dasa
Známy člen
Sefardi a Aškenázi. Na svete existujú dve židovské skupiny, ktoré sa veľmi nemusia
Na svete existujú dve subetnické židovské skupiny, ktoré navzájom veľmi nesympatizujú. Sefardi v Španielsku hovorili ladino, židovsko-španielskym jazykom, a historicky sa považovali za potomkov obyvateľov Babylonu. Aškenázi, ktorí po páde chazarského kaganátu prišli do Nemecka a Poľska (kde ich považovali za Cigánov), začali hovoriť novovytvoreným jazykom jidiš, založeným najmä na nemčine a hebrejčine . . .Po stáročia bol hlavným obchodom Aškenázov výmenný obchod. Stáli na obchodných cestách z východu na západ a zo severu na juh a vymieňali peniaze za peniaze, tovar za tovar. Aškenázski Rothschildovci boli dedičnými peňazomencami. Ich bankové impérium vzniklo z výnosov z kurzových marží a zakorenilo sa v schémach výmeny tovaru za peniaze: napríklad čaj za ópium v obchode s Čínou v 19. storočí.
Sefardi sú iná záležitosť. Práve ich “mudrci” vládli Starému zákonu a do moderného povedomia zaviedli postulát, že úžera nie je krádež, ale slušný biznis. Najväčšie finančné zoskupenia súčasnosti:
1. Sefardskí úžerníci – Rockefellerova banková skupina (J. P. Morgan – Chase, Bank of America, Merrill Lynch), ktorej korene siahajú do 19. storočia v USA. Riadia finančné toky ekonomiky, ropy a vojensko-priemyselného komplexu.
2. Aškenázski peňazomenci – Rothschildova banková skupina, ktorá má korene v 18. storočí v infraštruktúre britského impéria (HSBC: Hong Kong-Shanghai Banking Corporation, Standard Chartered, Goldman Sachs). Peňazomenci si udržiavajú kontrolu nad obehom drahých kovov, drahých kameňov a takej “rezervnej likvidity”, akou sú drogy.
3. Existuje aj tretia skupina – Santander – finančné impérium Vatikánu. Konvenčne ich možno nazvať “starými Sefardmi”. Tí, ktorí začali obchodovať s relikviami svätých, ale teraz obchodujú s umením, starožitnosťami, artefaktmi atď.
Reformný judaizmus
Okrem konfrontácie Sefardov a Aškenázov existuje v židovskom prostredí ešte jeden významný konflikt. Reformný judaizmus (progresívny judaizmus, liberálny judaizmus) vznikol v Nemecku v 20. rokov 19. Storočia; od druhej polovice 19. storočia sú hlavným centrom tohto hnutia Spojené štáty. Vznik reformného judaizmu súvisel s emancipáciou Židov, zánikom get a kagalov, oslabením vplyvu rabínov, zmenami v Európe počas napoleonskej éry a začiatkom úzkej komunikácie medzi Židmi a kresťanmi.
V 19. storočí bola vo všetkých amerických a väčšine európskych štátov zavedená inštitúcia civilného manželstva, po ktorej mohli Židia uzatvárať manželstvá s nežidmi. Na stretnutí rabínov v nemeckom meste Braunschweig v roku 1844, na ktorom mali väčšinu zástancovia reformy, zaznela výzva na povolenie manželstiev medzi Židmi a kresťanmi. Od konca 19. a začiatku 20. storočia začal v sekulárnom židovskom prostredí prevládať trend zmiešaných manželstiev. V súčasnosti žije najviac prívržencov reformného judaizmu v Spojených štátoch. Ich vplyv je silný aj v Anglicku, Maďarsku, Holandsku, Argentíne a Brazílii.
Jadrom konfliktu medzi reformným a ortodoxným židovstvom je postoj ku konverzii. Gijur je obrad prechodu k judaizmu pre nežidov. Osoba, ktorá prešla konverziou, sa nazýva “ger” (žena sa nazýva ” gjeret”). Podstatou konverzie je prevzatie povinnosti plniť všetky prikázania a zákony Tóry. Pred ukončením procesu konverzie sa muži obrežú; na konci procesu konverzie sa muži aj ženy ponoria do mikvy (rituálneho bazéna). Po konverzii sa nežid stáva plnoprávnym členom židovského národa. Reformátori uprednostňujú uľahčenie konverzie,
zatiaľ čo ortodoxní ju sťažujú.
Sefardi a Aškenázi. Na svete existujú dve židovské skupiny, ktoré sa veľmi nemusia
Jadrom konfliktu medzi reformným a ortodoxným židovstvom je postoj ku konverzii. Gijur je obrad prechodu k judaizmu pre nežidov.
www.armadnymagazin.sk
