Jedna známa mi poslala
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=5LG4KHXfvgQ
Tak poďme si to rozobrať.
Zo začiatku farár tam dáva prízvuk na to, že boh každému odpustil.
To je síce pekné, ale zostáva nedopovedané, že boh ti len vtedy odpustí, keď si reálne vykonal pokánie. A čo je pokánie? Je to náprava. To znamená, že boh ti až vtedy odpustí, keď ty vykonáš nápravu. Odpustenie neprichádza zo vzduchoprázdna. Neprichádza ako spása večná nekonečná. Pre odpustenie je potrebné sa pohnúť, zmeniť sa k lepšiemu. Až ty pochopíš čo si spravil zle, a sa zlepšíš, nebudeš viac opakovať chybu, tak aj vtedy ti boh odpustí. Ak pochopenie neprichádza, ak sa chyba opakuje, tak je ti zbytočné odpustenie kohokoľvek, lebo nič to v tvojom živote nemení. Ako sa ľudovo hovorí "Odpusti si a aj Boh ti odpustí". Ale odpustiť sebe znamená priznať si chybu, znamená uvedomiť si konanie v rozpore s božími (vesmírnymi) zákonmi. A keď si to človek uvedomí, tak vtedy nastáva zlom a on nepotrebuje viac porušovať zákony, lebo vie čo za to porušenie dostane. Vo vesmíre je rovnováha. Ak ju narušíš tak za to dostaneš odmenu.
Zhrniem - pochopiť konanie, vykonať nápravu a až potom príde to odpustenie božie.
Farár tam povedal "Viera je moc" - to akože riadny absúrd. Moc má ten čo riadi. Čo s tým má spoločné viera? Možno farár chcel povedať svetonázor je moc. Áno svetonázor riadi naše správanie a pohľad na veci. Ale nejako mi to tam nepasuje do tej kázne. Akoby farár chcel povedať "Viera je moc, ktorú my farári máme nad vami ovečkami." Viera je slepá. Človek verí v to čo si nevie vysvetliť. Svetonázor je súhrn názorov na svet, ktoré si človek osvojil - pochopil, odskúšal a správa sa podľa nich. Tie názory nie sú niečo v čo verí. On ten svetonázor žije.
"Používať vieru, je používať autoritu, ktorú nám boh dáva" - toto asi nepotrebuje komentár. Si farár pomýlil zasadnutie farárov s kázňou. Medzi farármi také dačo môže hovoriť, akoby sa povyšovať nad ovečky. Ale na kázeň by také drísty ťahať nemal, lebo sa mu ovečky rozutekajú.
Odpúšťanie druhým skrýva farár za to, že veď aj tebe boh odpustil tak ty tiež máš odpúšťať. Ale takto to vôbec nefunguje. Boh nie je nejaký sudca, to nie je tvoj kamarát, s ktorým si spravíš nejakú zmluvu o odpúšťaní.
Ďalej hovorí farár ako máš odpustiť iným. Ako prvé začne hovoriť o Satanovi. Že vraj existuje nejaký satan, ktorý chce aby si bol zarmútený, aby si sa hneval, aby si padol k nemu do pekla. To je taký blud na mútenie mozgov. Ako, keď veeeľmi prenesiem obraz, tak možno si to viem predstaviť, ako satan, cez tvoje ego ťa ťahá dole. Ale prečo to tak komplikovať? Prečo tak zavádzať?
Treba rovno povedať: "Hneváš sa na iného človeka, lebo si nedokážeš vysvetliť jeho správanie. Proste dotyčný nekonal tak ako si očakával. Narobil si si veľké očakávania a potom prišli veľké sklamania. A teraz sa hneváš. " Hnev je pomsta na sebe za hlúposť iného človeka. Možno ten človek nevedel, že teba to zraní, že sa urazíš.
Hnev prichádza preto lebo ego človeka utrpelo. Lebo človek sa nedokázal odosobniť od krivdy, ktorá mu bola spravená. Ale niekedy to ani nie je krivda, len dotyčný to chápe ako krivdu.
Napríklad si chce náš Piťo kúpiť byt. Nájde si výborný byt, už ho ide kupovať a odrazu príde na to, že mu ten byt vyfúkol kamarát. Tak sa začne na toho kamaráta hnevať.
Ale prečo sa hnevať? Azda mal právo ten kamarát si nájsť ten istý byt? Áno mal. Bolo to fér? Áno bolo. Utrpelo ego Piťa, lebo nemá byt. Očakávanie bolo veľké a prišlo aj veľké sklamanie, ktoré treba na niekoho hodiť. A tak sa náš Piťo hnevá.
Ale je potrebné pochopiť pár vecí
1. Kamarát tiež chce byt, tiež chce niekde bývať.
2. Kamarát bol zrejme šikovnejší.
3. Zrejme Boh nechcel aby Piťo ten byt kúpil.
Tretí bod sa môže zdať maličkosť, ale práve v tom sa skrýva rozuzlenie. Po roku sa bude kamarát Piťovi sťažovať, ako zle sa mu v tom byte býva, že nad ním vkuse skáču deti na povale a podobne. A vtedy si urazený Piťo povie "Na! Tam máš! To máš za to, že si mi byt vyfúkol". Alebo si ako uvedomelý človek povie "Ďakujem ti bože že si mi nedal ten byt a bývam si v mojom kľudnom byte." Ak sa stane krivda, najprv je potrebné hľadať chybu na sebe. Potom na iných. Ak na sebe chybu nenachádzame, tak je potrebné pochopiť konanie iného človeka. Prečo sa na neho hnevám? Prečo tak konal? Ak nevieme vydedukovať, tak sa ho rovno opýtajme "Prečo si tak konal? Prečo si to spravil? " Niekedy je potrebné konfrontovať druhú stranu. Takto druhej strane dáme spätnú väzbu a možno sa niečo pohne. Niekedy nám proste vysvetlí, že sa človek bál, alebo že má z toho traumu, alebo že to cítil inak. Pochopenie je kľúčom k odpusteniu. Odpustenie len tak lebo tak chce ježiš, jahve, alebo mohamed, nemá zmysel. Je to len odsunutie hnevu niekde do povedomia, kde bude všetko potichu ďalej rozožierať bez povšimnutia človeka.
Farár sa tam snažil povedať, že "Boží človek" necíti hnev, že na neho sa to akoby nelepí. Ale nepovedal, že ten boží človek je vlastne človek múdry, človek, ktorý si vie správne vysvetliť konanie iného človeka, že ho vie pochopiť a preto nemá dôvod sa hnevať. Načo sa hnevať na psa, ktorý vám rozkúsal papuče? Veď na to pes má zuby aby kusal. Nemôžeme mu to vyčítať. Tak sa aj nedá vyčítať človeku, že vám robil nervy polku života, keď on sa utopil vo svojom egoizme ako 15 ročný a do konca života z neho nedokázal vystúpiť. Áno mohli by sme 50 ročnému človeku vyčítať, že sa správa ako 15 ročný ale načo? Veď on na svet stále pozerá z perspektívy 15 ročného aj s obrovským egom. A tak ďalšia narážka na vás vo vás nevyvolá hnev, nevyvolá výčitky ale len otázku "Zase? Zase sa správaš ako 15 ročný?" Hnev sa nedostavil, lebo existuje pochopenie. Nedá sa hnevať ak chápete podstatu javu. Nedá sa hnevať na vyhorenú zápalku, že má čiernu farbu. Preto je potrebné stále hľadať príčinu, vysvetlenie a následne aj overiť v reálnom živote naše vysvetlenie. Ak sme prišli na to, že náš človek stále koná ako 15 ročný egosita, a potvrdzuje to svojím konaním dokola - vieme predikovať jeho správanie, vieme povedať odkiať také neľudské správanie pochádza, tak nie je dôvod sa hnevať.
Zhrnieme
1. Hnev pochádza z našej nevedomosti, z nesplnených očakávaní, z nepochopenia, z egoizmu.
2. Netreba hľadať odpustenie niekde u boha alebo za dverami. Je potrebné snažiť sa pochopiť iného človeka. Prísť na to prečo tak konal. Pochopiť jeho pohľad na svet. Skúsiť sa vžiť do jeho pozície. Pochopiť jeho traumy, ktoré ho ovládajú. Ak sa nám toto všetko podarí, tak hnev proste opadne. Dôvod pre hnev a smútok zaniknú. Ostane len "suché" (ale v skutočnosti veľmi podstatné) konštatovanie akcie a reakcie, ktorú človek vykonal.
Farárovi by som vyčítal, že tam bláboli o odpustení ale nič nepovie o tom, že je potrebné pre odpustenie POCHOPIŤ - vykonať mysliacu činnosť. Ale pochopiť niečo je proti náboženstvu, proti tomu čo káže. On má v hlavách veriacich vytvárať kaleidoskop a nie pochopenie. Cirkev nechce ľudí chápajúcich, chce ľudí zmätených, lebo takí sa dajú lepšie ovládať. Najskôr ani sám farár si neuvedomil, ako vytvára kaleidoskop v hlavách veriacich. Že len stavia na piesku svoje vety typu "Odpustite, lebo aj ježiš odpúšťal". Nuž tak ho v seminári naučili biblickej koncepcii pasenia. To ho samozrejme neospravedlňuje pred bohom a dostane za svoju činnosť odmenu.
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=5LG4KHXfvgQ
Tak poďme si to rozobrať.
Zo začiatku farár tam dáva prízvuk na to, že boh každému odpustil.
To je síce pekné, ale zostáva nedopovedané, že boh ti len vtedy odpustí, keď si reálne vykonal pokánie. A čo je pokánie? Je to náprava. To znamená, že boh ti až vtedy odpustí, keď ty vykonáš nápravu. Odpustenie neprichádza zo vzduchoprázdna. Neprichádza ako spása večná nekonečná. Pre odpustenie je potrebné sa pohnúť, zmeniť sa k lepšiemu. Až ty pochopíš čo si spravil zle, a sa zlepšíš, nebudeš viac opakovať chybu, tak aj vtedy ti boh odpustí. Ak pochopenie neprichádza, ak sa chyba opakuje, tak je ti zbytočné odpustenie kohokoľvek, lebo nič to v tvojom živote nemení. Ako sa ľudovo hovorí "Odpusti si a aj Boh ti odpustí". Ale odpustiť sebe znamená priznať si chybu, znamená uvedomiť si konanie v rozpore s božími (vesmírnymi) zákonmi. A keď si to človek uvedomí, tak vtedy nastáva zlom a on nepotrebuje viac porušovať zákony, lebo vie čo za to porušenie dostane. Vo vesmíre je rovnováha. Ak ju narušíš tak za to dostaneš odmenu.
Zhrniem - pochopiť konanie, vykonať nápravu a až potom príde to odpustenie božie.
Farár tam povedal "Viera je moc" - to akože riadny absúrd. Moc má ten čo riadi. Čo s tým má spoločné viera? Možno farár chcel povedať svetonázor je moc. Áno svetonázor riadi naše správanie a pohľad na veci. Ale nejako mi to tam nepasuje do tej kázne. Akoby farár chcel povedať "Viera je moc, ktorú my farári máme nad vami ovečkami." Viera je slepá. Človek verí v to čo si nevie vysvetliť. Svetonázor je súhrn názorov na svet, ktoré si človek osvojil - pochopil, odskúšal a správa sa podľa nich. Tie názory nie sú niečo v čo verí. On ten svetonázor žije.
"Používať vieru, je používať autoritu, ktorú nám boh dáva" - toto asi nepotrebuje komentár. Si farár pomýlil zasadnutie farárov s kázňou. Medzi farármi také dačo môže hovoriť, akoby sa povyšovať nad ovečky. Ale na kázeň by také drísty ťahať nemal, lebo sa mu ovečky rozutekajú.
Odpúšťanie druhým skrýva farár za to, že veď aj tebe boh odpustil tak ty tiež máš odpúšťať. Ale takto to vôbec nefunguje. Boh nie je nejaký sudca, to nie je tvoj kamarát, s ktorým si spravíš nejakú zmluvu o odpúšťaní.
Ďalej hovorí farár ako máš odpustiť iným. Ako prvé začne hovoriť o Satanovi. Že vraj existuje nejaký satan, ktorý chce aby si bol zarmútený, aby si sa hneval, aby si padol k nemu do pekla. To je taký blud na mútenie mozgov. Ako, keď veeeľmi prenesiem obraz, tak možno si to viem predstaviť, ako satan, cez tvoje ego ťa ťahá dole. Ale prečo to tak komplikovať? Prečo tak zavádzať?
Treba rovno povedať: "Hneváš sa na iného človeka, lebo si nedokážeš vysvetliť jeho správanie. Proste dotyčný nekonal tak ako si očakával. Narobil si si veľké očakávania a potom prišli veľké sklamania. A teraz sa hneváš. " Hnev je pomsta na sebe za hlúposť iného človeka. Možno ten človek nevedel, že teba to zraní, že sa urazíš.
Hnev prichádza preto lebo ego človeka utrpelo. Lebo človek sa nedokázal odosobniť od krivdy, ktorá mu bola spravená. Ale niekedy to ani nie je krivda, len dotyčný to chápe ako krivdu.
Napríklad si chce náš Piťo kúpiť byt. Nájde si výborný byt, už ho ide kupovať a odrazu príde na to, že mu ten byt vyfúkol kamarát. Tak sa začne na toho kamaráta hnevať.
Ale prečo sa hnevať? Azda mal právo ten kamarát si nájsť ten istý byt? Áno mal. Bolo to fér? Áno bolo. Utrpelo ego Piťa, lebo nemá byt. Očakávanie bolo veľké a prišlo aj veľké sklamanie, ktoré treba na niekoho hodiť. A tak sa náš Piťo hnevá.
Ale je potrebné pochopiť pár vecí
1. Kamarát tiež chce byt, tiež chce niekde bývať.
2. Kamarát bol zrejme šikovnejší.
3. Zrejme Boh nechcel aby Piťo ten byt kúpil.
Tretí bod sa môže zdať maličkosť, ale práve v tom sa skrýva rozuzlenie. Po roku sa bude kamarát Piťovi sťažovať, ako zle sa mu v tom byte býva, že nad ním vkuse skáču deti na povale a podobne. A vtedy si urazený Piťo povie "Na! Tam máš! To máš za to, že si mi byt vyfúkol". Alebo si ako uvedomelý človek povie "Ďakujem ti bože že si mi nedal ten byt a bývam si v mojom kľudnom byte." Ak sa stane krivda, najprv je potrebné hľadať chybu na sebe. Potom na iných. Ak na sebe chybu nenachádzame, tak je potrebné pochopiť konanie iného človeka. Prečo sa na neho hnevám? Prečo tak konal? Ak nevieme vydedukovať, tak sa ho rovno opýtajme "Prečo si tak konal? Prečo si to spravil? " Niekedy je potrebné konfrontovať druhú stranu. Takto druhej strane dáme spätnú väzbu a možno sa niečo pohne. Niekedy nám proste vysvetlí, že sa človek bál, alebo že má z toho traumu, alebo že to cítil inak. Pochopenie je kľúčom k odpusteniu. Odpustenie len tak lebo tak chce ježiš, jahve, alebo mohamed, nemá zmysel. Je to len odsunutie hnevu niekde do povedomia, kde bude všetko potichu ďalej rozožierať bez povšimnutia človeka.
Farár sa tam snažil povedať, že "Boží človek" necíti hnev, že na neho sa to akoby nelepí. Ale nepovedal, že ten boží človek je vlastne človek múdry, človek, ktorý si vie správne vysvetliť konanie iného človeka, že ho vie pochopiť a preto nemá dôvod sa hnevať. Načo sa hnevať na psa, ktorý vám rozkúsal papuče? Veď na to pes má zuby aby kusal. Nemôžeme mu to vyčítať. Tak sa aj nedá vyčítať človeku, že vám robil nervy polku života, keď on sa utopil vo svojom egoizme ako 15 ročný a do konca života z neho nedokázal vystúpiť. Áno mohli by sme 50 ročnému človeku vyčítať, že sa správa ako 15 ročný ale načo? Veď on na svet stále pozerá z perspektívy 15 ročného aj s obrovským egom. A tak ďalšia narážka na vás vo vás nevyvolá hnev, nevyvolá výčitky ale len otázku "Zase? Zase sa správaš ako 15 ročný?" Hnev sa nedostavil, lebo existuje pochopenie. Nedá sa hnevať ak chápete podstatu javu. Nedá sa hnevať na vyhorenú zápalku, že má čiernu farbu. Preto je potrebné stále hľadať príčinu, vysvetlenie a následne aj overiť v reálnom živote naše vysvetlenie. Ak sme prišli na to, že náš človek stále koná ako 15 ročný egosita, a potvrdzuje to svojím konaním dokola - vieme predikovať jeho správanie, vieme povedať odkiať také neľudské správanie pochádza, tak nie je dôvod sa hnevať.
Zhrnieme
1. Hnev pochádza z našej nevedomosti, z nesplnených očakávaní, z nepochopenia, z egoizmu.
2. Netreba hľadať odpustenie niekde u boha alebo za dverami. Je potrebné snažiť sa pochopiť iného človeka. Prísť na to prečo tak konal. Pochopiť jeho pohľad na svet. Skúsiť sa vžiť do jeho pozície. Pochopiť jeho traumy, ktoré ho ovládajú. Ak sa nám toto všetko podarí, tak hnev proste opadne. Dôvod pre hnev a smútok zaniknú. Ostane len "suché" (ale v skutočnosti veľmi podstatné) konštatovanie akcie a reakcie, ktorú človek vykonal.
Farárovi by som vyčítal, že tam bláboli o odpustení ale nič nepovie o tom, že je potrebné pre odpustenie POCHOPIŤ - vykonať mysliacu činnosť. Ale pochopiť niečo je proti náboženstvu, proti tomu čo káže. On má v hlavách veriacich vytvárať kaleidoskop a nie pochopenie. Cirkev nechce ľudí chápajúcich, chce ľudí zmätených, lebo takí sa dajú lepšie ovládať. Najskôr ani sám farár si neuvedomil, ako vytvára kaleidoskop v hlavách veriacich. Že len stavia na piesku svoje vety typu "Odpustite, lebo aj ježiš odpúšťal". Nuž tak ho v seminári naučili biblickej koncepcii pasenia. To ho samozrejme neospravedlňuje pred bohom a dostane za svoju činnosť odmenu.