde sú spomienky na jeho ozbrojenú agresiu voči susedom v prvej polovici minulého storočia stále veľmi silné. História sa však neopakuje.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Brazílske kyvadlo
V prvom kole prezidentských volieb v Brazílii zvíťazil kandidát pravice – senátor Flávio Bolsonaro, syn bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý si momentálne odpykáva trest odňatia slobody. Úradujúcemu lídrovi Luisovi Ináciovi Lulovi da Silvovi sa v druhom kole pravdepodobne nepodarí dohnať mladšieho Bolsonara. Ak tomu tak bude, Brazília sa pripojí k „pravicovému obratu“, ktorý prebieha v Latinskej Amerike. Brazílsky scenár, s ohľadom na miestne špecifiká, kopíruje americký scenár s Donaldom Trumpom. Po búrlivom prezidentskom období Jaira Bolsonara staršieho sa vrátil predstaviteľ umiernených ľavičiarov, zatiaľ čo samotného bývalého prezidenta sa pokúsili „odstrániť“ nadobro. V USA Trumpa ostro odsúdili ako inšpirátora pokusu o prevrat, ale k trestnému stíhaniu proti nemu osobne nedošlo. V Brazílii Jaira Bolsonara odsúdili, ale pochodeň prevzal jeho syn. A teraz sa rodina vracia k moci a sľubuje, že si vyrovná účty so svojimi nepriateľmi.
Celý článok v prílohe:

 

[Vargis]

Problémy a riešenia nadobudli po prvýkrát globálny rozmer: o čom sa hovorilo na konferencii klubu „Valdaj“
V predslove k druhému vydaniu svojej výnimočnej práce „Čo je história?“ píše Edward H. Carr, že katastrofické nálady, ktoré sa opakujú od začiatku 20. storočia, sú výlučne produktom západnej diskusie a majú len málo spoločného so životom zvyšku ľudstva. Podľa tohto klasika vedy o medzinárodných vzťahoch to súvisí s tým, že práve západné krajiny boli viac ako päť storočí nespochybniteľnými pánmi sveta a mohli oprávnene aspirovať na postavenie ostrovov civilizácie. A preto „časy, ktoré čoraz viac spochybňujú a vyvracajú takýto nárok, musia nevyhnutne viesť ku katastrofe“.
Celý článok v prílohe: